Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 11C/220/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7506210970
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mlejová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7506210970.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcov 1/ A. I., nar. XX.X.XXXX,

bytom I. 6, XXX XX G. C., 2/ B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. C., C. XX, 3/ M. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I.
XXX, XXX XX G. C., 4. M. O., nar. X.X.XXXX, bytom K. 10, XXX XX C., 5/ E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
Y. XX, M. nad K., 6/ L. I., nar. X.X.XXXX, bytom I. č. d. 6, XXX XX G. C., 7/ A. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
I. č.d. XXX, 8/ B. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č.d. XXX, 9/ M. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom I. č.d. XXX,
XX/ maloletej C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom C., O. XX, zastúpená zákonnou zástupkyňou matkou M. A.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C., Y. XX, všetci zastúpení Q. kanceláriou T., Z., K. s.r.o., Z. XX, XXX XX C.,
proti žalovanému E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Z. XX, zastúpený B.. M. Y., advokátom, advokátska

kancelária, Z. XX, XXX XX C., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovia 1/ - 10/ sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanému 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Q. I., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom I. X a A. I. - žalobca boli pôvodnými žalobcami, ktorí podali
žalobu dňa 3.10.2006 a túto žalobu spresnili podaním zo dňa 9.5.2007, v ktorej žiadali, aby súd určil, že
nehnuteľnosti zapísané na Katastrálnom úrade v Košiciach, Správe katastra Košice-okolie katastrálneho
územia I. na liste vlastníctva č. XX, a to parcela KN-C č. XX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2,

parcela KN-C č. XX/X zastavaná plocha o výmere XX mX a parcela KN-C č. XX zastavaná plocha o
výmere XX mX patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalobcu, každého v 1/2 k celku.
Zároveň žiadali, aby žalovaný bol povinný uhradiť im trovy tohto konania.

2. Súd uznesením zo dňa 24.9.2012 pripustil do konania na strane žalobcov 3/ až 10/, ktorí podľa
osvedčenia o dedičstve boli dedičmi po B. I., ktorý zomrel X.XX.XXXX a po ktorom sa viedlo dedičské
konanie pod sp. zn. XXD XXX/XXXX, V. X/XXXX.

3. Pôvodní žalobcovia Q. I. a A. I. žalobu odôvodnili tým, že zhodne tvrdili, že v roku XXXX na základe
neperfektnej zmluvy, ktorú uzavrel nebohý otec žalobkyne 1/ B. I. starší so žalobkyňou Q. I. a jej
manželom získali ako dar predmetnú nehnuteľnosť taktiež B. I. starší podaroval susediacu nehnuteľnosť
otcovi žalovaného Z. I.. V. zmluva medzi B. I. starším a otcom žalovaného nebohým Z. I. bola uzavretá v
roku 1968 a bola už uzavretá písomne. Nebohý B. I. starší sa narodil v roku XXXX a v čase, kedy došlo k
darovaniu mal XX rokov, bol vo vysokom veku, jeho prejav vôle však bol jednoznačný, nielen vo vzťahu

k žalobkyni, ale aj vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného Z. I.. Ani otec žalovaného nemal
nehnuteľnosť majetko-právne usporiadanú, i keď bola písomná darovacia zmluva, išlo len o darovanie
ideálneho podielu, a preto aj otec žalovaného si usporiadal vlastnícke právo na základe toho istého
inštitútu ako oni, t.j. na základe vydržania. Žalobkyňa tvrdila, že vstúpila do užívania ešte v roku 1963za účinnosti stredného občianskeho zákonníka a tak ako ona, ani právni predchodcovia žalovaného
nemali pochybnosti o tom, že by držba nebola oprávnená, lebo nikto ju nespochybnil. Pokiaľ žil otec
žalovaného, žiadne spory ani nezhody v otázkach užívania neboli.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a to z dôvodu, že tvrdenia žalobcov o nadobudnutí výlučného
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe vydržania sú účelové a v rozpore s
existujúcim skutkovým a právnym stavom, ako aj existujúcimi listinnými dôkazmi, t.j. najmä notárskou
zápisnicou č. N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa 17. 5.1968, registrovanej Štátnym notárstvom Košice-vidiek

pod číslom R I XXX/XX, ako aj Notárskou zápisnicou č. N XX/XXXX, NZ XX/XXXX zo dňa 7.2.2000,
spísanej notárom JUDr. Pavlom Semjanom a právne významnými skutočnosťami tam uvedenými. Tvrdil,
že jeho právny predchodca nadobudol výlučné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam spôsobom
podrobne popísaným v notárskej zápisnici č. N XX/XXXX, NZ XX/XXXX zo dňa 7.2.2000 a ako výlučný
vlastník ich do smrti dobromyseľne užíval.

5. Okresný súd Košice-okolie rozhodol rozsudkom č.k. 11C/220/2006-160 zo dňa 5.10.2012 a žalobe
vyhovel v celom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a na základe tohto odvolania bol rozsudok zrušený

uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/401/2012-183 zo dňa 31.1.2014.

7. Pôvodná žalobkyňa Q. I., rod. I., nar. X.X.XXXX zomrela dňa XX.X.XXXX a do konania na strane
žalobcu vstúpili dedičia - jej päť detí: B. I., B.. Z. I., L. I., A. I., T. Y., rod. I., ktorá zomrela a prichádzajú

do úvahy dedičia: A. Y., B. Y., M. Y., maloletá C. Y., ktorí na podanej žalobe trvali.

8. Dňa 20.2.2015 zomrel žalobca B.. Z. I., a preto súd pokračuje v konaní s jeho právnymi nástupcami
- M. I., M. O. a E. A., ktorí taktiež na podanej žalobe trvali.

9. Následne na to zmenili žalobný návrh a žiadali, aby súd pripustil túto zmenu, v ktorej by určil, že
predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej Q. I. zomrelej dňa XX.X.XXXX v celosti.

10. Súd uznesením zo dňa 20.3.2017 pripustil túto zmenu žaloby.

11. Žalobcovia pôvodne žiadali, aby súd určil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v pomere 1/2
k celku je Q. I. a A. I. (žalobca 1/) taktiež v pomere 1/2 k celku. Nadobudnutie vlastníckeho práva
označených nehnuteľností vydržaním odôvodnili tak, že nebohý otec pôvodnej žalobkyne 1/ spolu s
jej nebohou matkou ešte za ich života v roku 1963 (za účinnosti zák. č. 141/1950 Zb.) darovacou

zmluvou, ktorá nebola urobená písomnou formou previedli nehnuteľnosti na ňu a jej manžela a že
odvtedy nehnuteľnosti pokojne, nikým nerušení užívali v dobrej viere, že patria do jej a manželovho
vlastníctva a že po manželovi nadobudol vlastníctvo žalobca 1/ - syn, ktorý s rodičmi žil v spoločnom
dome od svojho narodenia.

12. Podaním zo dňa 20.2.2017 zmenili svoj žalobný návrh a žiadali, aby súd určil, že predmetné
nehnuteľnosti patria do dedičstva v celosti po poručiteľke Q. I., pôvodnej žalobkyni. Žalobcovia neuviedli
súdu dôvody, ktoré ich viedli k zmene žalobného návrhu. Tvrdili, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla
Q. I. od B. I. staršieho v roku 1963 ako dar a tieto nehnuteľnosti vydržala k 1.1.1992.

13. Právny zástupca žalovaného poukázal na chaotické tvrdenia žalobcov: pôvodne tvrdili, že Q. I. a jej
manželovi darovali predmetné nehnuteľnosti rodičia a neskôr tvrdili, že Q. I. daroval tieto nehnuteľnosti
otec, a preto nie je jasné, od koho tieto nehnuteľnosti nadobudla Q. I. a či ich nadobudol aj jej manžel.

14. V posledných prednesoch žalobca 1/ upresnil dôvody a spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k
predmetnýmnehnuteľnostiamatvrdil,žeQ.I.nadobudlatietonehnuteľnostiodB.I.staršieho,darovaljejnehnuteľnosť, na ktorej bola postavená „M. chyža“, ktorú zbúrali a spoločne s otcom postavili prístavbu
k rodinnému domu I..

15. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci: Z výpisu z katastra nehnuteľností Košice-
okolie súd zistil, že na liste vlastníctva č. 53 katastrálneho územia I. sú zapísané parcely KN-C č. XX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 397 m2, parcela KN-C č. XX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 18 m2 a parcela KN-C č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2 ako výlučné
vlastníctvo žalovaného.

16. Žalovaný túto nehnuteľnosť nadobudol dedením na základe osvedčenia o dedičstve č. k. D XXX/
XX, V. XX/XX zo dňa 23.9.2002 po nebohom Z. I., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. X a zomrelom
XX.X.XXXX.

17. Z výpisu z katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa 18.6.2002 bolo preukázané, že predmetné
nehnuteľnosti, ktoré sú vedené na LV č. XX nadobudol Z. I., nar. XX.X.XXXX osvedčením o vydržaní č.
N XX/XXXX Nz XX/XXXX do výlučného vlastníctva.

18. Z osvedčenia o prehlásení účastníka o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré je obsahom
notárskej zápisnice N XX/XXXX, Nz XX/XXXX a v ktorom došlo k prehláseniu, že predmetné parcely
sú totožné s časťou parciel pôvodne vedených v pozemno-knižnej zápisnici č. XX katastrálneho územia
I.. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX-XX vypracovaným Geodéziou Prešov a.s. boli oddelené
v teréne reálne vydelené nehnuteľnosti. Taktiež uviedli, že skutočný stav je taký, že pôvodní podieloví

spoluvlastníci zapísaní v pozemno-knižnej zápisnici č. XX katastrálneho územia I. ešte pred rokom 1940
na základe dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou sa medzi sebou vysporiadali
tak, že právnemu predchodcovi Z. I. - Q. I., jeho starému otcovi, pripadli do vlastníctva nehnuteľnosti,
ktoré sú na geometrickom pláne označené ako parcely č. XX/X, XX, XX, XX/X, XX/X a XX. Na základe
tejto dohody Q. I. užíval ako svoje vlastníctvo reálne vydelené, a to až do roku 1954, kedy ústnou

darovacou zmluvou daroval tieto nehnuteľnosti svojmu vnukovi Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. 7, ktorý
ich užíval pokojne a nikým nerušený. Na základe tohto osvedčenia sa vyznačilo vlastnícke právo pre Z.
I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. X k predmetným nehnuteľnostiam.

19. Darovacou zmluvou, ktorá je obsahom notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX nadobudol Z.

I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. X od B. I. staršieho podiel vedený v pozemno-knižnej zápisnici č. XX pod
bodom B-X a B-XX v pomere XX/XXX k celku a týka sa to nehnuteľnosti č. XX/X dom-dvor o výmere
XXXX mX, parc. č. XX/X hospodárske budovy o výmere XXX m2 a parc. č. XX záhrada o výmere XXXX
m2.

20. Pôvodná žalobkyňa Q. I. aj ostatní žalobcovia tvrdili, že Q. I. sa vydala k susedom a nakoľko dom I.,
ktorý bol postavený na parcele KN-C XX bol pre jej rodinu malý, preto jej otec B. I. starší v roku XXXX
daroval predmetné nehnuteľnosti ústnou zmluvou.

21. Svedkovia B. Y., M. P., Z. I., ktorí sú príbuzní s účastníkmi konania vo svojich svedeckých
výpovediachpotvrdili,žedošlokdarovaniunehnuteľnostiQ.I.,pôvodnejžalobkynijejotcom.Narozsahu
nehnuteľnosti sa v podstate zhodli aj so žalobcom 1/, že išlo o nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve
M., ktorí ju odpredali B. I. staršiemu a on ju následne daroval. Na tejto nehnuteľnosti si Q. I. spolu
s manželom postavili prístavbu k rodinnému domu I.. Taktiež svedkovia sa nevedeli vyjadriť, či bola

uzavretá písomná darovacia zmluva.

22. Svedkyňa E. N. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že vstup do domu I. bol z parcely XX/X,
teda z hornej časti, kde bol starý I. dom. Súd nemal dôvod jej neveriť, nakoľko jej svokra mala dom na
spoločnom dvore s I.. Skutočnosť, že Q. I. spolu s manželom postavili prístavbu k rodinnému domu I.,

nikto z účastníkov nenamietal, a teda súd mal za preukázané, že na parcele KN-C XX/X, XX/X a XX je
postavená stavba, ktorá je vlastníctvom nebohej Q. I. a jej manžela. G. Q. I., ale aj terajší žalobcovia
tvrdili, že nadobudla predmetné pozemky ako dar od otca na základe ústnej darovacej zmluvy a užívala
ich ako vlastné, nikým nerušená, a teda ich získala vydržaním k X.X.XXXX.23. Súd právne posúdil nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom vydržaním.
Žalobcovia tvrdili, že Q. I. vstúpila do užívania v roku 1963, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka

140/1950 Zb. Desaťročná vydržacia doba podľa § 115, § 116 ods. 1 v spojení s § 145 Zákona č.
141/1950 Občianskeho zákonníka začala plynúť od roku 1963 a uplynula v roku 1973 za účinnosti
súčasného Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.), ktorý vydržanie až do novely prijatej zák.
č. 131/1982 Zb. tento inštitút nepoznal. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom
bola zavedená až novelou vykonanou zák. č. 131/1982 Zb. účinnou od 1.4.1983. Rozsah subjektov

vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj
rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo, najmä k pozemkom. Novelou
občianskeho zákonníka vykonanou zák. č. 509/1991 Zb. účinnou od 1.1.1992 boli tieto obmedzenia
odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila
započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v
porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom

nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov a
zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu
pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.

24. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,

ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125).

25. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

26. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

27. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku

kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonnom stanovenú dobu. Funkciou vydržanie je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Opak ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu v prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri

zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym.

28. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi
vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej
doby. V zmysle citovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným
držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v

omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba
zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia účastníka a treba vždy brať do úvahy, že držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať nemal, respektíve nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o
tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec

patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho
prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva
v znalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúcehonesprávnehoposúdeniaprávnychdôsledkovprávnychskutočností.Vzhľadomnavšeobecne(ajvoblasti
súkromného práva) uznanú zásadu neznalosť zákona neospravedlňuje, vyplývajúcu z podstaty práva
právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia občianskeho

zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno
takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

29. V predmetnej veci pôvodná žalobkyňa Q. I. sa ujala držby na základe ústnej darovacej zmluvy
aj napriek tomu, že občiansky zákonník z roku 1950 pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

trvá na písomnej darovacej zmluve. A preto nielen žalobkyňa, ale aj jej otec B. I. starší so zreteľom
na všetky okolnosti mohli vedieť, že na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je potrebná
písomná zmluva. Sám žalobca potvrdil, že B. I. starší bol rychtárom v obci, bol veľmi vzdelaný, chytrý
a teda sa predpokladá, že vedel o tom, že je potrebná písomná zmluva na prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, lebo následne podiel predmetných nehnuteľností daroval žalovanému na základe
takejtozmluvy.SozreteľomnavšetkyokolnostipôvodnážalobkyňaQ.I.nemohlabyťvdobrejviere,žeje

vlastníčkoupredmetnýchnehnuteľností,ajkeďsubjektívnemohlabyťosvojomvlastníctvepresvedčená.
Podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950 a tiež aj Občianskeho zákonníka účinného v súčasnosti
sa jednoznačne požaduje na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam písomná zmluva. Z týchto
dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Žalovaný mal v tomto konaní úspech, a preto súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100%
s tým, že zaviazal žalobcov uhradiť trovy tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie
odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania.

Odvolanie musí byť podpísané a predložené v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.