Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206041
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116206041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne: X. V., B.. X.XX.XXXX, X. XXX XX
L., C. XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku 089 01, Sov. hrdinov
163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 182,- Eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/102/2016-44 zo dňa 25.5.2017,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 182 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 182 eur od 3.5.2016 do zaplatenia, všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.9.2014 uvedená v bode 2. - administratívny poplatok vo výške 320 eur
za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak,

že žalobkyňa má nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe žiadosti spotrebiteľa bol žalovaným
poskytnutý úver zmenkou v sume 1.000 eur, pričom spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške
872 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.872 eur. V zmluve bolo uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 55,20 % ročne z poskytnutého

úveru a predstavujú sumu vo výške 552 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 320 eur.
Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú sumu 1.872 eur do 10.9.2015. Podľa dohody o plnení v splátkach
uzatvorenej XX.X.XXXX, teda v ten istý deň ako zmluva o úvere, bolo dojednané, že sa spotrebiteľ
zaväzuje uhradiť dohodnutú splátku riadne a včas v súlade s touto dohodou s tým, že sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.X.XXXX mení tak, že spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť celkovo
sumu 1.872 eur v 12 v mesačných splátkach vo výške 156 eur vždy k 22. kalendárnemu dňu v

mesiaci, počnúc dňom 19.10.2014. V tejto dohode však už bola uvedená RPMN vo výške 260,12 %.
Podľa predložených poštových poukážok žalovanému doposiaľ žalobkyňa uhradila sumu 1.182 eur. Súd
posudzoval predmetnú úverovú zmluvu podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku
dňu 10.9.2014. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, žepredmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa predmetnú zmluvu uzatvárala
ako fyzická osoba nepodnikateľ, a zároveň spĺňa charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom

prípade podľa bodu 2. zmluvy o úvere, sa žalobkyňa zaviazala v prospech žalovaného uhradiť úrok
vo výške 55,20 % ročne, čo predstavuje sumu 522 eur a administratívny poplatok na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, t.j. vo
výške 320 eur. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska, priemerné úrokové miery nových
úverov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri dobe splatnosti do jedného roka, boli vo výške od

10,19 % do 12,57 %. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie takto
poskytnutej istiny. V danom prípade v zmysle ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka aj v prípade,
ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský
úver podľa zákona o spotrebiteľských úverov, odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy. Je
nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne

považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a
mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V prejednávanej
veci mal súd za preukázané, že úroky dojednané v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, túto obvyklú
mierupodstatnýmspôsobomprevyšujú,keďžebolidojednanévovýške4,4násobkupriemernejúrokovej
sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Na

základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výška úrokovej sadzby prejednávanej zmluvy
podstatným spôsobom prevyšuje obvyklú mieru úrokov z úverov poskytovaných komerčnými bankami v
čase jej uzatvorenia, keďže je o 400 % vyššia ako priemerná výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských
úveroch v dobe ich splatnosti do 1 roka vo výške 12,57 % a teda ide zmluvné dojednanie, ktoré
odporuje ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka, zo zmluvy

o úvere vyplýva pre dlžníka povinnosť vrátiť veriteľovi úver a zaplatiť mu dohodnuté úroky. Uvedené
zmluvné dojednania sú dojednaniami o hlavnom predmete plnenia a nemôžu byť preskúmavané ako
neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvné dojednanie o tom, že dlžník je okrem istiny úveru a úrokov
povinný zaplatiť aj administratívny poplatok podľa názoru súdu nie je dojednaním o hlavnom predmete
plnenia, a teda súd môže skúmať, či jeho dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsah tohto dojednania v predmetnej zmluve
o spotrebiteľskom úvere je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne. Vyplýva z neho, že za poskytnutie
úveru je žalobkyňa povinná zaplatiť okrem úroku aj administratívny poplatok, ktorý je určený pevnou
sumou. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho
poplatku je pre žalovaného základnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že zabezpečuje

dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je jeho základným cieľom,
pričom miera zisku plynúca z úrokového výnosu je vo vzťahu k tomuto poplatku zanedbateľná, keďže
tento zodpovedá v peňažnom vyjadrení približne dvojnásobku sumy dojednaného úroku. Uvedený
poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa spočívajúcu v úrokoch bez toho, aby bolo zrejmé, za čo
spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodných podmienok

vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane administratívnych úkonov,
zo žiadneho o zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne služby,
či protiplnenia žalovaný žalobkyni poskytne. Neprimeranosť takéhoto poplatku je zrejmá aj z toho, že
banky z a správu úveru inkasujú cca 3 až 5 eur mesačne a za poskytnutie úveru 1 - 2 % z výšky
poskytnutého úveru. Z uvedeného dôvodu preto súd dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti

zmluvného dojednania v časti administratívneho poplatku na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere,
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, a žalobe v súlade s ust. § 298 CSP vyhovel. Jednou z
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa ust. § 9 ods.2 písm. j) zák. č. 129/2010
Z. z. aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

V prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje, podľa § 11 ods. 1 písm.
b) citovaného zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Je
nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo
však v zmluve citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto musel dospieť k záveru,
že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. j)

citovaného zákona spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, preto
sa predmetný úver podľa § 11 ods.1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez
poplatkov, a teda žalovanému vzniká povinnosť vrátiť žalobkyni zaplatenú sumu nad poskytnutú istinu
1.000 eur. Z predložených listinných dôkazov, ktoré žalovaný nenamietal a zmluvy o úvere, vyplýva,že žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 1.000 eur, pričom táto v jeho prospech realizovala
úhrady vo výške 1.182 eur, teda s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, má nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu realizovaných úhrad a poskytnutých úverových

prostriedkov, čo predstavuje sumu 182 eur. Na základe uvedených skutočností preto súd vyhovel žalobe
aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania, tie súd
priznalodnasledujúcehodňapodoručenížalobyžalovanémuvovýškezodpovedajúcejnariadeniuvlády
č. 87/1995 Z. z.. Keďže žalobkyňa bola úspešná v plnom rozsahu, súd tejto priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namieta, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý
je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, nakoľko v danom prípade nie je daný stav
objektívnej právnej neistoty, pretože žalobca uhradil záväzky vyplývajúce zo zmlúv. Podľa žalovaného
nie je možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na

to, že spotrebiteľ vzal podpisom zmluvy na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na
poskytnutý spotrebiteľský úver je vo výške 32 %, k čomu uviedol, že RPMN je v zmluve o úvere uvedená
správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho
úlohou je preukázať v čom spočíva klamlivé uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda
bol by to jediný dôvod, prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú

a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa
vzorca platného a účinného v čase uzatvorenie zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené
na zmluve. V zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.9.2014 je odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov vo výške 320 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 32 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral
na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku

dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 16,49 %. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov, je v súlade s nariadením vlády č.
87/1995 Z. z. a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej
RPMN. Žalovaný má za to, že nie je možné prijatie plnenia od žalobcu považovať za bezdôvodné,
nakoľko je zrejmé, že žalobca so žalovaným uzatvorili odplatnú zmluvu, ktorej platnosť nie je možné

vyvrátiť ani podaním určovacej žaloby. Skutočnosť, že žalobca žalovanému zaplatil sumu 1.182,- eur a
žalovaný toto plnenie prijal, nie je možné za žiadnych okolností kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie
v zmysle ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva nie je neplatným právnym
úkonom, žalobca plnil za existencie právneho dôvodu, ktorý neodpadol a neplnil za iného.

4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle ustanovení § 378 a nasl. CSP bez
toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie

vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho
viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli

v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP).

6. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
súdov SR (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

7. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP)
dospelodvolacísúdkzáveru,žeuplatnenéodvolaciedôvodyniesúspôsobiléprivodiťzmenučizrušenie
napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

8. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tak vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že tento vyplýva priamo z ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.9. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere pod č.
XXXXXXXXX z XX.X.XXXX, je vzťahom spotrebiteľským v zmysle príslušných zákonných ustanovení

(§ 52 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), pretože
nepochybne ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko ide o dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.

10. Je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, nakoľko z obsahu

spisu vyplýva, že v predmetnej zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov (písm. k/), čo spôsobuje, že v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v
čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, je potrebné takýto úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

11. Tak explicitne presné ustanovenie akým je § 9 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. cez prizmu

eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení
jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k)
§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu,
ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku a aj stále je platný a účinný.

12. Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie teda správne posudzoval
podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

13. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v
priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane
upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov
práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných
rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

14. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu, je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru mala žalovanému vrátiť len istinu 1000,- Eur. Celkovo však
žalobkyňa zaplatila čiastku 1182,- Eur, a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 182,-
Eur, predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.

15. Pokiaľ ide o samotný administratívny poplatok, tento poplatok je neúmerne vysoký, a to vo vzťahu

k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Ide
o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje o aké činnosti ide, pričom výška poplatku predstavuje
32 % poskytnutej sumy. V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že v porovnaní s praktikami bánk, ktoré
požadujú 1 - 2 %-tá za spracovanie úveru, je takýto poplatok neúmerne vysoký a v tomto slova zmysle
aj taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov (neúmerne vysoké a nešpecifikované

administratívne náklady na spracovanie úveru), je predmetný poplatok v celosti neakceptovateľný.

16. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné súhlasiť aj s určením neprijateľnosti zmluvnej podmienky
vo vzťahu k tomuto poplatku z úveru, pretože skutočne ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania ako dodávateľom a

spotrebiteľom.

17. Skutočne je potrebné konštatovať, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, pričom tento
poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a
uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Naviac, je potrebné konštatovať, že

nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie
bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so
zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký.18. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že ide vlastne o situáciu typickú, ako je judikovaná v
rozsudku Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 sp. zn. AZ 17 U 192/2010, v ktorom
tento súd konštatoval, že ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa, pričom je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.

19. To znamená, že tento súd aj dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru považuje

za neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi
skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na jeho neurčitosť
a nešpecifikovanosť.

20. Vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o priznaní náhrady trov konania žalobkyni v rozsahu
100 %, vo vzťahu k tomuto neboli zo strany odvolateľa podané námietky nad rámec odvolacích dôvodov

týkajúcich sa veci samej, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod výrok
rozsudku, ktorým prvoinštančný súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
bližšie preskúmavať.

21. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú

spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje
ako vecne správny.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto právo na náhradu trov konania
patrí žalobkyni. Táto si však trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani žiadne preukázateľné trovy jej
v odvolacom konaní nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol, že sporovým stranám nepriznáva nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

24. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).