Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6407209521
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6407209521.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava IČO: 35 807 598, zast. proti povinnej M. V., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX M. F. XXX,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO 47 234 466,
vedenej pod sp. zn. EX/14601/11 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 795,26 Eur s príslušenstvom, na odvolanie povinnej

proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/1412/2007-62 zo dňa 04.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z r u š u j
e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odvolanie voči výroku o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a aj návrh na
odklad exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že nakoľko rozhodcovský súd v rámci zákonom mu zvereného
oprávnenia rozhodcovskú zmluvu (doložku) vyhodnotil ako existujúca a platnú, pričom existencia a
platnosť rozhodcovskej zmluvy nebola účastníkmi rozhodcovského konania zákonom aprobovaným
spôsobom napadnutá (§ 21 ods. 2 a § 40 ods. 1, písm. c) zákona 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní - ZoRK), potom exekučný súd z vyššie uvedených dôvodov nie je oprávnený v exekučnom
konaní posudzovať rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovský rozsudok nebol vydaný vo veci, ktorá je
vylúčenázrozhodovaniavrozhodcovskomkonaní,nebolazistenáprekážkaresiudicataarozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, je podľa názoru exekučného súdu rozhodcovský
rozsudok vydaný v súlade s platným právom v znení dopadajúcom na vec (ZoRK a zákona č. 233/1995

Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok) a teda formálne vykonateľný a
nakoľko je aj materiálne vykonateľný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a odvolanie
nepripustil (uznesenie NS SR z 25.07.2012, sp. zn. 6Cdo 171/2012). Súčasne súd zamietol návrh
povinného na odklad exekúcie, pretože nezistil skutočnosti odôvodňujúce povolenie odkladu z dôvodu
očakávania zastavenia exekúcie (§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku). Súd nepovažuje za nadbytočné
ust. § 40 ods. 1 písm. j) ZoRK, ktoré bolo zavedené novelou zákona č. 71/2009 Z. z. a nadobudlo

účinnosť od 01.07.2009, podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobu podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Nepochybne z neho
vyplýva, že súd v exekučnom konaní už nie je oprávnený riešiť otázky, či tuzemským rozhodcovským
rozsudkom v spotrebiteľskej veci boli porušené práva spotrebiteľa.

Protitomutorozhodnutiupodalpovinnývzákonnejlehoteodvolanienapriekpoučeniusúdu,žeodvolanie
proti predmetnému rozhodnutiu nie je prípustné.Podanie odvolania odôvodňoval tým, že zo samotného znenia ust. § 58 ods. 5 Exekučného poriadku
podľa jeho názoru a podľa ustálenej judikatúry nevyplýva, že by bolo odvolanie prípustné len voči

rozhodnutiu exekučného súdu, ktorým bolo povolené zastavenie exekúcie (napr. NS SR - uznesenie
sp.zn. 5Cdo 327/2009 zo 14.01.2010, sp. zn. 4 Cdo 207/2012 z 19.09.2012, Ústavný súd SR - uznesenie
sp.zn. II. ˇUS 412/2013-13 zo dňa 04.12.2013). Odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie je
prípustné v závislosti od dôvodu, pre ktorý bola exekúcia zastavená (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku).
Ak súd zamietne návrh na zastavenie exekúcie, je odvolanie tiež prípustné, ak sa v návrhu uplatňovali

dôvody uvedené v § 58 ods. 5.
Namietal, že dôvody, pre ktoré súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, nie sú
opodstatnené, exekučný súd nepostupoval v zmysle zákona. Exekučný súd rozhodol v príkrom rozpore
s uznesením NS SR zo dňa 16.01.2013 sp. zn. 6M Cdo 9/2012, v ktorom súd prijal záver, že aj
keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň

povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v
tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť a
teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu príslušných ustanovení ZoRK v spojitosti
s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany
práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených

spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Daný spor nie je ojedinelý a exekučné súdy posudzujú obdobné spory, v ktorých ide o skutkovo a právne
podobné, ak nie priamo totožné prípady, pravidelne. V súlade s vyššie uvedeným je exekučný súd
povinný ex offo skúmať, či predmetný rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom alebo
nie je, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a pri riešení

tejto otázky nie je exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods.1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh na

zastavenie exekúcie zamietol podľa § 221 ods. 1, písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (ods. 2). Odvolanie proti výroku, ktorým súd návrh na odklad exekúcie zamietol odvolací súd
odmietol podľa ust. § 218 ods. 1, písm. c) O. s. p.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa

osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Zb. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov - Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

Exekučný poriadok je vo vzťahu k O. s. p. normou lex specialis, čo znamená, že na exekučné konanie
vykonávané podľa tohto osobitného predpisu sa prednostne uplatnia ustanovenia tohto predpisu.

Exekučnýporiadokjeprocesnýmpredpisom,ktorýnarozdielodprocesnoprávnejúpravymožnostipodať
odvolanie ako riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zakotvenej v O. s. p.,
podľa ktorej odvolanie sa nepripúšťa iba proti rozhodnutiam v prípadoch výslovne v O. s. p. stanoveným,
je koncipovaný tak, že naopak taxatívne vypočítava prípady, resp. stanovuje výslovne, proti ktorým
rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní exekučným súdom je odvolanie prípustné. A contrario platí,

že v ostatných prípadoch odvolanie prípustné nie je.

Aj keď v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu chýba odkaz na zákonné ustanovenie
Exekučného poriadku, podľa ktorého súd rozhodoval o zastavení exekúcie, z rozhodnutia
prvostupňového súdu treba vyvodiť, že ide o ust. § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, podľa

dikcie ktorého súd exekúciu zastaví, ak je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (z tohto
zákonného dôvodu napokon navrhol zastavenie exekúcie aj povinný). Proti rozhodnutiu exekučného
súdu je v takomto prípade podľa ust. § 58 ods. 5 Exekučného poriadku odvolanie prípustné, preto
odvolací súd napriek nesprávnemu poučeniu účastníka konania prvostupňovým súdom o neprípustnosti
odvolania voči tomuto výroku odvolanie povinného v časti smerujúcej voči výroku zamietajúcemu

zastavenie exekúcie preskúmal z vecnej stránky. Dospel k záveru, že rozhodnutie exekučného súdu o
zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie je predčasné, pretože exekučný súd vec nesprávne právne
posúdil, a súd nesprávne právne interpretuje závery uznesenia NS SR zo 16.01.2013 sp. zn. 6M Cdo
9/2012.Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V návrhu povinného na zastavenie exekúcie povinný okrem iného uviedol, že zastavenia exekúcie sa
domáha z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, neexistuje,
pretože nebola uzavretá písomne (§ 4 ods. 2 Zo RK). Potom aj exekučný titul vydaný v rozhodcovskom
konaní, ktoré sa uskutočnilo na základe takejto doložky, je vo svojej podstate nulitný právny akt, na

podklade ktorého nemožno exekúciu vykonávať.

V zmysle § 44 ods. 2, prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ods. 1 ZoRK
je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného súdu preskúmať

ajexekučnýtitul,atozhľadískvyjadrenýchvustanovení§45ZoRK,tedaajčodomateriálnejsprávnosti.
Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

Aplikáciaust.§44ods.2Exekučnéhoporiadkujezaloženánajednotnomvýkladeakonštatnej,ustálenej
judikatúre (treba zdôrazniť aj Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR), v zmysle ktorej exekučný súd

je oprávnený skúmať zákonnosť exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom
takéto skúmanie sa týka aj rozhodcovskej zmluvy (doložky) v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení ZoRK.

V obsahovo rovnakých, vyššie uvedených námietkach povinného sa už odvolací súd vyjadril vo
viacerýchskutkovoaprávneobdobnýchprávnychveciach,vktorýchtenistýoprávnený(POHOTOVOSŤ
s.r.o.) vystupoval v procesnom postavení oprávneného. Ide o právne závery, že predpokladom
na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku), pričom v rámci
exekučného konania je exekučný súd oprávnený a aj povinný (ex offo) skúmať rozhodnutie označené

ako exekučný titul aj z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.
Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej doložky (zmluvy), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr.

§ 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1, písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov
rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu
podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti
skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej
veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských

veciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,
nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení
ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. (NS SR sp. zn.

6M Cdo 9/2012). Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZoRK, ktoré
účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že
nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského
rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku

- súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu
povinného na zastavenie exekúcie podľa § 221 ods. 1, písm. h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 tohto
ustanoveniamuvecvrátilnaďalšiekonanie.Vsúladesprávnymnázoromodvolaciehosúduokresnýsúd

v rámci ďalšieho konania opätovne posúdi, či exekučný titul spĺňa podmienky na vykonanie exekúcie.

Podľa § 56 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné
odvolanie.V danom prípade však súd návrhu povinného na odklad exekúcie nevyhovel, potom ide o situáciu, kedy
odvolanie voči takémuto rozhodnutiu nie je prípustné a odvolací súd nemal inú možnosť, než odvolanie

povinného proti výroku o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie podľa § 218 ods. 1, písm. c) O. s. p.
odmietnuť, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.