Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by JUDr. Martina Mochnáčová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/490/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606203981
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5606203981.2
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 37 905 538, proti povinnému: I.
H.Á., nar. X. X. XXXX, bytom C. D. X, o vymoženie pohľadávky vo výške 30,54 eur s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., so sídlom Exekútorského
úradu Poľná 31/23, Ružomberok, pod spisovou značkou EX 460/2006, o zastavení exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Súdny exekútor má voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom sa dňa 29. 06. 2006 začalo exekučné
konanie pod sp. zn. EX 460/06 na vymoženie pohľadávky vo výške 30,54 eur (920,- Sk) priznanej
vykonateľným rozhodnutím zo dňa 16. 06. 2004, č. 2004/02720-09 CA, vydaným Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní
poverenia č. 5505 005655 * zo dňa 18. 07. 2006, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31. 03. 2017 udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti
zaplatiť 30,54 eur (920,- Sk) a trovy exekúcie.
2. V priebehu konania súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia
prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.
4.Podľa§57ods.1písm.b)Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017(ďalejlen„Exekučný
poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po
začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 29 ods. 6 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pomoci v hmotnej núdzi), o povinnosti vrátiť
dávku a príspevky alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, rozhoduje úrad.
Sumy neprávom prijaté možno zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky a príspevkov.
7. Podľa § 29 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, rozhodnutia vydané podľa odsekov 6 a 7 možno
vykonať najneskôr do 10 rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.8. Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade, ak sa exekučný
titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného
aleboprocesnéhopráva,ktoréspôsobujú,žeexekučnýtitulsíceformálneexistuje,alestrácaspôsobilosť
byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon
stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej
povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti
nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.
9. Predmetom konania je vymáhanie povinnosti vrátiť dávku sociálnej pomoci uloženú exekučným
titulom, a to podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý upravuje lehotu na vykonanie rozhodnutí.
Rozhodnutia o povinnosti vrátiť dávky a príspevky je možné exekúciou vykonať najneskôr do 10 rokov
odo dňa nadobudnutia ich vykonateľnosti. Ide o prekluzívnu lehotu, z ktorej formulácie vyplýva, že v
jej priebehu musí byť konanie nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva
neúčinným.
10. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 07. 2004. Desaťročná lehota, v
ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 29 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi vykonať, sa
potom skončila dňom 12. 07. 2014 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom
na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku zastavil.
11. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 197 ods.
1 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na náhradu trov
konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník, vychádzal
súdzkoncepcieaktuálnejúpravy,ktorározdelilaprocesnýpostupvrámcisúduprvejinštanciespôsobom
formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo vzťahu k
§ 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou exekučnej
úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku).
Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu vydané
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník.
Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo dňa 31. 05.
2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018
a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje v konaní pred
všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu o výške trov
konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, zbytočne zaťažuje
ústavný súd rozhodovaním o veciach, ktoré by inak mali byť z hľadiska jeho ústavného postavenia a
priori z jeho právomoci vylúčené“.
12. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania
o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter
lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu
prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 57 ods. 5 Exekučného poriadku, § 359,
§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.