Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 25, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/307/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710211150
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5710211150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpená splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni: O. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., ul. L. č. XX, toho času Ústav na výkon väzby
so sídlom Bratislava, ul. Chorvátska č. 5, o zaplatenie sumy 6.474,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21C/70/2011-93 zo dňa 3. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh na zaplatenie úroku z omeškania 0,1 % denne zo

sumy 6.474,53 eur od 14. 10. 2006 do zaplatenia zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania, p
o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva rozhodnutie okresného súdu n e d o t k n u t é .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 21C/70/2011-93 zo dňa 03. 04. 2012 Okresný súd Martin odporkyni
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 6.339,96 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh na

zaplatenie zmluvnej pokuty 134,57 eur zamietol. Návrh na zaplatenie úroku z omeškania 0,1 % denne
zo sumy 6.474,53 eur od 14. 10. 2006 do zaplatenia zamietol. Odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania 1.581,52 eur na účet spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti odôvodnil tým, že navrhovateľom uplatnený úrok
z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 6.474,53 eur od 14. 10. 2006 do zaplatenia je v rozpore
s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len

Občiansky zákonník), § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorý bol účinný v čase omeškania
uplatnenejpohľadávky,tedadňa14.10.2006,podľaktoréhobynavrhovateľovivznikloprávonazákonný
úrok z omeškania vo výške dvojnásobku zákonnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, teda
vo výške 9,5 % ročne. Uplatnený úrok z omeškania však predstavoval 36,5 % ročne z dlžnej sumy,
bol teda mnohonásobne vyšší, a teda nemorálny. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ by aj účastníci v

leasingovej zmluve dohodli úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, takáto dohoda by
bola neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov okresný súd uplatnený nárok na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy 6.474,53 eur od 14. 10. 2006 do zaplatenia
zamietol.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“), keď navrhovateľovi, ktorý mal neúspech v nepatrnej časti (2 %) priznal právo na plnú náhradu trov
konania vo výške 1.581,52 eur. Trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 388 eur

a z trov právneho zastúpenia 1.193,52 eur uplatnených, vyčíslených a priznaných podľa ustanovení
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti vyššie uvedenému rozsudku, čo do výroku o zamietnutí návrhu na zaplatenie úroku z omeškania,
podal navrhovateľ, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého

odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na ust. § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve inak o
10 % vyššie než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým

kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba
Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého
tohtopolroka.Vzmysleustanoveniaobchodnýchpodmienoksizmluvnéstranydohodliúrokzomeškania
vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Vzhľadom na to, že sa odporca dostal do
omeškania, navrhovateľ si v súlade s predmetným ustanovením Obchodného zákonníka a obchodných

podmienok uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne.
Rozhodnutie v časti, v ktorej nepriznal navrhovateľovi úrok z omeškania nie je správne. Aj v prípade
ak súd ustálil, že si navrhovateľ uplatňuje neprimerane vysoký úrok z omeškania, v takom prípade
mal navrhovateľovi priznať úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške, na ktorý navrhovateľovi
nepochybne vznikol nárok v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Povinnosť platiť úroky z

omeškania je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda ak sú splnené zákonné predpoklady,
povinnosť platiť úroky z omeškania na strane ex lege. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia
dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne priamo zo zákona, či už samotným dlžníka. V
konaní nebolo sporné, že odporca sa dostal do omeškania, a preto navrhovateľovi vznikol oprávnený
nárok aj na uplatnené úroky z omeškania.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 06. 2012 odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Tiež bola toho názoru,
že navrhovateľom uplatňovaný úrok z omeškania 36,5 % ročne z dlžnej sumy je mnohonásobne vyšší
a nemorálny. V prípade, že by v leasingovej zmluve nebol taxatívne dohodnutý úrok z omeškania vo

výške0,1%denne,chápalabysnahunavrhovateľavzmysleustanoveniaObčianskehozákonníka,ktoré
uvádza vo svojom odvolaní, aby požadoval súdom stanovené a určené zaplatenie úrokov z omeškania
v zákonom stanovenej výške.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že prvostupňový súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré

vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p.,
keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na
skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Aj odvolací súd bol toho názoru, že navrhovateľom uplatnenýúrok z omeškania 36,5 % ročne z dlžnej sumy je nemorálny a teda v rozpore v rozpore s pravidlami
morálneho charakteru všeobecne platnými v spoločnosti (§ 3 Občianskeho zákonníka). So všetkými
ďalšími skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už

prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa
§ 157 ods. 2 O. s. p. Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami,
ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s.

p. v prospech odporkyne, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech. Táto si však trovy odvolacieho
konania neuplatnila, v konečnom dôsledku jej žiadne ani nevznikli, a preto jej odvolací súd ich náhradu
ani nepriznal.

Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.339,96
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol,

zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté, keďže nebolo napadnuté odvolaním.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .