Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 10, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218010178
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6218010178.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému F. N., pre zločin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., § 212 ods. 1,4 písm. b) Tr. zák., prejednal na verejnom
zasadnutí konanom dňa 10. apríla 2019, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a
sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Štefana Nováka LL.M., odvolanie obžalovaného F. N., proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 10.12.2018, sp.zn. 10T/59/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. N. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Označeným rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 10.12.2018 sp.zn. 10T/59/2018 bol
obžalovaný F. N. uznaný vinným zo spáchania zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.,
§ 212 ods. 1,4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na obsah ust. § 138 písm. e) Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že

dňa 19.01.2018 v čase okolo 09.30 h po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišiel obžalovaný spolu s
A. O. a A. X. na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia. modrej farby, nezisteného evidenčného
čísla do obce M. X.. kde vodičom uvedeného vozidla bol obžalovaný, ktorý vozidlo odstavil v blízkosti
miestneho kultúrneho domu. následne A. O. a A. X. vystúpili z vozidla a prišli ku vchodovým dverám
riadne uzamknutého rodinného domu súp.č. XXX, ktorý patrí otcovi A. O. - D. O. a tu A. X. pravým
kľúčom, ktorý predtým A. O. odcudzil svojmu otcovi, odomkol visiaci zámok na petlici na vchodových

dverách, vchodové dvere si otvoril a bez súhlasu D. O. neoprávnene vošiel do rodinného domu, kde
zo zadnej miestnosti odcudzil notebook zn. LENOVO ,,ideapad“ 100 spolu s nabíjačkou, ktorý si vložil
pod bundu, dvere na dome opäť uzamkol a spolu s A. O., ktorý ho zatiaľ čakal na dvore a dával pozor,
odišli za obžalovaným F. N., ktorý ich čakal, kým vykonajú krádež a potom všetci spolu na vozidle zn.
Škoda Fabia. modrej farby, nezisteného evidenčného čísla z obce odišli, čím takto pre poškodeného D.
O. odcudzením spôsobili škodu 300,- Eur.

Za to obžalovanému uložil podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere troch rokov. Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil na skúšobnú dobu štyroch rokov s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. mu
uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne alebo písomne sa ospravedlniť poškodenému. Podľa §
51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. mu uložil aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe,

alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď do
zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 10.12.12018 po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, pričom
takto podané odvolanie následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa
30.01.2019. V jeho dôvodoch zvýraznil, že jeho odvolanie smeruje do všetkých výrokov napadnutého
rozsudku. Poprel, že by spáchal stíhané konanie spolupáchateľstvom, mal síce záujem o kúpu

notebooku od poškodeného O., no nedohodli sa na cene. Toto využil jeho syn, ktorý ten notebook so X.
ukradol a potom mu ho predal. Je pravdou, že ich oboch odviezol do M. X., no on tam išiel navštíviť P.M.. Poškodený odcudzenie notebooku zistil, no A. O. sa domnieval, že otec trestné oznámenie stiahne,
ak sa prizná. Preto sa so X. dohodli, že tú krádež vykonali spoločne so N.. V posudzovanom prípade
ide o tvrdenie proti tvrdeniu, pričom tvrdenia spoluobvinených neboli podporené ďalšími relevantnými

dôkazmi.Vďalšejčastiodvolaniaobžalovanýnamietaldôvodyprvostupňovéhosúdu,keďtentozvýraznil
jeho administratívne postihnutia za priestupky v doprave, táto skutočnosť nemôže v žiadnom prípade
ani podporným spôsobom vyznieť v jeho neprospech a nie je to ani nepriamym dôkazom. Záverom
svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku s tým, aby ho alternatívne
uznal vinným len zo spáchania prečinu podielníctva alebo vo veci rozhodol sám a jeho spod obžaloby

oslobodil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovaným v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním

obžalovaného vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por.
V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného F. N. nebolo podané dôvodne.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade

s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s
požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd ďalej

považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú
pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 13.08.2018 vykonal výsluchy pôvodne spoluobžalovaných,
odvolateľa, A. X. a A. O., ktorí spáchanie stíhaného skutku doznali a pokiaľ bol súdom vypočutý
F. N., tento spáchanie skutku poprel, následne bol uznesením v zmysle § 221 ods. 1 Tr. por.
vylúčený zo spoločného konania. Na hlavnom pojednávaní 08.10.2018 bol súdom opätovne vykonaný

výsluch obžalovaného F. N., v procesnom postavení svedka bol ďalej vypočutý svedok A. O. a na
hlavnom pojednávaní 10.12.2018 súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka P. M., pričom za splnenia
procesných podmienok ust. § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpoveď svedka (poškodeného) D. O. a
v zmysle § 269 Tr. por. prečítal obsah jednotlivých listinných dôkazov zadovážených v prípravnom
konaníazadokumentovanýchvobsahuspisovéhomateriálu.Nazákladetaktovykonanéhodokazovania

potom dospel súd prvého stupňa k správnym nielen skutkovým, ale i právnym záverom v tom smere,
že obžalovaný si spoločným konaním (s dvoma už právoplatne odsúdenými osobami) prisvojil cudziu
vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
(vlámaním).

Z pohľadu krajského súdu sa žiada primárne poukázať na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku
súdom prvého stupňa, najmä v súvislosti s tým, prečo neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného.
Okresný súd zvýraznil najmä to, že zo spáchania stíhaného skutku uvedeného v obžalobe prokurátora
bol obžalovaný F. N. jednoznačne usvedčovaný výpoveďami oboch spolupáchateľov, t.j. A. X. a A. O.,
ktorí zhodne dokazovali, že na krádeži sa spoločne s obžalovaným F. N. dohodli. Pokiaľ sa vyskytli isté

rozpory, šlo prakticky o to, kto, koľko a čo za krádež dostal. Pokiaľ vznikol rozpor ohľadom toho, kde X.
ukázal notebook, toto nepovažoval okresný súd za podstatné, či v aute alebo na dvore u M.. Okresný súd
ďalej neuveril ani tvrdeniam obžalovaného N., že šiel do M. X. za účelom odvozu hračiek k M. a vtedy
sa náhodou pri ňom zjavili obaja pôvodne spoluobžalovaní X. a O.. Obžalovaný N. už vopred vedel, že
on priamo notebook neodcudzí, a preto si mohol naplánovať návštevu známeho. Naviac okresný súd

dôrazne zvýraznil to, že obžalovaný N. sa v štádiu prípravného konania k spáchaniu stíhaného skutku
v plnom rozsahu doznal. V tejto súvislosti okresný súd neuveril jeho obhajobe, že ho na to nahovoril X..

V reakcii na odvolacie námietky krajský súd konštatuje, že naznačenú argumentáciu zo strany
okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku si osvojil (strany 4,5), najmä pokiaľ ide o

usvedčujúce výpovede zo strany oboch pôvodne spoluobžalovaných X. a O.. Osvojil si pritom aj
zvyšnú časť odôvodnenia rozsudku prvostupňovým súdom, najmä na strane 4 rozsudku, bolo by
nadbytočné ju na tomto mieste znovu opakovať. Žiada sa stručne len dodať, že pokiaľ aj na verejnom
zasadnutí obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu svoju priznávajúcu výpoveď z prípravnéhokonania odôvodnil tým, že ho na takú výpoveď nahovorili X. s O. ml. s odôvodnením, že ak sa všetci
doznajú, O. st. stiahne svoje trestné oznámenie, takej obhajobe ani krajský súd neuveril a v celom
rozsahu ju považoval za snahu obžalovaného vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchanie stíhaného

skutku spoločne s už právoplatne odsúdenými A. O. a A. X..

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný
zákon v sankcii ust. § 212 ods. 4 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody
od troch do desiatich rokov. V súlade so stavom veci zistil prvostupňový súd na strane obžalovaného

rovnováhu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, majúcich vplyv najmä na úvahy súdu ohľadom
výmerytrestu.Zhodneakosúdprvéhostupňa,ajkrajskýsúdzobsahuaktuálnehoodpisuregistratrestov
na osobu obžalovaného zistil, že tento bol v minulosti jedenkrát riešený súdom, avšak v tomto prípade
sa naň hľadí, akoby odsúdený nebol, pričom administratívne bol opakovane postihnutý za priestupky
v doprave, táto skutočnosť však nemala vplyv na zvýraznenie preukázania viny obžalovaného v teraz

posudzovanom prípade.
Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, a to vo výmere troch rokov s probačným dohľadom, ktorý aj krajský súd považoval za primeraný
všetkým okolnostiam prípadu. V súlade so stavom veci mu výkon takto uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odložil, rešpektujúc obsah ust. § 51 ods. 1 Tr. zák. a určil mu skúšobnú dobu

podmienečného odsúdenia na štyri roky, keď v tejto súvislosti zákon umožňuje páchateľovi trestného
činu podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určiť skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Obžalovanému je
pritom potrebné pripomenúť, že táto skúšobná doba podmienečného odsúdenia začína plynúť dňom
nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Keďže okresný súd nepochybil ani ohľadom uloženia konkrétnych povinností obžalovanému v zmysle
§ 51 ods. 4 písm. j), e) Tr. zák., s poukazom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd odvolanie
obžalovaného, považujúc ho v celom rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319
Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.