Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515202644
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3515202644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu Z. K. B., s.r.o., so sídlom A.,
W. 5, J.: XX XXX XXX, zast.: C. K., s.r.o., so sídlom A., W. 5, IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ V.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 2/ W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o zaplatenie 6.346,12
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 05. októbra 2017, č.k. 7C/176/2015-102, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako nadobúdateľ
pohľadávky od B. B. zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako
ručiteľom domáhal zaplatenia dlhu z úveru, resp. z ručiteľského záväzku. Zamietnutie žaloby odôvodnil
nesplnením podmienok postúpenia pohľadávky stanovených v ustanovení § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z.z. o bankách (ZoB), keďže žalobca nepreukázal, že pred postúpením pohľadávky banka klienta
písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255
ods. 1 CSP,

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Považoval za nesprávne
skutkové zistenie o nesplnení povinnosti podľa § 92 ods. 8 ZoB. Z platobnej histórie úveru je zrejmé, že
omeškanie dlžníka podstatne presahovalo 90 dní. Súčasne žalobca poukázal na to, že v konaní tvrdil,
že dlžník bol pred postúpením vyzvaný na zaplatenie dlhu, a pretože žalovaní toto tvrdenie nepopreli,
je potrebné ho podľa § 151 ods. 1 CSP považovať za nesporné. Žalobca namietal aj ďalšie pochybenia

súdu prvej inštancie pri aplikácii ust. § 92 ods. 8 ZoB.

3. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387.

5. Čo sa týka otázok spojených s aplikáciou § 92 ods. 8 ZoB vo vzťahu k platnosti postúpenia pohľadávky
banky, k týmto sa ucelene vyjadril Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo dňa 24.4.2018 a
prijal záver, že splnenie podmienok uvedeného ustanovenia je pre platné postúpenie pohľadávky bankynevyhnutné. To vrátane výzvy banky na plnenie a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako
90 dní.

6. Ako dôvod zamietnutia žaloby, ktorou inkasná spoločnosť uplatňuje pohľadávku z bankového úveru
nadobudnutú postúpením, postačuje, ak nie je splnená čo i len jedna podmienka platného postúpenia
pohľadávky banky podľa § 92 ods. 8 ZoB. V danom prípade považuje odvolací súd za správny záver
súdu prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná existencia výzvy banky zaslaná dlžníkovi najmenej
90 dní pred postúpením pohľadávky. Pokiaľ žalobca zistenie takejto výzvy v konaní dovodzuje z jeho

nerozporovaného tvrdenia na základe § 151 ods. 1 CSP, takýto postup v spotrebiteľských sporoch (§
290 - 306 CSP) nepovažuje odvolací súd za možný v prípade, že súd požaduje skutočné preukázanie
žalobcom tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ je totiž súd v spotrebiteľskom spore oprávnený vykonávať dôkazy
aj bez návrhu spotrebiteľa (§ 295 CSP), je s tým nevyhnutne spojené, že pri dôkaze, ktorý súd mieni
takto vykonať, nemožno považovať za nesporné tvrdenie, ku ktorému sa daný dôkaz vzťahuje.

7. Pokiaľ teda súd prvej inštancie požadoval preukázanie výzvy banky zaslanej dlžníkovi 90 dní pred
postúpením pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB, bol žalobca povinný splnenie tejto povinnosti
skutočne preukázať a nebolo možné vychádzať z nespornej existencie takejto výzvy na základe §
151 ods. 1 CSP. Pretože žalobca v celom konaní takúto výzvu nepredložil a ani inak nepreukázal jej
existenciu, postačuje to na záver, že podmienky postúpenia žalovanej pohľadávky vyžadované ust. §

92 ods. 8 ZoB neboli splnené a žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

8.Uvedenýdôvodpostačovalnazamietnutiežaloby,apretoodvolacísúdnapadnutérozhodnutiepotvrdil
ako vecne správne bez toho, aby sa zaoberal správnosťou všetkých ostatných dôvodov, ktoré popri
uvedenom viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby.

9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaným úspešným v odvolacom konaní odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425

CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.