Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/117/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207329
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716207329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: D. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX J., P. J. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom
089 01 Svidník, Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so
sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, zast.JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, trvale bytom
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov
a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 7Csp/34/2016-60 zo dňa 29.01.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil I., že úver zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z
02. 12. 2009, je bezúročný a bez poplatkov. Druhým výrokom II. súd prvej inštancie určil, že zmluvná
podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 02. 12. 2009, uvedená vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru - bod 13) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je

neprijateľná. Posledným výrokom III. súd prvej inštancie vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1, 5
Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nepochybné, že úverová zmluva, ktorá je predmetom tohto

konania je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a nasl. Obč. zákonníka v znení účinnom od
01.01.2008. Pokiaľ žalovaný namietol, že úverová zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, pretože v
tejto je uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na podnikanie, resp. je to krížikom v zmluve
táto položka začiarknutá, je potom súd toho názoru, že toto je neakceptovateľné. Žalobca tvrdí, že bol
mu poskytnutý vopred pripravený formulár a obchodný zástupca zaškrtol políčko, podľa ktorého mu
mali byť poskytnuté finančné prostriedky na výkon podnikania. Žalobca tvrdí, že toto nie je pravdou,
pretože finančné prostriedky použil nie na podnikanie, ale pre vlastnú potrebu. Súd tomuto tvrdeniu

žalobcu uveril, dôkaz o opaku zo strany žalovaného produkovaný nebol. Pokiaľ sa týka rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karlovarské rameno 8, 841
04 Bratislava, sp. zn. SR 10633/10 súd túto skutočnosť neakceptoval ako vec res iudicata, a to z tohodôvodu, že pri rešpektovaní takéhoto rozsudku by boli porušené základné práva spotrebiteľa. Vzhľadom
na vyššie citované súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255 ods.1 Civilného sporového poriadku
(ďalej C.s.p.) a konštatoval, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namietal, že rozsudok je nepreskúmateľný.

Zároveň, že žalobca na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem.
V prípade, ak by aj súd určil zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, nevyriešilo by to aj tak s konečnou
platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami, pretože definitívne vyriešiť danú otázku,
čo bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok možno len v konaní o návrhu na plnenie,
následkom čoho nie je splnený obligatórny predpoklad naliehavého právneho záujmu, nakoľko takáto
určovacia žaloba nevyrieši všetky sporné nároky a práva strán sporu. Žalovaný poukázal na § 137

písm.c/ C.s.p. i na rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 52C/135/2014 zo dňa 25.05.2016
a Krajského súdu Trenčín sp.zn. 17Co/325/2016 zo dňa 14.06.2017. Zároveň i na riešenie otázky
naliehavého právneho záujmu v zmysle ust.§ 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016 tak bola riešená Najvyšším súdom v rozhodnutí sp.zn. Cdo/251/2015 zo dňa 16.03.2016.
Zároveň poukázal na rozsudok Okresného súdu Levice sp.zn. 7C/681/2015 zo dňa 24.11.2017, ktorý

zastáva rovnaký názor ako žalovaný. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 02.12.2009 zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 350,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o
príslušný poplatok vo výške 232,- Eur, teda celkovo vrátiť 582,- Eur. Žalovaný poukázal na skutočnosť,
že žalobca uhradil iba 244,- Eur, čo nepredstavuje ani istinu z poskytnutého úveru. Zároveň poukázal
na to, že vychádzajúc z ust.§ 137 písm.d/ C.s.p. je možné konštatovať, že v zásade Civilný sporový

poriadok nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky,
že to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti
(neprijateľnosti) a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Určenie právnej skutočnosti je možné len vtedy,
ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom určenie neprijateľnosti nevyplýva zo žiadneho
osobitného predpisu. Za takýto právny predpis nemožno považovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení a to ani v § 3 ods.5 nepripúšťa žalobu o určenie
právnej skutočnosti. Zákon iba konštatuje oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva
bez toho, aby bližšie špecifikoval typ žaloby, ktorou sa spotrebiteľ môže domáhať svojho práva proti
porušovateľovi na súde. Rovnaký právny názor zastáva aj Okresný súd v Žiline, ktorý vyjadril v rozsudku
sp.zn. 17Csp/52/2016 zo dňa 07.06.2017. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov uvedených v ust.§ 365

ods.1 písm.f/ a h/ C.s.p., nakoľko je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd nesprávne posúdil vzťah ako spotrebiteľský, pričom žalobca svojim podpisom potvrdil, že peňažné
prostriedky použil na účel podnikania a teda žalobca nemá postavenie spotrebiteľa a predmetný vzťah
nemožno subsumovať ako spotrebiteľský vzťah. Žalovaný ako veriteľ s dlžníkom pod obchodným

menom D. I. ako fyzickou osobou, podnikateľom označeného identifikačným číslom IČO: 44 871 121
uzatvoril zmluvu. Preto je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie spotrebiteľský, nakoľko
ideozmluvnývzťahmedzidvomipodnikateľmi.Formulárovázmluvamôžebyťprávnymdôvodomvzniku
absolútneho obchodu (zmluvy o úvere). Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu o tom, že pred uzavretím
zmluvy nebol dostatočne informovaný o význame jednotlivých ustanovení a o tom aký budú mať pre

neho jednotlivé časti zmluvy bezpredmetné. Obzvlášť ak to bol práve žalobca kto inicioval uzavretie
zmluvy v danej podobe tým, že dobrovoľne uvádzal údaje týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti.
Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Spolkovej republiky Nemecko zo dňa 22.12.2004
sp.zn. VIII. Zr 91/04 a ďalšie. Podľa názoru žalovaného je bezpredmetné skúmať, či zmluva o úvere
obsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalobca nemienil použiť

peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je teda spotrebiteľom. Súd prvej inštancie napriek
tomu, že odcitoval zákonné ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. neuviedol ani jediné tvrdenie na podporu svojho rozhodnutia z akého dôvodu posúdil zmluvu ako
spotrebiteľskú napriek tomu, že dlžník sa jasne zaviazal, že ide o úver vzatý za účelom podnikania.
Žalovaný predložil listinné dôkazy, ktoré nasvedčujú účelu úveru. Žalobca nepredložil ani jediný dôkaz o

tom, že by bol úver vzatý za spotrebiteľským účelom aj napriek tomu sa súd priklonil na stranu žalobcu.
Z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný
právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba
pripomenúť, že z hľadiska rez iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantnáaj v takomto prípade rez iudicata naďalej existuje. Súd by preto mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok podľa ust.§ 391 ods.
1 C.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalovaný žiada náhradu trov

konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

6. Vyjadrenie k odvolaniu zo strany žalobcu podané nebolo.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými osobami (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 27.02.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa

02.12.2009. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 350,- Eur za poplatok vo výške 232,- Eur s tým,
že celkovú čiastku vo výške 582,- Eur zaplatí žalovanému v šiestich splátkach po 97,- Eur. Skutočne,
tak ako to žalobca tvrdí v žalobe, i konštatuje súd prvej inštancie v bode 1.odôvodnenia, poplatok z
predmetného úveru predstavuje 66,29 %-né navýšenie. Do podania žaloby zaplatil žalobca žalovanému
244,- Eur. Poplatok vo výške 232,- Eur, ktorý je tvorený z dvoch tretín nákladmi na vypracovanie a

uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou bol účtovaný v zmysle
článku 13 Všeobecných podmienok úveru. Žalobca tvrdil, že úver je úžerný, lebo odporuje dobrým
mravom. Trval na neplatnosti zmluvy v časti úžernosti úrokov a neprijateľného administratívneho
poplatku.

11. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 02.12.2009
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným riadne preukázané, aby úver
poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ako to tvrdí. Súd

prvej inštancie jednoznačne v bode 13.odôvodnenia konštatoval, že aj keď žalovaný namietal, že
úverová zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, pretože v tejto je uvedené, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na podnikanie, resp. to krížikom v zmluve bolo začiarknuté, súd prvej inštancie má
za to, že je to neakceptovateľné. Žalobca tvrdil, že bol mu poskytnutý vopred pripravený formulár aobchodný zástupca zaškrtol políčko, podľa ktorého mu mali byť poskytnuté finančné prostriedky na
výkon podnikania. Žalobca spochybnil, že by finančné prostriedky použil na podnikanie. Tvrdil, že
ich použil pre vlastnú potrebu. Súd prvej inštancie tomuto jeho tvrdeniu uveril. Dôkaz o opaku zo

strany žalovaného produkovaný nebol. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu
uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. V danom prípade sa žalovanému nepodarilo existujúce

pochybnosti odstrániť. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil prečo uveril tvrdeniu žalobcu.

13. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené

podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného

zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné
vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula
účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

14. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa nevzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Odvolacia námietka žalovaného čo do aplikácie tohto zákona súdom
prvej inštancie nie je dôvodná. Súd prvej inštancie tento zákon neaplikoval a v dôvodoch rozsudku
ani neuvádza. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy

spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani
zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu
k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka. Na zmluvu o úvere zo dňa 02.12.2009 sa vzťahuje zák.č. 258/2001 Z.z.
Zmluva, ktorá je predmetom sporu nie je v zmysle § 1 ods.2 a 3 zmluva, na ktorú sa zákon nevzťahuje.

15. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o úvere je zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné
množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.

16. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 702000210 zo dňa 02.12.2009 uvedená vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru - bod 13. o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce
náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou
nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a

preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s
porušenímprincípudobrýchmravovneprijateľná.Totodojednaniepredstavujevedľajšiezmluvnécenové
dojednanie (keďže cenovým dojednaním vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia je pri zmluve o úvere
dojednanie o úroku), preto toto dojednanie podlieha prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.19. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v

ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

21. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 citovaného právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s

dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

22. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
26/2011 z 26.04.2012, ktorý je aplikovateľný na danú právnu vec, lebo poplatok za poskytnutie úveru
v danom prípade plní funkciu úrokov. Cit:“ Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade
s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára

zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie
veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník,
s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často

práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke
úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa
§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri

poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ Uvedený záver o neprijateľnosti odplaty je použiteľný aj na prípad,
keďúverjeposkytnutýnebankovýmsubjektom,lebokategóriadobrýchmravovmávšeobecnýcharakter,
podnikateľské subjekty nevynímajúc. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že výška odplaty tak ako bola stanovená v úverovej zmluve (odvolací súd zámerne
nepoužíva výraz „dohodnutá“, lebo dohoda vyžaduje možnosť oboch zmluvných strán vstupovať do

procesu kontraktácie), je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.

23. Súd prvej inštancie sa vyporiadal aj s námietkou žalovaného, pokiaľ sa týka rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovarské rameno 8, 841 04
Bratislava sp.zn. SR 10633/10. Súd prvej inštancie túto skutočnosť neakceptoval ako vec rei iudicata

a to z dôvodu, že pri rešpektovaní takéto rozsudku by boli porušené základné práva spotrebiteľa. Z
rozsudku predloženého žalovaným vyplýva, že účastníci konania sa zmysle rozhodcovskej doložky
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú
zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie

budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosť Slovenská rozhodcovská, a.s.
(ďalej aj ako „rozhodcovský súd“ alebo „súd“), ak žalujúca strane podá žalobu na rozhodcovskom súde.
V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského
súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Podľa
názoru odvolacieho súdu, ktorý sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie v danom prípade ide o

neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal,
pokiaľ chcel uzatvoriť úverovú zmluvu. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov
na rozhodcovskom konaní mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním.Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že už v
minulosti v právnej veci žalovaného explicitne v rozsudku sp. zn. 21Co/25/2012 zo dňa 18.06.2013
konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej

veci v konaní, nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke (porov. ,,Nulitný
rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci“, uznesenie Krajského súdu
v Trnave zo dňa 31. mája 2012, č. k. 10CoE/308/2011-39 ). Predmetný rozsudok bol podrobený kontrole
ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky tento záver neoznačil za ústavne nekonformný a pritom
išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (porov. uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 25/2014 zo dňa 22.01.2014). Tento záver bol prijatý i Najvyšším
súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012 cit.: „Ak v určitej veci
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,

majúceho účinky paaktu.“ Obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6MCdo/9/2012 zo dňa 16.01.2013 cit.: „V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto
rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a
nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán

nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom
právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.“

24. To, že predmetná zmluvná podmienka, ktorú žalovaný použil aj v danom prípade pri uzatváraní
úverovej zmluvy je neprijateľné bolo posúdené už vo viacerých konaniach, napríklad vo veci vedenej

na Krajskom súde v Prešove sp.zn. 1Co/2/2015, rozsudok z 11.03.2015, 4Co/52/2015 rozsudok zo dňa
21.10.2015 alebo 17Co/50/2015 rozsudok zo dňa 06.08.2015 a ďalšie.

25. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že podľa ust.§ 4 ods.3 Zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods.2

písm.a/, b/, d/ až j/, k/, l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa ust.§
4 ods.4 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, teda
02.12.2009, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade, tak ako správne vyvodil súd prvej inštancie, úver sa
pre absenciu náležitosti považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26. Súd prvej inštancie správne rozhodol, preto odvolací súd rozsudok podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§

255 ods.1 C.s.p. Neúspešný žalovaný nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnému
žalobcovi v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.