Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717211049
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717211049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne D. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX/XXX, XXX XX Š., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, ul.
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.763,84
eura s prísl., o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17Csp/251/2017-101
zo dňa 7.3.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.763,84
eura s 5 % p.a. úrokom z omeškania od 20.1.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania
v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania,
najmä obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, obsah spisu Okresného súdu Prešov
sp. zn. 9C/140/2013 a uviedol, že predmetom konania bola žaloba žalobkyne o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.763,84 eura s 5 % p.a. úrokom z omeškania od druhého dňa po doručení
žaloby žalovanému do zaplatenia, ako aj určenie, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX z 3.1.2013 uvedená v čl. 8 bod 8.1 v znení: „Predmetom tejto dohody o
poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp.
revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok
dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok
úveru vo výške 286,70 eura a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátok revolvingu vo výške 130,32 eura v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je

veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi
súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné
oznámenie bude tvoriť prílohu dohody o poskytnutí služby.“ Ďalej sa domáhal, aby súd určil, že zmluvná
podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 3.1.2013 uvedená v čl. 8, bod 8.4 vznení: „Odplata za odklad splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí
služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči
veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy

oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa bodu 8.1 písm. a) tejto dohody o
poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa čl. 2.3
zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je
splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu a podľa

čl. 4.1 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie
odplaty podľa ods. 8.1 písm. b) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku
dňu uskutočnenia revolvingu podľa čl. 4.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený
na účet dlžníka uvedený v čl. 2 žiadosti/zmluvy.“

Právny vzťah medzi stranami sporu vznikol dňa 3.1.2013 uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere,

na základe ktorej mal byť žalobkyni poskytnutý revolvingový úver do výšky 1.170,- eur. V skutočnosti
jej podľa vyjadrenia žalobkyne bol poskytnutý vo výške 883,30 eura, bola dohodnutá splatnosť úveru
na 48 mesiacov s mesačnou splátkou 60,10 eura, dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov (ďalej
len RPMN) vo výške 68,07 % a ročná úroková sadzba 70,02 %. Súd prvej inštancie poukázal na
body 8.1, 12.1 zmluvy o revolvingovom úvere týkajúce sa poskytnutia služby odkladu splátok, ako

aj dojednanie týkajúce sa spôsobu doručovania zásielok. Ďalej súd prvej inštancie citoval ust. § 52
ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4, 5 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinného k 3.1.2013 (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.) a uviedol, že v konaní
bolo preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere medzi stranami sporu uzatvorená dňa 3.1.2013

obsahujevzmysleust.§9ods.2písm.c)zákonač.129/2010Z.z.adresupredávajúceho,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, neobsahuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. e), k) zákona
č. 129/2010 Z.z. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, ako aj výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej súd uviedol, že vo vzťahu k náležitosti
vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. sa súd prvej inštancie stotožnil s obranou

žalovaného. Uviedol, že z obsahu zmluvy vyplýva označenie veriteľa s tým, že z čl. 12.1 zmluvných
dojednaní ďalej vyplýva, že pokiaľ nie je v zmluve o revolvingovom úvere dohodnuté alebo zákonom
stanovené inak, akékoľvek oznámenie, pokyn, poznámku, sťažnosť, reklamáciu, dokument ohľadne
zmluvy o revolvingovom úvere, musí dlžník doručiť osobne, faxom alebo zaslať doporučenou poštou na
adresu. Vo vzťahu k namietanej náležitosti vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.

súd uviedol, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti predmetná
zmluva neobsahuje. V zmluve nepostačuje údaj v zmluve, splatnosť úveru (počet splátok, splatnosť -
deň v mesiaci 48/15). Za určitých okolností spotrebiteľ môže z údaju vyvodiť, že doba trvania zmluvy
o revolvingovom úvere je 48 mesiacov - podľa počtu splátok, pre spotrebiteľa tento údaj je neurčitý,
mätúci, keď spotrebiteľ až matematickými operáciami musí dospieť k údajom, ktoré by mali byť jasným

a určitým spôsobom v zmluve definované. Vo vzťahu k náležitosti zmluvy vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. - výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, súd
prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva neobsahuje túto náležitosť. Zo zmluvy nie je zrejmý termín
splátky spotrebiteľa tak, ako aj počet splátok je možné vyvodiť z obsahu zmluvy, v ktorom je uvedené
splatnosť úveru, počet splátok, splatnosť - deň v mesiaci 48/15, výška mesačnej splátky je v zmluve

uvedená 60,10 eura. V záujme ochrany spotrebiteľa je, aby mal zabezpečenú vedomosť o jasných
a určitých pravidlách pri splácaní spotrebiteľského úveru, nepostačuje údaj v zmluve, z ktorej sa dá
podstatnánáležitosťzmluvyospotrebiteľskomúverevyvodiť.Zmluvaneobsahujevôbecúdajorozdelení
splátky spotrebiteľa na časť istiny, úrokov, poplatkov, nie je zrejmé, čo jednotlivá splátka predstavuje.
Z týchto dôvodov súd prvej inštancie ustálil, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti

vyplývajúcezust.§9ods.2písm.c),f),h)(správnek)-poznámkaodvolaciehosúdu)zákonač.129/2010
Z.z., a preto je v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. úver bezúročný a bez poplatkov. Z
tohto titulu súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo
výške 1.763,84 eura z dôvodu, že žalobkyňa zaplatila 2.647,14 eura, pričom jej bol poskytnutý úver vo
výške 883,20 eura. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku naliehavého právneho

záujmu súd uviedol, že naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, a to § 3 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z.z., a to ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom.
Vyriešením otázky neprijateľnosti zmluvných dojednaní sa odstráni neisté postavenie spotrebiteľa, ako
aj spornosť. Vo vzťahu k neprimeranej výške úrokovej sadzbe v zmluve o revolvingovom úvere vovýške 70,02 % p.a., súd uviedol, že ju považoval za neprimeranú v rozpore s dobrými mravmi. V
období január 2013 bola priemerná výška úrokov pri spotrebiteľských úveroch splatných od 1 do 5
rokov 13 % p.a. a úrok vo výške 70,02 % je neprimerane vysoký. Žalobkyňa ďalej namietala nesprávnu

výšku RPMN uvedenú v zmluve v rozsahu 70,02 %, pričom túto námietku bližšie nezdôvodnila. Vo
vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaným súd uviedol, že právo premlčané nie je. Žalobkyňa
uhradila splátky celkom vo výške 883,20 eura do 13.1.2014, od poslednej uhradenej splátky plynie
objektívna premlčacia doba, ktorá je v danom prípade 10-ročná z dôvodu úmyselného bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný ako nebankový subjekt má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a

teda bolo jeho povinnosťou poznať a dodržiavať právne predpisy týkajúce sa poskytovania úverov. V
čase uzatvárania zmluvy už niekoľko rokov platila právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej
žalovaný mal v spotrebiteľských úveroch uvádzať aj konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, termíny,
počet splátok a istiny. Takéto ignorovanie zákonnej povinnosti zo strany žalovaného uvádzať uvedené
údaje v zmluve sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu. 2-ročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť v novembri 2016,

keď sa žalobkyňa od spotrebiteľského združenia dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia. Žaloba
bola podaná 14.12.2017, teda pred uplynutím subjektívnej i objektívnej premlčacej doby. K námietke
neplatnosti dohody o poskytovaní služieb upravenej v bode 8.1 zmluvy súd uviedol, že predmetná
dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo nebola
individuálne dojednaná, bola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a žalobkyňa nemala možnosť

pri uzatváraní žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah, či zmluvu o revolvingovom úvere vrátane bodu 8.1
zmluvy uzavrie alebo nie. Navyše poplatok za poskytnutie služby odkladu splátok podľa názoru súdu
k výške poskytnutého úveru je neprimerane vysoký (výška úveru 1.170,- eur, poplatok podľa bodu 8.1
286,70 eura pri odklade splátok, 130,32 eura pri odklade splátok revolvingu). Súd prvej inštancie s
poukazom na ust. § 298 Civilného sporového poriadku nevyslovil neprijateľnosť zmluvných dojednaní

v bode 8.1, 8.4 zmluvy, lebo o neprijateľnosti týchto zmluvných dojednaní spoločnosti žalovaného
rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom vo veci sp. zn. 9C/140/2013 z 4.9.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť 28.10.2015. Jedná sa o totožné zmluvné dojednania, a preto súd v prevyšujúcej časti
o určenie neprijateľnosti zmluvných dojednaní žalobu zamietol. Súčasťou priznanej istiny je aj úrok z
omeškania vo výške 5 % p.a. odo dňa 20.1.2018 v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že žalobkyňa bola úspešná vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia a v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok žaloba bola zamietnutá. Súd však

vyslovil, že nemožno hovoriť o neúspechu žalobkyne, lebo žalobkyňa v čase podania žaloby nemusela
mať vedomosť o právoplatnom rozhodnutí súdu v obdobnej veci. Navyše o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky podľa § 298 Civilného sporového poriadku môže súd rozhodnúť aj ex offo. Za daných
okolností súd prvej inštancie zamietnutie časti žaloby nevyhodnotil ako čiastočný neúspech žalobkyne,
a preto priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške rozhodne súd prvej

inštancie uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobkyne. Namietal
zamietavý výrok týkajúci sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Uplatnil si odvolacie
dôvody, a to nesprávne skutkové zistenie, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že

napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, je prekvapivé, nakoľko sa
zásadným spôsobom vymyká a protirečí ustálenej rozhodovacej praxi bez toho, aby súd prvej inštancie
vysvetlil, prečo k takémuto zásadnému úkonu došlo. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že ak súd
rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v individuálnej formulárovej úverovej zmluve
uzatvorenej žalovaným s konkrétnym spotrebiteľom, tak už nemusí o neprijateľnosti rovnakej zmluvnej

podmienky, ale obsiahnutej v inej individuálnej formulárovej úverovej zmluve uzatvorenej žalovaným,
ktorý túto zmluvnú podmienku v inom právnom vzťahu vo vzťahu k inému spotrebiteľovi použil,
rozhodovať. Rozsudok vydaný v individuálnom spotrebiteľskom spore je záväzný inter partes a len v
prejednávanej veci. V žiadnom prípade nie je záväzný pre každého. Poukázal na ust. § 298 Civilného
sporového poriadku, ďalej na iné rozhodnutia všeobecných súdov týkajúce sa obdobnej veci s tým, že

zdôraznil, že neprijateľnosť zmluvných podmienok súd skúma aj bez návrhu v spotrebiteľských veciach,
ak dospel k neprijateľnosti zmluvných podmienok, výslovne vo výroku uvedie znenie príslušnej zmluvnej
podmienky. Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej spotrebiteľskej
zmluvy, ale aj všetkých zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich. Poukázal aj na ust. § 11 ods. 4zákona č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 279/2017 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2018, podľa ktorého
sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v

zamietavom výroku a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie právna zástupkyňa žalovaného.
Namietala vyhovujúci rozsudok z dôvodu nesprávnosti záverov súdu o tom, že zmluva neobsahovala
termín konečnej splatnosti a dobu trvania zmluvy, výšku, počet a termíny splatnosti splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov. Poukázala na to, že zákon č. 129/2010 Z.z. nebol správne interpretovaný súdom
prvej inštancie, a preto ani rozhodnutie nie je v súlade s týmto zákonom. Súd prvej inštancie neprihliadol
na eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, pričom poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vo veci C-42/15, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017. Ďalej nesúhlasila
s posúdením náležitostí zmluvy týkajúcej sa údajov o konečnej splatnosti. Uviedla, že deň splatnosti
poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená

požiadavka vyplývajúca zo zákona. Poukázala na rozhodnutie v obdobnej veci iného všeobecného
súdu s tým, že uviedla, že doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti sú riadne uvedené. Vo
vzťahu k ďalšej náležitosti, a to členeniu splátok poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018 s tým, že zdôraznila, že závery súdu o dôvodoch bezúročnosti nie sú
správne ani po stránke skutkových zistení, ani po právnej stránke. Vo vzťahu k odplate za uzavretie

zmluvy o revolvingovom úvere uviedla, že je platná a naposledy pred uzavretím tejto zmluvy bola
zverejnená vo výške 46,35 % a nebola v zmluve podstatným spôsobom navýšená. Navrhla zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila
si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Súčasťou podaného odvolania sú aj súdne informácie o
údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za III. štvrťrok roku 2012 (č.l. 125 spisu).

4. Právni zástupcovia strán sporu sa k doručeným odvolaniam písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov,

ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobami oprávnenými (§ 359 v spojení s § 362
ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu,
ako aj internetovej stránke dňa 4.12.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k

záveru, že odvolanie žalovaného proti vyhovujúcemu výroku nie je dôvodné. Odvolanie žalobkyne proti
zamietavému výroku je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym

posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, jeho odôvodnením, ako aj právnym posúdením dôvodnosti
uplatneného nároku odvolací súd považoval za dôvodné odvolanie žalobkyne týkajúce sa zamietavého
výroku, ktorým súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že pokiaľ v inom sporovom konaní
týkajúceho sa iného konania bolo o neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodnuté, nebolo potrebné
o navrhovanom petite, t.j. určení neprijateľnej zmluvnej podmienky súdom prvej inštancie rozhodnúť.

Takýto záver nemá oporu v ustanovení osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa, t.j. zákona č.
250/2007 Z.z. § 3 ods. 3, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Záver súdu prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti tohto
uplatneného nároku nebol správny, ako aj v rozpore s právnou úpravou vyplývajúcou z ust. § 290 a nasl.
CSP, lebo súd v sporovom konaní môže aj bez návrhu vysloviť v rozsudku, že určitá zmluvná podmienka

používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná (§ 298 CSP). Nesprávnym právnym posúdením dôvodnosti
uplatneného nároku došlo postupom súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom a tým porušeniu práva
strany sporu na spravodlivý proces.7. Za nedôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalovaného proti vyhovujúcemu výroku. Je
nesporné, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, lebo žalovaný vystupoval ako dodávateľ a

žalobkyňa ako spotrebiteľ. Z obsahu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX (č.l.
5 spisu) vyplýva, že bol dohodnutý úverový limit 1.170,- eur, splatnosť úveru bola vyjadrená 48/15,
mesačná splátka vo výške 60,10 eura s tým, že celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bola
vyčíslená v sume 2.884,80 eura pri predpokladanej výške RPMN za úver 70,02 % a ročnej úrokovej
sadzbe úveru 70,02 % a priemernej RPMN za úver 46,35 %. Poskytnutá čiastka revolvingu bola 490,42

eura a celková čiastka, ktorú pri revolvingu mala žalobkyňa zaplatiť bola vyčíslená v sume 1.442,40
eura, predpokladaná výška RPMN po poskytnutí revolvingu 64,19 % a ročná úroková sadzba revolvingu
80,98 %.

Odvolací súd sa nestotožnil v tejto časti napadnutého rozhodnutia s jeho odôvodnením súdom prvej
inštancie vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa nedostatku náležitostí, a to výške počtu splátok istiny,

úroku a poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k)), a § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodu, že pre
posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového stačí, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
jednu z náležitostí vymenovaných ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Za rozhodné pre posúdenie
nedostatku náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere odvolací súd považoval náležitosť týkajúcu sa
vyjadrenia termínu konečnej splatnosti úveru označené ako splatnosť úveru 48/15. Takéto označenie

splatnosti úveru, ani konečnej splatnosti nemožno považovať za jasné, zrozumiteľné a najmä určité.
Odvolací súd nesúhlasí s názorom právnej zástupkyne žalovaného, že vyjadrenie je dostatočne určité a
zrozumiteľné. Bolo povinnosťou dodávateľa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere postupovať
s náležitou opatrnosťou a formulovať text zmluvy tak, ako aj všetky dojednané zmluvné podmienky,
aby boli jasné, zrozumiteľné a určité na začiatku právneho vzťahu. Vyjadrenie splatnosti úveru (počet

splátok / splatnosť - deň v mesiaci): 48/15, zákonné požiadavky pre stanovenie jasného, zrozumiteľného
dátumu konečnej splatnosti nespĺňa. Z tohto dôvodu preto odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, že v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa považuje úver za bezúročný a bez
poplatkov z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
f) zákona č. 129/2010 Z.z. Navyše odvolací súd dodáva, že termín konečnej splatnosti nie je možné

vykladať inak ako dátum ukončenia zmluvy, ktorý má byť zásadne vyjadrený ako deň, mesiac, rok a
pod., nie je ho možné nahradiť ani výpočtom podľa počtu splátok.

8. Vo vzťahu k posúdeniu ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa § 9 ods.
2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. označenia adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ

uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ako aj § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o výške počtu
splátok, istiny, úroku a poplatkov, odvolací súd nezaujal vecné stanovisko vzhľadom k tomu, že pre
záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru stačí, že zmluva neobsahuje jednu
z taxatívne vymedzených náležitostí zmluvy vyplývajúcich z § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Pri
posudzovaní obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54

ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ďalšie uplatnené námietky týkajúce sa posúdenia náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vrátane inej rozhodovacej praxi všeobecného súdu odvolací súd nepovažoval za
relevantné vzhľadom k tomu, že nemohli ovplyvniť právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku o
vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyne. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09).

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k zamietavému výroku odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok,
vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, lebo nesprávnym
procesným postupom súd prvej inštancie porušil právo strany na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná a

v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Dôvodom
zrušenia zamietavého výroku bolo nesprávne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne -
spotrebiteľky na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.9. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného
nároku vo vzťahu k určeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky, o ktorom návrhu je potrebné rozhodnúť
rozhodnutím vo veci samej.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v zmysle

ust. § 396 ods. 1, 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v spore vyplývajúcou z
ust. § 255 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.