Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211212775
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4211212775.17

Rozhodnutie

OkresnýsúdKomárnosudcomJUDr.OndrejomMeliškomvsporežalobcu:Z.K.,nar.XX.X.XXXX,bytom
K., K. XXXX/X, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, Komárno, Pohraničná
4, IČO: 36 721 123, proti žalovanému: v 1. rade: C. B., nar. X.X.XXXX, bytom K., ul. M. XXXX/X a v 2.
rade: S. B., nar. X.X.XXXX, bytom K., ul. M. XXXX/X, , o zaplatenie 4.400.- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.400,-

€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.400,- € od 16.4.2011 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 4.400.-€ spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Vo svojom návrhu
poukázal na skutočnosť, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2010 vrátane dodatkov zo dňa
22.3.2011 a zo dňa 4.4.2011 odpredal žalovaným nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Komárno,
katastrálny odbor na LV č. 3445, pričom dohodli si kúpnu cenu v sume 100.000.-€ s tým, že suma

90.000.- € bude uhradená prevodom na účet žalobkyne a suma 10.000.-€ bude uhradená v hotovosti.
Žalobkyňa za účelom vybavenia predaja splnomocnila svojho brata Františka Székelya, ktorý podpísal aj
prevzatie sumy 10.000.-€ v hotovosti pre účely poskytnutia úveru. Keď sa o tejto skutočnosti dozvedela,
vyzvala kupujúcich o doplatenie časti kúpnej ceny v sume 4.400.-€, nakoľko žalovaní nemajú nárok
na zníženie kúpnej ceny o svoje výdavky. žalovaní na výzvu reagovali s tým, že suma 10.000.-€ bola
uhradená na účet žalobkyne a predložili čestné prehlásenie brata žalobkyne o prevzatí sumy 10.000.-

€. Túto skutočnosť žalobkyňa popiera, nakoľko je pravdivá len čiastočne. Žalovaní uviedli, že nie sú
ochotní dobrovoľne doplatiť zvyšok kúpnej ceny v sume 4.400.-€.

2. Okresný súd Komárno vydal dňa 11.11.2011 platobný rozkaz č. k. 8Ro/334/2011-19 proti ktorému
podali žalovaní včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Vo svojom odpore uviedli, že žalobkyňa
sa dlhodobo zdržiava v Anglicku a na všetky úkony spojené s vyššie označenými nehnuteľnosťami

splnomocnila svojho brata Františka B.. Brat žalobkyne H. B. teda mal de facto generálnu plnú moc
a v plnom rozsahu reálne disponoval všetkými právami ohľadne vyššie označených nehnuteľností
tak, ako to bolo podrobne obsiahnuté v plnomocenstve zo dňa 9.11.2010. Ďalej uviedol, že namieta
nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcov vzhľadom na charakter a rozsah plnej moci danej
splnomocnencovi H. B.. Má za to, že splnomocnenec H. B. pri dojednávaní a uzatváraní kúpnej zmluvy
aj dodatkov konal výlučne v intenciách a rozsahu jemu udelenému a ním prijatého splnomocnenia, preto

považujú žalovaní podanú žalobu za bezzákladovú. Zároveň uviedol, že na základe vzájomnej dohody
uzavretej medzi splnomocnencom žalobkyne a žalovanými spoločné režijné náklady boli ustálené vsume 10.000.- € až 15.000.- €, pričom kúpna cena nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 90.000.-
€. Splnomocnenec navrhovateľky podpísal čestné prehlásenie o prevzatí sumy 10.000.- € s tým, že v
zmyslevzájomnejdohodyčiastkaztejtosumyvovýške4.400.-€bolapoužitánarežijnévýdavkyspojené

s uzatvorením kúpnej a úverovej zmluvy. Z tohto dôvodu žalovaní považujú nárok za neopodstatnený
v celom rozsahu.

3. Rozsudkom 15C/130/2012-177 zo dňa 5.3.2014 Okresný súd Komárno žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním

žalovaná.

4. Krajský súd v Nitre uznesením 5Co/641/2014-211 zo dňa 23.9.2015 zrušil vyššie uvedený rozsudok
a vec vrátil Okresnému súdu Komárno na ďalšie konanie. V citovanom uznesení krajský súd okrem
iného uviedol, že: „ Z hľadiska právne argumentačného sa vôbec nevysporiadal s obsahom obrany
prezentovanej odporcami v 1. a 2. rade v rámci nimi podaného odporu zo dňa 22.12.2011 (čl 23

- 24) v ktorom sa okrem iného uvádza, že H. B. podpísal síce čestné prehlásenie o prevzatí sumy
10.000 €, avšak podľa vzájomnej dohody čiastka z tejto sumy vo výške 4.400 eur bola použitá na
režijné náklady. Takisto sa z tohto pohľadu súd nevysporiadal ani s odovzdaním sumy 5.600 eur v
hotovosti, čo sa malo uskutočniť v byte P. B. (matky navrhovateľky), pričom táto na prevzatie tejto sumy
vystavila príjmový doklad. Súd v ďalšom konaní zistí predovšetkým účel poskytnutia týchto finančných

prostriedkov odporcom v 1. Rade matke de potreone zaoberať' aj tým navrhovateľky práve v tejto výške.
V tejto súvislosti sa bude potrebné zaoberať aj tým, aký finančný obnos titulom doplatku kúpnej ceny
odporcovia v 1.a 2. rade skutočne navrhovateľke doplatili, t.j. či to bol finančný obnos 15 600 €, 10000
€ alebo iná suma. V ďalšom konaní súd prvého stupňa zameria svoju pozornosť aj na súpis výdajov
znejúci na sumu 7.314,60 eura v tom smere, kto ho vypracoval a o aké výdaje konkrétne malo ísť.“

Právny názorom súdu druhej inštancie je súd prvoinštančný viazaný, a preto naň poukazuje ako na svoj
vlastný.

5. Na pojednávanie dňa 29.11.2017 sa nedostavili žalovaní v 1.a 2.rade, ktorí svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnili podaniami doručenými súdu dňa 29.11.2017, pričom ako dôvod neúčasti

uviedli zhoršený zdravotný stav, o odročenie pojednávania nežiadali. Súd v zmysle § 180 CSP
pojednával v ich neprítomnosti.

6. Z listinných dôkazov je zrejmé, že dňa 15.11.2010 žalobca ako predávajúci uzavrel so žalovanými ako
kupujúcimi kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci odpredal nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3445,

nachádzajúce sa v katastrálnom území Komárno. Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena je 100 000
€ a bude zaplatená do 31.3.2011 na účet na meno P. B. (článok III zmluvy). Zmluvu ako splnomocnený
zástupca na základe plnomocenstva zo dňa 9.11.2010 podpísal H. B..

Dňa 22.3.2011 zmluvné strany uzatvorili dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorým dodatkom prišlo okrem

iného k úprave článku III zmluvy a to tak, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 100 000 €, ktorá
má byť zaplatená do 31.3.2011 a to tak, že suma 90 000 € bude zaplatená z úveru poskytnutého OTP
Bankou, a.s., a suma 10000 € bude zaplatená v hotovosti pri podpise dodatku.

Dňa 4.4.2011 uzatvorili strany dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve, ktorým sa mení článok III nasledovne

tak, že Kúpna cena je 100 000 €, kúpna cena bude zaplatená do 15.4.2011 tak, že suma 90 000 €
bude zaplatená z úveru poskytnutého OTP Bankou, a.s., a suma 10 000 € bude zaplatená v hotovosti
pred podpisom tohto dodatku, pričom predávajúci zároveň podpisom na dodatku potvrdil prijatie sumy
10 000 €.

Z LV č. 3445 je zrejmé, že vlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyššie uvedenej kúpnej
zmluvy sa stali C. B. P. S. B., t.j. obaja žalovaní.

Podľa čestného prehlásenia zo dňa 22.3.2010 mal splnomocnenec žalobkyne pán H. B. prehlásiť, že
prevzal od p. C. B. čiastku 10 000 € ako zálohu kúpnej ceny.

Podľa rozpisu výdavkov, ktorý predložil žalovaný mal výdavky na prepis nehnuteľností v celkovej výške
7314,60 €, pričom tieto výdavky evidoval k 22.3.2011, keď na listine je napísané „to všetko teraz
22.3.2011“, zároveň je na listine napísané „mám ešte dať 10 000!!!“Z výdavkového dokladu zo dňa 30.5.2011 vyplýva, že žalovaný v 1.rade vyplatil 5600 €, pričom sumu
odovzdal B. Z. (P. B.), ako čiastočnú úhradu za rodinný dom.

7. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

8. V danom prípade súd vykonané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom hlavný dôraz kládol na listinné dôkazy, nakoľko
relevancia výpovede jednotlivých svedkov nie je istá, keďže všetci svedkovia sú v príbuzenskom vzťahu
buď zo stranou žalobcu alebo so stranou žalovaných.
V danom prípade súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaný bola

dňa 15.11.2010 uzavretá kúpna zmluva vrátane dodatku č. 1 a č. 2, na základe ktorej vznikol medzi
stranami občianskoprávny záväzkový vzťah, ktorý súd hodnotí ako platný. Uvedené súd opiera o to, že
žiadna zo strán nespochybnila obsah zmluvy ani dodatkov, ba dokonca žalovaný v odpore uviedli, že
súhlasia s tvrdením žalobkyne, že im uvedenými kúpnymi zmluvami odpredala nehnuteľnosti.
Ďalej mal súd v konaní preukázané, že kúpna cena na nehnuteľnosti bola dojednaná na sumu 100 000

€, nakoľko uvedená suma vyplýva jednak z listinných dôkazov a to kúpnej zmluvy a jej dodatkov a taktiež
z výpovede svedkov (P. B., H. B.) a strán sporu a ďalej bolo preukázané, že žalovaný z kúpnej ceny
zaplatili sumu 90 000€, ktoré tvrdenie nespochybnila žiadna zo strán sporu, ani svedkyňa P.A. B. a ani
svedok H. B..

Ak teda bolo ustálené, že kúpna cena bola 100 000 €, z ktorých bolo zaplatených 90 000 € je otázny
doplatok kúpnej ceny vo výške 10000€, z ktorých je zrejmé a vyplýva z dokazovania, že suma 5600 €
bola uhradená. (výpoveď svedka P. B., výdavkový blok). Na výpovede strán sporu, najmä žalovaných
súd neprihliadol, nakoľko tieto sú protirečivé a žalovaní svojou pasivitou v spore, keď nereagujúc na
výzvu súdu nepredložili ďalšie listinné a iné dôkazy, ktoré by ich tvrdenia jednoznačne potvrdili.

Ohľadne tvrdení, že žalobca sa so žalovanými dohodli, že suma 4 400 € bude započítaná na režijné
výdavky (posledný odsek v odpore) súd uvádza, že žalovaný takúto dohodu nepreukázal žiadnym
dôkazom, a preto je súd názoru, že takáto dohoda medzi žalobcom a žalovaným nikdy nevznikla, a
rovnako k tomu nasvedčujú i výpovede žalovaných v konaní, ktoré sú protirečivé a takéto riešenie vôbec
nezohľadnili, a teda žalovaní neuniesli bremeno dôkazu a bremeno tvrdenia.

Čo sa týka čestného prehlásenia, podľa ktorého mal pán H. B. dňa 22.3.2010 prevziať sumu 10 000 €,
toto súd nepovažuje za dôveryhodné, nakoľko v prípade ak by pán H. B. prevzal dňa 22.3.2010 sumu 10
000 €, nie je zrejmé a dôvodné, aby strany uzatvárali dňa 22.3.2011 a dňa 4.4.2011 dodatky ku kúpnej
zmluve, ktorými menili práve ustanovenia kúpnej zmluvy o cene, keďže táto už mala byť dňa 22.3.2010

uhradená podľa vyjadrenia žalovaných s poukazom na čestné prehlásenie. Avšak dodatky ku kúpnej
zmluve skorej preukazujú opak, a to tú skutočnosť, že 90 000 € bolo uhradených prostredníctvom OTP
Banky, a.s. a 10 000 € malo byť uhradených priamo žalobkyni. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva,že dňa 22.3.2010 žalovaní neodovzdali peniaze H. B. a svoje tvrdenia inými dôkazmi nepodložili, čím v
danom prípade neuniesli bremeno dôkazu a bremeno tvrdenia.

Ďalej súd svoje tvrdenie o nedôveryhodnosti čestného prehlásenia a o tom, že pán H. B. neprevzal sumu
10 000 € preukazuje i tým, že zo súpisu výdavkov, ktoré si evidoval žalovaný v 1.rade vyplýva, že ku
dňu 22.3.2011 evidoval výdavky vo výške 7314,60 € a rovnako tak si bol vedomí i svojho dlhu vo výške
10000 €, keď poukázal priamo v listine stojí „mám ešte dať 10 000!!!“. Listina je písaná počítačom, a
teda je predpoklad, že žalovaný v 1.rade ju mohol upravovať, a v prípade ak by k 22.3.2011 neevidoval,

že má ešte doplatiť 10 000 €, predmetný riadok by z listiny vymazal, a žalobcovi, resp. pánovi H. B. by
túto odovzdal iba so súpisom výdavkov, ktoré mal v spojitosti s prepisom nehnuteľností.

Žalovaní počas celého konania jednoznačne a primárne preukazovali splnenie svojej povinnosti zaplatiť
celú kúpnu cenu, t.j. uhradiť svoj dlh, práve čestným prehlásením zo dňa 22.3.2010, v ostatnom smere
svoje výpovede ako i výpovede svedkov sú protichodné, a teda nie je dôvod na túto obranu žalovaných

prihliadať, a keďže toto prehlásenie súd nepovažuje za pravdivé a platné, neuspeje v danom smere ani
obrana žalovaných.

Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva i tá skutočnosť, že námietka žalovaných voči nedostatku
pasívnej legitimácie v spore nie je dôvodná, nakoľko H. B. peniaze neprevzal, žalovaní toto tvrdenie

žiadnym dôkazom nepreukázali, neuniesli v tomto smere bremeno dôkazu a bremeno tvrdenia, a preto
sú v zmysle kúpnej zmluvy povinný zaplatiť oni doplatok kúpnej ceny.

V danom prípade teda súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pričom
tento svoj záver odôvodňuje najmä tým, že žalovaný nepreukázali žiadnym spôsobom tvrdenia, že mali

uhradiťcelúistinu100000€(kúpnucenu),anepreukázalinajmäzaplateniedoplatkukúpnejceny10000
€, nakoľko ich tvrdenia neboli preukázané, žiadnym dôkazom. V konaní bolo jednoznačne preukázané,
že žalovaní zaplatili zo sumy 10 000 € iba sumu 5 600 €, ktoré zaplatili matke žalobkyne pani P.A.
B., žalovaní nevyvrátili tvrdenia žalobcu o tom, že predmetná suma bola iného charakteru, ako suma
doplatku kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Nepreukázali, že sumu 4 400 € zaplatili žalobkyni, alebo že bola

dohoda medzi nimi a žalobkyňou o tom, že túto sumu môžu zarátať na výdavky, ktoré súviseli s prepisom
nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd zaviazal
žalovaných i k zaplateniu úroku z omeškania a to v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vo
výške podľa § 3 nariadenia Vlády SR č 87/1995 Z.z., pričom úrok z omeškania bol priznaný od dňa, kedy
sa dostali žalovaný do omeškania. Ak žalovaný mali v zmysle zmluvy uhradiť kúpnu cenu do 15.4.2011,

tak počnúc nasledujúcim dňom, t.j. 16.4.2011 sa dostali do omeškania s platením.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úplný úspech žalobcu
spočíva v tom, že žaloba nebola v žiadnej časti zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.