Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416010078
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6416010078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2019 v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Štefana Nováka, LL.M.,
v trestnej veci obžalovaného M. E., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm.
a) Tr.zák., konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn.
2T/22/2016 zo dňa 27.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.
zn. 2T/22/2016 z 27.11.2018 vo výroku o uloženom treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e

obžalovaného M. E., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom ul. V. XXX/XX, T.

podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výmere

160,- (stošesťdesiat) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp.zn. 2T/22/2016 zo dňa 27.11.2018 bol obžalovaný
M. E. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák. za skutok,

ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 10.05.2015 v čase okolo 14.30 hod. v priestoroch práčovne obytného domu na ul. V. č. XXX/XX v T.,
napadol svoju susedu poškodenú S. V., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že po predchádzajúcej hádke
a vzájomnom naťahovaní sa o porisko z metly ju udrel koncom poriska, na ktorom bola kefa, do zápästia
pravej ruky, ktorou si chránila hlavu, čím jej spôsobil zranenia - ťažké pomliaždenie chrbta pravej ruky,
s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 10 až 14 dní.

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 156 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia
slobody v trvaní 1 roka.Podľa §49ods.1písm.a),§50ods.1Tr.zák.obžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečne
odložil na skúšobnú dobu 1 roka.

Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr.por. zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodeným stranám
škodu, a to S. V., nar. XX.XX.XXXX v T. škodu vo výške 241,50 Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
a.s. Bratislava škodu vo výške 154,42 Eur.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, keďže ho svojím odvolaním napadol obžalovaný, a to

jednak písomným podaním obhajcu, ako aj svojím rukou písaným podaním.

Obhajca obžalovaného za obžalovaného uviedol, že nesúhlasí s vyhláseným rozsudkom, on sa žiadnej
trestnej činnosti nedopustil a od začiatku uvádzal, že je nevinný. Poškodená odvtedy, ako sa on
nasťahovaldobytovéhodomu,muvykonávalaschválnosti,slovnehonapádala,pričomnevedel,zakého
dôvodu toto robí. V konkrétnom prípade zistil, že poškodená išla do práčovne, bál sa, že mu tam bude

poškodzovať detské veci, a preto išiel za ňou, došlo k vzájomnému naťahovaniu, pričom on ju žiadnym
spôsobom neudrel.

V tomto smere poukazuje práve na výpovede poškodenej, ktorá vôbec nevypovedala rovnako, ďalej
poukázal na to, že vo veci neboli vykonané tri znalecké posudky, kde dokonca aj jeden znalec aj pripustil,

že k zraneniam poškodenej mohlo dôjsť pri vzájomnom naťahovaní sa o metlu a potom, čo ju obžalovaný
pustil, sa mohla sama zraniť. Samotná intenzita zranenia, tak ako to vyplýva zo znaleckých posudkov,
bola nízka, malo ísť o ľahké pomliaždenie chrbta pravej ruky, preto on nie je vinný z trestnej činnosti.

Je toho názoru, že už v prípravnom konaní boli značné rozpory vo výpovediach poškodenej a jeho

tieto výpovede nikto neodstránil, a preto je toho názoru, že celá trestná činnosť nebola jednoznačne
preukázaná, ale je to dôsledok toho, že v spoločnosti pretrváva diskriminácia Rómov, a preto nie je s
rozhodnutím okresného súdu spokojný.

KtomutoodvolaniuobžalovanéhopredložilpísomnédôvodyodvolaniaajsámobžalovanýM.E..Vtýchto

dôvodoch odvolania, ktoré on sám predložil krajskému súdu, uviedol, že svedok G. B. nie je dôveryhodný
svedok, ktorý nemohol správne vypovedať, svedkovia T. a T., to sú vlastne dcéra a zať poškodenej,
preto nemôžu byť hodnoverní svedkovia, naviac, v prípravnom konaní existovali prieťahy, najmä pri
spracovaní znaleckých posudkov, v konečnom dôsledku je podľa jeho názoru potrebné poukázať na
to, že došlo k úprave zvukovej nahrávky súdneho konania zo dňa 07.06.2016, preto je toho názoru, že

nespravil danú trestnú činnosť, odmietol aj oľutovať svoj skutok, nakoľko on sa žiadneho protiprávneho
konania nedopustil.

K tomuto svojmu odvolaniu potom pripojil obžalovaný ďalšie listinné dôkazy, tak ako je to zrejmé z
trestného spisu, naviac pripojil aj rozhodnutie Okresného úradu Kremnica z roku 1941 ohľadne pobytu

cigánov v meste Kremnica.

Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaní obžalovaného, sa obžalovaný M. E. dostavil
spolu so svojím obhajcom.

V konečnom návrhu potom obhajca obžalovaného poukázal na rozpory v písomných výpovediach
svedkov, aj na jednotlivé znalecké posudky znalcov, kde najmä podľa názoru obhajoby C.. D. pripustil,
že si zranenia mohla poškodená spôsobiť aj sama, preto je toho názoru, že súd mal postupovať v zmysle
zásady „in dubio pro reo“ a mal v tomto smere vyhovieť obhajobným tvrdeniam obžalovaného a mal ho
spod obžaloby oslobodiť, preto navrhol, aby v tomto smere krajský súd vyhovel ich odvolaniu, a buď

alternatívne sám obžalovaného oslobodil spod obžaloby, alebo vec zrušil a vrátil okresnému súdu na
nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný vo svojom konečnom návrhu uviedol, že sa pripája k vyjadreniu svojho obhajcu, on
poškodenej žiadne zranenia nespôsobil, ak by tak urobil, tak by sa priznal, naviac samotná poškodená

išla na ošetrenie až na druhý deň.

Prítomný splnomocnenec poškodenej uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť, keďže
tento nepredložil žiadne nové dôkazy, len opakuje obranu ešte z prípravného konania.Krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí taktiež uviedol, že okresný súd správne vyhodnotil
všetky dôkazy, napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný a odvolanie obžalovaného navrhuje

ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného M. E., pokiaľ ide o otázku viny dôvodné nie je, ale pokiaľ ide o otázku uloženého trestu,

tu je možné s jeho odvolaním súhlasiť.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr.por., a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj
v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku správne v zmysle § 168 ods. 1 Tr.por. uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné, a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného M.
E., prečo neuveril jeho tvrdeniam o tom, že si zranenia spôsobila poškodená sama, a prečo potom aj
rozhodol tak, že ho uznal vinným zo žalovanej trestnej činnosti.

Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého
rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a aj podľa názoru krajského súdu je
nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný M. E. inému úmyselne ublížil na zdrví a
spáchal taký čin na chránenej osobe, osobe vyššieho veku, čím sa dopustil prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák.

V tomto smere krajský súd podrobne poukazuje na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku, je zrejmé, že obhajoba obžalovaného spolu s obžalovaným ani v odvolacom konaní
nepredložila žiadny iný dôkaz, okrem tých, ktoré už predkladala obhajoba v konaní pred okresným
súdom, a s týmito dôkazmi sa podľa názoru krajského súdu okresný súd dostatočne presvedčivo

vysporiadal už aj vzhľadom k tomu, že vo veci boli vykonané viaceré znalecké posudky, kde aj znalci boli
vzájomne konfrontovaní a okresný súd v odôvodnení rozsudku patričným spôsobom rozviedol, prečo
jednotlivým dôkazom uveril, alebo neuveril.

Vtomtosmerepretokrajskýsúdužbližšienebudezdôvodňovať,prečoneuveriltvrdeniamobžalovaného

uvedeným v jeho odvolaní, keďže ide o opakovanie tých istých dôkazov, s ktorými sa dostatočne
presvedčivo vysporiadal už prvostupňový súd a takáto povinnosť nevyplýva ani z judikatúry Ústavného
súdu SR, prípadne Európskych súdov pre ľudské práva.

Otázka uloženého trestu je však otázka, ktorú krajský súd riešil a dospel k záveru, že vzhľadom k tomu,

že v osobe obžalovaného ide o staršiu osobu, v podstate dôchodcu, tak ako aj v osobe poškodenej,
tento obžalovaný nebol v posledných takmer päťdesiatich rokoch súdne trestaný, aj keď je pravda, že
bol priestupkovo stíhaný za drobné priestupky práve s poškodenou, ale krajský súd je toho názoru, že na
nápravu a prevýchovu obžalovaného postačuje aj ukladanie mierneho peňažného trestu na samej dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, keď zo samotnej výpovede obžalovaného vyplýva, že

tento má minimálne 400,- Eur mesačný dôchodok, z ktorého podľa názoru krajského súdu je obžalovaný
spôsobilý uložený peňažný trest bez problémov zaplatiť.

Z tohto dôvodu preto krajský súd vo výroku o uloženom treste zmenil napadnutý rozsudok a rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vyššie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.