Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010353
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317010353.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésamosudcomJUDr.IvanomDaňomvtrestnejveciobžalovanéhoH.H.preprečin

marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 116/17/7702 zo dňa 02.05.2017 podľa § 284 ods. 1 Trestného
poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. marca 2019 v Humennom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. H. S. V. T. Ľ. , nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., B. XXX/XA, S. R.,

j e v i n n ý , ž e

1.
ako otec mal. Z. H., nar. XX.XX.XXXX a mal. H. H., nar. XX.XX.XXXX, aj napriek rozsudku Okresného
súdu Humenné sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 02.12.2014 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. XXCoP/X/XXXX zo dňa 20.01.2016, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti matky H. H., nar. XX.XX.XXXX, od 02.11.2016 až do vydania uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia vyšetrovateľa OR PZ, OKP Humenné zo dňa 17.02.2017 sp. zn. ČVS: S.-
XX/X-Y.-P.-XXXX,odmietalmaloletédetivydaťmatkeH.H.ajnapriektomu,ževočinemuboliopakovane

použité opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu, a to konkrétne
výzva Okresného súdu Humenné sp. zn. XXEm/X/XXXX zo dňa 01.04.2016 a uznesením sp. zn. XXEm/
X/XXXX zo dňa 29.06.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX
zo dňa 12.10.2016 mu bola uložená aj poriadková pokuta vo výške 200,- eur,
2.
v dobe od 17.02.2017 až do 24.07.2018, kedy došlo ku schváleniu dohody rodičov maloletých detí
o zverení detí a úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.08.2018, nerešpektoval rozsudok

Okresného súdu Humenné sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 02.12.2014, ktorým súd zveril mal. Z. H., nar.
XX.XX.XXXX a mal. H. H., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky H. H. a upravil styk otca
s mal. Z. H. a mal. H. H. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od
piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 hod.
do 18.00 hod., pretože odmietal vydať maloleté deti matke H. H.,

t e d a

v bodoch 1, 2 po tom, čo proti nemu boli bezvýsledne použité opatrenia v občianskom súdnom konaní
smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, maril
výkon takéhoto rozhodnutia,

č í m s p á c h a l

v bodoch 1, 2 pokračujúci prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák.Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 349 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. na samostatný
peňažný trest vo výmere 300,- /tristo/ eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd
mu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného H. H. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe sp. zn. 1Pv 116/17/7702 zo dňa
02.05.2017.

Súd vo veci vydal dňa 29.05.2017 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal za vinného zo skutku
uvedeného v obžalobe, uložil mu peňažný trest vo výmer 300,- eur a pre prípad jeho úmyselného
zmarenia náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov. Obvinený proti tomuto trestnému rozkazu
podal odpor, v dôsledku čoho súd vo veci určil termín hlavného pojednávania.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný odmietol uzavrieť dohodu o vine a treste a spáchanie trestnej
činnosti naďalej popieral. Dokazovanie súd vykonal výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne -
matky mal. detí, ostatných svedkov, prečítaním záverov znaleckých posudkov a listinnými dôkazmi,
ktoré tvorili obsah trestného spisu. Keďže na súd napadla v priebehu konania - dňa 01.03.2018 ďalšia
obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné, súd uznesením spojil trestné veci vedené na

tunajšom súde pod sp. zn. XT/XX/XXXX a XT/XX/XXXX na spoločné konanie a rozhodnutie s tým, že
ďalšie konanie sa bude viesť pod sp. zn. XT/XX/XXXX.

Obžalovaný H. H. v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní trval na tom, že je nevinný. Uviedol,
že jeho deti dlhodobo odmietajú ísť k matke, lebo ich bila, preto Z. nebola u svojej matky už 7 rokov a

mal. H. už tri a pol roka. Momentálne sa však syn nachádza u matky, jeho bývalej manželky, ktorá ho
niekoľkokrát vyzývala, aby jej deti odovzdal. On jej deti prišiel odovzdať pred nákupné centrum Tesco
Snina, no deti odmietli ísť s matkou. Raz v marci roku 2016 ho požiadal ÚPSVaR v Humennom odovzdať
deti matke na úrade práce, kde deti priviezol, tam strávili deti zhruba hodinu s matkou, no Z. sa po hodine
zrútila na zem. Kolízna opatrovníčka mu nariadila zobrať deti naspäť, lebo sú rozrušené. Veľakrát sa

stalo, že manželka ho požiadala deti priviezť pred nákupné centrum Tesco, ale ona neprišla. V minulosti
sa možno stokrát stretli pred Tescom. Stretnutia s matkou prebiehali tak, že on prišiel pred nákupné
centrum Tesco, doniesol deti aj veci, no deti odmietali ísť s matkou, malý utekal do auta a Z. s ňou ani
nekomunikuje. Syn H. ho chytal za ruku, že on nikde nejde. Manželka mala hocikedy možnosť prísť k
deťom do školy. Dcéra Z. je veľká, do školy aj zo školy chodí už sama. Pred odovzdaním matke deťom

vysvetlil, že musia k nej ísť, že ich má zverené súdom, že on bude mať z toho zbytočné problémy,
no deti napriek tomu nechcú chodiť. Deti mu boli zverené predbežným opatrením súdu v roku 2011,
pretože Z. sústavne odmietala ísť k matke, ktorá ju bila. Styk bol upravený tak, že matka sa s nimi môže
stretávať od piatku od 18. hodiny do nedele do 18. hodiny. Dcéra Z. celkom odmietala ísť k matke,
syn chodil k matke cez víkendy, keďže bol malý. V marci roku 2012 si bývalá manželka prevzala syna

a on ho nevidel potom 11 mesiacov. S dcérou Z. chodili každú nedeľu pre neho, no za 11 mesiacov
neotvorila ani raz dvere. Od roku 2013 do 2014 syn chodil k matke, no začal udávať, že ho matka bije,
mal žalúdočné problémy, začal hnačkovať. Od roku 2014 syn prestal chodiť k matke a nechodil až do
decembra 2017, teraz od decembra je stále u nej. On ho ani nevidel, dcéra Z. bola 23.12.2017 u svojej
matky navštíviť svojho brata, no matka jej dvere neotvorila. Starý otec jej odvetil z okna, že ju nepozná a

čo tam chce. Podľa neho deti preto radikálne matku odmietajú, lebo v minulosti užívala alkohol a bila ich.
V roku 2011 jej bolo zadržané vodičské oprávnenie, lebo odmietla krvnú a dychovú skúšku a bola riadne
odsúdená súdom. Napriek tomu v roku 2012 v súdnoznaleckom dokazovaní nikto deti nebral do úvahy a
znalkyňa tvrdila, že deti si vymýšľajú, že on ich presviedčal, že on im nahovoril, že matka ich bije. Keď mu
rozsudkomOSHumennésp.zn.19P/15/2016zodňa13.04.2016určenýdohľadakovýchovnéopatrenie

spolupracovať s orgánom sociálnoprávnej ochrany a kurately Humenné, zúčastňovať sa konzultácií nareferáte psychologicko-poradenských služieb, chodil na všetky stretnutia s psychologičkou C. spolu s
deťmi, tie sa stretli vo vnútri s matkou a on čakal na chodbe. Stalo sa, že raz si predvolanie neprevzal, no
telefonicky sa skontaktovali a sú v kontakte dodnes. Uviedol, že s matkou komunikuje SMS - správami,

lebo mu nedvíha telefón. Matka vie, kde býva, no deti si osobne u neho doma nikdy neprevzala. Vie
aj to, ktorú základnú školu deti navštevujú, no Z. nikdy v škole nenavštívila ani ju tam neprevzala, ale
dvakrát- trikrát do roka sa bola pýtať v škole, aké má výsledky. Keď niekedy prišla za synom, ten sa
správal odmietavo, chytal ho za ruku, a keď tam nebol prítomný on, tak bežal za triednou učiteľkou. Od
decembra je u matky, lebo sudca nariadil výkon rozhodnutia a zobral zo školy syna H. počas vyučovania,

dcéru Z. X.. Učiteľka mu vravela, že syn zvracal a skoro tam odpadol.

K druhému obvineniu na základe obžaloby doručenej súdu 01.03.2018, kde sa mu kladie za vinu
spáchanie skutku od 17.02.2017 až doposiaľ, uviedol, že deti chodil matke chodil odovzdávať pred
Tesco Snina, no deti nechceli s ňou odísť, aj keď ich presviedčal, aby šli, že sú jej zverené, stále to
odmietali. Syn je prváčik, ráno ho dal do školy, poobede mala prísť pre neho mama, no on stále tvrdil,

že má pre neho prísť on. Svedkom toho bola aj pani učiteľka. V decembri 2017 bol nariadený výkon
súdneho rozhodnutia ohľadne detí, syna H. zobrali zo školy, a čo sa týka dcéry Z., výkon doposiaľ nebol
uskutočnený. Teraz deti chodia k matke normálne po dohode, a to zhruba od februára tohto roku. Styk
prebieha podľa spísanej dohody na ÚPSVaR v Humennom tak, že syna H. bude mať každý druhý piatok
do pondelka s tým, že opätovne na budúci týždeň dcéra má byť u matky od piatka do pondelka. Po

vzájomnej dohode s bývalou manželkou je to tak, že dcéra tam ide spať už v stredu - štvrtok, s tým, že by
aj syn H. bol dlhšie u neho. Tak to funguje dodnes, no dcéra Z. tam chodí iba kvôli bratovi. Dôvodom tejto
zmeny bolo to, že bol nariadený výkon rozhodnutia, a keďže syn pri násilnom výkone v škole zvracal,
nechce byť už viac ukradnutý zo školy.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul svedkyňu H. H. - matku detí, ktorá uviedla, že po viacerých
opatreniach na dobrovoľné odovzdanie detí do jej osobnej starostlivosti na základe právoplatného
rozhodnutia súdu obžalovaný ani raz nevykonal pokus k reálnemu odovzdaniu detí do jej osobnej
starostlivosti. Uskutočnili sa nejaké stretnutia po právoplatnosti rozsudku v roku 2016, s deťmi sa
stretávali v piatok pred Tescom po tom, čo bývalého manžela vopred telefonicky alebo cez SMS

kontaktovala, aby sa dostavil. On prišiel s deťmi, ale bol stále prítomný, jej stretnutia s deťmi sa natáčali
na mobilný telefón. Deti sú ním manipulované, takže odmietali byť s ňou a ona ich násilím nikdy netrhala.
Vždy bola ona iniciátorkou, aby deti nadviazali s ňou kontakt. Tie ich stretnutia trvali 15-20 minút, a keď
už nebol žiaden výsledok, odovzdala im darčeky, lebo stále prišla na stretnutia s niečím, rozlúčila sa s
nimi, oni nasadli s otcom do auta a odišli. Snaha bývalého manžela o to, aby išli s ňou, nikdy nebola.

Stále udržiavali očný kontakt, a keď sa syn na otca pozrel, tak od strachu neodpovedal. Je pravdou,
že na niektoré stretnutia sa nedostavila, ale veľakrát to bolo len trojminútové meškania a on už tam
nebol. Veľakrát sa nedostavil ani on. Ona je v kontakte aj s riaditeľkou školy, aj s triednym učiteľom školy,
ktorú deti navštevujú. V lete 2017 sa jej podaril kontakt s dcérou Z. na dlhší čas ako na pár minút, kde
už dcéra sama sadla k nej do auta a išli na nákupy, na pizzu, na zmrzlinu a zdržala sa s ňou viac ako

dve hodiny, nemala s tým problém. Stále sa tešila, čo jej kúpila, lebo je v pubertálnom veku, rozprávali
sa, smiali, a keď sa zotmelo, stále ju odviezla až pred dom. Syn ani raz neprišiel cez leto na stretnutie,
lebo vraj nechcel ísť. Je to dlhých 6 rokov, odkedy ona odišla zo spoločnej domácnosti a odvtedy viac-
menej sú deti u otca. Syna jej zobral už ako 8- mesačného, keď ho ešte kojila a odvtedy spolupracujú
so sociálno-právnou kuratelou a stretnutia s deťmi sú u psychológa. Za tých 6 rokov boli vypracované

4 znalecké posudky, v ich záveroch je potvrdené, že deti sú manipulované bývalým manželom, ktorý
ich negatívne ovplyvňuje voči nej ako matke a Z. už má syndróm zavrhnutého rodiča, pretože nie je s
ňou. Posledný znalecký posudok je z 20.12.2017 od Dr. Eugena Čížeka z Prešova, ktorý potvrdil, že
konanie otca detí je hodné trestného činu alebo má znaky trestného činu. Začiatkom roka 2018 mu bolo
vznesené ďalšie obvinenie za ďalšie obdobie. Keď bol rozsudkom OS Humenné sp. zn. 19P/15/2016

z 13.04.2016 uložený dohľad a mali sa zúčastňovať konzultácií na referáte sociálno-psychologických
služieb úradu práce Humenné, ona sa ho párkrát zúčastnila, ale on sa s deťmi nedostavil, nedvíhal
telefóny, nepreberal listy.

K druhej obžalobe, ktorá bola podaná na obžalovaného uviedla, že výkon súdneho rozhodnutia obvinený

maril aj v období od 17.02.2017 až doposiaľ. Deti jej priviezol na dve minúty, chvíľu sa s nimi
porozprávala, poprípade dala im nejaký darček, sladkosť, a keď chcela, aby išli s ňou, v prítomnosti otca
povedali nie, nasadli do auta a odišli. Fyzický nátlak na nich nikdy nerobila. Realizácia styku nefungovala
preto, že otec deti zadržiaval dlhých šesť rokov, a keď sa snažila s ním dohodnúť, on to ignoroval.Prostredníctvom súdov a svojich žiadostí bola nútená podať trestné oznámenie, ktorých bolo niekoľko.
Pri stretnutiach pred Tescom boli veľakrát prítomní cudzí ľudia alebo ľudia z jeho rodiny, ktorí ju surovo
kamerovali na mobilný telefón, keď sa snažila komunikovať s deťmi, čo samozrejme vytváralo stresovú

situáciu pre ňu aj pre deti. Až posledné dva mesiace jej otec deti odovzdáva, na základe ich vzájomnej
dohody na úrade práce, no je to až po šiestich rokoch. Deti mala zverené do svojej výchovy od februára
2016. Priznala, že nariadený výkon rozhodnutia a násilné odobranie syna H. zo školy aj v jej prítomnosti
bol pre ňu najhorší zážitok v jej živote, ale nemala inú možnosť, ako sa k svojmu dieťaťu dostať. Bol
podaný aj výkon rozhodnutia na odobratie mal. Z., ale na súde to dali zrušiť kvôli Z., aby jej nevytvárala

stresovú situáciu tak ako pri H.. Už si našli cestu k sebe, čo sa týka vzťahov a ako matke jej srdce
nedovolí ísť znova odobrať Z. zo školy. Tieto veci by sa nediali, keby otec prišiel, deti na styk prichystal,
povedal im, aby išli s mamkou, naštartoval a odišiel. Keď aj s deťmi došiel, deti so sebou nikdy nemali
zbalené veci, teda nejaké tašky, oblečenie alebo obuv s tým, aby išli bývať k nej. . Momentálna situácia
je taká, že na základe telefonického rozhovoru si deti odovzdávajú. Ona chodí s deťmi na výlety, robia
si program, ale sú pod drobnohľadom otca, ktorý im stále vyvoláva.

Vo veci bol vypočutý svedok E. H., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol s H. H. odovzdať deti
manželke, ona tam prišla, on jej deti odovzdal, ale syn nechcel ísť s matkou a aj dcéra povedala mame,
že s ňou nepôjde, že jej to už raz povedala. Bol s ním tri-štyrikrát pred Tescom, a raz tam boli odovzdať
deti a matka tam vôbec neprišla, aj keď čakali možno hodinu. Deti boli nervózne a malý vždy hovoril, že

on ku mame nejde. Deti mali so sebou aj nejaké veci, ale nevie aké, lebo boli v taškách. Keď tam prišla
matka, obžalovaný vyviedol deti vonku, potom sa obžalovaný s bývalou manželkou o niečom rozprávali,
potom obžalovaný otvoril kufor s vecami pre deti a povedal im, nech si ich zoberú. Obžalovaný ešte
prehováral deti, aby išli s mamou, no deti nechceli ísť. H. sa držal ruky a dupal na mieste nohami, že
nechce ísť k mame. A dcéra povedala mame, že jej už svoje povedala, že s ňou v živote nepôjde. Celé

odovzdávanie trvalo okolo trištvrte hodiny.
Takétoodovzdávaniesakonaloasidvamesiacedozadu.Uviedol,žejesobžalovanýmkamarát,spoznali
sa, spriatelili a stretávajú sa raz - dvakrát do týždňa.

Aj svedkyňa H. L., sestra obvineného, uviedla, že bola prítomná pri odovzdávaní detí otcom matke, a to

na ulici 25. novembra, kde predtým bývala bratova manželka, bolo to asi dva roky dozadu. Chodili tam
každý piatok, keď mal deti odovzdať matke. Väčšinou im neotvárala dvere, ani sa neukázala na okno.
Keď otvorila, tak po nich začala vrieskať, potom hádzať do auta mandarínky aj vajíčka, aby odtiaľ vypadli.
Dcéra vystúpila z auta, išla zaklopať pod dvere a ona sa ani neukázala. Z. išla do rodinného domu s tým,
že chcela vidieť svojho brata, ktorý bol ešte vtedy maličký. Odovzdávanie detí sa uskutočňovalo aj pred

Tescom v Snine. Ona tam bola asi 20-25 krát, prišli pred Tesco, čakali polhodinku, hodinku a pani H. sa
nedostavila. Keď prišla na odovzdanie detí, brat s deťmi vystúpil z auta a vravel, aby išli k matke. Malý
H. sa držal svojho otca za ruku a nechcel ísť k nej ani sa ukázať. Dcéra jej povedala, že k nej nepôjde,
že ich má nechať tak, že ona chce byť s otcom. Odkedy chodí malý do školy, tak chodil aj so školskou
taškou s knihami. Predtým mali so sebou zubnú kefku, pyžamko, tepláky a veci, čo potrebovali.

Svedkyňa H.. Ľ. L. ako učiteľka mal. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že po príchode malého H.
do školy vôbec nevedela, že je medzi rodičmi nejaký problém. Vodil ho otec a ráno k nemu chodila aj
mama, stále mu niečo doniesla. Potom ho prišiel zobrať otec. Po čase vysvitlo, že je tam nejaký problém
a že dieťa by mala vyberať mama a malo by byť u nej, na čo ju upozornilo vedenie školy. Z jej pohľadu

sa chlapec tešil, keď bol s otcom a k mame ani nechcel ísť, nechcel brať ani jej darčeky. Ona si potom
dávala pozor, kto ho vyberá z družiny a mamy sa správami pýtala, kto môže vyberať H.C.. H. teraz ide
aj s mamou, a to od incidentu, keď ho prišli zobrať pred sviatkami asi šiesti ľudia a povedali, aby ho
doviedla do jednej učebne, kde odrazu bolo veľa ľudí. Malý začal strašne plakať, ona ho po celý čas
držala na rukách, nechcel ísť k mame, zvracal, bolo to hrozné. Ona ho prehovárala, lebo jej bolo jasné,

že musí s mamou odísť. Nebolo to príjemné, aj teraz sa jej na to zle spomína. Keď je dieťa u otca, je
pripravené na vyučovanie, ak je u mamky, je slabšie pripravené. P. H. jej vravela, že otec syna nahovára,
ale ona to potvrdiť nevie, lebo osobne to nepočula. Dieťa nastúpilo do školy v školskom roku 2017/2018,
teda popisované situácie sa odohrávali od mesiaca september 2017 až doposiaľ.

Svedok H.. E. R. ako riaditeľ školy, ktorú navštevuje mal. H., veľa o situácii a prípade nevie s
odôvodnením, že prípad tohto žiaka má na starosti pani zástupkyňa H.. A. F.. Vie o súdnom rozhodnutí,
ktoré bolo vykonané na pôde školy pod dozorujúcim sudcom p. G. v decembri roku 2017 za prítomnosti
vyššej súdnej úradníčky, dvoch vyšetrovateľov a troch zamestnancov ÚPSVaR. On nemá vedomosti,čo sa dialo v rodine, ani z jednej strany, ani z druhej strany, aj keď sa niečo dopočuli. Sledujú žiaka,
jeho správanie, vzdelávanie a prístup rodičov, resp. starých rodičov pri preberaní žiaka domov alebo pri
dovoze žiaka do školy. Stalo sa, že otec bol aj počas vyučovania na parkovisku vo svojom aute a čakal

na syna, stalo sa to najmenej 5- krát. Brali to tak, že sa obáva o syna, ktorý chodí k nim do školy.

Za účelom preverenie tvrdení obžalovaného a ďalších svedkov, ktorí vypovedali ohľadom tejto trestnej
veci, súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj H.. J. F., pracovníčku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Humenné. Táto uviedla, že spisovú dokumentáciu na úrade evidujú od novembra 2015, vystupovali vo

funkcii kolízneho opatrovníka maloletých detí v niekoľkých konaniach, v rozvode manželstva, v úprave
práv, v konaní o zmenu zverenia, o neodkladnom opatrení o zákaze styku. V rámci práce s rodinou
podávali súdu správy, kde navrhovali, ako má súd rozhodnúť vo veci úpravy práv. Stanovisko k zvereniu
detí bolo vypracované na základe šetrení, rozhovoru s deťmi, ako aj viacerých znaleckých dokazovaní,
kde odporúčali zveriť deti matke. K právoplatnému zvereniu došlo právoplatnými rozsudkami, no
vzhľadom k tomu, že otec mal deti vo svojej starostlivosti a neodovzdal ich matke v zmysle právoplatných

rozsudkov, pracovali na tom, aby sa vzťahy v rodine zlepšili a aby došlo k dobrovoľnému odovzdaniu
detí, k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi, ale aj k náprave vzťahov detí s matkou. Uviedla, že pán H.
síce tvrdil, že je ochotný dobrovoľne odovzdať deti matke, no zároveň poukazoval na odmietanie oboch
detí, ktoré sa prejavovalo aj v minulosti pri stretávaní v Snine pri Tescu. Ten istý názor prezentovali deti
aj pri rozhovore na oddelení, najmä Z. vyjadrovala negatívny postoj k matke, absolútne odmietanie k nej

ísť, no na druhej strane tento postoj bol spôsobený dlhodobou manipuláciou detí, čo potvrdili viaceré
znalecké dokazovania vypracované v rámci aj trestného stíhania, aj v konaní o úprave práv k maloletým
deťom. Znalci jednoznačne konštatovali dehonestovanie postavenia matky a odmietanie vplyvom otca
a okolia, resp. rodiny, v ktorej žijú. Možno toto môže potvrdiť aj správanie Z. bez prítomnosti otca, ktorá
neprejavovala žiaden odpor, komunikovala s matkou bezprostredne, dokonca sa dokázala s mamou

smiaťnanejakejhistorkeohľadomšportu,prizorganizovaníspoločnéhostretnutiasmatkounaoddelení.
H. rozprával veci, ktoré nemal ako zažiť, ani vidieť, bolo jasné, že to nie sú jeho vlastné slová. O silnom
vplyve otca svedčí aj fakt, že po zmene postoja obžalovaného H. po výkone rozhodnutia u mal. H. sa
zmenil aj postoj - správanie Z. s matkou, začala sa s ňou stretávať, uzavrela sa mediačná dohoda s
rodičmi, ktorá sa rešpektovala a dodržiavala, a zrazu Z. nemala žiaden problém tráviť čas s matkou a

rovnako je to aj u H.. Obžalovaný H. ich kontaktoval a dožadoval sa odovzdania detí na úrade práce,
bola mu zaslaná odpoveď, aby umožnil prevzatie H. zo školy bez jeho prítomnosti a následne si dohodnú
termín odovzdania Z.. Na tento mail nebolo reagované. Keď bol H. v škole, boli vždy prítomní pred
budovou starí rodičia H. alebo pán H., takže matke nebolo umožnené bez ich prítomnosti prevziať si
dieťa. Po jeho nástupe do školy v septembri si ho matka prevzala raz zo školy, H. odišiel bez problémov

za ruku s mamou, bol u nej pár dní a po nástupe do školy znova si ho prevzal otec už v priebehu
vyučovania, aby si ho nemohla vyzdvihnúť matka. Deti naozaj za prítomnosti otca matku odmietali a
bolo zjavné, že s ňou neodídu, keď tam bude otec alebo starí rodičia. Bolo to v septembri 2017 už v
čase právoplatnosti rozsudku o zverení detí matke. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že tvrdenia o
dobrovoľnosti odovzdania detí matke boli účelové. Stačilo ponechať H. u matky a mohla sa riešiť situácia

ohľadom Z., nemuselo dôjsť až k výkonu rozhodnutia. Ani po stretnutiach na úrade nebolo možné
zrealizovať odchod matky s deťmi z úradu, keď bol prítomný otec a deti o ňom vedeli. Prítomnosť otca a
jehovplyvbolitaksilné,žedetineodišlidobrovoľnesmatkouzúradupráce.Anipsychológ,anipracovník
úradu, nemôže v takom prípade deti nútiť odísť, oni majú poskytovať poradenstvo a pomoc v rodine, nie
realizovať preberanie detí. Z. mala ochranársky postoj k H. a nechcela dopustiť ani to, aby on odišiel

s mamou. Výkon rozhodnutia bol nariadený a odňatie oboch detí bolo plánované na deň 20.12.2017.
Po tom, čo došlo k odňatiu mal. H. zo základnej školy, bol výkon prerušený, lebo v uvedený deň by sa
už nedal zrealizovať u Z.. Po výkone rozhodnutia sa všetko zmenilo, niekoľkokrát sa stretli s rodičmi a
na oddelení uzavreli dohodu vo veci stretávania sa s deťmi vždy na určité časové obdobie. Nakoniec
dňa 11.07.2018 sa rodičia dohodli na trvalej úprave práv a povinností k mal. deťom. Táto dohoda bola

predložená aj Okresnému súdu v Humennom a v zmysle nej sa rozhodlo. Teraz je situácia taká, že
v súčasnosti s rodinou nepracujú tak intenzívne ako v minulosti, nie je to potrebné, rodičia rešpektujú
konečné rozhodnutie súdu, deti sa stretávajú s oboma rodičmi, aj spoločne. Svedkyňa potvrdila, že
zo strany obžalovaného v podstate neustále dochádzalo k porušovaniu rozhodnutia súdov ohľadne
maloletých detí, a to až do obdobia po výkone rozhodnutia súdu, ktorý donútil otca deti - obžalovaného

zmeniť postoj. Z. je toho času zverená do starostlivosti otca, H. do starostlivosti matky, a je upravený
styk tak, že deti spolu jeden týždeň trávia u matky a jeden týždeň u otca. Dohoda o tom bola spísaná
11.07.2018 na úrade práce, tento návrh dohody bol predložený súdu a súd túto dohodu schválil v júli
2018.V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj slistinnými dôkazmi zospisuXT/XX/XXXX-rodnýmlistom,
rozsudkom XXC/XX/XXXX, rozsudkom KS Prešov XXCoP/X/XXXX, urgenciou, výzvou OS Humenné,

uzneseniami súdov, opisom vysvedčení, odpoveďou z ÚPSVaR, charakteristikou, odpisom registra
trestov, výpisom z evidencie priestupkov, a zo spisu 3T/28/2018 so závermi znaleckých posudkov
pripojených v tejto trestnej veci, s rozhodnutiami súdov, charakteristikou, s lekárskymi správami a inými
správami a s rozsudkom OS Humenné sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 24.07.2018.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že
obžalovaný H. H. svojím konaním oboma skutkami naplnil znaky skutkovej podstaty pokračujúceho
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., a to tak po stránke subjektívnej, ako
aj objektívnej, na základe čoho ho súd uznal vinným. V prvom skutku obžalovaný ako otec mal. syna H.
a mal. dcéry Z., aj napriek tomu, že v civilnom konaní Okresný súd Humenné právoplatne rozsudkom
sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 02.12.2014 zveril obe deti do osobnej starostlivosti ich matky H. H., od

02.11.2016, kedy tento rozsudok potvrdil odvolací súd, až do vydania uznesenia o vznesení obvinenia
zo dňa 17.02.2017, sofistikovaným spôsobom odmietal vydať deti matke, aj keď sa snažil navodiť dojem,
že ich vydať chce, neurobil nič, čím by odovzdania detí matke uľahčil, pretože jeho skutočným cieľom
bolo deti nevydať a matke ubližovať. Za tým účelom deti proti matke navádzal, vykresľoval ju ako zlú a
neschopnú matku, čím ich fakticky manipuloval a matke bránil ujať sa jej rodičovských práv i povinností,

v dôsledku čoho museli byť voči nemu opakovane použité opatrenia v občianskom súdnom konaní
smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu - výzva Okresného súdu Humenné sp. zn. XXEm/X/XXXX zo
dňa 01.04.2016 a uloženie poriadkovej pokuty uznesením sp. zn. XXEm/X/XXXX zo dňa 29.06.2016. V
druhom skutku zahŕňajúcom obdobie po vznesení obvinenia dňa opätovne odmietal vydať deti matke
až do dňa 24.07.2018, kedy došlo ku schváleniu dohody rodičov maloletých detí o zverení detí a úprave

práv a povinností rodičov k maloletým deťom súdnym rozhodnutím v konaní Okresného súdu Humenné
sp. zn. XXP/XXX/XXXX právoplatným 02.08.2018. Ani vtedy nerešpektoval rozsudok Okresného súdu
Humenné sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 02.12.2014 o zverení oboch detí do osobnej starostlivosti
matky H. H. a o úprave svojho styku otca s deťmi. Dopustil sa teda pokračovacieho trestného činu,
pretože ako páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových

skutkov sa v takom prípade posudzuje ako jeden trestný čin, pretože všetky čiastkové skutky toho
istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj
subjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchaťuvedenýtrestnýčin.Vtejtotrestnejveci
boli vypočutí viacerí svedkovia, no výpovede sestry obvineného H. L. a kamaráta E. H. súd vyhodnotil
ako účelové s cieľom napomôcť obvinenému; za vierohodnú považuje výpoveď sociálne pracovníčky

H.. J. F., ktorá vyčerpávajúcim spôsobom a s nadhľadom popísala nielen situáciu v rodine rozvedených
rodičov maloletých detí H. a Z., týkajúcu sa výkonu rodičovských práv a povinností, najmä styku s deťmi,
ale poukázala aj na to, že problémy nastali z dôvodu dlhodobej manipulácie detí zo strany otca, ktorý
pred deťmi dehonestoval postavenia matky a deti ju odmietali práve z dôvodu silného ovplyvňovania
otcom. Uvedené bolo potvrdené aj viacerými znaleckými posudkami vypracovanými v trestnom konaní i

v konaní o úprave práv k maloletým deťom, z ktorých vyplýva, že obžalovaný skutočne s obidvoma deťmi
manipuloval, matku deti vykresľoval negatívne, aby deti k nej ísť nechceli, čo sa mu aj dlhšiu dobu darilo.
Toto konštatovanie jednoznačne vyplýva zo záveru znaleckého posudku znalca PhDr. Eugena Čižeka,
z odboru psychológie, klinická psychológia deti č. 91/2017, podľa ktorého maloletý H. je vo vzťahu k
matke H. H. ovplyvňovaný až manipulovaný svojím otcom. Ak by matka deti skutočne bola taká, ako ju

obžalovaný vykresľoval, tak znalci by určite deti neodporučili zveriť do jej osobnej starostlivosti a ani
súd by nerozhodol o ich zverení matke. Tomuto záveru súdu nasvedčuje aj terajší stav, keď obidvaja
rodičia deti už rešpektujú rozhodnutie súdu a deti si odovzdávajú podľa ich vzájomnej dohody.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Podľa správy o povesti Obce Stakčín obžalovaný je rozvedený, žije v rodinnom dome spolu so svojimi
rodičmi a deťmi, v obci a na verejnosti sa správa slušne a jeho správanie doposiaľ nebolo riešené na

obecnom úrade.

Podľa odpisu registra trestov sa obžalovaný do stretu so zákonom v minulosti nedostal, nemá v ňom
nijaký záznam.Prokurátor uviedol, že aj keď obžalovaný H. H. spáchanie skutkov, kladených mu za vinu, popiera,
na podklade výsledkov vykonaného dokazovania má za to, že sa ich dopustil, a preto navrhol uznať

u neho vinu v zmysle podaných obžalôb a uložiť mu trest v dolnej polovici prípustnej trestnej sadzby
s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu, prípadne peňažný trest za zohľadnenia
poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/, bez priťažujúcej okolnosti.

Obžalovaný vo svojej záverečnej reči na svoju obhajobu povedal, že nikdy bývalej manželke nebránil v

styku s deťmi, aby si ich zobrala, a ani to nemal nikdy v úmysle, preto žiadal o oslobodenie. Pri udelení
práva posledného slova uviedol, že je nevinný.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že pred
spáchaním trestnej činnosti viedol riadny života a nespáchal doposiaľ nijaký trestný čin ( § 36 písm. j/
Tr. zák. ). Priťažujúcu okolnosť u neho súd nezistil.

Účelom trestu v trestnom konaní nie je odplata za spáchanie trestného skutku, ale ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov. Trest nesmie byť prostriedkom k riešeniu spoločenských problémov ani
nástrojom spoločenských zmien. Cieľom k dosiahnutiu účelu trestu je zabrániť odsúdenému v ďalšom
páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým pôsobiť výchovne aj

na ostatných členov spoločnosti. V prejednávanej veci súd dospel k presvedčeniu, že prevýchovu
doposiaľ netrestaného obžalovaného H. H. v naznačenom smere, teda aby v budúcnosti viedol riadny
život, je možné dosiahnuť aj bez trestu spojeného s odňatím osobnej slobody. Ako sankciu súd uložil
obžalovanému samostatný peňažný trest vo výmere 300,- eur a pre prípad jeho úmyselného zmarenia
mu ustanovil náhradný odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov, lebo je toho presvedčenia, že aj takto

uložený trest na neho bude dostatočne výchovne pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť
svojho konania a v budúcnosti sa už žiadnej podobnej ani inej trestnej činnosti dopúšťať nebude, lebo
v opačnom prípade, pri opätovnom trestnom stíhaní a odsúdení, by mu už hrozilo uloženie prísnejšieho
trestu.

Sprihliadnutímnavšetkyhoreuvedenéskutočnosti,akoajcitovanézákonnéustanovenia,bolopotrebné
vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia
na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie

v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby,
oznámenímjeaždoručenierozsudku.Rozsudokmôže odvolanímnapadnúťprokurátorprenesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba
oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto

výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti
vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.