Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210082
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6416210082.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne V. S., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom T. G. XXX/XX, XXX XX, R., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 472 344 66, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 5Csp/65/2016-33 zo dňa 30. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj ,,okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event.
„prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 30. 11. 2016 nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu
vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 09. 07. 2012, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej.
V odôvodnení uznesenia prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu prvej
inštancie dňa 04. 11. 2016 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by okresný súd uložil

žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“) k Zmluve o úvere č.
XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“) uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 09. 07. 2012.
Žalobkyňa v návrhu uviedla, že súčasne so Zmluvou o úvere bola uzavretá medzi zmluvnými stranami
aj Dohoda o zrážkach zo mzdy žalobkyne k predmetnej úverovej zmluve, na základe ktorej aktuálne
dochádza k výkonu zrážok z jej mzdy v prospech žalovaného. Podľa jej názoru Dohoda o zrážkach

zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v dôsledku čoho
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Takáto zmluvná
podmienka je platná jedine v tom prípade, ak bola medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná,
pričom v danom prípade k jej individuálnemu dojednaniu nedošlo, pretože nemala možnosť meniť obsah
dohody, ktorá jej bola predložená vo forme formulára. Vzhľadom na uvedené môže od nej žalovaný
na základe svojej neobmedzenej vôle vymáhať kedykoľvek v budúcnosti dlh, ktorý neexistuje (resp.

aj plnenie, na ktoré nemá žiadny právny nárok) a stavia ju do pozície, kedy stráca právo disponovať
so svojimi príjmami ako s vlastným majetkom, a to bez právneho základu. V ďalšom konaní vo veci
samej bude potrebné dokazovať platnosť zmluvy a jej jednotlivých zmluvných podmienok a v prípade,
ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil, výkonom zrážok zo mzdy by dochádzalo len k ďalšiemu
bezdôvodnému obohacovaniu žalovaného na jej úkor.
Súd prvej inštancie mal na základe preložených listinných dokladov osvedčené, že medzi stranami

sporu bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky z titulu poskytnutého
úveru, pričom sa v súčasnosti vykonávajú zrážky zo mzdy, pretože žalovaný požiadal zamestnávateľažalobkyne, aby začal zrážky vykonávať pre jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu prvej inštancie Zmluva
o úvere i Dohoda o zrážkach zo mzdy má formulárový charakter, ktorý žalobkyňa nemohla podstatným
spôsobom ovplyvniť. Taktiež zo Zmluvy o úvere ani z Dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmé, že by

bol úver poskytnutý žalobkyni na výkon zamestnania, povolania alebo výkon podnikateľskej činnosti.
Pretože žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa a žalovaný realizuje prostredníctvom jej zamestnávateľa
úhrady svojej pohľadávky bez toho, aby bola preskúmaná alebo judikovaná súdnym rozhodnutím
rozhodol, uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol,
že v danom prípade neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa jeho
názoru žalobkyňa musí preukázať z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia,
musí teda preukázať existenciu hroziacej ujmy a taktiež je potrebné deklarovať opodstatnenie nároku vo
veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje

osobitnú listinu a žalobkyňa mala možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to
potvrdiť jej prijatie svojím podpisom. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje jeden zo zabezpečovacích
inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splatná a možnosť veriteľa zabezpečiť
si svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Ďalej bol toho názoru,
že žalobkyňa nepreukázala existenciu hroziacej ujmy a neosvedčila, že bez nariadenia neodkladného

opatrenia by jej mohla vzniknúť značná a dokonca neodstrániteľná ujma. Nezrealizovaním zrážok zo
mzdy by bol záväzok žalobkyne voči nemu vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy
žalobkyne. Každá platba v prospech Zmluvy o úvere sa totiž pripočítava prednostne na istinu, a teda
sa aj dohodnuté úroky následne vypočítavajú z nižšej sumy. Na základe vyššie uvedeného žalovaný
žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

3. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario uznesenie súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným
súdu prvej inštancie dňa 04. 11. 2016, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne

vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 09. 07. 2012. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že súčasne so
Zmluvou o úvere bola uzavretá medzi zmluvnými stranami aj Dohoda o zrážkach zo mzdy žalobkyne
k predmetnej úverovej zmluve, na základe ktorej aktuálne dochádza k výkonu zrážok z jej mzdy v
prospech žalovaného. Podľa jej názoru Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť, a
preto je potrebné ju považovať za neplatnú. Žalobkyňa odôvodnila potrebu neodkladného opatrenia tým,
ževďalšomkonanívovecisamejbudepotrebnédokazovaťplatnosťzmluvyajejjednotlivýchzmluvných
podmienok a v prípade, ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil, na základe Dohody o zrážkach zo
mzdy bude dochádzať k ďalším neoprávneným zásahom do jej práv, a tým aj k ďalšiemu bezdôvodnému

obohacovaniu žalovaného na jej úkor ako aj k sťažovaniu a zbytočným prieťahom v konaní, pretože
nároky strán sa budú v dôsledku ďalších zrážok zo mzdy žalobkyne neustále meniť (zvyšovať).

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1, veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

9. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo
v prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia
je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v

prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne
preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa
obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy
pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo
by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným

úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného
neodkladného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením
neodkladného opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu
a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu neodkladného opatrenia tak, aby nový stav
(novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné

limity.

10. Inštitút neodkladného opatrenia, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (inštitútu
predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku), upúšťa i od koncepcie predbežného a
dočasného charakteru poskytovanej ochrany, nakoľko pri súčasnej úprave nie je nevyhnutné, aby po

nariadení navrhnutého neodkladného opatrenia nasledovalo konanie vo veci samej, ak je predpoklad,
že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Taktiež súd
môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 CSP), teda sa prezumuje
trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia, pričom určenie obdobia trvania
neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne

11. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by
však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania
s vecami alebo subjektívnymi právami (oprávneniami) uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane
nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie

neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku
20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere.
Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú
zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné
posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv

nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).

12. V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)
predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo dočasne zamedziť realizácii zrážok z jej

mzdy, ktoré vykonáva jej zamestnávateľ (platiteľ mzdy) L.. O. T., A. - A., so sídlom W. XXXX, XXX XX
R., IČO: XX XXX XXX, na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 09. 07. 2012. Tento účel vyplýva
z jej dôvodnej obavy, aby v dôsledku ďalšej realizácie zrážok z jej mzdy nedošlo jednak k zhoršeniu
jej faktického postavenia (k realizácii vykonávaných zrážok, ktoré sa môžu v konaní vo veci samejukázať ako nedôvodné, resp. právne neopodstatnené, čo by na jej strane spôsobilo finančnú ujmu), ale
i zhoršeniu jej právneho postavenia v konaní vo veci samej, kde sa domáha zaplatenia sumy 2179,63
Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu

posudzovať, do akej miery môže byť žalobkyňa v konaní vo veci samej úspešná. Ak však v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia spochybňuje nie len Dohodu o zrážkach zo mzdy, ale i výšku
samotného hlavného záväzku, ktorý má táto Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovať, potom podľa
názoru odvolacieho súdu je dôvodné návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť
a dočasne upraviť pomery strán sporu do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V opačnom

prípadebyžalobkyni(ktorámápostaveniespotrebiteľa,tedaslabšiehosubjektuprávnehovzťahu)mohla
vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jej subjektívnych práv mala na ňu omnoho
väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade
dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.

13. Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na

nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie
okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

14. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nariadený rozsah neodkladného opatrenia je

primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu. Nariadením tohto neodkladného
opatrenia nevznikne žalovanému žiadna zásadná, eventuálne nezvratná ujma. Ide o dočasnú úpravu
pomerov, ktorá bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).