Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/360/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113231095
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3113231095.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr.BeátyČupkovejaJUDr.OľgyLichnerovejvsporežalobcuH.,zastúpenéhoO.protižalovanémuA.,
zastúpenému N., o zaplatenie 2.654,49 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín, č.k. 12C/30/2014-74 zo dňa 12. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a vo výroku

IV. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 40 Eur a 0,024 % denného úroku z
omeškania zo sumy 20 Eur od 31.10.2013 do 02.12.2013 a zo sumy 20 Eur od 03.12.2013 do zaplatenia
zastavil (výrok I.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 945,37 Eur a úroky z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.265,37 Eur od 13.11.2012 do 26.02.2013, vo výške 8,75

% ročne zo sumy 1.215,37 Eur od 27.02.2013 do 28.02.2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy
1.195,37 Eur od 01.03.2013 do 02.04.2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.145,37 Eur od
03.04.2013 do 24.04.2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.095,37 Eur od 25.04.2013 do 30.05.2013,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.055,37 Eur od 31.05.2013 do 24.06.2013, vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 1.025,37 Eur od 25.06.2013 do 31.07.2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.005,37 Eur
od 01.08.2013 do 22.08.2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 985,37 Eur od 23.08.2013 do

30.10.2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 965,37 Eur od 31.10.2013 do 02.12.2013, vo výške
8,75 % ročne zo sumy 945,37 Eur od 03. 12. 2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 150
Eur, splatných vždy do konca príslušného mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudku až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia (výrok II.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.) a žalovanému nepriznal náhradu
trov konania (výrok IV.).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX
zo dňa 28.06.2010, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, žalobca poskytol žalovanému ako
dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 2.750 Eur s uvedenou priemernou RPMN vo výške 18,59 %,
RPMN vo výške od 21,8 do 22,5 %, lehotou splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15.
dňa v poslednom mesiaci. Žalovaný sa zaviazal celkovú sumu 5.156,76 Eur vrátiť v 84 mesačných
splátkach po 61,39 Eur, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Podľa splátkového kalendára žalobcu

žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru 2.750 Eur ku dňu 07.10.2013 spolu sumu 1.764,63 Eur, po
tomto dni sumu 20 Eur dňa 30.10.2013 a sumu 20 Eur dňa 02.12.2013, celkovo teda sumu 1.804,63
Eur ku dňu rozhodovania súdu. Žalobca listom zo dňa 29.10.2012 oznámil žalovanému zosplatneniecelého záväzku z dôvodu omeškania s jeho splácaním ku dňu 29.10.2012 a vyzval ho k úhrade dlhu
vo výške 2.732,75 Eur. Súd prvej inštancie posudzoval uplatnený nárok podľa § 52 ods. 2 veta druhá
Občianskeho zákonníka, podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f), j) a k),

podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a podľa článku 10 ods. 1, 2 písm. g) smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES. Konštatoval, že v danej veci nie je medzi stranami sporu sporné, že ide
o spotrebiteľský vzťah, vzhľadom na charakter strán sporu, a aj keď ide o úverovú zmluvu podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka, vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o
ochranespotrebiteľa,akoajďalšieustanoveniaObčianskehozákonníkaazákona č.129/2011

Z. z. Podľa záveru súdu prvej inštancie v zmluve o úvere chýba zákonná náležitosť, a to presné a
zrozumiteľné uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), čo spôsobuje, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom presného uvedenia RPMN nie je iba právny formalizmus, ale
je to podmienka toho, aby si spotrebiteľ mohol porovnať úverové podmienky u iných veriteľov a mohol si
vybrať pre neho najvýhodnejší úver. Podľa žaloby, splátkového kalendára a vyjadrení sporových strán
mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný vyčerpal úverovú sumu 2.750 Eur, celkom uhradil sumu

1.804,63 Eur a zostal dlh vo výške 945,37 Eur, ktorú sumu uložil súd prvej inštancie žalovanému zaplatiť
žalobcovi a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. V priebehu súdneho konania žalobca
vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 40 Eur z dôvodu úhrady sumy 20 Eur dňa 30.10.2013 a sumy
20 Eur dňa 02.12.2013, z tohto dôvodu súd konanie v časti o zaplatenie 40 Eur a úrokov z omeškania
vo výške zo sumy 20 Eur od 31.10.2013 do 02.12.2013 a zo sumy 20 Eur od 03.12.2013

do zaplatenia zastavil. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie priznal
žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania v zákonnej výške od nasledujúceho dňa po uplynutí 15-dňovej
lehoty od odoslania oznámenia o zosplatnení predmetného úveru. Zákonná výška úrokov
v danej veci je 8,75 % ročne, t. j. 0,02397 % denne a v prevyšujúcej časti (do výšky 0,024 % denne) súd
požadovaný úrok z omeškania zamietol ako nedôvodný. Podľa § 232 ods. 4 CSP súd určil žalovanému

mesačné splátky na zaplatenie dlhu vzhľadom na jeho rodinnú i finančnú situáciu a vyjadrenie žalobcu.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd nepriznal pomerne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania,
pretože žiadnu nežiadal a žiadna mu ani nevznikla.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie len proti výroku č. II., a to iba

v časti úrokov z omeškania. V odvolaní uviedol, že súhlasí s úhradou istiny 945,37 Eur, ale nesúhlasí
s úhradou taxatívne uvedených úrokov z omeškania. Vyslovil názor, že žalobca v rámci uzatvorenia
zmluvy porušil zmluvné dojednania, ktoré nezodpovedajú § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, ale aj
príslušné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a s tým súvisiace nariadenia EU. Mal za to, že súd
pochybil v tom zmysle, že ak bolo preukázané, že žalobca porušil zákon a príslušné právne predpisy

určujú, že mu neprináležia úroky z omeškania, tak sa toto vzťahuje na istinu ako celok, teda ak žalobcovi
neprináležia úroky z omeškania, nemôžu byť uplatňované ani pri preukázateľne zníženej povinnosti
splatenia istiny. Uviedol, že uzatvorená zmluva má zásadnú právnu vadu, o. i., že podľa ustanovenia §
53c Občianskeho zákonníka, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú
byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí.

Zmluva, uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením, je neplatná. Ďalej uviedol, že napáda neprijateľné
podmienky zmluvy, a to z dôvodu, že sa za neprijateľné považujú podmienky, ak sa v spotrebiteľskej
zmluve vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. S
odvolaním sa na Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. sa žalobcovi nezakladá možnosť
využiť tieto oprávnenia, pretože nemá na ne nárok. Poukázal na znenie ust. § 9 ods. 1, 2 písm. g), i), j)

zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého, ak v predmetnej zmluve o úvere chýbajú zákonné náležitosti, a
to uvedenie dátumu konečnej splatnosti úveru, termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov a správna
výška RPMN, spôsobuje to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu má
povinnosť vrátiť žalobcovi len úver bez poplatkov a úrokov. Žalobca nekonal v zmysle ustanovenia §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa jeho názoru žalobca porušil zákon v zmluvných podmienkach, a preto nemá právny nárok na
akékoľvek úroky z omeškania, čím sa aplikuje ochrana spotrebiteľa proti nekalým praktikám veriteľov.
Opieral svoj názor o to, že on ako spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom žalobcom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. V závere odvolania poukázal na rozsudok Súdneho
dvora ES vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil
Milénium SL a rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. protiErsébet Sustikné Gyórfi a navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v zmysle § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov
v prípade absencie zákonných náležitostí. Uvedený následok postihuje dodávateľa tým spôsobom, že
zo spotrebiteľského úveru nebude mať nárok na úroky a poplatky, ktoré predstavujú zmluvnú odplatu
za poskytnutý úver. Inštitút úrokov z omeškania je sankciou pre dlžníka a vo všeobecnosti ustanovuje

zákonnú sadzbu úroku, na ktorú má veriteľ nárok z dôvodu omeškania dlžníka so zaplatením
zročnejsumy.Mázato,žekonajúcisúdsprávnevyhodnotiljehonároknazaplatenieúrokovzomeškania
a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil.
5. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a opätovne uviedol, že má povinnosť vrátiť
žalobcovi len úver bez poplatkov a úrokov, nakoľko sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Zmluva neobsahovala jeho záväzok vyplývajúci z omeškania platieb, pričom má za to, že

omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi právo aj povinnosť požadovať splnenie v dodatočnej primeranej
lehote, ktorú poskytne dlžníkovi a odstúpiť od zmluvy, ak dlžník nesplní svoj dlh ani v
dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol s tým, že pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania,
je jeho výška stanovená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a môže byť max 5 %. Taktiež uviedol, že
bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, a že pri rozhodovaní boli porušené

všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

6. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že veriteľ je oprávnený požadovať
úrok z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka, ak je a) dlžník v omeškaní a b) ide
o plnenie peňažného dlhu a nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že veriteľ je povinný

poskytnúť dlžníkovi dodatočné lehotu a následne je povinný od zmluvy odstúpiť a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil.

7. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.654,46 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 0,0240 % denne zo sumy 2.452,75 Eur od 08.10.2013 do zaplatenia,
náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 159 Eur a trov právneho zastúpenia

vo výške 261,74 Eur. Uplatnený nárok odôvodňoval tým, že dňa 23.06.2010 uzatvorili žalobca ako veriteľ
a žalovaný ako dlžník Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému dohodnutý úver vo výške 2.750 Eur. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu
zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil a žalovaný porušil úverové podmienky. Dňa
29.10.2012 vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 2.732,75 Eur, ktorá pozostávala

zo zosplatnenej istiny vo výške 2.235,13 Eur, pokuty (ušlý úrok) 217,62 Eur, úrok sankčný z omeškania
197,59 Eur, dopočet k žalobe 4,12 Eur, spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním strán sporu vo výroku I., ktorým bolo
konanie v časti o zaplatenie 40 Eur s príslušenstvom zastavené, v časti výroku II., ktorým uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 945,37 Eur, vo výroku III., ktorým bola žaloba
vo zvyšnej časti zamietnutá. V tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť
a odvolací súd sa ho nedotýkal.

10. Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu zostala len časť výroku II. rozsudku súdu prvej

inštancie, týkajúca sa priznaných úrokov z omeškania a súvisiaci výrok IV., ktorým bolo
rozhodnuté o trovách konania.

11. Odvolací súd preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti týkajúcej
sa úrokov z omeškania dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy

všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, použil správny právny predpis, správne
ho vyložil a na daný skutkový stav ho správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, osvojil si dôvody napadnutéhorozhodnutia v tejto časti a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 378 ods. CSP. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

12. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania na
ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že žalobca má nárok na zákonný úrok z omeškania v
zákonom stanovenej výške od nasledujúceho dňa po uplynutí 15-dňovej lehoty od odoslania oznámenia
o zosplatenení úveru a následne z dlhu zníženého o zaplatené jednotlivé úhrady, pričom podľa žiadneho
zákonného ustanovenia súd nemôže odpustiť dlžníkovi (žalovanému) platenie zákonných úrokov z

omeškania, pokiaľ sa ich veriteľ domáha.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné predovšetkým rozlišovať medzi inštitútmi, ktorými sú
zmluvný úrok a úrok z omeškania. Zmluvný úrok (úrok z úveru) je potrebné chápať ako odmenu veriteľa
za to, že poskytol finančné prostriedky dlžníkovi za určitých dohodnutých podmienok a vo výške, ktoré
si dohodli v zmluve. Naproti tomu, úrok z omeškania je sankciu za to, že dlžník nevráti poskytnuté

plnenie veriteľovi riadne a včas. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie
dlžníka so splnením záväzku. Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení a ich výška je
stanovená z tej časti dlhu, z ktorej plnením je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Omeškanie
dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností
dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Omeškaním dlžníka s plnením jeho

záväzku teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že spolu s trvajúcou
povinnosťou dlžníka splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či
dlžník omeškanie zavinil alebo nie. Úrok z omeškania pri plnení peňažného záväzku upravuje § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., pričom pre

tento prípade sa vzhľadom na znenie § 10c predmetného nariadenia použije toto nariadenie účinné v
čase, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so splatením svojho záväzku, t. j. 13. 11. 2012. Podľa §
3 ods. 1 nariadenia, účinného v rozhodnom čase, bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa prvýkrát dostal do omeškania s plnením dlhu 13.11.2012, deň

nasledujúci po uplynutí 15-dňovej lehoty od odoslania oznámenia o zosplatenení úveru,
v tom čase bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky na úrovni 0,75 %, t. j. úroky z
omeškania boli vo výške 8,75 % (8 % + 0,75 %), súd prvej inštancie teda správne zistil výšku
úrokov z omeškania a priznal ich žalobcovi.

14. Skutočnosť, že sa úver považuje za bezúročný, znamená, že veriteľ nie je oprávnený na zaplatenie
úroku z úveru, teda jeho odmeny za poskytnutie úveru a nie to, že nemá nárok na úroky z omeškania,
ktoré sú sankciou za porušenie povinnosti dlžníka vrátiť poskytnutý úver.

15. Argumentácia žalobcu ohľadne porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania

a existencie rozhodcovskej doložky, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v danej
veci právne irelevantná. Vo veci nerozhodoval rozhodcovský súd, ale súd všeobecný a
neplatnosť dojednania výlučnej právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci nemá žiadny
vplyv na rozhodovanie všeobecných súdov. Aj sám žalobca podal žalobu na všeobecný súd a nie na
súd rozhodcovský.

16. Žalovaný taktiež poukazoval na zmätočnosť odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie, keď
poukazoval na to, že v ods. 18 odôvodnenia je uvedené že súd určil žalovanému mesačné splátky
na zaplatenie dlhu, vzhľadom na jej rodinnú a finančnú situáciu, a teda, že podľa názoru žalovaného
rozhodoval o žene. V tomto prípade je potrebné uviesť, že ide o zrejmú chybu v písaní, kedy namiesto
slova „jeho“ súd prvej inštancie pri vyhotovovaní rozsudku nedopatrením použil slovo

„jej“. Takáto chyba v písaní však v žiadnom prípade neznamená vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie ohľadne priznaných úrokov z omeškania.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II.,
týkajúcejsaúrokovzomeškaniaasúvisiacomvýrokuIV.otrováchkonania,ktorýnebolvecneodvolaním

žalovaného spochybnený, potvrdil ako vecne správny.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má proti žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaníneúspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).