Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617203433
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7617203433.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcov: X/ H. V., W..

XX.X.XXXX, M. F. Q., N. XXX/XXX, H. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q., N. XXX/XXX E. X/ W. V., W..
XX.X.XXXX, M. F. Q., N. XXX/XXX, zastúpená zákonnou zástupkyňou A. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q.,
N. XXX/XXX, právne zastúpených JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom Radničné námestie
4, Spišská Nová Ves proti žalovanej: M. V., W.. XX.X.XXXX, M. F. F.Z. XXXX/XX, L. W. U., zastúpená
splnomocnenou zástupkyňou R. L.V., W.. X.X.XXXX, M. F. L. W. U., M. XXXX/X, o zaplatenie 619,51
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne sumu 619,51

Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovia v 1. až 3. rade majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s
tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.2.2017 žiadali zaviazať žalovanú zaplatiť im
sumu 619,51 Eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti a to 2-izbového bytu č. XX s príslušenstvom v obytnom dome súpisné číslo XXXX,

orientačné č. X, W. G. M. U. L. W. U.. Vlastníctvo nadobudli na základe uznesenia Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1D/27/2015 zo dňa 04.05.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňom 11.07.2015. Žalovaná užívala predmetnú nehnuteľnosť už pred nadobudnutím ich vlastníctva,
do 17.01.2016, kedy na základe odovzdávacieho protokolu nehnuteľnosť odovzdala. Za užívanie
nehnuteľnostižalovanáuhrádzalalennákladyspojenéstoutonehnuteľnosťou.Včase,keďbolvýlučným
vlastníkom nehnuteľnosti pôvodný vlastník R. V., žalovaná uhrádzala nájomné vo výške 220,- Eur, z
ktorého pôvodný vlastník uhrádzal uvedené náklady a to inkaso mesačne v priemere vo výške cca

40,- Eur, nájom Bytovému družstvu mesačne vo výške 107,65 Eur. Okrem týchto nákladov spojených s
užívaním bytu, žalobkyňa tak uhrádzala pôvodnému vlastníkovi sumu cca vo výške 72,35 Eur. Keďže od
11.7.2015 sú podieloví spoluvlastníci vyššie uvedenej nehnuteľnosti, majú nárok na to, aby im žalovaná
uhrádzala nájom obvyklý za rovnakú nehnuteľnosť. So žalovanou sa pokúšali o uzatvorenie kúpnej
zmluvy k tejto nehnuteľnosti z dôvodu, že žalovaná prejavila záujem o jej kúpu, no nakoniec sa prevod
vlastníctva nezrealizoval. Žalovaná sa na ich úkor bezdôvodne obohatila tým, že ich nehnuteľnosť
užívala výlučne za náklady spojené s touto nehnuteľnosťou a neuhrádzala žiadnu finančnú čiastku,

ktorá by bola vo výške ceny obvyklej za nájom takejto nehnuteľnosti. Preto požiadali realitnú kanceláriu
o stanovenie odhadovanej trhovej ceny prenájmu nehnuteľnosti, ktorá uviedla, že odporúčaná trhová
cena prenájmu ich nehnuteľnosti by bola vo výške 350,- Eur vrátane energií. Žalovaná suma pozostávazo sumy 100,- Eur za každý mesiac odo dňa nadobudnutia ich spoluvlastníckych podielov, t. j. od
11.07.2015 do 17.01.2016, kedy žalovaná predmetnú nehnuteľnosť žalobcom odovzdala.

2. Na základe žaloby a listinných dôkazov preložených žalobcami tunajší súd vydal dňa 12.4.2017
platobný rozkaz sp. zn. 9C/12/2017-26. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote
odpor, preto bol platobný rozkaz uznesením sp. zn. 9C/12/2017-29 zo dňa 3.5.2017, podľa § 267 ods.
3 Civilného sporového poriadku, zrušený.

3. V odpore žalovaná potvrdila, že na účet pôvodného vlastníka bytu R. V. uhrádzala mesačne sumu
220,- Eur mesačne. Okrem úhrad mesačných poplatkov spojených s užívaním bytu, šlo o splátky na
obnovu príslušenstva bytu a to na základe ústnej dohody s menovaným, s ktorým boli v rodinnom vzťahu
a byt mala v budúcnosti odkúpiť. Od kedy sú vlastníkmi bytu žalobcovia, riadne uhrádzala zálohy na
službyspojenésužívanímbytu.Medziňouažalobcaminikdynebolauzavretánájomnázmluvapísomne,
ani ústne. Pokiaľ dohodou strán nie je presne stanovená výška nájomného, vlastník nemá nárok na

odmenu za nájom. Nemohlo tak u nej vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Žiadala preto žalobu zamietnuť.

4. V replike žalobcovia uviedli, že tvrdenia žalovanej v odpore sú zmätočné, zavádzajúce a žiadnym
spôsobom nepreukázané.

5. V duplike žalovaná uviedla, že zo sumy uhrádzanej v prospech R. V. nie je možné posúdiť, čo
táto suma zahŕňa. Znova zdôraznila, že pokiaľ nebola uzavretá nájomná zmluva, nemohla sa na úkor
žalobcov bezdôvodne obohatiť.

6. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní poukázal na to, že žalovaná užívala nehnuteľnosť bez

právneho titulu a teda sa bezdôvodne obohatila. Po nadobudnutí bytu do podielového spoluvlastníctva
žalobcov sa títo pokúšali o ústnu dohodu so žalovanou ohľadom toho, či žalovaná ostáva naďalej bývať
v predmetnom byte a za akých podmienok. Keďže k dohode nedošlo, uskutočnilo sa dňa 3.11.2015
stretnutie ich stretnutie, kde žalovaná osobne prevzala výzvu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti.
V dohodnutom termíne však žalovaná byt žalobcom neodovzdala. Žalovaná mala záujem byt odkúpiť,

avšak nemala na to finančné prostriedky a začala si vybaviť hypotekárny úver. Toto trvalo dlhšie a preto
následne medzi stranami sporu došlo k dohode, že z bytu odíde žalovaná ku dňu 17.1.2016. Dovtedy
teda byt žalovaná užívala bez akéhokoľvek právneho titulu. Zo strany žalovanej nebolo preukázané z
čoho suma 220,- Eur pozostávala.

7. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalovaná užívala byt niekoľko rokov predtým než
sa jeho vlastníkmi stali žalobcovia. Vlastníkom bytu bol nebohý R. V., ktorý bol jej bratom. Po smrti R.
V. bola medzi žalovanou a žalobcami dohoda, že v byte ostane bývať, bude si plniť všetky poplatky
spojenésužívanímbytuažetentobytodžalobcovodkúpi.Keďževybavovanieúveruzostranyžalovanej
trvalo dlhšie, žalobcovia sa rozhodli začiatkom mesiaca december 2015, že už nebudú čakať a že byt

žalovanej nepredajú. Následne sa dohodli na odovzdaní bytu dňa 17.1.2016. Medzi stranami sporu
nebola uzatvorená žiadna nájomná zmluva, nebola dohodnutá výška nájmu, ani doba nájmu. Potvrdenie
realitnej kancelárie má len informatívny charakter. Pokiaľ by žalobcovia potom čo sa stali vlastníkmi bytu,
povedali žalovanej že od nej požadujú odplatu za užívanie bytu, táto by mala možnosť sa rozhodnúť sa,
či v byte ostáva alebo nie. Medzi nimi však nebola uzatvorená žiadna zmluva a to písomne ani ústne,

a neexistuje ani žiadna zápisnica. V sume 220,- Eur, ktorú žalovaná zasielala nebohému R. V. splácala
rekonštrukciu bytu a to z dôvodu, že tento byt odkúpi do svojho vlastníctva. Potom, čo sa žalobcovia stali
vlastníkminehnuteľnostiakojejvlastnícimalisamiuhrádzaťslužbyspojenésužívanímbytu.Tietoslužby
však uhrádzala výlučne žalovaná. Je tak zrejmé, že medzi nimi bola ústna dohoda o týchto platbách,
bez akéhokoľvek ďalšieho navýšenia.

8. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpisom z listu vlastníctva, výpismi
z účtov, odovzdávacím protokolom, stanovením ceny nájmu, kúpnou zmluvou, výzvou na vypratanie
nehnuteľnosti a zistil nasledovné:

9. Žalobcovia v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves a to 2 - izbového bytu č. XX s
príslušenstvom, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, orientačné č.
X, stojacom na parcele registra „C“ č. XXXX/X, s podielom na spoločných častiach a spoločnýchzariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 222/10000. Každý zo žalobcom v 1. až
3. rade je podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele 1/3. Vlastnícke práva k
nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia v 1. až 3. rade na základe uznesenie Okresného súdu Spišská Nová

Ves č. 1D/27/2015-25 zo dňa 11.7.2015.

10. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaná užívala predmetné nehnuteľnosti t.j. byt
vo vlastníctve žalobcov v období od 1.7.2015 do 17.1.2016. V uvedený deň t.j. 17.1.2016 bol pri
odovzdaní bytu zo strany žalovanej žalobcom spísaný odovzdávací protokol. V konaní tiež nebolo

sporné, že žalovaná v období od 1.7.2015 do 17.1.2016 t.j. v čase, keď užívala byt žalobcov uhrádzala
všetky poplatky spojené s užívaním tohto bytu. Žalovaná po nadobudnutí vlastníckych práv žalobcov
k nehnuteľnosti prejavila záujem o kúpu predmetného bytu. Žalobcovia s predajom bytu žalovanej
súhlasili, o čom svedčí aj písomne pripravená kúpna zmluva týkajúca sa týchto nehnuteľnosti zo strany
žalobcov. K podpísaniu a teda uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalovanej.

11. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaná užívala predmetný byt dlhodobo t.j. aj pred nadobudnutím
vlastníckych práv žalobcov k tejto nehnuteľnosti. Byt užívala so súhlasom právneho predchodcu
žalobcov v 1. až 3. rade, nebohého R. V.. Spornou nebola ani skutočnosť, že právnemu predchodcovi
žalobcov žalovaná uhrádzala mesačne sumu 220,- Eur. Z tejto sumy, z účtu nebohého R. V. boli
uhrádzané poplatky spojené s užívaním bytu. V mesiaci október 2014 vo výške 107,65 Eur a inkaso v

sume 48,52 Eur, v mesiaci december 2014 vo výške 107,65 Eur a inkaso vo výške 36,52 Eur, v mesiaci
január 2015 v sume 107, 65 Eur a inkaso 48,52 Eur.

12. Podľa oznámenia spoločnosti EVERESTREALITY, s.r.o., Spišská Nová Ves, nájom dvojizbového
bytu v Spišskej Novej Vsi by mal predstavovať sumu približne 350,- Eur vrátane energií pre dvoj až troj

člennú domácnosť.

13. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

14. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob

ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

15. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

17. Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej za užívanie
bytu vo vlastníctve žalobcov a to za obdobie od 11.7.02015 do 17.1.2016. V konaní nebolo sporné, že
v uvedenom období žalovaná predmetný byt skutočne užívala. Tiež nebolo sporné, že vlastníkmi tohto

bytu v uvedenom období boli žalobcovia v 1. až 3. rade.

18. Z dokazovania je zrejme, a v podstate táto skutočnosť taktiež medzi stranami sporu nebola sporná,
že medzi žalobcami v 1. až 3. rade a žalovanou nebola uzavretá nájomná zmluva týkajúca sa nájmu bytu
užívaného žalovanou. Taktiež je zrejme, že okrem poplatkov spojených s užívaním bytu a poplatkov za

energie, žalovaná v uvedenom období neplatila žiadane úhrady za užívanie bytu.

19. Žalovaná teda užívala byt žalobcov v období od 11.7.02015 do 17.1.2016 bez právneho dôvodu
a to vzhľadom na neexistenciu nájomnej zmluvy resp. inej dohody medzi stranami sporu. Plneniebez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Prejavuje sa v tom,
že medzi zúčastnenými osobami chýba od počiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na
predmetné plnenie a môže spočívať napríklad v tom, že bolo niečo dané alebo bolo v prospech niekoho

konané.Plnenímbezprávnehodôvodujeajužívaniecudzejnehnuteľnostibeznájomnejzmluvy,čiiného
titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez
toho, aby za to platil úhradu. Tento užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva
užívania cudzej veci vrátiť a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou.

20. Žalovaná nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalobcov užívala bez platnej nájomnej
zmluvy resp. iného titulu. To, že medzi stranami sporu neexistovala žiadna dohoda bolo potvrdené
aj splnomocnenou zástupkyňou žalovanej. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že na strane
žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré spočívalo v užívaní cudzej nehnuteľnosti bez platenia
nájomného spojeného s jej užívaním.

21. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná mala záujem kúpiť predmetný byt
a žalobcovia mali záujem jej tento byt predať, o čom svedčí aj pripravené vyhotovenie kúpnej zmluvy
predložené zo strany žalobcov. Pokiaľ by totiž aj došlo k odpredaju bytu žalovanej žalobcami, do doby
nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu žalovanou, žalovaná by užívala byt bez právneho titulu.

22. Taktiež na záver, že na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, nemá vplyv posúdenie
vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcov t.j. predchádzajúcim vlastníkom bytu R. V. a žalovanou.
Súd však konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, aby medzi týmito subjektmi bola uzavretá platná
nájomná zmluva. Nájomná zmluva, ktorá bola súdu predložená na nahliadnutie nebola totiž podpísaná
W. R. V. t.j. prenajímateľom bytu a teda je absolútne neplatnou. Tvrdenie žalovanej, že ani nebohému

R. V. neuhrádzala nájomné za užívanie bytu, ale len splátky za rekonštrukciu bytu, ktorú vykonal Ján
Kráľ ako jeho vlastník, nebolo v konaní zo strany žalovanej žiadnym spôsobom preukázané. Súd pritom
poukazuje na to, že nadobudnutím vlastníckych práv žalobcov k predmetnému bytu vznikol nový právny
vzťah. Ak teda žalovaná ostala po smrti R. V. naďalej užívať byt bez akéhokoľvek právneho titulu, získala
majetkovú hodnotu na úkor žalobcov

23. Pokiaľ sa týka určenia výšky bezdôvodného obohatenia, majetkovým vyjadrením prospechu
žalovanej, ktorý získala užívaním bytu žalobcov je suma, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným
obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci aj s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu (zmluvného
typu), ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom k jeho rozsahu a spôsobu zakladá. Najčastejšie

ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovná s obvyklým nájomným, ktoré by bol nájomca za
obvyklých okolností povinný plniť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.

24. Na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko byt užívala v období od 11.7.2015
do 17.1.2016 bez právneho dôvodu. Žalovaná bola povinná plniť žalobcom v uvedenom období za

užívaniebytusumuvovýške,ktorázodpovedáobvyklémunájomnémuakoajplneniaspojenésužívaním
bytu. Poplatky spojené s užívaním bytu žalovaná uhrádzala. Pri určení výšky obvyklého nájomného súd
vychádzal zo žalobcami predloženého oznámenia realitnej kancelárie, ale aj zo sumy, ktorú žalovaná
uhrádzala nad rámec poplatkov spojených s užívaním bytu v čase keď vlastníkom bytu bol nebohý R. V..
Sumu 100,- Eur mesačne požadovanú žalobcami tak súd považuje za primeranú a preto podanej žalobe

aj pokiaľ sa týka výšky žalovanej istiny vyhovel. Suma priznaná žalobcom tak predstavuje nájomné za
20 dní mesiaca júl 2015 t.j. 64,60 Eur, mesiace august až december 2015 po 100,- Eur mesačne a za
17 dní mesiaca január 2016 t.j. 54,91 Eur.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.28. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalobcovia boli v konaní úspešní,
preto im bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške trov súd rozhodne samostatným
rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.