Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 25, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010371
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818010371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Františka Kováča a JUDr. Romana Hargaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. marca 2019
prejednal odvolanie obžalovaného

W. M.,

nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom W., J. K. XXX/X, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktorépodalprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidza,sp.zn.2T/71/2018zodňa15.októbra2018atakto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza, č. 1Pv 49/18/3307 zo dňa 4.6.2018, doručenú Okresnému
súdu Prievidza dňa 6.6.2018, v ktorej mu bolo kladené za vinu, že sa mal dopustiť prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, dňa 10.12.2017 v čase o 11.55 h v

Prievidzi, na odstavnej ploche nákupného centra Kaufland, pri ulici Bojnická cesta v okrese Prievidza,
viedol osobné motorové vozidlo značky M. B., evidenčné číslo W.L po ceste uvedenej odstavnej plochy
v smere do centra mesta, pričom z dôvodu nevenovania sa vedeniu osobného motorového vozidla a
oslneniu slnkom oneskorene reagoval na chodkyňu V. H., ktorá v ľavotočivej zákrute, mimo vyznačený
priechod pre chodcov, z pohľadu vodiča z jeho ľavej strany vošla do jeho jazdnej dráhy, čím porušil
ustanovenie§4ods.1písm.c)zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeazmeneadoplneníniektorých
zákonov, v dôsledku čoho chodkyňa V. H. utrpela zranenia - zlomeninu horného a dolného ramienka
pravejlonovejkosti,zlomeninukrížovejkosti,zlomeninukĺbovejplôškyprehlavicupravejstehnovejkosti,

podvrtnutie stavcov krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého ramena a pomliaždenie ľavého členku, ktoré
ju budú obmedzovať v obvyklom spôsobe života 10 až 12 týždňov, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A., H. XX s nárokom na náhradu
škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný W. M. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa 10.12.2017 v čase o 11.55 h v Prievidzi, na odstavnej

ploche nákupného centra Kaufland, pri ulici Bojnická cesta v okrese Prievidza, viedol osobné motorové
vozidlo značky M. B.L po ceste uvedenej odstavnej plochy v smere do centra mesta, pričom z dôvodu
nevenovania sa vedeniu osobného motorového vozidla a oslneniu slnkom oneskorene reagoval na
chodkyňu V. H., ktorá v ľavotočivej zákrute, mimo vyznačený priechod pre chodcov, z pohľadu vodičaz jeho ľavej strany vošla do jeho jazdnej dráhy, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho chodkyňa V.
H. utrpela zranenia - zlomeninu horného a dolného ramienka pravej lonovej kosti, zlomeninu krížovej

kosti, zlomeninu kĺbovej plôšky pre hlavicu pravej stehnovej kosti, podvrtnutie stavcov krčnej chrbtice,
pomliaždenie pravého ramena a pomliaždenie ľavého členku, ktoré ju budú obmedzovať v obvyklom
spôsobe života 10 až 12 týždňov.

Bol za to odsúdený podľa §§ 157 ods. 1 Tr. zák., 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 10

mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a), 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená V. H. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný W. M. prostredníctvom
svojho obhajcu. Obhajca poukázal na obsah a výsledky znaleckého dokazovania (znalec z odboru
dopravy), keď najmä namietal, že by poškodená po parkovisku prešla 2,4 m, kde ju potom obžalovaný
zachytil ľavou prednou časťou vozidla a jej telo zostalo cca 50 cm od obrubníka. Ak by malo byť
prijateľné toto tvrdenie znalca, telo poškodenej by zostalo najmenej 1,5 až 2 m od obrubníka, z ktorého

na parkovisko vstupovala. Poškodená na jednej strane uviedla, že sa neponáhľala, ale tiež priznala, že
si takto (prechodom cez parkovisko mimo vyznačené miesto) chcela skrátiť cestu domov. Obžalovaný
aj svedok V. K. na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že poškodená po nehode hovorila, že sa
ponáhľala domov za svojím psom. Z hľadiska správania sa poškodenej je skutočne pravdepodobné, že
do jazdnej dráhy obžalovaného vstúpila náhle, teda rýchlo, pretože si krátila cestu mimo priechod pre

chodcov, lebo sa ponáhľala za svojím psom. Obhajca tiež namietal názor znalca, že obžalovaný mohol,
resp. mal predvídať pohyb chodcov po ploche parkoviska pred nákupným centrom. K tomu obhajca
poukázal na konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, z ktorého tiež vyplýva vo vzťahu
k nedbanlivostnému zavinenie, že okrem miery povinnej opatrnosti vyplývajúcej z ustanovení o cestnej
premávke, existuje aj subjektívne vymedzenie, ktoré spočíva v miere opatrnosti, ktorú je páchateľ (vodič)

schopný vynaložiť v konkrétnom prípade. Pritom o zavinenie z nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ
povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom sú
dané súčasne. K tomu právnemu názoru obhajca uviedol, že predvídať pohyb chodcov po parkovisku
je možné pokiaľ ich vodič vidí. Pokiaľ vodič chodca nevidí, tak nemôže predvídať ani jeho pohyb do
svojej jazdnej dráhy a už vôbec nie na miestach, ktoré nie sú pre pohyb chodcov určené. Obžalovaný

nemohol vedieť a ani predpokladať, že mu z miesta určeného na umiestnenie reklamným tabúľ vstúpi
pred auto poškodená, ktorá sa ponáhľala domov, čomu nasvedčuje aj fakt, že si skracovala cestu cez
plochu parkoviska. Obhajca navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť rozsudok súdu prvého
stupňa a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhli prokurátor krajskej prokuratúry a splnomocnenec
poškodenej odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Obhajca navrhol
odvolaniu obžalovaného vyhovieť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom prihliadol aj na
chybu, ktorá odvolaním vytýkaná nebola a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere

nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolaní súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý mu umožňoval
urobiť základné skutkové závery ohľadne jazdy obžalovaného a pohybu poškodenej peši na odstavnej

ploche nákupného centra Kaufland. Taktiež skutkové zistenia ohľadne zranení poškodenej vyplývajú z
vykonaného dokazovania.Senátu nadriadeného súdu však nie je známe, prečo podstatná skutková okolnosť uvedená v uznesení
o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr. por., tak aj v uznesení o vznesení obvinenia podľa
§ 206 ods. 1 Tr. por. a napokon aj v návrhu policajta na konanie o dohode o vine a treste v podobe:

„... prednou časťou narazil do pravého boku chodkyne V. H. ...“ nie je uvedená ani v skutkovej vete
obžaloby ani vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Takúto dôležitú skutkovú okolnosť, ako je
zrazenie poškodenej“, nie je možné si len „domýšľať“ zo skutkového zistenia vo výrokovej časti rozsudku
súdu prvého stupňa: „... vošla do jeho jazdnej dráhy ... v dôsledku čoho chodkyňa utrpela zranenia...“.
Prinajmenšom poškodená by inak mohla utrpieť zranenia aj po vojdení do jazdnej dráhy motorového

vozidla tak, že napr. zakopne a spadne na vozovku a podobne.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní síce vyplýva, že poškodená bola „zrazená“ vozidlom
obžalovaného.Zustanovenia§163ods.3Tr.por.všakvyplýva,žeodsudzujúcirozsudokmusívovýroku
okrem iného obsahovať spôsob spáchania trestného činu.

Tento nedostatok vo výrokovej časti o vine v rozsudku súdu prvého stupňa pritom nemohol odvolací
súd napraviť, pretože v odvolacom konaní rozhodoval len v dôsledku odvolania obžalovaného. Úprava
skutkovej vety v rozsudku tak, aby bola v súlade s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní,
by totiž bola urobená v neprospech obžalovaného.

Z pohľadu správnosti použitej právnej kvalifikácie potom senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že
skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa nenaplňuje zákonné znaky skutkovej
podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. Zo skutkovej vety rozsudku
súdu prvého stupňa nevyplýva objektívna stránka predmetného trestného činu v podobe takého konania
obžalovaného, ktorým bola spôsobená poškodenej ťažká ujma na zdraví. Za takéto konanie podľa § 157

ods. 1 Tr. zák. nemožno považovať samotné vedenie osobného motorového vozidla obžalovaným, keď
z dôvodu nevenovania sa vedeniu osobného motorového vozidla a oslnenia slnkom, len oneskorene
reagoval na chodkyňu, ktorá vošla do jeho jazdnej dráhy (skutková veta rozsudku súdu prvého stupňa).
Takéto oneskorené reagovanie totiž nemusí automaticky nahradzovať, resp. byť totožné so skutkovým
záverom o zrazení poškodenej.

Výrok rozsudku o uznaní viny obžalovaného pre trestný čin musí obsahovať popísanie skutku takým
spôsobom, aby tu bolo bez akýchkoľvek pochybností výslovne uvedené, akým konaním obžalovaného
došlo k spôsobeniu následku, ktoré zakladajú objektívnu stránku (konanie a následok) trestného činu.
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa takýto zákonný výrok o vine neobsahuje.

Ďalej senát odvolacieho súdu prisvedčil aj odvolaniu obžalovaného, pokiaľ tento namietal naplnenie
subjektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. v podobe zavinenia vo
forme nedbanlivosti. Tu je predovšetkým potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním nebolo vyvrátené
tvrdenie obžalovaného, že poškodenú predtým ako sa zjavila pred jeho vozidlom, nevidel. Toto jeho

tvrdenie pritom korešponduje aj s výpoveďou poškodenej, ktorá síce uviedla, že z miesta odkiaľ vstúpila
na vozovku, mala rozhľad, pričom do vozovky vstúpila preto, že tiež nevidela vozidlo obžalovaného.
Potom je možné prisvedčiť názoru obhajcu v tom, že pokiaľ vodič chodca nevidí, tak nemôže ani
predvídať jeho pohyb do svojej jazdnej dráhy.

Znalec z odboru dopravy pritom ako prvotnú príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska uviedol
to, že poškodená začala predchádzať cez vozovku za situácie, že z pravej strany prichádzalo vozidlo
obžalovaného, čím vytvorila kolíznu situáciu. Ako druhú technickú príčinu síce znalec uviedol neskorú
reakciu vodiča na vojdenie poškodenej do vozovky.

Ktejtodruhejtechnickejpríčinedopravnejnehody(oneskorenáreakciavodiča)všaksenátnadriadeného
súdu z pohľadu právneho pri hodnotení zavinenia obžalovaného poukazuje aj na nasledovné zistenia
znalca. Znalec uviedol, že poškodená sa po vstupe na vozovku tu nachádzala asi 2,1 sekundy
(stredná hodnota). V momente vstupu poškodenej do vozovky sa vozidlo obžalovaného nachádzalo vo
vzdialenosti asi 8,8 m (stredná hodnota). K týmto časovým a priestorovým zisteniam znalec uviedol, že

obžalovaný mal možnosť dopravnej nehode zabrániť, ak by na chodkyňu reagoval o 0,5 sekundy skôr,
ako v skutočnosti reagoval, to znamená, že v čase 1,5 s pred stretom vo vzdialenosti 5 m pred stretom
s poškodenou.K týmto znalcom uvádzaným najmä jeho časovým zisteniam pohybu poškodenej po vozovke prakticky
menej ako 2 sekundy (v pochybnostiach v prospech obžalovaného - znalec uvádzal 1,7 s až 2,4 s),
keď reakčná doba vodiča spolu s nábehom brzdných tlakov je takmer 1 sekunda, potom síce možno

hovoriť o technických možnostiach zabránenia zrážky, ak by vodič reagoval o 0,5 s skôr, avšak pre
zavinenie obžalovaného podľa Trestného zákona tieto údaje nesvedčia. Takúto zvýšenú pozornosť
chodcom možno od vodiča očakávať na prechode pre chodcov. Nie však za situácie, že poškodená
vstúpi do vozovky z miesta, ktoré vôbec nie je vyhradené pre pohyb a zdržiavanie sa chodcov. Naviac
z pohľadu možnosti viditeľnosti vodiča bola poškodená „schovaná“ pri stĺpe reklamného zariadenia,

ktorého šírka je prakticky rovnaká ako telo človeka. Naviac aj súd prvého stupňa ustálil, že obžalovaný
bol v dobe kolíznej situácie „oslnený“ slnkom.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že zavinenie čo i len z nedbanlivosti obžalovaného, v podobe čo
i len hypotetickej možnosti predvídania kolíznej dopravnej situácie, nie v súlade s objektívne zistenými
okolnosťami tejto dopravnej situácie charakterizovanej miestom a povahou komunikácie, chovaním

poškodenej chodkyne, poveternostnými podmienkami. Tieto okolnosti musel obžalovaný ako vodič
vnímať, skúmať a vyhodnotiť prakticky v zhruba jednej sekundy.

Z takto rozvedených dôvodov senát nadriadeného súdu dospel k záveru, že obžalovaný nenaplnil znaky
trestného činu ani po objektívnej stránke ani z hľadiska zavinenia vo forme nedbanlivosti. Preto zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z dôvodu, že napadnutým rozsudok
boli porušené ustanovenia Trestného zákona. Sám rozsudkom rozhodol odvolací súd podľa § 322 ods.
3 Tr. por. tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože skutok
nie je trestným činom.

Súčasne odvolací súd urobil podľa § 288 ods. 3 Tr. por. obligatórny výrok o odkázaní poškodenej s jej
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.