Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315010690
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2315010690.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému X. Z., narodenému
dňa XX. T. XXXX v K., trvale bytom T. XXX, prechodne bytom V. - V., Q. XX, trestne stíhanému pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného X. Z. proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 19. marca 2018, č. k. 29T/142/2015-359, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 23. apríla 2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného X. Z. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 19. marca 2018, č. k. 29T/142/2015-359 bol obžalovaný

X. Z. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm.
c) Trestného zákona (ďalej aj Tr. zák.) spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., ktorých sa
mal dopustiť tým, že spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu
na zdraví a (v tzv. jednočinnom súbehu) spoločným konaním sa dopustil fyzicky a na mieste verejne
prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného, keď protiprávneho konania sa mal

dopustiťnatomskutkovomzáklade,že:„dňa15.02.2015včaseokolo01.50hod.vŠali,nauliciŠtúrovej,
v blízkosti podniku Bowling Bar, s doposiaľ nestotožnenou osobou, fyzicky napadli poškodeného X.
V. tým spôsobom, že ho najprv obvinený X. Z. prudko sotil oboma rukami do hrude, v dôsledku čoho
poškodený spadol na zem, kde ho následne druhý nestotožnený páchateľ kopal najmä do oblasti hlavy
a hrude, k čomu sa nakoniec pripojil aj obvinený X. Z., ktorý poškodeného ako posledný kopol do oblasti
hlavy, čím mu spôsobili zlomeninu nosových kostí, dvojitú zlomeninu tela sánky na ľavej strane, stav po

traume hlavy, drobné tržné ranky na vnútornej strane dolnej pery a možné pomliaždenie hrudnej steny
vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne šesť týždňov.“
Za to mu okresný súd podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.,
§ 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 51 ods. 1 Tr. zák. okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú

dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. okresný súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej aj Tr. por.) okresný súd obžalovanému uložil povinnosť
nahradiť poškodenému X. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. Z. V. XXX, okres V., škodu vo výške

2.307,20eurapoškodenejspoločnostiVšeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.,sosídlomPanónskacesta
2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 3.128,68 eur;Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného X. V. zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal
na civilný proces.
Samosudca okresného súdu odôvodnil písomne vyhotovený rozsudok v rozsahu č. l. 359 - 364 spisu

nasledovne (citácia):
„Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta súd prejednal trestnú vec proti
obžalovanému X. Z. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného X. Z.,
svedka - poškodeného X. V., svedkov A. O., J. G., B. X., P. B., Q. O., P. A., F. O., E. V., F. H., C. K.,
J. K., výsluchom znalca MUDr. Zdena Moresa a oboznámením listinných dôkazov - lustrácie z registra

trestov z čl. 284, lustrácie z registra priestupkov z čl. 335, rekognície z čl. 129-155, bodové ohodnotenie
z čl. 180, knihy preberania služieb, knihy evidencie služieb, čestné vyhlásenie družky obžalovaného,
posudok zamestnanca od zamestnávateľa obžalovaného spolu so mzdovým listom za rok 2017.
Obžalovaný X. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poznal osobu poškodeného z videnia už pred
týmto skutkom, nevedel ako sa volá. Presne nezachytil priebeh konfliktu už vo vnútri, hovorili to ľudia
okolo, teda skôr sa dopočul, že malo ísť o dievča. Akurát to postrehol, že vo vnútri na diskotéke od smeru

tanečného parketu išiel poškodený, pričom za ním išiel obžalovanému neznámy chlap v červenej mikine
a poškodený na toho chlapa kričal, že „Poď, vonku si to vyriešime!“. Ani keď títo okolo nich prechádzali
von a ani vonku X. neudrel ani nekopol, vnútri ku žiadneho fyzickému kontaktu nedošlo. Vnútri neprišlo
ani k slovnému konfliktu medzi obžalovaným a skupinou, čo prechádzala okolo. Samotnú bitku, teda
napadnutie poškodeného X. Q. nevidel, stál vedľa F. O., keď F. prišli oznámiť, že je vonku bitka. F. O.

mu povedal, aby sa s ním obžalovaný išiel na to pozrieť. Vtedy videl, že poškodený ležal na zemi, okolo
neho videl 2-3 osoby zohnuté nad ním resp. pri ňom, v takej pozícii ako keď končí bitka. Jedného z
týchto mužov odsotil, nevie čo robil F.. A následne títo chlapi odtiaľ utiekli. Nepozná ich vôbec, neboli
miestni. Ešte mu pomohli sadnúť si a potom došli jeho kamaráti a začali ho opatrovať. Možno z toho
dôvodu uvádza poškodený, že ho zbili vyhadzovači. Lebo po bitke ich poškodený videl ako prvých. Keď

obžalovaný s F. O. vyšli pred diskotéku, skupina vonku sa rozpŕchla. Jeden, čo odtiaľ utekal, ale nie
ten v červenej mikine, vrazil do obžalovaného ale konflikt ďalej nepokračoval, obžalovaný práve zdvíhal
hore X.. Mohlo prejsť asi 5 minút od doby čo svedok skupinu videl ešte vnútri prechádzať smerom von
a momentom, keď vyšiel von pozrieť sa čo sa deje. Ani vonku sa obžalovaný príliš nezdržal. Ten chlap
v červenej mikine zostal na diskotéke, z čoho svedkovi vyplynulo, že sa nič vážne nestalo a najmä

ho prekvapilo, keď sa z médií dozvedel, že poškodeného mali zbiť vyhadzovači. Ten, čo mal červenú
mikinu si neskôr na seba obliekol niečo sivé, nevie povedať, či si prezliekol tú červenú ale potom mal
na sebe bundu sivú. Na poškodenom bolo vidieť, že má vypité. Obžalovanému každý hovorí „malý X.“,
niektorí kamaráti mu tak hovoria alebo po maďarsky „A.“ ale inú prezývku nemá ani nemal. Vtedy mal
čierne nohavice a žltú mikinu so zipsom, ktorý bol len ku krku. K popisu chlapa v červenej mikine, môže

povedať, že bol atletickej postavy možno 180 cm, čo sa týka veku, vyzeral mladý do 25 rokov, nebol ani
moc opálený ani moc bledý, bol nakrátko ostrihaný, vyzeral sympaťák. Môže povedať, že keď boli ešte
vnútri a keď toho čo mal červenú mikinu poškodený volal von, celý čas nič nehovoril, iba sa usmieval, keď
vychádzali von neprišlo medzi nimi ku konfliktu, jeden ho volal a druhý išiel za ním von. Obžalovaný bol
celý čas v jednom oblečení, neprezliekal sa, nemal ani príčinu. Keď zdvíhal poškodeného, bolo vidieť,

že je otrasený a dezorientovaný, ale vnímal, nebol v bezvedomí, on ho ale nezdvihol úplne, len ho z
toho ako ležal zdvihol do sedu. Poškodený nehovoril nič iba pozeral na obžalovaného.
Svedok - poškodený X. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol na diskotéke v V. s kamarátom a jeho
priateľkou, ktorí ale odišli a on asi okolo polnoci chcel vyjsť von z baru, keď ho zastavil neznámy chlap s
tým, že prečo sa na neho pozerá, poškodený mu odpovedal, že ak niečo chce, nech ide za ním von, že

to tam vyriešia. Ako vychádzali von z baru, pridal sa k nemu obžalovaný, zišli úplne dole po schodoch
ale k fyzickému kontaktu nedošlo. Prišlo len k slovným doťahovaniam takého typu, že oni poškodenému
hovorili, že je „hustý“, že mu jednu vrazí, poškodený zase naspäť, že nech to skúsi. Obaja odišli hore,
poškodený sa chcel následne do podniku vrátiť, preto vyšiel opäť hore schodmi a vošiel dovnútra, najprv
okolo vstupu, kde sa vyberajú lístky a kde boli tzv. vyhadzovači. Keď vchádzal pripadali mu, že sú

vyhadzovači, ak si pamätá nikto z nich nebol tak oblečený, že by sa dali rozlíšiť, keďže však pozná F. O.,
ktorý robieva vyhadzovača a on tam tiež bol, tak si aj o ostatných myslí, že to boli vyhadzovači. Prešiel
na koniec vstupnej haly, prechádzal okolo posledného z nich, ktorým bol obžalovaný a vtedy do neho
obžalovaný sotil, poškodený sa ocitol na zemi a začali ho kopať. Nevie identifikovať a spomenúť si od
koho prišiel aký kopanec alebo úder. Vnímal kopance do hlavy, určite ich bolo viac ako dva ale nemyslí

si, že ich bolo viac ako 10. Poškodený spadol presne tam kde stál ten neznámy v červenej mikine.
Chlapi pri vstupe boli rozostavaní ako keby v uličke a F. bol oproti obžalovanému. Na jednej strane stálo
pri stene viac tých chlapov, na druhej strane možno dvaja, traja. Viac ich bolo napravo. Medzi nimi bol
aj ten chlap v červenej mikine, ktorý predtým za poškodeným išiel dolu po schodoch von a s ktorým malslovnú výmenu názorov. Obžalovaný pred neho predstúpil a sotil ho do hrudníka. V priebehu pádu cítil,
že ho niekto stiahol za tričko. Po sotení poškodený spadol ako keby k nohám toho v červenej mikine,
preto predpokladá, že prvý kopanec bol od neho, pretože bol najbližšie a poškodený dostal z tej strany

kde stál uvedený chlap. Keď ho obžalovaný sotil, niekto ho strhol za tričko, poškodený spadol, on sa išiel
postaviť, nepodarilo sa mu to, len zdvihol hlavu a vtedy dostal kopanec a začali ho ťahať von zo vstupnej
haly ku schodom. Mohlo to celé trvať do minúty. Nejako ho potom položili ku zábradliu pri schodoch,
nevie ale povedať, ktorá osoba to bola ani čo mali oblečené. Bol chrbtom, preto sa otočil a povedal,
že si ide ešte dovnútra pre veci. Keď to povedal predstúpil pred neho obžalovaný a kopol ho ešte raz.

Postavil sa a odišiel po schodoch von. Prišiel k terase, ktorá je pred barom, tam sa opieral o stĺp a čakal
na sanitku. Predpokladá, že F. sa do konfliktu, teda do útoku voči osobe poškodeného nezapojil, jeho
jediného počul ako kričí, že majú prestať a nemajú ho biť, on bol tak v popredí. Sestra prišla za ním, teda
bola na tej terase pred barom, nevie ako sa tam ocitla. Čo sa týka spôsobených zranení, poškodený mal
otvorené zlomeniny sánky na dvoch miestach, zlomeninu nosa, pomliaždené rebrá. Bol obmedzený v
bežnom spôsobe života a to tým spôsobom, že približne tri mesiace nemohol jesť tuhú stravu, jedol

len stravu v tekutom stave. Prvý kop dostal sprava. Už ho kopali keď ho aj ťahali von za ruky, myslí si,
že to boli dve osoby čo ho ťahali von. Po prvom kopanci počul ako F. kričí, že ho majú nechať. Kopance
dostal z oboch strán nevie koľko z ktorej. Vnímal možno päť osôb, keď ho vytiahli von ku schodom .
Vtedy sa asi preberal. Vonku pri tých schodoch bolo aj viac ľudí, vnímal jeden rad, ale či stáli ľudia ešte
aj za nimi, to netuší. Predpokladá, že obžalovaný bol v tom čase nejako hneď za ním. Nemyslí si, že

vystúpil odniekadiaľ a prichádzal ku nemu. Posledný kopanec od obžalovaného dostal na ľavú stranu
tváre - sánku, v tom okamihu sedel a opieral sa ľavou stranou tela o zábradlie ale otáčal hlavu doprava
a vtedy dostal ten kopanec. Myslí, že to bolo predkom topánky, špičkou, nemyslí tým, že by boli topánky
špicaté, ale myslí, že to nebolo pätou. Vtedy videl celé telo obžalovaného. Tuší, že obžalovaný mal
tmavé kapsáčové nohavice ale nevie to naisto. Asi mal tričko na sebe. Nepozeral sa ako je obžalovaný

ostrihaný. Vtedy dole na schodoch, keď boli vonku a bol tam obžalovaný aj s tým v červenej mikine mu
obžalovaný povedal „čo som hustý“. Asi pil rum, ale koľko, to nevie.
Z dôvodu rozporu vo výpovedi poškodeného na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní ohľadom
toho aké množstvo akého alkoholu a kedy poškodený požil, bola na hlavnom pojednávaní prečítaná
časť zápisnice z výpovede poškodeného v prípravnom konaní, z ktorej vyplýva, že poškodený v ten

večer pil vodku, mohlo to byť aj 10 „poldeci“, mal vypité. Po prečítaní tejto časti výpovede poškodený
na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nevie spomenúť, či vtedy pil vodku alebo rum, a ani množstvo
si spomenúť nevie.
Z konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným neboli zistené nové skutočnosti, nakoľko obaja
zotrvali na svojich výpovediach.

Svedkyňa A. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že kedy prišla do baru si presne nepamätá. Boli tam
asi 4-5 hodín, incident sa stal niekedy v noci, ale nevie presne kedy. Tým, že tam bolo ešte veľa ľudí,
tipuje, že mohlo byť okolo 23.00 - 00,00 hod. Poškodený tam prišiel asi v obdobnom čase ako svedkyňa,
ale nezabávali sa tam spolu. Koľkokrát a pri akých situáciách poškodeného za ten večer videla, to už
presne uviesť nevie. Obžalovaného pred incidentom asi zahliadla, ale koľkokrát , to nevie, nakoľko ho

nemala prečo pozorovať. Išla dole po schodoch, tam uvidela krv. Ešte si pomyslela, že asi niekoho zbili.
Keď prišla dole, bol tam hlúčik ľudí, a asi J. K., ale nevie presne či on, jej povedal, že zbili jej brata. Ona
ho už videla sedieť pri kvetináči, mal roztrhnuté celé tričko, visela mu brada. S bratom nevedela príliš
komunikovať, len si tak mumlal, ale vie, že mu bola zima a J. K. mu priniesol mikinu. Niekto jej povedal,
nevie však kto, že ho zbil nejaký chalan v červenej mikine. Išla sa pozrieť späť do baru a obžalovaného

požiadala, aby jej ukázal ruky, či ich nemá krvavé, on ich mal vo vreckách a odmietol jej ich ukázať.
Bol tam už aj J. G., ktorý ju odtiaľ zobral preč, aby sa tam nestrhla potýčka. Boli tam aj iní SBS-kári,
boli dvaja v čiernych veciach bez označenia SBS a tí tiež chceli, aby odišla. Po bitke sa tam zbehlo
už veľa ľudí, možno aj tridsať. To, že by to mohol byť obžalovaný, jej niekto naznačil, ale nevie kto, tá
osoba od ktorej chcela, aby jej ukázala ruky, bola výškovo asi ako svedkyňa, mal modré oči, dlhý nos a

holú hlavu, mikinu už nemal červenú. Svedkyňa si už presne nepamätá, či bola najprv červená mikina a
potom biela, skôr si myslí, že mal najprv biele tričko a potom si dal tú červenú mikinu. To, že chcela od
obžalovaného, aby jej ukázal ruky, je presvedčená preto, že jej sedí aj výškovo, aj ramená aj ruky mal
také. Keď jej J. K. povedal, že jej zbili brata, tak povedal asi aj to, že vedia kto to bol, ale to si nie je istá,
preto išla hore a zazrela tam obžalovaného stojaceho pri WC, aspoň si to myslí, tá osoba bola nervózna

a keď jej nechcela ukázať ruky, z toho mi vyplývalo, že to bola ona. Krv, ktorú videla, bola už na prvých
schodoch, išlo o kvapky krvi. Tie schody sú už mimo baru, ale nie ešte vonku.
Svedok J. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v ten večer s poškodeným v bare. Odišiel však
skôr ako sa stal incident, následne mu volala sestra poškodeného, aby tam prišiel, že jej zbili brata,preto tam prišiel. V bare boli spolu on, X. V. a E. V.. Počas toho večera nemal poškodený s nikým konflikt,
normálne sa bavili. Počas večera sa dá povedať, že boli väčšinu spolu, ale ako to býva na diskotéke,
každý sa tam baví s každým. Z tých dvoch hodín to mohla byť tak pol hodina, čo tam boli spolu. Svedok

odišiel okolo dvanástej. Keď po zavolaní prišiel späť, tak hneď išli pozrieť hore, prišli tam k nim asi 3 - 4
páni z čoho svedok usudzoval, že si boli vedomí, že sa niečo stalo. Oni potom hneď išli za poškodeným
do nemocnice. Medzi tými mužmi bol aj obžalovaný. Poškodeného sestra svedkovi povedala, že bola z
baru počas incidentu vyhodená, teda jej bolo povedané, že má odísť. Preto, keď sa vrátili hore, bola tam
napätá atmosféra, tak radšej odišli, aby aj ich nezbili. Keď prišiel k poškodenému, on komunikovať moc

nevedel, a záchranári mu podávali základnú starostlivosť. Čo sa týka poškodeného, nehovoril, že by tam
mal nejaký konflikt, preto sa aj svedok čudoval, že sa mu to stalo. Poškodený pil asi vodku s džúsom.
Videl ho piť možno dvakrát. Čo pil poškodený v podnikoch, v ktorých boli spolu predtým si nepamätá,
ale vie, že tam pili. Obžalovaného svedok počas večera videl pri vstupe na diskotéku a potom až keď
sa druhýkrát vrátil. Obžalovaný mal oblečené čierne kapsáče a mikinu tmavšej farby.
Svedkyňa B. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si už presne nepamätá, čo sa v ten večer stalo,

nakoľko je to už dva roky. Pamätá si, že boli na diskotéke, že poškodeného niekto udrel a potom tam
sedel na kvetináči, ale čo sa presne stalo, to si už nepamätá.
Vzhľadom na rozpor vo výpovedi svedkyne na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, kedy
ohľadom predmetného skutku na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla iba všeobecné fakty, avšak
neuviedla žiadne konkrétnosti na rozdiel od jej výpovede v prípravnom konaní, bola prečítaná časť

výpovede svedkyne B. X. z prípravného konania zo dňa 25.6.2015 z ktorej vyplýva, že dňa 14.2.2015
niekedy po pol noci cca okolo 01:00 hod. došlo v predmetnom bare vonku pri schodoch k bitke. Bola
aj vonku, možno zo vzdialenosti 10 - 15 metrov videla, že niekto leží na zemi, pričom okolo neho 4 -5
mužov sa obskakuje a kopú ho. Ležiaceho som identifikovala ako X. V.. Hneď sa otočila a vrátila sa do
baru hore za X. sestrou A. O. s tým, že jej bijú brata. Vrátili sa naspäť k X., ktorý už sedel na terase.

Partia, ktorá ho kopala už okolo neho nebola. Pýtali sa ho, čo sa stalo a prečo ho tak kopali. Povedal,
že kvôli nejakému slovnému nedorozumeniu Vraj sa pozrel na jedného z tej partie a ten sa ho opýtal, že
prečo na neho pozerá a potom sa strhla bitka. X. im povedal ešte toľko, že nevie presne identifikovať tú
partiu a že je zranený, aby mu zavolali sanitku. Následne sa vrátili hore do baru pre ich veci, pričom ku
vchodu ako stáli biletári dobehol X. kamarát J. G., ktorého títo biletári vyslovene „vyhodili“ z baru, teda

pribehli k nemu ako sa pýtal na to čo sa stalo a naznačili mu, že bude lepšie keď odíde. Tí, ktorí kopali
X. boli vysokí, silní, holohlaví chlapi oblečení v civile ako biletári resp. vyhadzovači. Počas diskotéky
nevidela žiadneho chlapa priamo oblečeného do uniformy SBS, boli tam iba biletári oblečení v civile,
teda čierne kapsáče a nejaké mikiny a väčšinou sedeli pri vchode, pri stolíku. Keď prišli hore s A., jeden
SBS-kár, sa jej opýtal, čo sa stalo, a keď mu to povedala, tak ju vysmial. Všetci vyzerali tak, že vedia čo

sa stalo, kedy a komu, akoby aj chceli odísť, ale nemohli, preto zostali obďaleč.
Svedkyňa P. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že samotný skutok nevidela, stála obďaleč, videla už
len ako tam X. sedí na kvetináči. Potom sa následne rozprávala s A. O. a B. X.. Oni jej povedali, že videli
útočníka. Oni jej ukázali toho útočníka a tak ho videla. Tá osoba bola holohlavá a nižšia, mala na sebe
mikinu, asi červenú, alebo to bola bunda, to už si presne nepamätá. Útočník stál hore pri stene a pri

ňom stál ešte jeden človek, ale nevie kto to bol, a vzhľad si už nepamätá. Tú osobu, ktorá zodpovedá
popisu počas večera pred incidentom videla minimálne raz, a to pri vchode ako sa vchádzalo. A potom
ho videla hore v podniku, ako stál pri stene, to bolo po tom incidente.
Znalec MUDr. Zdeno Mores na hlavnom pojednávaní uviedol, že v súvislosti s predmetnou trestnou
činnosťou vypracoval znalecký posudok, v ktorom k diagnostickým záverom: stav po traume hlavy,

zlomenina nosových kostí bez posunu, dvojitá zlomenina sánky s posunom, možné poranenie hrudnej
steny vľavo. Vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k dvojitej zlomeniny sánky, intenzita pôsobeného násilia
bola nepochybne vysoká. Nakoľko pacient poškodený nemohol cca 6 týždňov požívať tvrdú stravu,
hodnotil poranenie z medicínskeho hľadiska ako ťažké. Poranenie hrudníka bolo zranenie ľahké. K
dvojitej zlomenine sánky postačoval 1 úder dostatočnej intenzity, pričom ten bol vedený na ozubenú

časť sánky v ľavo a nepriamym pôsobením došlo potom k zlomenine uhľa sánky na pravej strane. Čo
sa týka nosa, to musel byť samostatný úder, pretože nedošlo k viac úlomkovej zlomenine, ktorá by bola
s posunom, pri klinickom vyšetrení i na CT vyšetrení nie je vidieť posun osi nosa do strany, intenzita
musela byť nižšia. Úder musel byť vedený mierne zľava. Z tohto pohľadu muselo ísť minimálne o 2 údery
na oblasť tváre. V akom slede, to znalec uviesť nevie. V prípade, že by na už takto poranenú tvár bol

vedený ďalší úder alebo kop, by k ďalšej zlomenine asi neprišlo, mohlo by prísť k väčšiemu posunu,
ide však o úroveň špekulatívnu.
Svedkyňa Q. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dcéra so synom išli na diskotéku do Bowlingu.
Okolo jednej hodiny v noci jej volali z nemocnice, že je tam hospitalizovaný jej syn, preto tam išla, primártraumatológie jej uviedol, že sa jedná o viac trieštivých zlomenín ako i otvorenú zlomeninu. Od dcéry a
tých ktorí tam boli pravdepodobne prítomní sa dozvedela, že syna zbili viacerí. Jej syn si pamätal pána
Z., ktorého predtým poznal ako vyhadzovača. Syn jej uviedol, že keď bol v bare, išiel oproti nejakému

mužovi o ktorom nevie, či išlo o pána Z. alebo niekoho iného, ten mu povedal „čo sa na mňa pozeráš“
a syn mu odpovedal „na to mám oči“. Následne keď išiel von, tak ho niekto sotil na zem a tam ho začali
kopať. Išlo pravdepodobne o vyhadzovačov, ale presnejšie nevie. K prezývke obžalovaného uvádza, že
išlo o prezývku „V. L.“.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne Q. O. zo dňa 24.06.2015 vyplýva, že podľa udania jej syna sa

zúčastnili na tejto bitke minimálne dvaja - teda dvaja ho zbili, ale mal pocit, že tam boli viacerí. Syn s
určitosťou tvrdil, že ako posledný ho kopol do tváre obvinený X. Z. a on bol aj prvý, ktorý ho sotil do
hrude pred tým ako ho „dali dole“. Po čase sa jej dostali do uší informácie, že tá pratia ktorá mala zbiť jej
syna sú ochrankári, nehovorí, že konkrétne tí, ktorí tam mali vykonávať službu, ale boli na tej diskotéke
ako hostia a mali kopať jej syna a spôsobiť mu zranenia uvedené v znaleckom posudku.
SvedkyňaQ.O.poprečítaníuvedenejčastijejvýpovedezprípravnéhokonanianahlavnompojednávaní

uviedla, že je tak ako bolo prečítané, tak jej to bolo reprodukované.
Svedok P. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o skutku v podstate nič nevie, dozvedel sa o tom až
keď bol predvolaný ako. V tom čase v bare vykonával SBS pre Cron Security. Bol vpredu ako je parket
a preto ani o skutku nemal ako vedieť. Spolu s ním bol v službe iba F. O.. Nepamätá si, že by sa v okolí
parketu v tom čase nachádzal obžalovaný, poškodeného X. V. nepozná. K incidentu nebol zavolaný.

Svedok F. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že robil vtedy s P. A. SBS, pribehol k incidentu ako
kopali do poškodeného a odtiahol ho odtiaľ. Podrobnosti si presne nepamätá. Obžalovaný bol vedľa
neho a išiel tam s ním. V rámci služby sa s A. prechádzali po bare, každý sám, jeden bol napríklad
na jednej strane, druhý pri vchode, prípadne aj vyšli von. Poškodeného pred incidentom na diskotéke
videl. O útoku sa dozvedel tak, že ľudia kričali, že sa tam vonku niekto bije a preto tam pribehol, predtým

obžalovaný stál kúsok od svedka. Obžalovaného poprosil, aby tam išiel s ním. Pribehli na miesto, videl
ako X. kopali 2 alebo 3 ľudia, svedok X. pozná, preto vedel, že ide o neho. Zvreskol, aby ho nechali,
odtiahol jedného útočníka a obžalovaný odtiahol druhého. Útočníkov svedok nepoznal a dnes by ich ani
nevedel identifikovať podľa tváre. Svedok pomoc nevolal, bolo tam viac ľudí a vie, že niekto volal pomoc.
Svedok mal oblečené čierne nohavice, čierne tričko, mali však oblečené aj bundy, nakoľko bola zima,

na hrudi mal označenie SBS. V ten deň tam bolo viacero konfliktov, avšak čo sa týka poškodeného tak s
ním si pamätá iba ten incident, ktorý sa stal vonku. Krvné stopy na rukách ani na oblečení obžalovaného
si svedok nevšimol. Nevie akú mal obžalovaný prezývku.
Svedkyňa E. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola s poškodeným a jej priateľom J. G. na
predmetnej diskotéke. Predtým boli spolu v bare v Dlhej. Čo sa týka množstva alkoholu, ktoré poškodený

vypil, to presne uviesť nevie, v bare v Dlhej si dali asi 3 -4 drinky, celkovo nevypil veľké množstvo
alkoholu. Počas toho ako boli v Bowlingu, neregistrovala žiaden konflikt poškodeného s akoukoľvek inou
osobou,poškodenýbolprinich.Okonfliktesadozvedelatak,žeJ.K.zavolaljejpriateľoviJ.G.,žeX.zbili
a nakoľko je jej priateľ jeho najlepší kamarát, ihneď išiel na miesto. Ona sa sprostredkovanie dozvedela,
že to mal byť obžalovaný a kto ďalší, to vôbec nevie, nakoľko informácie boli také, že ich bolo viacej.

Svedok F. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený tam dostal bitku, ale od koho nevie. Za
svedkom prišla sestra poškodeného, či má rozbité ruky, nakoľko jej brata zbili, on jej uviedol, že bol
pri lístkoch za dverami, pričom jeho zbili vonku pred dverami. Svedok v ten večer vypomáhal predávať
lístky. SBS tam vykonávali P. A. a F. O.. Svedok bol počas celého večera bol buď na lístkoch, alebo v
prípade, že nemal drobné, tak si išiel za bar rozmeniť. Nevidel osobne na poškodeného žiaden fyzický

útok v mieste predaja lístkov. Pri svedkovi ani krv nebola. Keď ho obvinila sestra poškodeného, že ho
svedok zbil, tak sa o to začal zaujímať a išiel sa pozrieť pred dvere, tam už bola krv aj na schodoch, aj
na koberci. Akýkoľvek fyzický útok zo strany SBS v ten večer nezaznamenal. Čo mal svedok oblečené
v ten večer si nepamätá, asi mal rifle. Ostrihaný bol na krátko a väčšinou je zarastený. Obžalovaného
pozná, pracovali spolu asi pred 7 rokmi v SBS. Myslí si, že obžalovaný na diskotéku prišiel sám, jemu

uviedol, že sa prišiel baviť, počas večera sa pohyboval aj popri ňom.
Svedkyňa C. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o incidente nevie nič, ona našla poškodeného na
terase pred Bowlingom už zbitého a zavolala mu sanitku. V podniku pred tým nevidela žiaden slovný
ani fyzický konflikt s inou osobou.
Svedok J. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň bol s X. V. na diskotéke v Bowling bare.

Oni sa potom každý sám zabávali. Svedkovi prišlo zle, tak išiel von na vzduch a keď sa vracal, videl
tam sedieť X. už krvavého. Nebol schopný rozprávať. Zobral ho von a išiel mu pre bundu. Keď prišiel
opätovne von, už tam boli policajti. Samotný incident nevidel. S X. bol vnútri v bare pred bitkou dokopy
asi pol hodinu. Alkohol pili, nepamätá si aký, ale X. nebol opitý. Bolo to asi okolo 23.00 - 23.30 hod.Obžalovaného pozná z videnia. Svedok tam v ten večer obžalovaného nevidel. Nemá žiadnu informáciu,
ani sprostredkovanú, ako sa mal stať predmetný incident.
Z lustrácie z registra trestov vyplýva, že obžalovaný má jeden záznam v registri trestov, pričom sa na

neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Z lustrácie z registra priestupkov z čl. 335 vyplýva, že obžalovaný má dva záznamy, z toho jeden zo
dňa 2.6.2013 (porušenie pravidiel cestnej premávky) a druhý zo dňa 23.9.2012 (proti občianskemu
spolunažívaniu), avšak konanie v uvedenej veci bolo zastavené.
Z rekognície z čl. 129-155 vyplýva, že X. V. z predložených fotoalbumov opoznal obžalovaného ako

muža, ktorý ho ako prvý sotil v dôsledku čoho spadol na zem a od ktorého dostal ten posledný kopanec
do hlavy ako to popísal vo svojej výpovedi. A. O. opoznala obžalovaného ako muža prítomného pri
riešení následkov bitky - zbitia jej brata X. V.. P. B. taktiež z predložených fotoalbumov opoznala
obžalovaného ako muža, ktorého jej ukazovala B. X. ako útočníka na X. V.. B. X. po vzhliadnutí
predložených fotoalbumov uviedla, že mužov vo fotoalbume nepozná a nevie sa vyjadriť k ich identite.
Z bodového ohodnotenia z čl. 180 vyplýva, že odškodnenie za bolesť vzniknutú poškodenému na

základe úrazu zo dňa 15.2.2015 činí 140 bodov a vo finančnom vyjadrení 2.307,20 eur.
Z knihy preberania služieb a z knihy evidencie služieb vyplýva, že v predmetný večer mali službu SBS
v uvedenom bare F. O. a P. A..
Z čestného vyhlásenia družky obžalovaného vyplýva, že s ním žije v spoločnej domácnosti už 9 rokov a
nikdy nemal a ani v súčasnosti nemá prezývky „V. L.“ alebo ,,B. B.“. V jej prítomnosti ho nikdy nikto počas

ich vzájomného spolužitia z rodinných príslušníkov, spolupracovníkov ako ani spoločných priateľov
takýmito prezývkami neoslovoval.
Z posudku zamestnanca od zamestnávateľa obžalovaného vyplýva, že obžalovaný je v spoločnosti X.
T., Q. zamestnaný od 1.6.2017 na dobu neurčitú na pozícii vodič/referent. Svoju prácu vykonáva čestne
a svedomito, jeho pracovné návyky a disciplína sú vzorové, doteraz s ním neriešili žiadny problém.

Zamestnávateľ nemá vedomosť o tom, že by v minulosti alebo v súčasnosti používal prezývku typu „V.
L.“ alebo ,,B. B.“.
Súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, zistením skutkového stavu veci o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto ich obstaral, dospel k záveru,
že vo vzťahu ku skutku uvedenému v skutkovej vete rozsudku v danom prípade nebola preukázaná
subjektívna stránka trestného činu - zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona
tak ako bol právne kvalifikovaný v obžalobe. V prípade tohto zločinu úmysel páchateľa, hoci aj nepriamy,
musí smerovať k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, pričom vzťah páchateľa k následku musí byť riadne

zistený a preukázaný výsledkami dokazovania, z ktorých musí logicky vyplynúť.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný sa zúčastnil útoku voči
poškodenému. Poškodený vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní jednoznačne označil
obžalovaného ako toho, ktorý ho na začiatku konfliktu prvý sotil a na konci útoku posledný kopol špičkou
nohy do tváre. Uvedené potvrdzujú aj výpovede ďalších svedkov, ktorí síce útočníkov priamo nevideli,

ale iné osoby im obžalovaného označili ako jedného z útočníkov (P. B. - „Oni jej ukázali toho útočníka a
tak ho videla. Tá osoba bola holohlavá a nižšia, mala na sebe mikinu“, E. V. - „Ona sa sprostredkovanie
dozvedela, že to mal byť obžalovaný a kto ďalší, to vôbec nevie, nakoľko informácie boli také, že ich bolo
viacej“) a pri konfrontácii obžalovaného niektorými svedkami s touto skutočnosťou priamo po skutku,
naznačovalo správanie obžalovaného, že bol účastný predmetného skutku (A. O. - „Niekto jej povedal,

nevie však kto, že ho zbil nejaký chalan v červenej mikine. Išla sa pozrieť späť do baru a obžalovaného
požiadala, aby jej ukázal ruky, či ich nemá krvavé, on ich mal vo vreckách a odmietol jej ich ukázať. o, že
by to mohol byť obžalovaný, jej niekto naznačil, ale nevie kto.“, J. G. - „Keď po zavolaní prišiel späť, tak
hneď išli pozrieť hore, prišli tam k nim asi 3 - 4 páni z čoho svedok usudzoval, že si boli vedomí, že sa
niečo stalo. Medzi tými mužmi bol aj obžalovaný.“).Výpoveď svedka F. O., ktorý uviedol, že obžalovaný

bol vedľa neho, keď sa dozvedel o incidente a išiel tam s ním, považuje súd v tejto časti za účelovú na
zabezpečenie alibi pre obžalovaného a v rozpore s ostatnými výpoveďami.
Nakoľko útok obžalovaného voči poškodenému bol na začiatku a na konci samotného konfliktu, pričom
na konci smeroval na tvár poškodeného (kopnutie špičkou nohy), má súd za jednoznačne preukázané,
že obžalovaný musel byť uzrozumený s možnosťou spôsobenia ublíženia na zdraví poškodenému. Z

vykonaného dokazovania sa však nepodarilo ustáliť presný priebeh konfliktu, počet a identitu ostatných
útočníkov mimo obžalovaného a ani intenzitu útoku voči poškodenému. Aj samotné kopnutie, ktoré
smeroval obžalovaný voči poškodenému, popísal poškodený ako „kop predkom topánky, špičkou,
nemyslítým,žebybolitopánkyšpicaté,alemyslí,žetonebolopätou“,tedaakokopnutieslabšejintenzity.Hoci následkom útoku bola ťažká ujma na zdraví, (tak ako ju popísal znalec MUDr. Zdeno Mores
na hlavnom pojednávaní), podľa názoru súdu sa nepodarilo vykonaným dokazovaním jednoznačne
preukázať, že by obžalovaný mal v úmysle (či už priamom alebo nepriamom) spôsobiť poškodenému

ťažkú ujmu na zdraví. Svojho konania sa obžalovaný dopustil verejne a na mieste verejnosti prístupnom.
Preto dospel súd k záveru, že v konaní bolo nepochybne preukázané naplnenie všetkých znakov
skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písm. c) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, nakoľko

spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a spoločným
konaním sa dopustil fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného.
Skutok spáchal vo forme nepriameho (eventuálneho) úmyslu podľa § 15 písm. b) Trestného zákona.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Súd vykonaným dokazovaním nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle

§ 36 Trestného zákona, pričom vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) (spáchal
viac trestných činov), teda dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby v § 156 ods. 3 Trestného
zákona (dva roky až päť rokov) sa podľa § 38 ods. 2, ods. 4 zvyšuje o jednu tretinu (tri roky až päť rokov).
Z hodnotenia osoby páchateľa prihliadajúc na jeho pomery a možnosť jeho nápravy vyplynulo, že
obžalovaný nie je osobou tak kriminálne narušenou, že by v jeho prípade bolo nevyhnutné uložiť

nepodmienečný trest odňatia slobody a preto obžalovanému uložil trest na spodnej hranici trestnej
sadzby, pričom výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky
s obligatórnym uložením probačného dohľadu a zároveň mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku.

Nakoľko škoda, ktorú si riadne a včas uplatnili poškodení X. V. vo výške 2.307,20 eur a Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a. s. vo výške 3.128,68 eur, bola v konaní preukázaná, súd v adhéznom
konaní uložil obžalovanému túto škodu poškodeným nahradiť. Splnomocnený zástupca poškodeného
na hlavnom pojednávaní uplatnil za poškodeného aj nárok na náhradu škody vo výške 358,86 eur
(náklady advokátskeho zastúpenia), nakoľko však táto suma bola uplatnená a vyčíslená až po skončení

vyšetrovania, súd poškodeného X. V. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný
proces.“
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní dňa 19. marca 2018 priamo do zápisnice (č. l. 350 spisu) odvolanie obžalovaný X. Z..
Prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného dňa 26. marca 2018, dňa 5. júna 2018 ho však

vzal späť, pričom predseda senátu konajúceho okresného súdu dňa 27. júna 2018 vzal podľa § 312 ods.
4 Tr. por. na vedomie toto späťvzatie odvolania.
Obžalovaný X. Z. svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Tibora Timára dňa
10. mája 2018 v rozsahu č. l. 367 - 376 spisu nasledovne (citácia):
„Súd uznal obžalovaného vinným pri zmenenej skutkovej vete a zmenenej právnej kvalifikácii oproti

obžalobe. Súd vypustil zo skutkovej vety túto časť: „po predchádzajúcej vzájomnej dohode s
nestotožnenými osobami". Uvedená skutočnosť nenarúša zásadu jednoty skutku (tvoriaci konanie a
následok)mávšakpodstatnývýznamprehodnotenievykonanýchdôkazov(nižšie).Uvedenévypustenie
tejto časti skutkovej vety znamená, že súd nemal za preukázané, že by sa obžalovaný vopred dohoda
s nejakými osobami na fyzickom napadnutí poškodeného.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd uznal vinu obžalovaného na základe výsluchu poškodeného
a na základe výsluchu svedkov, ktorí ako súd uvádza neboli priamymi svedkami skutku, ale mali
sprostredkovane zistiť, že obžalovaný mohol byť jedným z útočníkov (str. 9 rozsudku). Na strane druhej
súd vyhodnotil výsluch svedka F. O. ako výsluch účelový, bez uvedenia dôkazných záverov, ktoré by
výpovednú hodnotu tejto svedeckej výpovede spochybňovali a iné. z rozsudku súdu ďalej nie známe,

ako sa súd vysporiadal s ostatnými dôkazmi, najmä výsluchmi svedkov (A., H. a iní).
Súd založil vinu obžalovaného výlučne na výsluchu poškodeného, ktorý ako súd uvádza uviedol, že
ohža1ovaný ho soti1 na začiatku potyčky a nás1edne ho s1aho kopo1 úp1ne ako pos1edný. Na
tomto dôkaznom základe, ktorý vyvstal výlučne z výsluchu poškodeného založil súd vinu na skutku
obžalovanému a právnu kvalifikáciu.

Podľa názoru obžalovaného (obhajoby) z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo
nepochybne, teda bez pochybností preukázané, že sa obžalovaný dopustil uvedeného skutku, teda
že fyzicky napadol poškodeného na predmetnej diskotéke tak, že ho najprv v prítomnosti ostatných
útočníkov sotil a následne ho mal ako posledný slabo (menšou intenzitou) kopnúť do oblasti hlavy, asúčasne nebol preukázaný priamy príčinný vzťah medzi prvotným sotením a posledným slabým kopom
a následkami na zdraví poškodeného, ktoré sa právne kvalifikujú ako ujma na zdraví.
Poškodený ako svedok na hlavnom pojednávaní vo svojom výsluchu uviedol, že v medzi priestore na

chodbe za vstupom ho napadli osoby minimálne tri alebo štyri, konkrétne „SBS kári", ktorí ho tam a
následne vonku pred vstupom mali opakovane kopať a udierať do oblasti tela a hlavy. Z uvedených osôb
nikoho nepoznal, až následne zistil, že ten, čo ho sotil a ako posledný kopol mal byť obžalovaný. Iné
osoby z útočníkov vtedy priamo pri incidente, a ani následne identifikovať nevedel.
K predmetným skutočnostiam, najmä vo vzťahu k útočníkom, ktorí mali byť tam prítomné osoby

vykonávajúce strážnu službu na diskotéke boli vypočutí ako svedkovia, a to svedok O., svedok H. a
svedok A., avšak uvedení svedkovia jednoznačne uviedli, že oni ako „SBS kári" poškodeného nenapadli,
pričom svedok O. a svedok H. poznajú poškodeného, takže je vylúčené, aby ich ako útočníkov, ak by
ho napadli, neopoznal poškodený.
Rovnako uvedení svedkovia vyvrátili tvrdenia poškodeného, že by prišlo k incidentu v priestoroch za
vstupom (v priestore predaja lístkov). Zo všetkých vypočutých svedkov na hlavnom pojednávaní bol

jedinýmsvedkom,ktorývnímalpredmetnýincidentpriamoprítomnýF.O.,ktorývykonávalstrážnuslužbu
na uvedenej diskotéke. Ako svedok na hlavnom pojednávaní opísal uvedený incident, pričom uviedol,
že niekoľko osôb (2 až 4) , ktoré on nepoznal (neboli mu známe ako tunajšie osoby z miestnej znalosti)
videl ako udierajú a kopú poškodeného na zemi pred vstupom na diskotéku a poškodený ležal na zemi,
pričom on zavolal obžalovaného Z., ktorý stál pri ňom, aby mu išiel pomôcť odtiahnuť útočníkov od

poškodeného.
Žiadny iní svedok vypočutý na hlavnom pojednávaní nevidel priamo predmetný incident a všetci ostatní
svedkovia vypovedali iba ku skutočnostiam následným, ktoré sa stali až po uvedenom incidente. Súd na
str. 9 (3 veta) uvádza, že svedkom (B., V., O. G., teda osobám, ktoré boli na diskotéke s poškodeným)
mali iné osoby označiť obžalovaného ako jedného z útočníkov po samotnom incidente. Tu je potrebné

uviesť, že žiadne iné osoby v konaní vypočuté neboli a v prípravnom konaní ako ani v súdnom konaní
neboli žiadne takéto osoby ustálené. Súčasne tí to svedkovia uviedli, že samotnú skutočnosť, že jedným
z útočníkov mohol byť obžalovaný vedie len z rečí iných osôb. Takéto sprostredkované a neoverené
zistenia nemôžu mať dôkaznú hodnotu.
Na tomto základe mal súd venovať potrebnú a podstatnú dôkaznú pozornosť svedeckej výpovedi F. O., a

nemaltentovýslucharbitrárnepovažovaťzaúčelový.Naprijatiezáveruoúčelovostisvedeckejvýpovede
je potrebné, aby mal súd preukázané, že svedok vypovedá v rozpore so zisteným skutkovým stavom z
iných dôkazov, alebo musí mať súd preukázané z akého dôvodu vypovedá v prospech obžalovaného
(príbuzenský vzťah a iné}. Vzhľadom na to, že nie sú preukázané žiadne okolnosti pre vyvodenie záveru
o účelovosti svedeckej výpovede priameho svedka F. O., mal súd vyhodnotiť uvedený dôkaz jednotlivo

a v súhrne a riadne uvedené hodnotenie uviesť v odôvodnení rozsudku, pričom tak ako je uvedené v
napadnutom rozsudku je tento záver nepreskúmateľný.
Vo vzťahu ku zraneniam, ktoré utrpel poškodený bolo vykonané dokazovania, najmä znaleckým
posudkom a výsluchom znalca MUDr. Zdenka Móresa, ktorý uviedol, že dvojitá zlomenina sánky
vznikla s veľkou pravdepodobnosťou jedným kopom, ktorý musel byť podľa záveru znalca nepochybne

silnej intenzity. Zlomenina nosových kostí vznikla viacerými údermi alebo kopmi menšej až strednej
intenzity. Znalec nevedel uviesť, ktoré zranenie vzniklo fyzickom útoku ako prvé, a ktoré zranenie ako
druhé (následné). Súčasne je potrebné poukázať na výsluch poškodeného ako svedka na hlavnom
pojednávaní, ktorý uviedol, že obžalovaný ho kopol ako posledný a bol to slabší kop ako tie, čo dostal
predtým, pričom predtým ho kopali a udierali do hlavy iné osoby.

Vzhľadom na uvedené nie je nepochybne preukázané také konanie obžalovaného, ktoré by bolo
preukázané v priamej výlučnej následnej súvislosti so zraneniami zlomeninami sánky a nosa, teda
následkami, ktoré založili právnu kvalifikáciu ublíženia na zdraví.
Rovnako ako pri každom inom trestnom čine upravenom v osobitnej časti Trestného zákona, aj pri
tomto trestnom čine ublíženia na zdraví, musia byť naplnené jeho obligatórne znaky, t. j. objekt,

objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka. V prejednávanej trestnej veci je nepochybne významná
a rozhodujúca objektívna stránka trestného činu, ktorej naplnenie predpokladá nielen trestnoprávne
relevantné konanie a trestnoprávne relevantný následok, ale aj tzv. kauzálny nexus - príčinnú súvislosť
- medzi nimi, t. j. medzi konaním a následkom.
Príčinná súvislosť teda spája oba vyššie uvedené znaky obligatórnej stránky skutkovej podstaty

trestného činu. Pri posudzovaní príčinnej súvislosti sa v trestnoprávnej teórii uplatňujú všeobecne
uznávané zásady, a to zásada umelej izolácie javov a zásada gradácie príčinnej súvislosti. Zásada
umelej izolácie javov znamená, že od nevýznamných príčin, ktoré vedú k následku, sa oddeľujú príčiny
právne významné, teda umelo sa izolujú len určité príčiny a určité následky. Zásada umelej izolácie javovobmedzuje zisťovanie príčinného vzťahu v trestnom práve len z hľadiska určitých príčina následkov
dôležitých pre trestné právo. Príčinnú súvislosť je potrebné skúmať vždy konkrétne na základe zistených
okolností prípadu a dôrazne odlišovať hlavné a rozhodujúce príčiny. Táto zásada teda znamená, že

nie každá okolnosť, ktorá viedla, alebo mohla viesť k následku sa môže posudzovať v trestnoprávnom
zmysle, teda z hľadiska vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti.
Zásada gradácie príčinnej súvislosti vychádza z tohto, že jednotlivé príčiny a podmienky nemajú pre
spôsobenie následku rovnaký význam. Hodnotí sa to, do akej miery sa páchateľ pričinil o spáchanie
trestného činu, teda ktoré okolnosti, vedľa jeho konania sa podieľali na následku trestného činu, a

nakoľko sú tieto „vedľajšie" okolnosti v danom prípade relevantné pre spôsobenie následku. Dôležité
je, aby konanie páchateľa bolo z hľadiska spôsobenia následku príčinou dostatočne a bezvýhradne
významnou. Sumarizujúc uvedené uvádzam, že právne relevantnými príčinami teda nemôže byť
ktorékoľvek faktické príčiny, akokoľvek vzdialené od škodlivého následku, ale je treba vyčleniť (izolovať)
len tie príčiny, s ktorými právo spája vznik zodpovednosti (tzv. umelá izolácia javov), ktoré sú pre
spôsobenie následku významné (tzv. gradácia príčinné súvislosti) a ktoré podľa obvyklého chodu vecí

i podľa všeobecnej skúsenosti majú spravidla (typicky) za následok spôsobenie určitej škody (tzv.
adekvátna príčinná súvislosť).
Vo vzťahu k príčinnej súvislosti je potrebné takisto uviesť," že samotná príčinná súvislosť medzi konaním
a následkom nepostačuje pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti. K príčinnému vzťahu musí
pristúpiť zavinenie, to znamená, že vývoj príčinnej súvislosti musí byť pokrytý zavinením. Pre trestnú

zodpovednosť je teda nutné najskôr zistiť príčinný vzťah a až po jeho zistení je možné skúmať otázku
zavinenia, ktorá musí zahrňovať i podstatné rysy príčinného vzťahu. Pri zavinení vo forme úmyslu sa
vyžaduje, aby si páchateľ predstavoval tento priebeh príčinného vzťahu aspoň ako možný a bol s ním pre
tento prípad uzrozumený. Pri zavinení vo forme nedbanlivosti sa vyžaduje, aby páchateľ vývoj príčinnej
súvislosti a následok predvídal a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že nespôsobí alebo aby

páchateľ príčinný priebeh a následok podľa okolností a svojich pomerov predvídať mal a mohol.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd pristúpiť k hodnoteniu dôkazov a z nich mal vyvodiť odôvodňujúci
záver, že prvotné sotenie a posledný slabý kop (ak ich mal súd za preukázane vykonané obžalovaným)
spôsobili v priamej príčinnej súvislosti také následky na zdraví poškodeného, ktoré sa právne kvalifikujú
ako ujma na zdraví prislúchajúca právnej kvalifikácii trestného činu ublíženia na zdraví. Obhajoba má

za to, že z vykonaného dokazovania nie je preukázané, že by týmito úkonmi sotenie a posledný slabý
kop boli spôsobené zranenia alebo taká ujma, ktorá by založila uvedenú právnu kvalifikáciu, a to ani v
rámci spolupáchateľstva.
Na tomto mieste je potrebné uviesť, že z výsluchu poškodeného vyplýva, že prvotné sotenie nespôsobilo
jeho pád na zem (a to ani napriek tomu, že bol pod značným vplyvom tvrdého alkoholu), ale po sotení

ho následne niekto (neznáma osoba) začal ťahať za tričko na zem, pričom až po tomto stiahnutí sa
útočníkom podarilo ho dať na seba, kde mali začať kopať a udierať (poškodený neoznačil obžalovaného
ako osobu, ktorá ho stiahla na zem ako ani ako osobu, ktorá ho kopala a udierala). Z uvedeného vyplýva,
že predmetné sotenie žiadnym spôsobom nespôsobilo tzv. ľahší prístup pre ďalšie osoby k útoku na
poškodeného ako to pre takéto prípady v rámci spolupáchateľstva vyžaduje súdna prax.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie nie je preukázaný priamy príčinný vzťah medzi prvotným sotením
a posledným slabým kopom a následkami na zdraví poškodeného, ktoré sa právne kvalifikujú ako ujma
na zdraví priliehajúce právnej kvalifikácii ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona.
Je potrebné ešte uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodený bol pri incidente
v rozhodnom čase pod značným vplyvom alkoholu, nakoľko požil podstatné množstvo „tvrdeného"

alkoholu (10 a viac pol deci vodky). Rovnako z vykonaného dokazovania vyplýva, že na predmetnej
diskotéke mal s problémy s určitými osobami, ktoré neboli miestne, pričom konkrétne mal problém
s osobou, ktorú viacerí svedkovia identifikovali podľa oblečenia, avšak nešlo o obžalovaného a
obžalovanéhovprítomnostitejtoosobyanisvedkovianevideli.Osoby,ktorébolinapredmetnejdiskotéke
s poškodeným nevedeli ako vypočutý svedkovia identifikovať konkrétneho útočníka, resp. osoby, s

ktorými sa poškodený bil, nakoľko incident nevideli.
Ani z následných skutočností po incidente, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania nevyplývajú
žiadne priame ale ani súhrn nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo preukázané, že obžalovaný fyzicky
napadol poškodeného. Ako príklad je možné uviesť, že obžalovaného na hlavnom pojednávaní potom
ako svedkyňa (sestra) sa dozvedela, že útočníkmi boli „SBS kári" išla za obžalovaným a dopytovala sa

ho, či má na rukách krv.
Z vykonaného dokazovania výsluchom svedka H. vyplynulo, že jeho požiadala uvedená svedkyňa
s touto požiadavkou, a nie obžalovaného (túto skutočnosť súd nesprávne vyhodnotil). Samotná
skutočnosť, že útočníkmi mali byť „SBS kári", sa vykonanými dôkazmi výsluchmi svedkov zistilo, žesvedkovia (kamaráti a rodinní príslušníci poškodeného) vypočutí na hlavnom pojednávaní sa toto
dozvedeli až dodatočne z „rečí" tam prítomných osôb. Rovnako ani skutočnosť tvrdená poškodeným
a svedkami, že obžalovaný by mal požívať prezývku „V. L. alebo B. B." sa v konaní nepreukázala a je

vyvrátená vykonanými dôkazmi, pričom na margo veci je potrebné podotknúť, že ani odbor kriminálnej
polície s miestnou znalosťou obžalovaného nepozná ako osobu, ktorá by bola nositeľom tejto prezývky.
Je potrebné poukázať na to, čo je už uvedené na začiatku tohto podanie, a to, že súd vypustil
časť skutkovej vety oproti obžalobe, a to: ,,po predchádzajúcej vzájomnej dohode s nestotožnenými
osobami". Uvedené nachádza svoj odraz vo vykonanom dokazovaní, keď nie je preukázané, kto bola

skupina útočníkov, ktorá napadla obžalovaného.
Ďalej je potrebné poukázať na dôkazné prostriedky rekognície vykonané so svedkami A. O., B. X., P.
B. a s poškodeným X. Q.. Predmetné rekognície ako procesné úkony sú vykonané v rozpore s ust. §
126 ods.1 ods.2 Trestného poriadku k § 138 Trestného poriadku, nakoľko uvedené opoznávajúce osoby
(svedkovia) neboli pred samotným opoznávaním z fotoalbumu vyzvané, aby osobu opísali a súčasne
opisosobyaninebolvykonaný.Vždyjepodľaprocesnéhopostupupotrebnébezprostrednepredtýmako

osoba má ukázať na osobu, aby túto osobu riadne opísala. Vzhľadom na to, že tento zákonný procesný
postup nebol dodržaný, sú vykonané rekognície nezákonnými dôkazmi, na ktoré súd nemôže prihliadať.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že uvedený nezákonný procesný postup nie je možné
zhojiť a rehabilitovať ani tým, ak by sme za predchádzajúci opis osoby považovali jej čiastočný opis
v inom procesnom úkone, konkrétne výsluchu svedka, ktorý sa uskutočnil v iný deň ako rekognícia.

Tento postup nie je možný v prvom rade z tohto dôvodu, že Trestný poriadok (§ 126 ods. 1) explicitne
vyžaduje, aby pred ukázaním osoby opoznávajúca osoba sama spontánne osobu opísala, a v druhom
rade preto, že predmetné výsluchy svedkov, kde sú veľmi strohé a čiastočné opisy osôb, boli vykonané
pred vznesením obvinenia a rekognícia po vznesení obvinenia, takže ich nie je možné procesne spojiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sú vykonané rekognície nezákonnými dôkazmi, na ktorých

nie je možné založiť vinu.
Vzhľadom na takúto dôkaznú situáciu a vykonané dokazovanie je možné uviesť, že súd vo všeobecnosti
je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav trestnej veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, aby bolo možné vyniesť spravodlivé
rozhodnutie. Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že

sa skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a existuje
dostatočnespoľahlivýzver,žežalovanýskutoktakakojeuvedenývobžalobespáchalobžalovaný.Tento
dostatočný záver musí byť takej jednoznačnej vyššej miery pravdepodobnosti, ktorá je porovnateľná
až s istotou bez toho, aby boli prítomné akékoľvek pochybnosti alebo prítomný možný záver o tom, že
sa skutok mohol stať inak (a to aj v časti príčinnej súvislosti konania a následku), alebo že ho mohol

spáchať niekto iný.
Pokiaľ zostanú po vykonanom dokazovaní, ktoré znamená vykonať všetky dosiahnuteľné dôkazy v
akomkoľvek smere (najmä skutok, príčinná súvislosť, naplnenie znakov skutkovej podstaty a iné)
pochybnosti o vine obžalovaného, pričom postačuje pochybnosť v jednom z vyššie uvedených
postulátov, a tieto pochybnosti sú najmä v skutkových zisteniach, musí rozhodnutie súdu vždy vyznieť

v prospech obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí tak, že sa uplatní
zásada in dubio pro reo.
Pri zisťovaní skutkového stavu okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet dokazovania je prioritná
aj požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom
skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo akúkoľvek dôvodnú pochybnosť,

nikdy nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v
rozhodnutí súdu taký istý význam ako dokázaná nevina.
Výsluch svedka v každom smere musí byť podrobený dokazovaniu a hodnoteniu jeho vierohodnosti,
najmä vykonanými dôkazmi, s ktorými musí jeho výpoveď korešpondovať a tvoriť logickú dôkaznú sieť,
a súčasne tieto dôkazy musia potvrdzovať jeho tvrdenia, a pokiaľ je takýto svedok v celom rozsahu a po

každej stránke vierohodný (pozitívny test vierohodnosti), potom musia nepriame dôkazy bez akejkoľvek
pochybnosti tvoriť ucelený reťazec a navzájom previazanú štruktúru logicky nadväzujúcu na seba a na
nepriame dôkazy jednotlivo a v s4hrne tak, aby v celom rozsahu potvrdili tvrdenia svedka najmä ak ide
o účasť inej osoby na skutku. Iba v takomto prípade je možné uznať vinu za účasť na skutku pri takejto
dôkaznej situácii ako je aj v tejto veci.

Podľa uznesenia NS SR č. k. 3To 4/2010 zo dňa 2.6.2010, str. 4, aplikácia zásady voľného hodnotenia
dôkazov je vlastne nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu veci. A práve táto
procesnoprávna zásada vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené a
preukázané fakty a nie iba o pravdepodobnosť, či domnienku.Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí
dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priazni vej šia. Podľa uznesenia NS SR č. k.
2To 67/2006 zo dňa 27.5.2008, str. 10,11, súd po vyčerpaní všetkých obvinený nie je povinný dokazovať

svoju nevinu, ale vina mu musí byť dokázaná a to spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. Podľa
uznesenia NS SR č. k. 5To 17/2009 zo dňa 25.2.2010, str. 3,4, súd nemôže vyvodzovať náležité zistenie
skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ
pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja, napr. čo do osoby vinníka.
V rámci hodnotenia dôkazov bolo povinnosťou súdu hodnotiť všetky dôkazy a vysporiadať sa s ich

dôkaznou hodnotou a vlastnou úvahou uviesť, dôkazný stav tak aby bol preskúmateľný a súčasne mal
posúdiť celú šírku dôkazných prostriedkov. Napadnutý rozsudok tieto súdne atribúty postráda, a preto
je nepreskúmateľný a nezákonný.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery (nepreskúmateľnosť rozsudku a neúplné a nejasné skutkové a
dôkazné zistenia a pochybnosti v nich, nezákonné dôkazy a iné) navrhujeme podľa§ 321 ods.1 písm. a),
písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku zrušiť rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa

23.11.2016, sp. zn. 1T/108/2015, a podľa § 322 ods.1 Trestného poriadku vrátiť súdu prvého stupňa,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne, aby odvolací súd rozhodol vo
veci sám tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodí,
nakoľko nebolo bez pochybností pri použití zásady in dubio pre reo preukázané, že obžalovaný sotil
poškodeného v priestoroch za vstupom na diskotéku, a potom vonku pred vstupom kopol poškodeného

ako posledný z útočníkov, alternatívne oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku, ak bude mať súd za preukázané, že obžalovaný sotil poškodeného v priestoroch
za vstupom na diskotéku, a potom vonku pred vstupom slabou intenzitou kopol poškodeného ako
posledný z útočníkov, nakoľko nie je preukázaná príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním
obžalovaného a následkami v rozsahu zranení zlomenina sánky a nosa, ktoré založili ujmu na zdraví pri

právnej kvalifikácii ublíženia na zdraví, resp. v takomto prípad uznal obžalovaného vinným pri úprave
skutkovej vety za skutok právne kvalifikovaný iba ako výtržníctva podľa§ 364 ods.1 písm. a) Trestného
zákona.
Poškodené subjekty súčasne navrhujem odkázať so svojím nárokom na náhradu škody na civilný
sporový súdny proces, vzhľadom na to, že nie je preukázané, že by konaním obžalovaného boli

spôsobené následky na zdraví poškodenému, s ktorými sú spojené jednotlivé nároky poškodených
subjektov na náhradu škody.“
Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného X. Z. nevyjadril.
Obžalovaný X. Z. i jeho obhajca na verejnom zasadnutí druhostupňového súdu zotrvali na svojich
návrhových prednesoch v kontexte s vyššie špecifikovanými odvolacími dôvodmi.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie
obžalovaného X. Z. ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania
okresnéhosúdu,akoisprávnosťazákonnosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhoprvostupňovéhorozsudku.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie
proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým

odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone.
Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného X. Z.
na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal
úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z

hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. treba konštatovať, že neexistuje
žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.
Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12
Tr. por. správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými

v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na
výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov
a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného X. Z.a.Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný X. Z. spáchal skutok v rozsahu skutkových
zistenínapadnutéhoprvostupňovéhorozsudku.Ztohtodôvodusiskutkovézáveryprvostupňovéhosúdu
osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. Pokiaľ ide

o odvolacie námietky obžalovaného X. Z., odvolací súd uzatvára, že nejde o novú a dosiaľ neuplatnenú
obhajobu obžalovaného, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom dôsledne, a to
i v dôvodoch napadnutého rozsudku, vysporiadal už prvostupňový súd.
Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní samosudca okresného súdu dôvodne a v
konečnom dôsledku aj správne dospel k prezentovaný skutkovým záverom, ku ktorým niet zo strany

odvolacieho súdu čo dodať.
Vzhľadom k výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní postupoval okresný súd v súlade so
zákonom a správne, keď uznal obžalovaného X. Z. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., nakoľko v
jednočinnom súbehu boli naplnené všetky znaky skutkových podstát týchto trestných činov.

Okresný súd správnym postupom dokazoval aj skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V
tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného, jeho povesť ako i všetky ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery správne vychádzal z ustanovenia § 34 Tr. zák., prihliadol najmä na okolnosti
a spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následky, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu obžalovaného,

jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Nezistil žiadne mimoriadne okolnosti prípadu podľa § 39 Tr. zák.,
správne ustálil ako priťažujúcu okolnosť spáchanie dvoch trestných činov v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák.
a zákonným postupom, zrejmým aj z ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. v
konečnom dôsledku v súlade s ustanovením 156 ods. 3 Tr. zák. dôvodne uložil obžalovanému úhrnný
podmienečný trest odňatia slobody v zákonom stanovenej sadzbe vo výmere tri roky (pri možnosti

ukladania sankcie v podobe trestu odňatia slobody v rozpätí od troch rokov až do päť rokov).
Po splnení zákonom predpokladaných podmienok § 49 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 2 Tr. zák. okresný súd
obžalovanému X. Z. správne podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil s probačným dohľadom na primerane dlhú skúšobnú dobu v trvaní troch rokov.
Rovnako správne obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. obžalovanému uložil povinnosť

spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku.
Miernejšia sankcia podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neprichádzala do úvahy s ohľadom
na spoločenskú nebezpečnosť spáchaných trestných činov. Naopak, prísnejšiu sankciu odvolací súd
uložiťnemoholzdôvodunedostatkuodvolaniaprokurátora,podanéhovneprospechobžalovaného(bolo

prokurátorom vzaté späť).
Uloženýtrest,napriektýmtofaktom,vosvojejpodstateobsahujepožadovanýprvokrepresie(zabránenie
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu
životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v
zmysle § 34 Tr. zák.

Oba výroky prvostupňového súdu pojednávajúce o adhéznom konaní sú správne i zákonné a odvolací
súd si v týchto súvislostiach argumenty okresného súdu osvojil.
Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského
súdu v Trnave odvolanie obžalovaného X. Z. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.