Rozhodnutie – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 39P/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202721
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Žabková
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1318202721.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III, pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Žabkovou, v konaní vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti: 1/ Q. O., Z.. XX.XX.XXXX T. X/ T. O., Z.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátnych občanov
SR, zastúpených opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova
7/A, Bratislava, maloleté deti rodičov - matky: U. I., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, B., v súčasnosti
bytom L. XX, B., štátnej občianky SR a otca: T. O., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X, B., v súčasnosti

bytom O. XX/X/X, XXXX V., štátneho občana SR, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Maloleté deti - Q. O., Z.. XX.XX.XXXX T. T. O., Z.. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti
matky.

Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Q. O., Z.. XX.XX.XXXX sumou 250,- eur mesačne vždy
do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.04.2018.

Zročné výživné na maloletú Q. O., Z.. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.04.2018 do 31.03.2019 v sume

1.200,- eur je otec povinný uhradiť do troch dní od vykonateľnosti rozhodnutia k rukám matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého T. O., Z.. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne vždy
do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.04.2018.

Zročné výživné na maloletého T. O., Z.. XX.XX.XXXX nevzniklo.

Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 23.04.2018 a upraveným na pojednávaní
dňa 16.08.2018, sa navrhovateľka domáhala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti
s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, styk otca s maloletými
deťmi žiadala ponechať bez súdnej úpravy a otcovi maloletých detí uložiť povinnosť prispievať od
podania návrhu na výživu maloletých detí, vo výške 400,- eur mesačne na výživu maloletej Q. a vo výške
XXX,- eur na výživu maloletého Adama.2/ Matka maloletých detí návrh odôvodnila tým, že rodičia nie sú manželmi, žili v spoločnej domácnosti
vo V. V. J., kde je aj otec maloletých detí zamestnaný ako pomocník na stavbe a ona bola na materskej
dovolenke s mladším T.. Popritom dokončovala vysokú školu. Po rozchode s otcom maloletých detí

zostala matka s deťmi žiť v dovtedy spoločnej domácnosti a otec maloletých detí odišiel bývať k svojej
matke vo Viedni. Vychádzajúc z jeho výplaty (podľa matky okolo 1.600,- eur mesačne, priemerne aj
viac, keďže dostáva aj trinásty plat a rôzne iné finančné benefity z Rakúska), sa s otcom dohodli na
výživnom vo výške 725,- eur mesačne na obe maloleté deti spolu, o čom spísali aj rodičovskú dohodu,
ktorú pripojila k návrhu. Otec maloletých detí do marca 2018 platil dohodnuté výživné, avšak vždy po

výzve, nikdy nie sám od seba. Krátko po odlúčení, matke v Rakúsku prestal štát platiť prídavky na
deti a materskú (dôvodom mala byť chyba v doručení listu z úradu, v ktorom od matky žiadali doložiť
potrebné formuláre, ktorý list z úradu jej neprišiel a formuláre úradu zaslané neboli). Napriek rýchlemu
odstráneniu chýb a dodatočnom doručení formulárov na úrad, ďalšie mesiace žiadne prídavky matka
nedostala. Z výživného, ktoré jej otec platil, s maloletými deťmi nevedela nijakým spôsobom vyžiť, platiť
bývanie, dcére škôlku, náklady na domácnosť, stravu a iné výdavky. Musela si preto požičiavať. Situácia

však začala byť finančne aj psychicky neúnosná, preto sa rozhodla vrátiť späť na Slovensko ku svojim
rodičom, kde s deťmi aj býva. Podľa matky sa jej chcel otec maloletých detí pomstiť za to, že sa vrátila
na Slovensko a videl, že už nie je šanca na ich spoločný život, chcel jej sťažiť a znepríjemniť situáciu
a rozhodol sa, že jej žiadne výživné nepošle. Matka, hoci maloletý Adam mal len dva roky, bola nútená
sa od marca 2018 zamestnať.

3/ Otec maloletých detí sa k návrhu písomne nevyjadril.

4/ Opatrovník maloletých detí, ktorý bol ustanovený do tejto funkcie uznesením Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 09.05.2018 č. k. 39P/115/2018-18 sa písomne k návrhu nevyjadril.

5/ Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky a pripojenou rodičovskou dohodou zo dňa 16.11.2017,
rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o príjme rodičov maloletých detí, lustráciou rodičov
maloletých detí v Sociálnej poisťovni, vykonal výsluch rodičov maloletých detí, oboznámil sa s
vyjadrením opatrovníka maloletých detí a zistil tento skutočný stav:

6/ Rodnými listami maloletých detí mal súd preukázané, že navrhovateľka je matkou oboch maloletých
detí a ich otcom je T. O., Z.. XX.XX.XXXX.

7/ V rodičovskej dohode, ktorú rodičia maloletých detí uzavreli dňa 16.11.2017 sa rodičia okrem iného

dohodli, že maloleté deti budú v osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu
maloletých detí sumou 725,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci na účet matky maloletých detí.

8/ Lustráciou matky v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka bola zamestnaná od 01.03.2018 do
28.02.2019 na Ministerstve obrany SR, Agentúre správy majetku a od 01.03.2019 je matka zamestnaná

vNárodnomcentrezdravotníckychinformácií.Podľapotvrdeniaopríjmezamarec2018až12/2018mala
matka priemerný čistý mesačný príjem vo výške 639,- eur. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni mala
matka v januári 2019 príjem vo výške 861,61 eur brutto a vo februári 2019 vo výške 1.529,76 eur brutto.
Podľa potvrdenia o osobnom plate v Národnom centre zdravotníckych informácií má matka dohodnutý
plat vo výške 1.500,- eur brutto s nástupom do práce od 01.03.2019 ako odborná asistentka na úseku

informatizácie a elektronizácie zdravotníctva. Podľa potvrdenia úradu v Rakúsku zo dňa 27.02.2019
matka poberala na maloleté deti prídavky od marca 2016 do januára 2019, spolu na obe deti vo výške
374,80 eur. Podľa potvrdenia úradu v Rakúsku zo dňa 27.02.2019 matka poberala materskú od
15.02.2016 do 16.06.2018 vo výške 14,53 eur na deň (436,- eur pri 30 kalendárnych dňoch v mesiaci
a 450,- eur pri 31 kalendárnych dňoch v mesiaci).

9/ Lustráciou otca v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec maloletých detí nie je v Sociálnej poisťovni
vedený ani ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa potvrdenia o príjme
otca v Rakúsku od 19.03.2018 do 30.11.2018 mal otec čistý mesačný príjem vo výške 1.814,67
eur. Podľa potvrdenia úradu v Rakúsku, mal otec vyplácanú podporu od 18.12.2017 do 31.12.2017

a od 01.01.2018 do 06.05.2018 vo výške 31,53 eur na deň. Podľa potvrdenia úradu v Rakúsku o
vyplatení náhrady mzdy v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok, bola otcovi maloletých
detí vyplatené v marci 2018 za zimné obdobie 2017/2018 suma 153,33 eur. Podľa potvrdenia banky,
bola otcovi v rámci zúčtovania dane vrátaná suma 752,- eur vo februári 2018.10/ Výsluchom matky maloletých detí na pojednávaniach súd zistil, že je slobodná, nemá ďalšie
vyživovaciepovinnosti.MádosiahnutévysokoškolskévzdelanieI.stupňanaPaneurópskejvysokejškole

v Bratislave, fakulte práva a študuje v magisterskom študijnom programe právo. Matka bola zamestnaná
na Ministerstve obrany SR ako odborná referentka do marca 2019 a od marca 2019 je zamestnaná
v Národnom centre zdravotníckych informácií v Bratislave ako odborná asistentka. Matka nepodniká,
nemá majetkovú účasť v žiadnej obchodnej spoločnosti, ani nevykonáva funkciu štatutárneho zástupcu
obchodnej spoločnosti. Matka býva s maloletými deťmi od marca 2018 u svojich rodičov v rodinnom

dome v Bratislave, ktorí jej pomáhajú so starostlivosťou o maloleté deti. V rodinnom dome bývajú aj štyri
sestry navrhovateľky. Navrhovateľka s deťmi majú samostatnú izbu, za ktoré bývanie matka rodičom
nehradí nájomné. Kupuje stravu raz ona, raz rodičia. Otec sa s maloletými deťmi stretáva málo, odkedy
sa odsťahovali, stretol sa s nimi asi trikrát do 08/2018, neskôr asi raz do mesiaca. Q. bola u otca aj
s prespaním, T. bol u otca bez prespania. Maloletá Sofia navštevovala Materskú školu na Pionierskej
v Bratislave od marca 2018 do septembra 2018, kde matka hradila mesačne 60,- eur, v ktorej sume

bola strava, školné a ZRPŠ. Od septembra 2018 navštevuje maloletá Materskú školu na Jeséniovej
v Bratislave, kde matka hradí mesačne 65,- eur, z toho na angličtinu 50,- eur a na ZRPŠ 15,- eur. V
súčasnosti vmaterskejškôlkematkanehradístravu,nakoľkomaloletájevposlednomročníkumaterskej
školy a stravu dotuje štát. V budúcom školskom roku pôjde do prvého ročníka základnej školy. Maloletá
navštevuje tanečnú, kde matka hradila do septembra 2018 sumu 50,- eur mesačne a od septembra 2018

hradí 20,- eur mesačne; gymnastiku od novembra 2018, kde matka hradí 35,- eur mesačne. Maloletá
bola v jarnom tábore 2019, za ktorý matka uhradila 120,- eur vrátane stravy. V lete 2018 bola maloletá v
letnom dennom tábore počas oboch prázdninových mesiacov, nakoľko škôlka bola zatvorená a za každý
mesiac matka uhradila 200,- eur vrátane stravy. Maloletá bola tiež v škole v prírode, za ktorú matka
uhradila 100,- eur a tento rok v máji taktiež pôjde do školy v prírode, ktorý poplatok 100,- eur matka

ešte neuhradila. Jednorazovo matka uhradila korčuľovanie v sume 35,- eur. Maloletá je zdravá. Matka
maloletej hradí stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, cca 100,- eur mesačne, neskôr uviedla v
rozpise nákladov, že na oblečenie a obuv má výdavky 92,- eur mesačne a na stravu pre obe deti
320,- eur mesačne. Maloletý T. nenavštevuje materskú škôlku, o maloletého sa v čase, keď je matka v
práci, stará babka. Maloletý T. nenavštevuje žiadne krúžky, je zdravý. Na pojednávaní matka uviedla,

že výdavky na maloletého má bežné výdavky na stravu, oblečenie, obuv a hygienu vo výške cca 150,-
eur mesačne. V písomnom rozpise výdavkov uviedla, že výdavky na maloletého na oblečenie, obuv a
hygienu sú 70,- eur mesačne a na stravu na obe maloleté deti 320,- eur mesačne. Matka uviedla, že
otec na výživu maloletých detí prispieva mesačne od apríla 2018 spolu 300,- eur mesačne, na jedno
dieťa 150,- eur mesačne. Naposledy uhradil výživné za mesiac marec 2019. Matka ďalej uviedla, že

poberala prídavky na obe maloleté deti z Rakúska, vo výške spolu cca 350,- eur mesačne. Matka
poberala z Rakúska tiež rodičovský príspevok vo výške cca 420,- eur až 436,- eur mesačne, podľa počtu
dní v mesiaci do 07/2018, za ktorý už príspevok vyplatený nebol. Na Slovensku si po uplynutí dvoch
rokov čerpania rodičovského príspevku v Rakúsku o rodičovský príspevok nepožiadala. Matka nevlastní
žiadne nehnuteľnosti. V súčasnosti má záujem o kúpu rodinného domu v Maďarsku za 170.000,- eur s

tým, že musí zaplatiť aj nadobúdaciu daň 6.800,- eur, avšak kúpnu zmluvu ešte nepodpísala, plánuje ju
uhradiť v plnej výške z hypotéky, ktorú si vybavuje. Matka uviedla, že vlastní osobné motorové vozidlo
Kia Ceed, r.v. 2016, ktoré si s otcom detí zakúpili spoločne z pôžičky od jej otca, ktorú nesplácajú.

11/ Výsluchom otca maloletých detí na pojednávaniach súd zistil, že je slobodný, nemá žiadnu ďalšiu

vyživovaciu povinnosť. Má základné vzdelanie, žije vo Viedni v Rakúsku, kde aj pracuje ako pomocník
na stavbe s príjmom cca 1.600,- eur až 1.700,- eur mesačne pri 8,5 hod. pracovnej dobe. Avšak počas
zimných mesiacov, keď sa nedá pracovať na stavbe, nemá tento príjem, nakoľko nepracujú na stavbách.
Počas týchto mesiacov mu príslušný úrad v Rakúsku prispieva cca 34,- eur denne. Raz ročne mu úrad
v Rakúsku vracia vo vyúčtovaní daň vo výške cca 750,- eur. Otec nepodniká, nemá majetkovú účasť

v žiadnej obchodnej spoločnosti, ani nevykonáva funkciu štatutárneho zástupcu spoločnosti. Nevlastní
žiadne nehnuteľnosti, ani osobné motorové vozidlo. Býva u svojej matky v byte vo Viedni, ktorý má
matkavprenájmeanabývaniejejprispieval200,-eurmesačne,teraz 250,-eurmesačne.Spolustýmito
nákladmi na bývanie, sú jeho mesačné náklady na stravu, oblečenie, obuv, hygienu vo výške 500,- eur
až 600,- eur mesačne. Otec potvrdil, že od marca 2018 nežijú s matkou maloletých detí v spoločnej

domácnosti. S deťmi sa stretáva asi raz do mesiaca v byte priateľa jeho matky v Bratislave s tým, že
maloletá Q. u neho prespí a s T. sa stretáva bez prespania. S deťmi je otec v kontakte aj cez internet.
Na stretnutí s deťmi sa vždy s matkou dohodli. Matka mu poskytuje informácie o deťoch. Otec na výživu
maloletých detí prispieva od apríla 2018 spolu 300,- eur mesačne, na jedno dieťa 150,- eur mesačne.Naposledy uhradil výživné za mesiac marec 2019. Otec navrhoval určiť výživné vo výške 150,- eur
mesačne na každé dieťa. Na otázku opatrovníka maloletých detí, prečo podpísal rodičovskú dohodu,
v ktorej sa dohodli s matkou, že bude prispievať na výživu detí spolu vo výške 725,- eur mesačne a

navrhuje určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne na každé dieťa, otec uviedol, že rodičovskú dohodu
podpísal, keď s matkou maloletých detí spolu nežili a bolo to tak, že ak dohodu podpíše, budú spolu
ďalej fungovať. Po podpísaní rodičovskej dohody sa k sebe vrátili, ale potom prišiel skrat a musel sa zo
spoločnej domácnosti odsťahovať. Preto sa rozhodol, že na výživu oboch detí bude ďalej prispievať vo
výške spolu 300,- eur mesačne. V prípade zročného výživného, toto by bol schopný uhradiť jednorazovo

do sumy asi 800,- eur, inak v splátkach po 200,- eur mesačne spolu s bežným výživným.

12/ Opatrovník maloletých detí po vykonanom dokazovaní uviedol, že v starostlivosti matky o maloleté
deti nemal hlásené žiadne nedostatky. Navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým,
že zastupovať a spravovať majetok detí budú obaja rodičia, styk otca s maloletými deťmi ponechať bez
súdnej úpravy a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. vo výške 190,- eur až 210,-

eur a na výživu maloletého T. vo výške 170,- eur až 190,- eur.

13/ Podľa § 24 ods. 1 až 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o rodine“), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä

určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak

budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie

jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14/ Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o

rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15/ Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti

majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16/ Podľa § 36 ods. 1 prvej, druhej a štvrtej vety Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,

ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

17/ Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľaosobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

18/ Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19/ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20/ Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21/ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22/ Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na
začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.
23/ Podľa § 111 písm. b), c), d), j) a k) C.m.p., v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, výžive maloletého, styku s maloletým,

zastupovaní maloletého, správe majetku maloletého.
24/ Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že maloleté deti sú v osobnej
starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti boli aj v čase podania návrhu. Matka s maloletými deťmi
žije v Bratislave v rodinnom dome u svojich rodičov od marca 2018. Matka sa o maloleté deti riadne
stará, zabezpečuje ich výchovu a hradí ich výdavky. V starostlivosti matky neboli zo strany opatrovníka

maloletých detí, orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zistené žiadne nedostatky. Medzi
rodičmi nebol spor v otázke zverenia maloletých detí. Matka navrhovala zveriť maloleté deti do jej
osobnej starostlivosti, s ktorým návrhom otec maloletých detí i opatrovník maloletých detí súhlasili. Súd
preto maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Maloleté deti sa stretávajú s otcom podľa
dohody s matkou, matka otcovi v styku s maloletými deťmi nebráni. Rodičia žiadali styk otca s maloletými

deťmi ponechať bez súdnej úpravy, preto súd styk otca s maloletými deťmi neupravoval a ponechal ho
na dohode rodičov. Obaja rodičia majú podľa Zákona o rodine právo zastupovať svoje maloleté deti a
spravovať ich majetok, toto právo patrí obom rodičom, čo aj obaja rodičia navrhovali. Súd nezistil počas
konania žiaden dôvod na strane ani jedného z rodičov, pre ktorý by rodič nemohol toto právo realizovať.
Súd tak rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Pretože

maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, súd uložil otcovi maloletých detí povinnosť
prispievať na ich výživu od apríla 2018, kedy bol podaný matkou maloletých detí návrh na súd, keďže
výživné patrí maloletým deťom v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopnosti, možností a majetkových pomerov. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na odôvodnené
potreby maloletých detí. Maloletá Q. navštevuje materskú škôlku, za ktorú matka pravidelne mesačne
uhrádza platby, od septembra 2018 za angličtinu a ZRPŠ (v súčasnosti bez platieb, ktoré dotuje štát).
Okrem toho maloletá chodí na tanečnú, matka hradí maloletej školu v prírode raz ročne, uhradila jarný
tábor, letný tábor, tiež korčuľovanie a gymnastiku. Okrem toho má maloletá bežné výdavky na stravu,

oblečenie, obuv a hygienu. Súd za odôvodnené potreby maloletej považoval výdavky maximálne v
sume 350,- eur mesačne. Maloletý T. nenavštevuje materskú školu, je doma s babkou a matka mu
hradí výdavky na stravu, oblečenie, obuv a hygienu. Nenavštevuje žiadne krúžky. Súd za odôvodnené
potreby maloletého považoval výdavky maximálne v sume 200,- eur mesačne. Obe maloleté deti súzdravé. Matka na obe maloleté deti poberala do januára 2019 prídavky z Rakúska spolu vo výške 374,80
eur na krytie potrieb maloletých detí. V súčasnosti je poberanie prídavkov na maloleté deti riešené
príslušným úradom na Slovensku. Matka si môže taktiež uplatňovať daňový bonus na obe maloleté

deti u zamestnávateľa. Matka do 16.06.2018 poberala materskú z úradu v Rakúsku vo výške 420,-
eur až 436,- eur mesačne, podľa počtu dní v mesiaci. Od marca 2018 bola aj zamestnaná a mala
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 639,- eur v roku 2018, v januári mala príjem 861,61 eur brutto
a vo februári 2018 vo výške 1.529,76 eur brutto. Od marca 2019 má dohodnutý príjem 1.500,- eur
mesačne brutto. Otec maloletých detí má príjem priemerne mesačne vo výške cca 1.800,- eur mesačne

v mesiacoch, keď pracuje a v zimných mesiacoch to je 31,53 eur na deň. Príjem mal tiež z vrátenej dane
a náhradu mzdy z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok. Matka, ani otec maloletých detí
nie sú vlastníkmi žiadnych nehnuteľností, nemajú zatiaľ vlastné bývanie. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Rodičia spolu
nežijú, o maloleté deti sa stará matka, otec sa s deťmi stretáva jeden krát do mesiaca. Súd okrem
odôvodnených potrieb maloletých detí a toho, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará,

prihliadal aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ktorí prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ako sú uvedené vyššie. Súd
uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 250,- eur mesačne. Za apríl 2018 až
marec 2019 otec pravidelne prispieval na výživu maloletej vo výške 150,- eur mesačne. Zročné výživné
za toto obdobie vo výške 1.200,- eur (12 mesiacov x 100,- eur) súd uložil otcovi uhradiť do troch dní

od vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Prihliadol na výšku zročného výživného. Na výživu maloletého
T. súd uložil otcovi povinnosť prispievať vo výške 150,- eur mesačne, v ktorej výške výživné aj otec
pravidelne poukazoval k rukám matky. Zročné výživné tak nevzniklo. Matka okrem výživného od otca
na maloleté deti poberala a bude aj poberať prídavky na deti a taktiež si môže uplatňovať aj daňový
bonus na obe maloleté deti u zamestnávateľa. S poukazom na vyššie uvedené potom súd návrh matky

vo zvyšnej časti zamietol.
25/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, keďže Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.

26/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu podľa Exekučného poriadku.