Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719200331
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5719200331.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobkyne: Y. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, proti žalovanému: A.. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., ul. P. R. č. XX/
A, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom B., ul. Y., o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k.

21C/6/2019-44 zo dňa 21. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin uznesením č. k. 21C/6/2019-44 zo dňa 21.02.2019 návrh žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.). Žalovanému súd voči žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 23.01.2019 sa žalobkyňa domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
obmedzovania užívania vstupnej brány patriacej k budove na ulici B. XX, Y. násilným uzamknutím
tejto brány. Návrh odôvodnila tým, že je oprávneným užívateľom plechovej vstupnej brány patriacej k

nehnuteľnosti na ul. B. č. XX, Y., v ktorej budove má zriadenú prevádzku cukrárne a túto bránu nemôže
užívať z dôvodu, že žalovaný ju svojvoľne prevŕtal a následne uzamkol retiazkou s visiacim zámkom,
napriek tomu, že mu nepatrí. Žalobkyňa uviedla, že za touto bránou sa nachádza rozvodná skriňa
legálne zhotovená SSE a vodovodná prípojka, pričom tieto zariadenia sú rozhodujúce pre funkčnosť
prevádzky jej cukrárne ako aj tanečnej školy C. a vodu z vodovodnej šachty užíva tiež prevádzka vo
vedľajšejbudove,kdejezriadenáreštaurácia.Znemožnenímprístupuktýmtozariadeniammôžedôjsťaj

k verejnému ohrozeniu alebo minimálne značným škodám v uvedených prevádzkach. Žalobkyňa tvrdila,
že v dôsledku konania žalovaného nemôže uplatňovať práva vyplývajúce jej z nájomnej zmluvy, ktorú
uzavrela s H. E. ako vlastníkom nehnuteľností dňa 01.10.2016. Zariadenia (oplotenie aj prípojky) ako aj
vstupnábránabolipostavenélegálnepredrokom1968asúsúčasťoubudovy,ktorúmáonavdlhodobom
nájme. Podľa nej sa nariadením neodkladného opatrenia len zabezpečí, aby ona ako nájomca mohla
realizovať obsah svojho nájomného práva. K návrhu priložila nájomnú zmluvu č. 2016BAKO01.

Vzhľadom na navrhovaný zásah do vlastníckeho práva žalovaného súd považoval za odôvodnené,
aby sa k veci aj tento vyjadril. Dňa 15.02.2019 bolo doručené súdu jeho vyjadrenie, v ktorom uviedol,
že žalobkyňou tvrdené skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nezakladajú na
pravde, poukázal na svoje tvrdenia a pripojené listiny.
Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 ods. 2 písm. d/, § 326, § 328 ods.
1, 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „C. s. p.“. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, a to z nasledovných dôvodov:Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia zákazu žalovanému
zdržať sa obmedzovania užívania vstupnej brány patriacej k budove, ktorú má v prenájme, násilným
uzamknutím tejto brány, nakoľko tým znemožňuje prístup žalobkyne k rozvodnej skrini SSE, ktorá sa

nachádza za touto vstupnou bránou a tiež k vodovodnej prípojke, ktoré sú nevyhnutné pre funkčnosť
legálnej prevádzky cukrárne žalobkyne, ako aj funkčnosť tanečnej školy C. a prevádzky vo vedľajšej
budove, v ktorej je zriadená reštaurácia, ktorá taktiež užíva vodu z vodovodnej šachty. Žalobkyňa súdu
v priebehu konania neosvedčila, že by jej z nájomnej zmluvy uzavretej s H. E. ako prenajímateľom
vyplývalo oprávnenie užívať vstupnú plechovú bránu nachádzajúcu sa na pozemku parc. č. C-KN

302/1 vo vlastníctve žalovaného, ktorá je pozostatkom v súčasnosti asanovaného bývalého P. R.. Tiež
žiadnym spôsobom nepreukázala vlastnícke právo prenajímateľa H. E. k vstupnej bráne nachádzajúcej
sa na pozemku parc. č. C-KN 302/1 vo vlastníctve žalovaného, z ktorého by následne vyplývalo právo
žalobkyne vstupnú bránu užívať. Súd mal z vykonaného dokazovania ďalej preukázané, že do budovy
súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc.č. C-KN 302/2 a 311/2 (nehnuteľnosti v nájme žalobkyne)
vedieprístuppriamozul.B.cezvchoddobudovyanapozemokzatoutostavboujeprístupzdvochstrán,

jednak z pozemku parc.č. C-KN 302/2 vo vlastníctve žalovaného (východná strana) a tiež z pozemku
parc.č. C-KN 312/1 cez bránu tiež na ulici B. (západná strana), pričom pozemok parc.č. C-KN 312/1
patrí do vlastníctva H. E. (prenajímateľa v nájomnej zmluve). Z LV č. XXXX pre k. ú. Y. tiež vyplýva, že
na pozemku parc. č. C-KN 312/4 viazne vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu
motorovými vozidlami zriadené k nehnuteľnosti parc. č. 312/4 v prospech H. E., a to na pozemok vo

vlastníctve H. E. parc. č. 312/1 tak, aby mal tento zabezpečený prístup na pozemok parc. č. C-KN 311/1,
na ktorom pozemku sa nachádza vodovodná šachta. V súvislosti s rozvodnou skriňou SSE, prístupu ku
ktorej sa žalobkyňa neodkladným opatrením tiež domáhala súd uviedol, že táto je osadená na pozemku
parc. č. C-KN 302/1 vo vlastníctve žalovaného v tehlovom múre nachádzajúcom sa na tomto pozemku,
pričom neexistuje dôvod, pre ktorý by mala mať žalobkyňa prístup k tejto rozvodnej skrini, ktorá je v

zmysle osobitného zákona vo vlastníctve SSE - D, nakoľko elektromer a istiace prvky vzťahujúce sa
k budove súp. č. XXXX, ktorú žalobkyňa na základe nájomnej zmluvy užíva sa nachádzajú vo vnútri
tejto nehnuteľnosti, do ktorej má táto prístup. Neexistuje tak dôvodná obava, že by neumožnením
prístupu žalobkyne k rozvodnej skrini SSE bola ovplyvnená funkčnosť objektu, ktorý má žalobkyňa v
nájme. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa neprodukovala také dôkazy,

ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a preto jej návrh ako
nedôvodný zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že jej odvolanie smeruje k
nesprávnemu rozhodnutiu, ktoré zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a priznáva nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu v prospech žalovaného.
Podľa nej súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mala
za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces preto, lebo súd dal možnosť vyjadriť sa

iba jednej strane. Jej vyjadrenia nijak neverifikoval, bezdôvodne ich považoval za pravdivé aj keď
tomu tak nie je. Najvýraznejšie pochybenie prvostupňového súdu je tvrdenie „cez vstupnú bránu vo
vlastníctve žalovaného“. Toto je výmysel, ničím nepodložený, s ktorým súd prvej inštancie nakladá
ako s faktom. Z uznesenia ČVS:ORP-727/VR-MT-2018 zo dňa 25.01.2019 je zrejmé, že k odmietnutiu
trestnéhooznámenia(poškodzovaniecudzejveci)došlopreto,že„žiadnazostránnedoložilatakýdôkaz,

ktorým by bolo možné zistiť vlastnícke práva k predmetnej bráne“. Nevie preto na základe čoho súd
skonštatoval, že vstupná brána je vlastníctvom žalovaného. Ďalšie možné a nemožné prístupy môžu
byť hodnoverne preukázané len výsluchom poškodenej na pojednávaní, pretože tvrdenia uvádzané
žalovaným sú nepravdivé, účelové a skreslené. K objasneniu skutkového stavu je nevyhnutné vypočuť
p. V., ktorý ako realitný maklér predal budovu spoločnosti AGRODATE, s.r.o. od p. E.. Ďalej p. E., p. E.,

ktorý kúpil budovu aj so vstupnou bránou od spoločnosti AGRODATE, s.r.o. Potom bude nesporné, že
bránu môže ona využívať ako súčasť budovy, ktorú má v nájme od p. E..

3. Žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne
(odvolanie žalobkyne bolo doručené žalovanému odvolacím súdom v zmysle ust. § 329 ods. 1 vety

druhej C. s. p. - poznámka odvolacieho súdu) navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne
správne a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Podľa neho bolo v záujme žalobkyne, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby
uviedla všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých by osvedčila všetky zákonné predpokladyna nariadenie neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1, 2 písm. b/ C. s. p.), čo žalobkyňa neučinila
a preto súd správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa súd prvej inštancie nedopustil porušenia práva žalobcu na

spravodlivý proces, pretože tak žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadrila
ku všetkým skutočnostiam, ktoré považovala za potrebné uviesť v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia, uvedomujúc si, že priamo z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dôkazných
prostriedkov, na základe ktorých sa domáha vydania nariadenia neodkladného opatrenia, musí byť
zrejmé, že sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o neho

bola mu súdom tiež daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo aj
učinil pričom žalobkyňa všetko to, čo bolo dôležité z hľadiska splnenia zákonných predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia, mala uviesť priamo v návrhu a preukázať dôkazmi už pred vydaním
rozhodnutia o neodkladnom opatrení. K argumentovaniu žalobkyne v odvolaní, že z uznesenia ČVS:
ORP-727/VR-MT-2018 zo dňa 25.01.2019 je zrejmé, že došlo k odmietnutiu jej trestného oznámenia
na neho vo veci poškodzovania cudzej veci preto, že žiadna zo strán nedoložila dôkaz, ktorým by bolo

možné zistiť vlastnícke právo k predmetnej bráne, žalovaný uviedol, že žalobkyňa nepredložila takýto
listinný dôkaz v návrhu ani doposiaľ. K dôvodnosti odvolacieho dôvodu spočívajúceho v tom, že by
ďalšie možné alebo nemožné prístupy mali byť preukázané výsluchom poškodenej na pojednávaní,
poukázal žalovaný na to, že ide o rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania, spravidla len na základe
listínpredloženýchnavrhovateľomneodkladnéhoopatrenia.Výsluchavyjadreniestrán,resp.nariadenie

pojednávania pred rozhodnutím o návrhu sú fakultatívne. Z právnej úpravy § 329 ods. 1 vety prvá C.
s. p. vyplýva, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Rovnako tak nie je preto dôvodné, aby súd v rámci
nariadenia neodkladného opatrenia vypočúval svedkov, ktorých navrhuje žalobkyňa v odvolaní.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možné napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329
ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie okresného súdu ako

vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

5. Okresný súd napadnutým uznesením návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhala uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa obmedzovania užívania vstupnej brány patriacej
k budove na ulici B. XX, Y. násilným uzamknutým tejto brány, zamietol z dôvodu, že žalobkyňa

neprodukovala také dôkazy, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného
opatrenia.

6. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.12. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Z ust. § 325 ods. 1 C. s. p. vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch
- ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 C. s. p. sú splnené vtedy,
ak žalobca osvedčí, že existuje právny vzťah medzi ním a žalovaným, že tento právny vzťah si vyžaduje
dočasnú úpravu pomerov strán konania, že touto dočasnou úpravou možno dosiahnuť ochranu, ktorej

sa žalobca domáha, že sa v právnom vzťahu medzi stranami konania nevytvorí nenávratný stav a
že sa nariadením neodkladného opatrenia neprimeraným spôsobom nezasiahne do právneho vzťahu
medzi stranami konania. Neodkladné opatrenie treba vnímať ako dočasné procesné opatrenie súdu,
ktorého trvanie je obmedzené a ktoré môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené (napr.
§ 336 ods. 3, 4, § 337 ods. 3 C. s. p.). Cieľom nariadeného neodkladného opatrenia je bezodkladne
a dočasne upraviť pomery strán sporu, t.j. zabezpečiť právny pokoj do rozhodnutia vo veci samej. Z

charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup
stanovený pre dokazovanie. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre prijatie záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnú predbežná ochrana. Jeho
nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň

osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových tvrdení. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR z 28.
novembra 2012 sp. zn. 6 MCdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu
je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
(vysoko) pravdepodobné.

14. Odvolací súd, s poukazom na uvedené právne úvahy, vyhodnotením skutočností uvedených v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, s prihliadnutím na
obsah predloženého spisového materiálu a preskúmaním napadnutého uznesenia, oboznámiac sa s
odvolanímžalobkyne,vyjadrenímžalovanéhozhodnesokresnýmsúdom,dospelkzáveru,žežalobkyňa
ňou uvádzané skutočnosti neosvedčila. Okrem toho len všeobecným konštatovaním, že znemožnením

prístupu k týmto zariadeniam môže dôjsť aj k verejnému ohrozeniu alebo minimálne značným škodám v
uvedených prevádzkach, ako i tým, že v dôsledku konania žalovaného nemôže riadne vykonávať obsah
nájomného práva, ani neuviedla v tejto súvislosti také konkrétne a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy.

15. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne proti napadnutému uzneseniu považuje za potrebné
najskôr poznamenať, že v zmysle § 380 ods. 1 C. s. p. preskúmaval napadnuté uznesenie z hľadiska
ňou vymedzených odvolacích dôvodov.

16. K poukazovaniu žalobkyne na to, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces preto, lebo

súd dal možnosť vyjadriť sa iba jednej strane, odvolací súd uvádza, že s ohľadom na účel neodkladného
opatrenia a to nezmariť ho, nie je povinnosťou okresného súdu doručiť žalovanému návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Napriek uvedenému Civilný sporový poriadok vyjadrenie protistrany v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevylučuje en bloc. Okresný súd len s ohľadom na
obsah navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým malo byť uloženie povinnosti niečoho sa zdržať,

to považoval za odôvodnené. Svojím postupom však nevytvoril pre žalobkyňu priestor na zmarenie
neodkladného opatrenia. S ohľadom na uvedené nebol preto ani dôvod na danie možnosti vyjadriť
sa žalobkyni. Žalobkyňa v odvolaní za pochybenie súdu považovala tiež považovala tvrdenie, že
vstupná brána je vo vlastníctve žalovaného a v tejto súvislosti odkazovala uznesenie ČVS:ORP-727/
VR-MT-2018 zo dňa 25.01.2019 v ktorom sa v súvislosti s odmietnutím trestného oznámenia ohľadom

poškodzovania cudzej veci konštatovalo, že „žiadna zo strán nedoložila taký dôkaz, ktorým by bolo
možné zistiť vlastnícke práva k predmetnej bráne“. Nakoľko žalobkyňa predmetný listinný dôkaz
nepredložila, svoje tvrdenie opäť ničím neosvedčila. Pokiaľ ide o navrhované dokazovanie ohľadom
prístupov do nehnuteľnosti odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o nariadenie neodkladnéhoopatrenia súd vo väčšine prípadov pojednávanie na prejednanie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nenariaďuje. Rovnako nevykonáva ani výsluch strán. Všetky rozhodujúce skutočnosti zisťuje
súd z návrhu a jeho príloh. V štádiu kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie

nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (podľa ust. § 328 ods. 2 C. s.
p. je priamo legislatívne vyjadrená lehota na rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia). Vzhľadom na uvedené nemohlo byť na žalobkyňou navrhované dokazovanie prihliadnuté.

17.Ztýchtodôvodovodvolacísúdodvolaniežalobkynenepovažovalzadôvodnéauznesenieokresného

súdu ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý
odvolaním.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Žalovaný z neodkladného opatrenia bol v odvolacom konaní úspešný, preto
mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania

následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§
262 ods. 2 C. s. p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).