Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 3, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/618/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114212034
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114212034.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská
distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený spoločnosťou: GRABAN, TORMA
& PARTNERS s.r.o., Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XX, Z., o zaplatenie 234,56 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Trnava č.k. 8C/231/2014-35 zo dňa 05.05.2015 v jeho zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
trovách konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k.
16Ro/168/2014-13 zo dňa 07.05.2014 (výrok I.). Výrokom II. návrh zamietol a výrokom III. žalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 488, § 489, § 415, § 420 ods. 1, § 421, § 442 ods. 1 a 3
Občianskeho zákonníka, ďalej § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z., § 1 ods. 1 vyhlášky č. 154/2005
Z.z., § 106 ods. 1, § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej § 120 ods. 1 O.s.p. a vecne argumentoval
tým, že žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 10.04.2012 bola vykonaná kontrola odberného miesta

zamestnancami, o zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol a zároveň bola vyhotovená
fotodokumentácia. Žalobcovi vznikla škoda v žalovanej sume. Z vykonaného dokazovania a v súlade
s použitými zákonnými ustanovenia má súd za preukázané, že návrh žalobcu nebol podaný dôvodne.
V konaní mal súd preukázané, že od 22.03.2012 do 10.04.2012 bol na odbernom mieste na adrese
bydliska žalovaného zistený neoprávnený odber elektrickej energie vo výške 234,56 Eur, ktorý bol
zistený zamestnancami žalobcu dňa 10.04.2012 v zmysle žalobcom predloženého Protokolu. Žalovaný

nemal (a v konaní ani nebol tvrdený opak) uzavretú zmluvu na dodávku elektrickej energie. Žalobca
za neoprávnený odber od 22.03.2012 do 10.04.2012 vyčíslil škodu za neoprávnený odber vo výške
171,53 Eur a 41,43 Eur ako náhrady spojené so zistením neoprávneného odberu + DPH 21,60 Eur
spolu 234,56 Eur. V zmysle citovanej vyhlášky došlo k stanoveniu celkovej škody a to vynásobením
dennej spotreby a počtom dní trvania neoprávneného odberu. Zákon č. 656/2004 Z.z. obsahoval
osobitnú úpravu náhrady škody pri neoprávnenom odbere. Uvedená právna norma predstavuje lex

specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Spôsob určenia výšky škody bol
upravený preferovaním vyčíslenia skutočnej škody, zistenej na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, v prípade nemožnosti vyčíslenia škody uvedeným spôsobom bol spôsob výpočtu škody
výslovne upravený vykonávacím predpisom. Zákonodarca v ustanovení § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004
Z.z. pojmovo odlíšil vyčíslenie škody a výpočet škody. Vyčíslenie škody podľa uvedeného ustanovenia
má prednosť a realizuje sa na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Za takéto podklady

možno považovať údaje o reálnej spotrebe neoprávnene odobratej elektrickej energie za rozhodné
obdobie, merané meracím zariadením namontovaným prevádzkovateľom (elektromer). Pri výpočteškody žalobca vychádzal z podkladov súvisiacich so zisťovaním neoprávneného odberu na odbernom
mieste žalovaného dňa 10.04.2012. Zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike predstavuje špeciálny zákon vo
vzťahukvšeobecnýmustanoveniamObčianskehozákonníkaonáhradeškody.Vspojenísvykonávacou

vyhláškou upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý je
povinný žalobca dodržať a postupovať podľa neho. Súd sa s vyčíslením žalobcu stotožnil a návrh
považoval za dôvodný , avšak súd sa stotožnil so vznesenou námietkou premlčania a mal to, že návrh
bol podaný po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty, keď už dňa 10.04.2012 žalobca mal vedomosť
o výške škody a aj o tom, kto mu ju spôsobil. Žalobný návrh podal dňa 02.05.2014, t.j. po jej uplynutí,

keď najneskôr mal návrh na súd podať dňa 10.04.2014. Je bez významu, keď bola vystavená faktúra
na žalovanú sumu. Na základe uvedeného súd návrh ako nedôvodný zamietol. Ďalej argumentoval
ust. § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od
01.01.2009 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením. Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania aj v tejto časti nepovažoval súd

návrhzadôvodný,nakoľkozamietolnávrhužvčastižalovanejistiny.Zdôvoduhospodárnostisavkonaní
nezaoberal výškou požadovaného úroku z omeškania a ani dňom vzniku omeškania. O náhrade trov
konaniarozhodolsúdpodľaustanovenia§142ods.1O.s.p.,avšakvoveciplneúspešnémužalovanému
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov si neuplatnil a ani zo spisového materiálu mu
žiadna náhrada nevznikla.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca a navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca si svoje právo na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie
žalovaným uplatnil na miestne príslušnom prvostupňovom súde. Návrhom na vydanie platobného

rozkazu zo dňa 28.04.2014 pred uplynutím premlčacej doby. Poverení zamestnanci žalobcu zistili
neoprávnený odber elektrickej energie na základe kontroly odberného miesta dňa 10.04.2012 tak, ako
je uvedená v Protokole o zistení neoprávneného odberu. Na základe skutočností zistených kontrolou
odberného miesta vystavil žalobca dňa 18.05.2012 vyúčtovanie náhrady škody č. 3202751, pri vystavení
ktorého vyčíslil škodu na základe údajov z evidenčného systému žalobcu a údajov z Protokolu o

zistení neoprávneného odberu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.04.1978 v
konaní sp. zn. 3C/16/78 uverejnený v Zborníku, zv. IV, str. 632, podľa ktorého je pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby podstatný okamih, v ktorom sa poškodený dozvedel inter alia o rozsahu
škody. Ďalej podľa judikátu Najvyššieho súdu ČR uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a rozhodnutí súdov SR pod č. R 38/1975, pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, treba

vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a nielen z jeho predpokladanej
vedomosti o tejto škode. Na základe uvedeného je podľa žalobcu právne významnou skutočnosťou
pre začiatok plynutia premlčacej doby okamih skutočnej kvantifikácie zistenej škody, ktorý sa zhoduje
s okamihom vystavenia Vyúčtovania náhrady škody č. 3202751. Premlčacia doba, teda na základe
preukázaných objektívnych skutočností začala plynúť dňom vystavenia faktúry, tzn. 18.05.2012 a jej

plynutie bolo v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka prerušené dňom doručenia návrhu na vydanie
platobného rozkazu na príslušný prvostupňový súd 02.05.2014. V deň podania návrhu na príslušnom
súde právo žalovaného na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie
nebolo premlčané. Súd prvého stupňa teda nesprávne zistil skutkový stav veci a svoje zamietavé
rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení - nesprávne určenie začiatku plynutia premlčacej

doby. Okrem toho namietal, že súd mu svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
Súd v rozpore s ust. § 114 ods. 2 posledná veta O.s.p. nedoručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného a tým
porušil právo žalobcu vyjadrovať sa k dôkazom podľa § 123 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 49/01 zo dňa 19.12.2001, ako aj na to, že obdobné stanovisko vyplýva
aj z rozhodovacej Európskeho súdu pre ľudské práva, rozsudok III. senátu ESĽP vo veci Krčmář a ďalší

proti Českej republike zo dňa 03.03.2000.

4. Žalovaný odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), po

zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP,
akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201
a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti(§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1

CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu je treba priznať úspech, pretože rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je správne a argumentácia žalobcu v odvolaní je dôvodná.

6. Predmetom konania na Okresnom súde Trnava je uplatnená pohľadávka žalobcu proti žalovanému
z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie.

7. Predmetom posúdenia odvolacieho súdu je správnosť zamietajúceho výroku a závislého výroku o
náhrade trov konania.

8. Súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Dňa 01.07.2016
nadobudli účinnosť nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle § 470 ods. 1 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto

zákonov (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú pritom zachované.

9. Podľa ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. V zmysle § 167 CSP:
(1) Ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu
s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

(2) Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne
vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
(3) Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia,
súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej

súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr
predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch
sudcovskej koncentrácie konania.
(4) Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do
vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie

skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

11. V zmysle opakovaných záverov Ústavného súdu SR každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so
zákonom je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Odňatím možnosti konať pred

súdom sa pritom rozumie taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých
procesným práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Odňatím možnosti konať sa v zmysle
uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov.

12. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred
súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred
súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo
svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti

konaťpredsúdomjepotrebnévovšeobecnostirozumieťtakýpostupsúdu,ktorýznemožňujeúčastníkovi
konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymipredpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok
priznáva. O taký prípad ide aj v prejednávanej veci z dôvodu, že súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci
nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a žalovanému znemožnil uplatniť procesné práva priznané

mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

13. Odvolací súd je názoru, že konanie pred súdom prvej inštancie neprebehlo podľa zásad
spravodlivého konania.

14. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že
každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

17. Podľa § 1 Civilný sporový poriadok (CSP) upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len „strana“) a
osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

18. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené
zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale
aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).

19. Z obsahu spisu vyplýva, že po tom, čo súd prvej inštancie nevedel doručiť žalovanému vo veci
vydaný platobný rozkaz a nepodarilo sa mu zistiť aktuálny pobyt žalovaného, ustanovil pre žalovaného
zdržiavajúcom sa na neznámom mieste za opatrovníčku L. B., zamestnankyňu súdu. Súd vo veci určil
termín vyhlásenia rozsudku na deň 05.05.2015 o 14.00 hod. v miestnosti č. 236 v súlade s ust. § 115

ods. 1, § 156 a ods. 3 O.s.p. V spise na č.l. 32 je následne založený neformálny zápis, v zmysle ktorého
vo veci po oboznámení sa s obsahom návrhu a príloh, opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku
premlčania v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka a návrh žiadala zamietnuť. Následne súd vo veci
potom v stanovený deň a čas vyhlásil rozsudok, v zmysle ktorého návrh zamietol.

20. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie
práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt
môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom
premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí
uplatniť. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú

je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného
nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy
námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva,

že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia
veci (podobne napr. Peter Vojčík a kolektív: Občiansky zákonník, stručný komentár, Bratislava, IURA
EDITION, s.r.o., 2008, str. 201).

21. Súd nie je povinný každú písomnosť založenú účastníkom konania doručovať protistrane. Takúto

povinnosť mu Občiansky súdny poriadok ukladal len v prípade takých podaní, ktoré majú z hľadiska
ich obsahu podstatný význam pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka, ktoré je súd povinný
doručiť druhému účastníkovi, sú predovšetkým návrh na začatie konania (§ 79 ods. 4 O.s.p.), odvolanie(§ 209a ods. 1 O.s.p.), dovolanie, prípadne podania, ktorých obsahom je skutkový a právny rozbor
prejednávanej veci (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 01.12.2010, sp. zn. 5 Cdo 231/2010

22. Žalovaný bol teda v konaní zastúpený opatrovníčkou pre konanie, ktorý inštitút už CSP nepozná.
Opatrovníčka žalovaného mohla vzniesť námietku premlčania v štádiu konania pred vyhlásením
rozhodnutia vo veci samej. Námietka premlčania je podstatnou námietkou a jej dôležitosť je daná tým,
že inak dôvodný návrh môže byť pre vznesenie takejto námietky zamietnutý z dôvodu uplynutia lehoty,
počas ktorej mohol byť nárok pred premlčacou lehotou uplatnený. Vzhľadom na uvedené bolo potom

povinnosťou súdu vyjadrenie opatrovníčky žalovaného doručiť na vedomie žalobcovi a tým mu umožniť
i zamerať svoju ďalšiu aktivitu v konaní na prípadne vyvrátenie obrany žalovaného.

23. Súd prvej inštancie takto nekonal, preto svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, keďže súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
odvolací súd rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil v

zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorým je viazaný (§ 391 ods. CSP), bude doručiť vyjadrenie bývalej opatrovníčky žalovaného, majúce
povahu vyjadrenia žalovaného, s možnosťou vyjadriť sa k jeho obsahu, následne postupom podľa

platného CSP vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. §
220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).