Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 16, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200262
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317200262.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. H. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. Č.. XX, XXX XX K. J., 2. H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Č.. XX, XXX XX K.
J., o zaplatenie sumy 5 305,04 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 100,- eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3
084,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 4 176,55 eur od 09.01.2015 do

11.02.2015, zo sumy 4 159,43 eur od 12.02.2015 do 16.06.2015, zo sumy 3 659,43 eur od 17.06.2015 do
13.07.2015,zosumy3544,43eurod14.07.2015do24.08.2015,zosumy3429,43eurod25.08.2015do
13.10.2015,zosumy3314,43eurod14.10.2015do20.03.2015,zosumy3184,43eurod21.03.2015do
15.08.2017,zosumy3134,43eurod16.08.2017do19.09.2017,zosumy3084,43eurod20.09.2017do
zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur splatných vždy k 20. Dňu
príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, omeškanie s plnením jednej má za následok splatnosť celého plnenia, s tým, že

plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Žalobu súd vo zvyšnej časti zamieta.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 16 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 13.01.2017 domáhal vydania rozsudku, ktorým by
súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť mu sumu 5 305,04 eur, spolu s 4,7 % úrokom za úver zo
sumy 4 444,92 eur od 01.11.2016 do zaplatenia a 3 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 629,03

eur od 01.11.2016 do zaplatenia a uložil im nahradiť mu trovy konania.

1. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení číslo XXXXXXXXXX bola
medzi žalobcom, ako veriteľom, žalovaným I., ako dlžníkom, a žalovaným II., ako ručiteľom, uzatvorená
Zmluva o mimoriadnom medziúvere číslo XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
26.05.2008, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému I. mimoriadny medziúver vo výške 8 232,09
eur. Dňa 03.06.2008 bola žalovanému I. vyplatená suma vo výške 6 585,67 eur a dňa 01.04.2009 vo

výške 1 513,64 eur. Žalobca žalovanému I. poskytol celkovú sumu vo výške 8 232,09 eur a to
v zmysle čl. II. zmluvy o úvere, časť Mimoriadny medziúver, podľa ktorého sa poplatok za mimoriadny
medziúver vo výške 116,18 eur a poplatok za vydanie biankozmenky vo výške 16,60 eur zaúčtoval pri
prvej výplate mimoriadneho medziúveru tak, že celková výška vyplateného mimoriadneho medziúverubola znížená o výšku týchto poplatkov (6 585,67 eur + 1 513,64 eur + 116,18 eur + 16,60 eur = 8 232,09
eur).

V ďalšom uviedol, že vyplatené čiastky mimoriadneho medziúveru sa úročili odo dňa ich vyplatenia.
Žalovaný I. sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať dohodnuté 6,79 % p.a. úroky mimoriadneho
mesačnou splátkou vo výške 46,60 eur splatnou do 15. dňa v mesiaci, ktorá bola započítaná na úroky za
úver, a to najprv na najstaršie splatné úroky. Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaný I. zaviazal vkladať
na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 46,94 eur. Dňa 30.06.2014

nastalo pridelenie cieľovej sumy a zúčtovaním konta medziúveru s kontom stavebného sporenia sa
mimoriadny medziúver v zmysle uvedeného ustanovenia zmenil na stavebný úver.

Ku dňu pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení bol na konte medziúveru dlh vo výške 8
741,88 eur a na konte stavebného sporenia bola nasporená suma vo výške 3 304,84 eur. Rozdiel medzi
týmitosumami,t.j.-5437,04eurjevýškouposkytnutéhostavebnéhoúveru.Vovýpisezúčtustavebného

úveru sa jedná o súčet položiek zo dňa 30.06.2014 (-509,79 eur - 4 927,25 eur = - 5 437,04 eur).

Žalovaný l. sa zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % p.a. pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 93,51 eur splatnými 15.dňa v mesiaci. V súlade s čl. II. zmluvy o úvere
sa žalovaný 1. zároveň zaviazal platiť poplatok za poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške

3,32 eur splatnými do 15. dňa v mesiaci a prehlásil a svojím podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako
poistená osoba.

Žalovaní I. a II. porušili zmluvne dohodnuté podmienky a stavebný úver prestali riadne a včas splácať.
Na účet stavebného úveru nevykonali ani jednu úhradu. Listom zo dňa 17.09.2014 preto žalobca vyzval

žalovaných na doplatenie omeškaných splátok pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané
splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom
pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko žalovaní I. a II. neuhradili omeškané splátky, a teda ostávali
v omeškaní so zaplatením splátok úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobca dňa 08.01.2015 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru

08.01.2015 tak celková výška dlžnej sumy bola 5 621,15 eur a pozostávala z nezaplatenej istiny úveru
vo výške 5 437,04 eur, nezaplatených úrokov za úver vo výške 134,19 eur, nezaplatených poplatkov
vo výške 49,92 eur (15,- eur predžalobná upomienka zo dňa 31.07.2014, 15,- eur individuálne riešenie
omeškanýchsplátokzodňa17.09.2014a19,92eurpoplatkyzapoisteniezaobdobie08/2014-01/2015).

Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru eviduje čiastkové úhrady v prospech účtu stavebného úveru
v celkovej výške 992,12 eur, ktoré boli započítané na úhradu istiny stavebného úveru.

V ďalšom poukázal, že požadovaním predčasného splatenia úveru zmluva o úvere nezaniká, žalobca v
zmysle čl. VI. bod 3. a 4. zmluvy o úvere úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 4,7 % p.a.

a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 3
% p.a. Ku dňu 31.10.2016 tak výška žalobcovej pohľadávky predstavovala sumu 5 305,04 eur, pričom
pozostávala z istiny vo výške 4 444,92 eur, nezaplatených 4,7 % p.a. úrokov za úver ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti vo výške 134,19 eur, nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti vo výške 49,92 eur, nezaplatených 4,7 % p.a. úrokov za úver od 09.01.2015 do 31.10.2016 vo

výške 406,40 eur, nezaplatených 3 % p.a. úrokov z omeškania od 09.01.2015 do 31.10.2016 vo výške
269,61 eur. Uplatňuje si aj nárok na 4,7 % p.a. úrok za úver zo sumy 4 444,92 eur od od 01.11.2016 do
zaplatenia a 3 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 4 629,03 eur (istina ku dňu 31.10.2016 zvýšená o
nezaplatené úroky (134,19 eur) a poplatky (49,92 eur) ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru)
od 01.11.2016 do zaplatenia.

2. Žalobca dňa 11.10.2017 zobral žalobu čiastočne späť čo do nároku na zaplatenie sumy 100,- eur
s prísl. z dôvodu, že od podania žaloby eviduje v uvedenej výške úhrady od žalovaných a to zo dňa
16.08.2017 vo výške 50,- eur a zo dňa 20.09.2017 vo výške 50,- eur. Predmetom konania tak ostal
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5 205,04 eur spolu s 4,7 % p. a. úrokom za úver zo sumy 4 444,92 eur

od 01.11.2016 do 16.08.2017, spolu s 4,7 % p. a. úrokom za úver zo sumy 4 394,92 eur od 17.08.2017
do 20.09.2017, spolu s 4,7 % p. a. úrokom za úver zo sumy 4 344,92 eur od 21.09.2017 do zaplatenia,
spolu s 3 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 4 629,03 eur od 01.11.2016 do 16.08.2017, spolu s 3 %p. a. úrokom z omeškania zo sumy 4 579,03 eur od 17.08.2017 do 20.09.2017, spolu s 3 % p. a. úrokom
z omeškania zo sumy 4 529,03 eur od 21.09.2017 do zaplatenia.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Nakoľko žalobca skôr než sa začalo pojednávanie zobral žalobu čiastočne späť pokiaľ sa jedná
o uplatnený nárok zaplatenie istiny vo výške 100,- eur s prísl., súd nežiadal súhlas žalovaných s
čiastočným späťvzatím a v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie v tejto časti zastavil.

3. Žalovaní podanú žalobu nerozporovali, vzhľadom na ich finančnú situáciu požiadali o možnosť dlžnú

sumu splácať formou pravidelných mesačných splátok.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení, poslednou výzvou k úhrade a
kópiami doručeniek, oznámením o mimoriadnej splatnosti úveru a kópiami doručeniek, výpisom z účtu,

súhlasom s poistením, písomnými vyjadreniami žalobcu, výpoveďou žalovanej v 2. rade a zistil tento
skutkový stav veci:

5. Podľa článku I., bodu 1. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „zmluva“)
uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade

ako ručiteľom zo dňa 12.05.2008, predmetom zmluvy je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č.
XXXXXXXXXX vo výške 8 232,09 eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení,
na základe ktorej bol mimoriadny úver poskytnutý sa mimoriadny úver zmení na stavebný úver pod č.
XXXXXXXXXX vo výške cca 4 912,69 eur.

Podľa článku II. zmluvy - mimoriadny medziúver, dlžník je povinný poukazovať pravidelne mesačne na
účet zmluvy o stavebnom sporení sumu 46,93 eur a zaväzuje sa splatiť poskytnutý úver mimoriadny
medziúver vrátane úrokov. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 679 % p.a. počas
trvania prijatia dlžníka ako poistenej osoby typu A/B do poistenia. Za spracovanie medziúveru vyrubuje
veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 116,18 eur. Ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenu vyrubuje sa mu

poplatok 16,60 eur. Poplatok za mimoriadny medziúver a za biankozmenku sa zaúčtuje pri prvej výplate
mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bude znížená
o výšku týchto poplatkov.

V zmysle bodu 2., článku II. zmluvy, do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník

zaväzuje splácať úroky z m imoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 46,60
eur a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 3,32
eur, t.j. dlžník sa zaväzuje uhrádzať pravidelné mesačné splátky úrokov a úhradu poplatku za poistenie
jednou platbou v celkovej výške 49,92 eur.

Podľa bodu 3., článku II. zmluvy, splátka úrokov a poplatkov za poistenie sú splatného prvého každý
mesiac a musia byť uhradené veriteľovi do 15. dňa mesiaca.

Podľa bodu 6., článku II zmluvy, vyplatené čiastky mimoriadneho medziúveru sa úročia odo dňa
vyplatenia.

Podľa článku II. zmluvy - stavebný úver, výška úrokovej sadzby stavebného úveru je 4,70 % p.a.
Dlžník sa zaväzuje pravidelnými mesačnými splátkami úveru vo výške 93,51 eur uhradiť plnú výšku
poskytnutého stavebného úveru a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnýmiplatbami poistného vo výške 3,32 eur jednou platbou v celkovej výške poistné 96,83 eur. Splátka je
splatná prvého každý mesiac a musí byť uhradená veriteľovi do 15. dňa každého mesiaca. V splátke
sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru.

6. Poslednou výzvou zo dňa 17.09.2014 žalobca žalovaných vyzval na úhradu omeškaných splátok vo
výške 430,23 eur v lehote do30.09.2014. Výzva bola doručená žalovaným dňa 22.09.2014.

7. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 08.01.2015 žalobca žalovaným oznámil,

že ku dňu 08.01.2015 nastala mimoriadna splatnosť úveru a dlžná suma k uvedenému dňu predstavuje
sumu 5 621,15 eur. Žalovaný v 1. rade bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vrátane príslušenstva do 30
dní od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Oznámenie bolo doručené žalovaným dňa 14.01.2015.

8. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že žalovanému v 1. rade boli dňa 03.06.2008 vyplatené
finančné prostriedky vo výške 6 585,67 eur a dňa 01.04.2009 vo výške 1 513,64 eur. Teda reálne

boli žalovaným vyplatené finančné prostriedky vo výške 8 099,31 eur. Za spracovanie úveru si žalobca
uplatnil nárok na zaplatenie poplatku vo výške 116,18 eur a poplatok za zmenku vo výške 16,60 eur.
Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti medziúveru žalovaní na medziúvere uhradili sumu 3 703,11
eur, na stavebnom sporení sumu 4 037,64 eur a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti na stavebnom
úvere sumu 1 075,- eur (500,- eur dňa 17.06.2015, 115,- eur dňa 14.07.2015, 115,- eur dňa 25.08.2015,

115,- eur dňa 14.10.2015, 130,- eur dňa 21.03.2016, 50,- eur dňa 16.08.2017, 50,- eur dňa 20.09.2017).
Celkovo teda žalovaní uhradili sumu 8 815,75 eur. Žalobcom vyúčtované poplatky boli vo výške
886,60 eur, úroky vo výške 3 444,77 eura poistné v sume 239,92 eur.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.04.2017 uviedol, že žalovanej sumy 5

305,04 eur je suma 4 444,92 eur istina, ktorá sa stala splatnou v deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, t.j. 08.01.2015, 134,19 eur zmluvné 4,7 % ročné úroky za úver kapitalizované ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru (konkrétne ide o úroky za rok 2014 účtované k 31.12.2014 v sume 128,46
eur a úroky za rok 2015 účtované k 08.01.2015 v sume 5,73 eur, t. j. od účtovania týchto úrokov ešte
neuplynuli 3 roky), 49,92 eur sú nezaplatené poplatky ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru

(konkrétne ide o poplatok 15,- eur za predžalobnú upomienku zo dňa 31.07.2014, poplatok 15,- eur
za individuálne riešenie omeškania splátok zo dňa 17.09.2014 a 6 x 3,32 eur poplatok za poistenie
za mesiace august 2014 až január 2015), 406,40 eur sú 4,7 % ročné úroky za úver zo sumy istiny
kapitalizované za obdobie od 09.01.2015 (deň po zosplatnení úveru) do 31.10.2016 (istina bola v tomto
období postupne znižovaná čiastkovými úhradami, preto sme pre lepšiu prehľadnosť tieto úroky vyčíslili

presnou sumou), 269,61 eur sú 3 % p. a. úroky z omeškania zo sumy istiny zvýšenej o nezaplatené
úroky a poplatky ku dňu zosplatnenia, kapitalizované za obdobie od 09.01.2015 do 31.10.2016 (istina
bola v tomto období postupne znižovaná čiastkovými úhradami, preto sme pre lepšiu prehľadnosť tieto
úroky vyčíslili presnou sumou). Žalovaní nezaplatili splátky stavebného úveru za mesiace júl 2014
až december 2014, v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti boli teda v omeškaní so 6 splátkami

stavebného úveru. Preto žalobca využil svoje oprávnenie vyplývajúce mu z čl. VI. bod 3. zmluvy o úvere
a vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru, t. j. začal požadovať okamžité vrátenie celého
zostatku úveru, nie len jednotlivých omeškaných splátok.

V ďalšom uviedol, že je presvedčený, že nárok na zmluvne dohodnutý úrok za úver vo výške 4,7 %

ročne (čl. II. zmluvy o úvere, časť Stavebný úver) má žalobca až do úplného vrátenia prostriedkov, čo
vyplýva priamo z § 497 Obchodného zákonníka (k tomu pozri ďalej). Nárok na úroky z omeškania si
uplatňujeme v zmysle čl. VI. ods. 3 zmluvy o úvere ako aj príslušných právnych predpisov.

Celková suma vkladov prijatých na účet stavebného sporenia predstavuje 3 564,20 eur, celková suma

vkladov prijatých na účet medziúveru predstavuje 3 136,67 eur, celková suma vkladov prijatých na účet
stavebného úveru predstavuje 975,- eur. Na účet stavebného úveru bola okrem toho dňa 12.02.2015
pripísaná štátna prémia v sume 17,12 eur, ktorá taktiež znížila istinu úveru. Suma vkladov prijatých na
účetmedziúveru(3136,67eur)bolavcelomrozsahupoužitánaúhraduzmluvnýchúrokovzmedziúveru.
Vyplýva to z podstaty produktu medziúveru, kedy, v prechodnom období do zmeny medziúveru na

stavebný úver, dlžník na tomto účte spláca iba úroky a zároveň si na účte stavebného sporenia sporí
vklady, ktoré mu pri pridelení cieľovej sumy ponížia istinu úveru. Suma vkladov prijatých na účet
stavebného sporenia (3 564,20 eur) bola použitá na úhradu istiny medziúveru vo výške 3 304,84 eur,
poplatkov účtovaných na účte stavebného sporenia v sume 259,36 eur (poplatky za poistenie, zavedenie účtu a za upomienky). Suma štátnej prémie a vkladov prijatých od žalovaných v prospech
účtu stavebného úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (spolu 992,12 eur) bola v plnej
výške započítaná na úhradu istiny stavebného úveru. Posledná úhrada od žalovaných bola prijatá dňa

21.03.2016 v sume 130,- eur a bola započítaná na úhradu istiny stavebného úveru.

Žalovaní boli už v priebehu splácania medziúveru opakovane upomínaní a vyzývaní na doplatenie
omeškaných splátok, pričom na tieto upomienky obvykle aj reagovali a dlžné splátky doplatili. A teda,
upomienky z roku 2011, na ktoré súd poukazuje, sa týkali len vtedy aktuálne dlžných splátok, ktoré

boli neskôr doplatené a žalovaní pokračovali v splácaní. To však nič nemení na skutočnosti, že v čase
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru boli žalovaní v omeškaní s viac ako 3 splátkami stavebného
úveru a dňa 08.01.2015 nastala predčasná splatnosť celého zostatku úveru. Od tohto momentu
už nepostačovalo doplatiť len omeškané splátky, ale splatným sa stal okamžite celý úver vrátane
príslušenstva. Žalobca v konaní nežiada jednotlivé splátky, ale celý zostatok úveru s príslušenstvom,
ktorý sa stal splatným dňa 08.01.2015.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok veriteľa na zmluvný úrok za úver od poskytnutia peňažných prostriedkov
až do ich reálneho vrátenia (nie len do momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) uviedol, že
tento vyplýva priamo z Obchodného zákonníka a nevylučujú ho ani žiadne ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, či ustanovenia iného právneho predpisu prijatého na ochranu spotrebiteľa.

Nie je teda pravdou, že by bol uplatnený nárok v rozpore s právnymi predpismi. Aplikácia Obchodného
zákonníka na právny vzťah založený zmluvou o úvere vyplýva priamo zo zákona, z kogentného
ustanovenia § 1 OBZ a § 261 ods. 6 písm. d) OBZ (v rozsahu, v akom neodporujú úprave obsiahnutej
v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uvedené ustanovenie priznáva veriteľovi právo požadovať
nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale zároveň aj právo na úroky z úveru za

stav nedostatku, absencie požičanej sumy istiny. Veriteľ totiž až do reálneho vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov nemá skutočnú možnosť disponovať týmito prostriedkami a stráca zisk. Úroky
za úver sú vlastne plnením zo strany žalovaných ako cena obetovanej príležitosti žalobcu nakladať s
poskytnutými peňažnými prostriedkami a dosiahnuť zisk. Možnosť disponovať peňažnými prostriedkami
žalobca nemá až do momentu ich vrátenia, nie len do momentu splatnosti úveru. Splatnosťou úveru

nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len
podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver nie je novou povinnosťou, ktorú by dlžník pred tým nemal.
Zmena podmienok potom spočíva o. i. v tom, že sa celá pohľadávka stáva splatnou na žiadosť veriteľa
bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia. V zmysle Beckovho komentára k Obchodnému zákonníku (§

502 OBZ) platí: „Úrok z úvěru je vlastně cena (úplata) za užívání poskytnutých peněžních protrědku, a
proto má dlužník zásadně platit tento úrok za skutečnou dobu užívání, t.j. do doby skutečného vrácení
úvěru věřiteli.“ Podľa komentára EPI k Obchodnému zákonníku (§ 503 OBZ) platí: „Všeobecne platí,
že dlžník je povinný platiť úroky len za dobu od poskytnutia peňažných prostriedkov do ich faktického
vrátenia, teda nie do doby, keď ich mal podľa zmluvy vrátiť. To sa vzťahuje tak na prípady, kedy

dlžník platí predčasne, t. j. pred dobou stanovenou v zmluve, aj na prípady, kedy k vráteniu peňažných
prostriedkov došlo po uplynutí doby a dlžník je s platením v omeškaní.“ Názor, podľa ktorého veriteľovi
prináleží úrok za úver za skutočnú dobu užívania poskytnutých peňažných prostriedkov, teda do doby
skutočného vrátenia úveru veriteľovi vyslovil napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici v Uznesení zo dňa
16.12.2015, č. k. 41Cob/403/2015-201. Nárok na úroky za úver až do reálneho vrátenia poskytnutých

peňažných prostriedkov (hoci v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere) vyplýva aj z uznesení Krajského
súdu v Prešove, konkrétne z uznesenia zo dňa 15.01.2014, č k. 10Co/128/2013-63 a z uznesenia zo dňa
25.06.2015, č. k. 14Co/108/2014-64. Úrok za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov
predpokladá aj § 27 ods. 12 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Napokon sú tu ďalšie ustanovenia, ktoré v prípade tvrdenia, podľa ktorého veriteľovi zaniká

nároknaúrokzaúverposplatnostiúveru,zhoršujúpostaveniedlžníkov„platičov“,nakoľkotítosúpovinní
platiť úroky za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (§ 16 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z., § 503 ods. 3 OBZ). Bolo by nelogické a v rozpore s dobrými mravmi požadovať od dlžníka, ktorý
neplní svoje zmluvné a zákonné povinnosti menej ako od toho, ktorý ich plní v súlade so zmluvou o
úvere, resp. so zákonom, hoci v oboch prípadoch ide o nevrátené peňažné prostriedky.

Ďalej zdôraznil, že úroky za úver predstavujú odmenu za užívanie istiny, nie sú súčasťou sankčného
mechanizmu, a preto nezávisle od úrokov z omeškania možno ich požadovať aj po splatnosti úveru.
Úroky z omeškania reflektujú porušenie povinností zo strany žalovaných a vlastne diferencujú dlžníkov„neplatičov“ od dlžníkov, ktorí si plnia svoje povinnosti riadne a včas. Žalobca preto nevidí nielen
zákonný, ale ani logický dôvod, prečo by v dôsledku uplatnenia práva veriteľom podľa § 565 OZ mal
zaniknúť jeho nárok na úroky za úver a následne bol oprávnený požadovať od dlžníka „neplatiča“

menej ako pred splatnosťou úveru. Neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by stanovoval, že dlžník
je povinný úroky platiť len kým nenastane protiprávny stav, t. j. stav omeškania. Takýto názor
absolútne nelogicky zvýhodňuje dlžníkov neplatičov oproti tým, ktorí úver riadne splácajú. Pri dôkladnom
aplikovaní tohto názoru by fakticky každému dlžníkovi stačilo omeškať sa so splátkou a dosiahol by
tým transformáciu zmluvne dohodnutého úroku na úrok z omeškania, ktorý býva obvykle nižší, a

to je predsa nonsens. Právne predpisy v prípade porušenia povinnosti účastníkom právneho vzťahu
poskytujú ochranu druhému účastníkovi právneho vzťahu. Preto existujú rôzne sankčné mechanizmy,
ako napr. možnosť predčasného zosplatnenia úveru aj požadovania úrokov z omeškania, ktoré majú
zlepšiť postavenie veriteľa a vykompenzovať skutočnosť, že druhý účastník zmluvu neplní riadne a
včas. Je neakceptovateľné poprieť podstatu tohto princípu, a to až do tej miery, že veriteľ sa uplatnením
sankčných mechanizmov dostane do nevýhodnejšieho právneho postavenia než keby ich nevyužil.

V súvislosti s poplatkami uviedol, že účtovanie predmetných poplatkov nie je v rozpore so žiadnym
právnym predpisom a je súčasťou bežnej praxe bánk pôsobiacich v Slovenskej republike. Vo vzťahu k
poplatku za poistenie si dovoľujeme súdu predložiť Súhlas s poistením úveru, ktorý žalovaný podpísal
spolu so žiadosťou o úver. Máme za to, že na základe tohto súhlasu a príslušných ustanovení zmluvy o

úvere došlo k prijatiu žalovaného do poistenia na základe poistenej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom
a spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., pričom mesačný poplatok za poistenie bol v zmluve
uvedený celkom jasne a určito a žalovaní proti nemu nikdy žiadnym spôsobom nenamietali.

Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. 4Cob/5/2016-83 zo dňa 30.03.2016 k ktorom

je uvedené: „Tento poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení vyplýva z ustanovenia § 499
Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak peňažné prostriedky poskytuje veriteľ, ktorý má poskytovanie
úveru v predmete svojho podnikania, môže za toto poskytnutie peňažných prostriedkov dojednať
odplatu. Táto odplata musí byť primeraná. Je nesporné, že v čl. VIII. bod 8.1. si zmluvné strany dohodli
poplatok za spracovanie úveru podľa Sadzobníka poplatkov žalobcu pre fyzické osoby. Tento poplatok

teda nie je poplatkom za vedenie, evidenciu alebo správu stavebného úveru, ktorých dojednávanie
bolo vylúčené ustanovením § 7 ods. 5 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnej sporiteľni s účinnosťou
od 9.6.2013. Tento poplatok 300,- eur je poplatkom 0,9% z poskytnutého úveru. Taktiež poplatok za
upomienku 75,- eur odvolací súd nepovažuje za poplatok v rozpore s ustanoveniami Obchodného
zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy, pretože tento poplatok

nie je poplatkom, ktorý žalobcovi vznikol automatický uzatvorením úverovej zmluvy so žalovanými ako
spotrebiteľmi, žalobcovi nárok na tento poplatok vznikol až porušením povinnosti zo strany žalovaných,
ak nesplácali riadne poskytnutý úver a žalobca upomínal žalovaných, aby si riadne plnili svoje povinnosti
z úverovej zmluvy. Ani tento poplatok, ktorý si zmluvné strany dohodli v úverovej zmluve v nadväznosti
na Sadzobník poplatkov žalobcu, nie je vylúčené dojednávať podľa § 7 ods. 5 Zákona o stavebnej

sporiteľni.“

Pokiaľ by sme teda chceli oprávnenosť poplatkov posudzovať v zmysle právnych predpisov a nie
len nejednotných názorov súdnej praxe, v prípade poplatku za poskytnutie úveru treba jednoznačne
uzavrieť, že ide o odplatu, ktorú je banka oprávnená od dlžníka požadovať v zmysle § 499 Obchodného

zákonníka a v prípade ostatných poplatkov máme za to, že ich dojednanie medzi účastníkmi úverového
vzťahu nie je žiadnym právnym predpisom vylúčené. V jeho prípade sa vyrubovanie poplatkov riadi
tiež § 7 ods. 5 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, podľa ktorého: „Stavebnej sporiteľni
sa zakazuje požadovať od stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo od
inej fyzickej osoby-nepodnikateľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie,

evidenciu alebo správu stavebného úveru alebo iného úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na
ktorom je vedený takýto úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu;
to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona3d) alebo
osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je
písomný súhlas stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo inej fyzickej

osoby nepodnikateľa.“ Má za to, že pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu zakázať žalobcovi (stavebnej
sporiteľni) požadovanie poplatku za poskytnutie úveru alebo poplatkov za upomienky, bol by tieto
poplatky explicitne uviedol v citovanom ustanovení. Výpočet nepovolených poplatkov je vymedzený
celkom presne a jeho rozširovanie extenzívnym výkladom považujeme za neprípustné. Pokiaľ ide ovýšku poplatkov, tie považuje za primerané a porovnateľné s poplatkami vyberanými inými bankami.
V tejto súvislosti tiež zdôraznil, že zákonodarca v minulosti pristúpil k regulácii niektorých bankových
poplatkov (napr. v prípade platobného účtu so základnými funkciami či základného bankového produktu,

u ktorých je maximálna výška poplatkov na základe zákona o bankách stanovená vo vyhláškach
Ministerstva financií SR č. 41/2016 Z. z. a 42/2016 Z. z.). Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu
zakázať alebo limitovať poplatky bánk za upomienky či za poskytnutie úveru, sme presvedčení, že by
tak urobil obdobným spôsobom. S vyhotovenim´ upomienky sú samozrejme spojené vy´davky, ktoré
zďaleka nezodpovedajú len cene poštovného, obálky a nákladom na vytlačenie samotného listu. K

nákladom spojeným so zaslaním upomienky treba jednoznačne zaradiť aj mzdové náklady, a to nie len
u konkrétneho zamestnanca banky, ktorý upomienku pripravuje, ale nepriamo aj u jeho nadriadených
zamestnancov (ktorí plnia vedúce, organizačné a kontrolné funkcie), zamestnancov personálneho a
ekonomického oddelenia a napokon aj u zamestnanca, ktorý zabezpečuje samotné odoslanie zásielky
poštou. Ďalšie podstatné náklady má banka so zabezpečením a prevádzkou softvéru, v ktorom eviduje
údaje o klientoch, a ktorý sleduje plnenie, resp. porušenie povinností vyplývajúcich z úverových zmlúv.

Tiež sú tu náklady na prevádzku budovy, vybavenia kancelárií, tlačiarní atď. Inak povedané, na to,
aby mohla byť zaslaná upomienka, musí fungovať celá inštitúcia. Hoci sa teda na prvý pohľad môže
javiť, že výška poplatku nekorešponduje s reálnymi nákladmi na upomienku, po zohľadnení uvedených
skutočností sme presvedčení, že táto výška je primeraná.

Z pripojeného dokladu - súhlas s poistením úveru podľa sadzby poistenia - žalovaný v 1. rade v súvislosti
s novým úverom súhlasil s poistením typu A

10. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 26.06.2017 uviedol, že žalovaní v jeho prospech uhradili
celkovo 7 675,87 eur (z toho 3 564,20 eur na účet stavebného sporenia, 3 136,67

eur na účet medziúveru a 975,- eur na účet stavebného úveru). Žalovaní sa v priebehu splácania
úveru opakovane dostávali do omeškania, pričom však jednotlivé zmeškané splátky neskôr doplatili
(a to aj na základe viacerých zasielaných upomienok). V konaní si neuplatňuje nárok na doplatenie
omeškaných splátok, ani si nežiadame úroky z omeškania za omeškanie s jednotlivými splátkami.
Predmetom súdneho konania je nárok na zaplatenie sumy, ktorá sa stala splatnou jednorazovo v deň

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (t. j. 08.01.2015). K prvému omeškaniu došlo dňa 16.09.2008,
nakoľko splátka, ktorá bola splatná do 15.09.2008 nebola k tomuto dňu pripísaná v prospech účtu
medziúveru, ale bola zaplatená s omeškaním až 18.09.2008. V nasledujúcich mesiacoch dochádzalo k
podobným niekoľkodňovým omeškaniam keďže žalovaní splátky neuhrádzali do 15. dňa v mesiaci, ale
obvykle až o niekoľko dní po dátume splatnosti. Z takýchto drobných omeškaní nevyvodzoval žiadne

dôsledky a neuplatňoval si kvôli nim úrok z omeškania ani žiadne iné sankcie. V mesiaci máj 2009
došlo prvýkrát k úplnému vynechaniu splátky. Následne došlo k vynechaniu splátky za mesiac júl 2009
a v ďalšom roku k vynechaniu splátok za jún až november 2010. Omeškané splátky boli doplatené
dňa 27.11.2010, čomu predchádzalo zaslanie viacerých upomienok, vrátane predžalobnej upomienky
z 31.08.2010. Podobný proces sa v priebehu splácania úveru zopakoval ešte viackrát, keďže žalovaní

opakovane vynechávali pravidelné splátky a na základe upomínania ich dodatočne doplatili. V období
od posledného vkladu v prospech účtu medziúveru (28.03.2014) až do zosplatnenia stavebného úveru
(08.01.2015) však žalovaní napriek upomínaniu nevykonali ani jeden vklad. Žalobca preto oprávnene
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.

11. Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že si je vedomá aj spolu so svojím synom záväzku
voči Prvej stavebnej sporiteľni. Pokiaľ sa jedná o uzatvorenie zmluvy poukázala, že zmluvu uzatvorili
dobrovoľne, slobodne a vážne. Bolo v čase, keď starší syn potreboval súrne finančné prostriedky
za účelom vyplatenia výživného, ktoré bol dlžný, nakoľko mu hrozilo trestné stíhanie. Vzhľadom na
uvedené sa ona a jej syn rozhodli, že zoberú stavebný úver alebo požiadajú o úver Prvú stavebnú

sporiteľňu, nakoľko taká možnosť im bola ponúknutá a z týchto finančných prostriedkov, že pomôžu
bratovi a synovi uhradiť dlžné zameškané výživné. Pokiaľ sa jedná o samotné splácanie úveru, tak
pokiaľ mali finančné prostriedky a syn bol zamestnaný, tak tento úver splácali, následne vzhľadom na
ich nepriaznivú finančnú situáciu tento úver prestali splácať. V súčasnosti, pokiaľ sa jedná o majetkové
pomery tak poukazuje, že žalovaný v 1. rade je živnostník a výška jeho hrubého mesačného príjmu je

od 800,- do 900,- eur mesačne, iný príjem nemá. Pokiaľ sa jedná o jej príjem tak poukazuje na to, že
je poberateľkou dôchodku vo výške 420,- eur, z tohto sú uhrádzané pôžička synova vo výške 290,- eur
a ďalšia vo výške 90,- eur, na elektrinu platia sumu 50,- eur, na telefón platí syn sumu 50,- až 60,- eur
mesačne, ona za pevnú linku platí sumu 15,- eur mesačne. Okrem toho, vzhľadom na jej zdravotný stavmesačne na lieky vynakladá finančné prostriedky vo výške 50,- eur. Nakoľko finančná situácia rodiny
žalovaných nie je priaznivá, tak žalovaná žiada, aby v prípade, ak súd vyhovie žalobe umožnil dlžnú
sumu splatiť formou mesačných splátok, a to vo výške max. 100,- eur mesačne. Poukazuje na to, že

toto je v možnostiach obidvoch žalovaných, aby reálne aj žalobcovi pravidelne mesačne splácali.

12. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti

( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky

zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 788 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 792 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh
prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník

návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho
návrhu. Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa
tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné
zaplatené.

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania
omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

16. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľav zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

17. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd mal tak za preukázané, že žalobca a žalovaní v 1. a
2. rade ako dlžník a ručiteľ dňa 12.05.2008 uzatvorili zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere a na jej základe boli žalovanému v 1. rade celkovo vyplatené finančné prostriedky vo výške 8
099,31 eur. Žalovaná v 2. rade zmluvu podpísala ako ručiteľ a zaviazal sa v prípade neuhradenia dlžnej
sumy žalovaným v 1. rade na základe výzvy žalobcu dlžnú sumu mu zaplatiť. Žalovaný v 1. rade riadne

a včas úver nesplácal a obaja žalovaní boli následne zo strany žalobcu písomne vyzvaní na zaplatenie
dlžnej sumy. Napriek tomu ani jeden z nich dlžnú sumu nezaplatil. Žalobca následne z uvedeného
dôvodu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 08.01.2015. Ďalej mal súd za preukázané, že
celkovo v prospech žalobcu boli uhradené finančné prostriedky vo výške 8 815,75 eur ( vrátane prijatých
a zaúčtovaných štátnych prémií).

Súd mal tiež za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola platne uzatvorená aj poistná
zmluva a žalovaný sa zaviazal pravidelne mesačne platiť poistné vo výške 3,32 eur.

Súd mal tiež za preukázané, že medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom dohodnutá výška poplatku za

poskytnutie úveru vo výške 116,18 eur, ktorého výšku si žalobca pri poskytnutí úveru ako pohľadávku
zúčtoval, tak v tomto smere súd dospel k záveru, že takéto dojednanie nie je v rozpore so spotrebiteľský
právo, vzhľadom na výšku poplatku a výšku úveru, takéto dojednanie nespôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán sporu na úkor spotrebiteľa, preto je platné a ani výška poplatku nie
dojednaná v rozpore s dobrými mravmi.

19. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. ku dňu 08.01.2015 bola výška dlžnej sumy
celkovo 5 621,15 eur, nezaplatených úrokov vo výške 134,19 eur a nezaplatených poplatkov vo výške
49,92 eur. K uvedenému dňu úroky z úveru boli celkovo vyčíslené v sume 3 444,77 eur a poistné v sume239,12 eur. Poplatky boli vyúčtované v celkovej výške 886,60 eur ( poplatky za vedenie účtu, poplatky
za upomienky 1. a 2., poplatky za predžalobné výzvy, poplatok za zmenku, poplatok za uzatvorenie
zmluvy).

Žalobcom vyčíslené úroky boli uplatnené pri výške úrokovej sadzby 4,70 % ročne a súd je toho názoru,
že dohodnutá výška úrokov je v súlade s platnou právnou úpravou, výška úrokov nie je dohodnutá v
neprospech žalovaného v 1. rade ako spotrebiteľa a ani ich výška nebola dojednaná v rozpore s dobrými
mravmi.

20. Vzhľadom na uvedené súd je toho názoru, že ku dňu 08.01.2015, t.j. ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru, žalovaným vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi finančné prostriedky reálne vyplatené vo
výške 8 099,31 eur, zaplatiť mu vyúčtovaný úrok v celkovej výške 3 444,77 eur, poistné v sume 239,92
eur a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 116,18 eur, t.j. celkovo sumu 11 900,18 eur. Vzhľadom
na úhrady žalovaných v celkovej výške 8 815,75 eur, z ktorých žalovaní po zosplatnení úveru uhradili

sumu 1 075,- eur, tak dlžná suma predstavuje 3 084,43 eur (11 900,18 eur - 8 815,75 eur). V tejto časti
súd považoval žalobu za dôvodnú.

21. Súd mal tiež za preukázané, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru boli na účte
žalovaného v 1. rade zaúčtované poplatky v celkovej výške 886,60 eur ( poplatky za vedenie účtu,

poplatky za upomienky 1. a 2., poplatky za predžalobné výzvy, poplatok za zmenku, poplatok za
uzatvorenie zmluvy). Súd v tejto časti považoval nárok žalobcu za dôvodný pokiaľ sa jedná o poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 116,18 eur z dôvodov vyššie uvedených.

Pokiaľ sa jedná o poplatok za vydanie biankozmenky vo výške 16,60 eur, súd nemal za preukázané,

že k takému úkonu došlo. V tomto smere zo strany žalobcu nebol tento nárok preukázaný žiadnym
relevantným dôkazom. Iba z výpisu z úverového účtu vyplýva, že takýto poplatok bol zaúčtovaný na
ťarchu účtu žalovaného. Preto súd nárok žalobcu na zaplatenie uvedeného poplatku považoval za
nedôvodný vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena.

Priamo v zmluve medzi stranami sporu bola dohodnutá výška prvého poplatku za vedenie úverového
účtu, pričom v ďalšom sa žalovaný v 1. rade zaviazal tento poplatok platiť v zmysle sadzobníka poplatkov
žalobcu. Výška prvého poplatku za vedenie účtu bola 14,94 eur a tento poplatok bol zaúčtovaný
na ťarchu účtu žalovaného v rovnaký deň ako mu boli poskytnuté finančné prostriedky a v uvedený
deň bol takisto zaúčtovaný poplatok za spracovanie a poskytnutie úveru. V tomto smere je súd toho

názoru, že nárok žalobcu na jeho zaplatenie tiež nie je dôvodný. Jedná sa o poplatok za vedenie,
t.j. správu zriadeného účtu, ktorý by mal predstavovať administratívne náklady veriteľa v súvislosti s
vedením účtu za určité obdobie. V tomto prípade však žalovaný v 1. rade tento poplatok mal uhradiť
v deň zriadenia úverového účtu, keď už mu bol za zriadenie účtu a poskytnutie úveru zaúčtovaný
spracovateľský poplatok, ktorý podľa názoru súdu mal predstavovať odplatu za dané úkony žalobcu.

Teda žalovaný sa vopred zaviazal zaplatiť poplatok za službu, ktorá mala byť žalobcom poskytovaná
do budúcna. Súd je toho názoru, že takýto postup žalobcu nie je súladný so zákonnou úpravou
ochrany práv spotrebiteľa, spotrebiteľ bez poskytnutia služby je povinný vopred za ňu uhradiť odplatu.
Takéto dojednanie je v neprospech spotrebiteľa, takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je neplatné. Ďalšie poplatky za

vedenie účtu mal žalovaný uhrádzať vo výške podľa sadzobníka súdnych poplatkov. Z výpisu z účtu
vyplýva, že výška týchto poplatkov bola k 1.1.2010 v sume 16,- eur, k 1.1.2011, 1.1.2012 v sume 25,-
eur, k 1.1.2009 v sume 29,- eur. Súd je toho názoru, že v takejto výške poplatky medzi stranami sporu
neboli individuálne dojednané a preto žalobca nemá nárok na ich zaplatenie.

Vo zvyšnej časti súd dospel k záveru, že žalobca zostávajúce poplatky so žalovaným v 1. rade
individuálne nedojednal, nárok na ich zaplatenie uplatnil v zmysle jeho interného sadzobníka poplatkov,
pričom nebolo preukázané, že žalovaný v 1. rade sa s ním oboznámil a že súhlasil s úhradou poplatkov
v takejto výške. Súd len poukazuje, že žalobca zaúčtoval na ťarchu účtu žalovaného poplatky za
upomienky vo výške 3,- eurá, 15 eur až 20,- eur, za predžalobnú výzvu dokonca vo výške 25,- eur. S

argumentáciou žalobcu v jeho písomných vyjadreniach ohľadom nákladov v súvislosti s predmetnými
úkonmi za ktoré poplatky účtoval a dôvodnosti takejto výšky poplatkov sa súd nestotožňuje. Poplatok
za určitý úkon žalobcu by mal byť odplatou za službu, ktorú poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi.
Zaslanie upomienky nie je možné považovať za službu, za ktorú by mal spotrebiteľ zaplatiť odplatu,nakoľko zo strany žalobcu mu nebolo poskytnuté žiadne plnenie, za ktoré by mal zaplatiť jeho
protihodnotu.

22. Žalobca v konaní odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru si uplatnil aj
nárok na zaplatenie úrokov z úveru, ktoré za obdobie od 09.01.2015 do 31.10.2016 vyčíslil vo výške
406,40 eur a vo výške 4,70 % ročne si uplatnil nárok na úrok z úveru zo sumy 4 444,92 eur od 01.11.2016
do zaplatenia. Súd je toho názoru, že v tejto časti žaloba nie je dôvodná.

,,Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie však už dohodnuté zmluvné
úroky“ - rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo 146/98, ZSP 4/2000.

Súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný - obchodný úrok len do času účinkov vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z
dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom

sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného
úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru
poskytnutého na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné
úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do
splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom

prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov
z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
zmluvnými stranami. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a tým
treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné

dojednanie, ktoré by zaväzovalo dlžníka k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie.

Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí vo veci sp. zn. 21Co/30/2016 zo dňa 27.10.2016
uviedol: ,,zásadný posun v uvedenej otázke však predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach

judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu
zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa
(napr. C-416/11, AZI), čl. 3 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať tak, že pojem „značná
nerovnováha“ (poškodiť spotrebiteľa) treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych

predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť,
či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie,
než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve; a na účely určenia, či dôjde k
nerovnováhe napriek požiadavke dôvery treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza
so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s

dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní. Bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť
úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon
teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a
žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a
to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má

dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník
mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je
splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie a to či už zákonné
napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú
pokutu).“

Súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012: ,,
Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu,
že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd

sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a
presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania,
ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí
sťažovateľkeibadosplatnostidlhu,atiežvýškusumy(aštruktúružalovanejčiastky)prislúchajúcej,resp.priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto
oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré sú z veľkej časti totožné s tými,

ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľný“.

Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/587/2015 zo
dňa 28.09.2015, rozsudok Krajskému súdu v Žiline sp. zn. 9Co/651/2014 zo dňa 04.09.2014, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/871/2014 zo dňa 02.09.2015, Krajského súdu v Prešove

sp. n. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaní sú povinní zaplatiť
žalobcovi ešte sumu 3 084,43 eur a preto v tejto časti žalobe vyhovel.

Nakoľko sa žalovaní preukázateľne dostali do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, súd

žalobcovi z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. odo dňa
09.01.2015, priznal aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v ním požadovanej a dohodnutej výške
3 % ročne, pričom takto uplatnený nárok je v súlade splatnou právnou úpravou. Súd pritom zohľadnil
aj jednotlivé úhrady žalovaných realizované po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Súd nemohol
priznať žalobcovi vyčíslený nárok na úrok z omeškania za obdobie 01.09.2015 do 31.10.2016 vo výške

269,61 eur, nakoľko nárok bol vyčíslený aj zo súm, na ktorých zaplatenie podľa názoru súdu žalobcovi
nárok nevznikol.

Vzhľadom na vzájomný vzťah žalovaných a to dlžníka a ručiteľa, súd zároveň priamo vo výroku rozsudku
uviedol, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého žalovaného do výšky poskytnutého

plnenia.

Vo zvyšnej časti súd považoval žalobu za nedôvodnú a preto ju zamietol.

24. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak súd

uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných súd im povolil splatiť dlžnú sumu formou

mesačných splátok vo výške 100,- eur, pod stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky,
ktoré sú povinní hradiť vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca žalobcovi.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 5 305,04 eur s prísl. Žalobca žalobu

v časti o zaplatenie sumy 100,- eur zobral späť z dôvodu úhrady uvedenej sumy žalovanými v priebehu
súdneho konania, v tejto časti súd konanie zastavil. Súd žalobe vyhovel čo do sumy 3 084,43 eur s
prísl. a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti v ktorej bolo konanie zastavené
z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania žalovaní, čo možno považovať za ich neúspech v
konaní. Vzhľadom na uvedené úspech žalobcu v konaní je 58 % a žalovaných 42 %. Súd preto priznal

žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v rozsahu 16 %. O konkrétnej
výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.