Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/243/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617203618
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3617203618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu K. R., a.s., so sídlom K., Z. XXX/A, T.: XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Z. C., O.., s.r.o., so sídlom K., M. XX, proti žalovanej
M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. U. XXXX/X, o zaplatenie 911,27 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. marca 2018, č.k. 3Csp/118/2017-72,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku III. o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
764,82 €, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 764,82€ od 08.06.2017 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou
podanou na súde dňa 24.07.2017 domáhal zaplatenia sumy 911,27 € s príslušenstvom. Z vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie zistil, že predchodca žalobcu so žalovanou uzatvorili dňa 30.04.2013

zmluvu o úvere na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver v celkovej výške 1.000 €. Žalovaná
sa zaviazala úver splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 42,62 €. RPMN predmetného úveru bola
31,77%. Súd z prehľadu splátok zistil, že žalovaná celkovo uhradila sumu 235,18 €. Vzhľadom na
neplnenie povinnosti riadne a včas splácať úver ju predchodca žalobcu výzvou zo dňa 15.07.2014 vyzval
na zaplatenie dlžnej sumy. Keďže žalovaná na výzvu nereagovala, tak predchodca žalobcu pristúpil k
zosplatneniu celého dlhu k 31.07.2014, čo žalovanej oznámil listom zo dňa 31.07.2014. Následne na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 prešla pohľadávka na žalobcu. Právne vec

súd prvej inštancie posúdil najmä podľa § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie po preskúmaní žalobcovho nároku dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia istiny 911,27 €, úrokov vo výške 952,13 €, úroku z nesplatenej
istiny vo výške 25.50% ročne zo sumy 911,27 € od 08.06.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo
výške 5,25% ročne zo sumy od 08.06.2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 4,42 €. Súd preskúmal
zmluvu o úvere. Táto je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva

obsahuje údaj o RPMN vo výške 31,77%. Po vykonaní výpočtu súd zistil, že RPMN predmetného úveru
je vo výške 34,89%. Súd pri výpočte počítal s úverom vo výške 1.000 €, ktoré má spotrebiteľ splatiť
v priebehu 36 mesiacov v splátkach vo výške 42,62 €. Po vykonaní výpočtu by mala byť RPMN pre
tento úver vo výške 34,89%. To znamená, že RPMN je uvedená nesprávne, a v predmetnej zmluveje RPMN uvedená v nižšej výške ako v skutočnosti je. Čím nižšia RPMN, tým je úver pre spotrebiteľa
atraktívnejší, pretože by mal byť pre spotrebiteľa výhodnejší v tom, že odplata za poskytnutie úveru
nebude tak vysoká. V tomto prípade teda došlo k nesprávnemu uvedeniu RPMN, čo má podľa súdu za

následok, ako by zmluva RPMN neobsahovala. Preto sa poskytnutý úver bude považovať v zmysle §
11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej
bol poskytnutý úver vo výške 1.000 €. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca
má nárok len na nesplatenú istinu spolu so zákonným úrokom z omeškania. Žalovaná celkovo žalobcovi

uhradila sumu 235,18 €. Žalobca tak má nárok na sumu 764,82 € (1.000 - 235,18 = 764,82 €). Súd preto
rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 764,82 € spolu so zákonným úrokom z
omeškania. Súd tak žalobcovi priznal nárok v celkovej výške 764,82 € spolu s úrokom z omeškania v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, ako si ho žalobca uplatnil. Súd žalobcovi priznal úrok
z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 764,82 € od 08.06.2017 do zaplatenia. Súd mu tento úroky
priznal tak, ako si ich žalobca uplatnil, napriek tomu, že žalobca mal nárok na úrok z omeškanie od

nasledujúcehodňapozosplatnenípohľadávky.Súdžalobuvzhľadomnabezpoplatkovosťabezúročnosť
úveru v časti uplatnených vyčíslených úrokov, zmluvného úroku a poplatkov zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania, keďže obe strany boli v spore čiastočne úspešné. Žalobca žiadal istinu 911,27 € a príslušenstvo
956,55 €. Súd mu priznal 768,82 €, čo predstavuje 41,16% žalobcom žalovaného nároku. Žalobca mal

teda úspech vo výške 41,16% a žalovaná vo výške 58,84%. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán
sporu súd preto žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku III. o náhrade trov konania podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca namieta, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť,

keď súd svojím postupom znemožnil účasť žalobcu na konaní a bez toho, aby žalobcu oboznámil o
výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere. Súd
nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nepostupoval
podľa § 129 CSP. Súd nevyzval žalobcu ani podľa § 157 CSP. Súd nevytýčil termín predbežného
prejednania sporu podľa § 168 CSP. Súd nevytýčil termín pojednávania podľa § 177 ods. 1 CSP. Žalobca

malzato,žetakýtopostupsúduniejevsúladesozásadamiúčelnostiahospodárnostikonaniaanastáva
situácia, kedy jedinou možnosťou procesnej obrany žalobcu je právo podať odvolanie, čím sa de facto
prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Ďalej dôvodil tým, že
vzorec na výpočet RPMN sa v čase menil a preto nie je možné len jednoduchým uvedením vstupných
údajov do akejkoľvek internetovej tabuľky a tvrdiť, že výpočet RPMN v zmluve nie je uvedený správne.

V tomto poukázal na skutočnosť, že tvrdenie súdu o tom, že údaj o výške RPMN je nesprávna, nie je
podľa žalobcu pravdivým. Mesačná splátka vo výške 42,62 Eur pozostávala zo splátky istiny a úroku vo
výške 40 Eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 2,62 Eur, ktorého výška bola určená v zmysle
Sadzobníka poplatkov. Poukázal na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je toho

názoru, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových
nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú
poplatkyzanepovinnépoisteniekúveru,tzn.,žeaknazískanieúverunebolopoisteniepovinné,poplatok
za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov
sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie

za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebol
poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí
doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie
za ponúkaných podmienok. Banka pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi)
informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je výške 20,12 Eur, tak žalobca (banka)

zašlepredjejsplatnosťoužalovanému(dlžníkovi)list,ktorýmmuoznámitútoponíženúsplátkuazároveň
muoznámi,žesajednáoposlednúsplátku.Uvedenéjeprávezdôvodu,žebankovýsystémjenastavený
na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť
výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch (časť 2 zmluvy) a z dôvodu, že výška mesačnej
splátku (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. V danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie

vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g)
zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, tzn., že ak
na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových
nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, lenak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. Mal za to,
že výška RPMN bola vypočítaná správne, a preto súd nesprávne rozhodol, keď zmluvu o úvere z
vyššie uvedeného dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Podľa právneho názoru žalobcu

je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho
rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia
súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré
musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia
porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd
žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379
a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1zákonaCSP,keďnebolopotrebnézopakovaťalebodoplniť
dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti II. a vo výroku III. o
náhrade trov konania je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z nasledovných
dôvodov:

5. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a

náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím
bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

6. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku

a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predchodca žalobcu O. (ďalej len „predchodca žalobcu“)
uzatvoril so žalovanou dňa 30.04.2013 zmluvu o úvere - „dostupnápôžička“ (ďalej len „zmluva o úvere“)
na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1000,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať

v 36 mesačných splátkach vo výške 42,62 €. Dátum prvej splátky bol stanovený do 15.05.2013. Výška
úrokovej sadzby v zmluve o úvere bola 25,50 % ročne. RPMN bola 31,77 % a priemerná RPMN 47,29%.
Dátum konečnej splatnosti bol stanovený na deň 15.04.2010. Ako celková výška nákladov bola uvedená
suma 449,99 €. V zmluve je dohodnuté aj poistenie, a to základný súbor poistenia.

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že poskytnutý úver treba
považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez
poplatkov v dôsledku nesprávne uvedenej výšky RPMN v zmluve o úvere, keď súd po vykonaní výpočtuzistil, že RPMN predmetného úveru je vo výške 34,89%, a teda RPMN v zmluve o úvere je uvedená v
nižšej výške v neprospech spotrebiteľa.

11.Vodvolanížalobcanamietal,žepoplatokzapoistenienebolzarátanýdocelkovýchnákladov,nakoľko
žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou
na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok, a tak dojednané poistenie schopnosti
splácania úveru nebolo podmienkou veriteľa pre poskytnutie úveru v zmysle citovaného § 2 písm. g)
zákona o spotrebiteľských úveroch.

12.Odvolacísúdmázato,žežalobcauzatvorilsožalovanouspotrebiteľskúzmluvu,ktoráještandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Uzavretá zmluva úvere má tak charakter formulárovej zmluvy,
ktorej obsah vopred pripravil žalobca ako dodávateľ pre vopred neurčený počet zákazníkov -
spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy vyplýva, že súčasťou pripravenej formulárovej zmluvy bolo poistenie
poskytnutého úveru, pričom z obsahu takto uzavretej formulárovej zmluvy nevyplýva, že by dlžníkovi

mohol byť poskytnutý spotrebiteľský úver aj bez dojednania poistenia. Z bodu 2. zmluvy naopak
vyplýva skutočnosť, že dlžník si iba mohol vybrať z veriteľom ponúkaných súborov poistenia. Zo zmluvy
nevyplýva, že by žalovaná mohla odmietnuť ponúkané poistenie.

13. V prípade, že by žalobca mienil posudzovať zmluvu o úvere a uzavretú poistnú zmluvu samostatne,

prejavil by to v zmluve o úvere aj v prípadnom rozčlenení splátky na splátky zo zmluvy o úvere a splátky
z poistnej zmluvy. Ak by sa aj vychádzalo z toho, že poistenie bolo dobrovoľné, a teda nezapočítava sa
do celkových nákladov úveru, potom je pre výpočet celkových nákladov úveru potrebné násobiť počet
splátok, t. j. v zmluve o úvere uvedený počet 36 sumou 40 €, a teda splátka bez poistenia. Takáto výška
splátky bez poistenia ale zo zmluvy o úvere výslovne nevyplýva, keďže toto odvolací súd zistil len zo

žalobcom predloženého sadzobníka poplatkov účinného od 01. januára 2013. Z uvedeného vyplýva, že
splátka úveru bola vo výške 40,- € a poistné v sume 2,62 €. Spolu teda by išlo o splátku v sume 42,62 €,
čo zodpovedá aj výške splátky uvedenej v zmluve o úvere. Z uvedeného a z úverovej zmluvy je zrejmé,
žalobca do výšky splátky započítal aj výšku poistného. Ak sa teda vynásobí počet splátok (t. j. 36) výškou
splátky bez poistenia (t. j. 40 € - hoci v zmluve uvedená vo výške 42,62 €) výsledkom by mala byť suma,

ktorá zodpovedá celkovým nákladom úveru, keby sa do celkových nákladov nezapočítavajú poplatky
spojené s poistením úveru ako uvádzal žalobca v odvolaní. Výsledkom je teda suma 1440,- € z ktorej
po odpočítaní výšky úveru 1000,- € je suma 440,- €, a teda táto suma by mala zodpovedať celkovej
výške nákladov úveru, ak by sa poistenie nezapočítavalo do týchto nákladov. V zmluve o úvere je však
uvedená suma 449,99 €, čo tejto sume nezodpovedá. Pokiaľ však do celkových nákladov sa započíta

aj poistenie, keďže zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca k výške splátky poistenie započítal (t. j. výška
splátky v zmluve 42,62 €), výsledná suma celkových nákladov je (36x42,62-1000) vo výške 534,32 €,
čo opäť nezodpovedá v sume uvedenej v zmluve o úvere a ide o vyššiu sumu ako je tá uvedená v
zmluve o úvere.

14. Pokiaľ tvorilo výšku splátky úveru aj poistenie ako je to v zmluve o úvere výslovne uvedené, odvolací
súd je toho názoru, že malo byť nevyhnutne poistenie ako také zahrnuté aj do výpočtu celkovej čiastky
spojených s úverom (§ 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že do celkových nákladov (a teda ani do výšky RPMN) uvedenej v zmluve nebolo
zahrnuté dohodnuté poistenie. Tieto údaje v zmluve o úvere sú tak uvedené v nesprávnej výške. Ak

chýbačoilenjednaználežitostívymenovanýchv§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pretože uvedený zákon nepredpokladá
kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymenovaných v ust. § 9 ods. 2
uvedeného zákona, je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ predchodca žalobcu
nesprávne uvádzal náklady úveru a nesprávne uvádzal výšku RPMN, takýto úver treba pre absenciu

náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov, ako uviedol aj súd prvej inštancie.

15. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom prvej
inštancie z dôvodu, že rozsudok nedostatočne odôvodnil, odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu

námietku žalobcu nemožno považovať za dôvodnú. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd
prvej inštancie rozsudok náležite odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia má
všetky náležitosti vyžadované uvedeným ustanovením. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
nepochybne vyplýva, na základe akých úvah s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel súdprvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie pri
odôvodnenísvojhorozhodnutiadbalajnato,abyjehoodôvodneniebolopresvedčivé.Odvolacísúdďalej
konštatuje, že v danej veci boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez nariadenia pojednávania

podľa § 297 písm. b) CSP.

16. Vzhľadom na uvedené, keďže predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkov,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a vo výroku III.
o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255
ods.1 a § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Žalovanej však žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli a tieto nevyplývali ani z obsahu spisu, a preto odvolací súd rozhodol tak,
že žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).