Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/211/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217209435
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217209435.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci žalobcu: Ing. K. E., PhD., bytom
M. XXX/XX, V., proti žalovanému: Z. S., bytom A. N. XXX/XX, O. N., zastúpeného splnomocnencom:
zselinszky s. r. o., so sídlom Laurinská 3, Bratislava, o bezplatné odstránenie vád diela, o odvolaní
žalobcu proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 12C/18/2017-52 zo dňa 7.2.2018, takto

r o z h o d o l :

I.OdvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuII.onárokunanáhradutrovkonania
p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. priznal

žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov
konania použitím ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vecne
argumentoval tým, že žalovaný podal vyjadrenie k žalobe, a preto mu priznal nárok na náhradu trov
konania.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania podal odvolanie
žalobca. V odvolaní uviedol, že podanou žalobou žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť
bezplatne odstrániť vady diela špecifikované v žalobe. Súdny poplatok na výzvu súdu prvej inštancie v
stanovenej lehote nezaplatil. V dôsledku časovej tiesni opravy diela pred zimným obdobím sa rozhodol
po zvážení všetkých argumentov pre a proti vyriešiť vady diela inou cestou. Vady diela spôsobovali v

minulom zimnom období nemožnosť otvoriť malú bránku a garážovú bránu na ulicu. Sám sa rozhodol
svojpomocne vady diela odstrániť. Keby neodstránil vady diela, nemohol by v túto zimu vychádzať z
domu. Vzhľadom na to, že pri vyrubení súdneho poplatku ide o vzťah štátu a poplatníka, k zastaveniu
konania došlo z dôvodov nezaplatenia súdneho poplatku a uznesenie o zastavení konania sa protistrane
nedoručuje, neboli dôvody na to, aby súd rozhodoval o vzájomnom vzťahu strán, pokiaľ ide o náhradu
trov konania a už vôbec neboli dôvody na to, aby súd prvej inštancie nárok na náhradu trov priznal.

Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že argumenty žalovaného poznal
žalobca už v čase podania žaloby, pretože žalovaný mu ich zaslal poštou ešte dňa 4.4.2017. Žalobcovi
však nikdy nešlo o to, aby si podanou žalobou uplatňoval právo na súdnu ochranu, ale o to, aby ňou
žalovaného vydieral. Žalobca vopred kalkuloval s tým, že súdny poplatok nezaplatí, resp. spoliehal sa na

to, že keď súdny poplatok nezaplatí, súd konanie zastaví. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola
žalobcovi doručená dňa 7.8.2017 a chybné základy žalobca opravoval v septembri 2017. Zastaveniekonania teda zavinil žalobca, následkom čoho súd prvej inštancie priznal trovy konania žalovanému.
Žalovaný je v konaní zastúpený advokátom a teda mu trovy konania vznikli.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v
neprospechktorejbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového

poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
nároku na náhradu trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného
sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného

sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o
nároku na náhradu trov konania (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

6.Žalobcasapodanoužaloboudomáhaluloženiapovinnostižalovanémuodstrániťvadydiela:demontáž

vonkajšieho oplotenia, vykonať rozobratie zámkovej dlažby z ulice a z dvora v mieste zhotovenia
základového pásu o pôdorysných rozmeroch 1,30 x 0,55 m a hĺbke 0,80 m (0,572 m2) pre plošné
kotviace prvky dvoch stĺpikov z oceľových jaklových profilov, vykonať výkop, vybetónovať základový pás
o pôdorysných rozmeroch 1,30 x 0,55 m a hĺbke 0,80 m (0,572 m2) pre plošné kotviace prvky dvoch
stĺpikov z oceľových jaklových profilov, montáž vonkajšieho oplotenia - diela, sfunkčnenie ako aj jeho

vlastné odovzdanie žalobcovi. Výzvou č. k. 12C/18/2017-36 zo dňa 2.8.2017 súd prvej inštancie vyrubil
žalobcovi súdny poplatok za podanú žalobu v sume 99,50 eur podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorá výzva bola žalobcovi doručená dňa 7.8.2017. Podaním zo dňa 21.8.2017
sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe žalobcu vyjadrujúc nesúhlas so žalobou, keďže žalovaný dielo
vykonal v rozsahu a spôsobom dohodnutým v zmluve o dielo a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým vo výroku o nároku na náhradu trov konania konanie vo
veci samej zastavil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Kzastaveniukonaniadošlopreto,žežalobcanezaplatilsúdnypoplatokzožaloby vlehote10dníurčenej
súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému voči

žalobcovi dôvodiac, že zastavenie konania zavinil žalobca nezaplatením súdneho poplatku zo žaloby.
Žalobca nesúhlasil s priznaním nároku na náhradu trov konania žalovaného dôvodiac, že neboli dôvody
na to, aby súd prvej inštancie rozhodoval o vzájomnom vzťahu strán pokiaľ ide o náhradu trov konania.
Žalovaný mal za to, že zastavenie konania zavinil žalobca, on je v konaní zastúpený advokátom, a preto
mu trovy konania vznikli.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o priznaní nároku žalovanému voči
žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. V zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí
pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny

vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu

konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo
odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.11. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo
zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka
litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod.. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom
musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie
oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania
žalovanéhokpožiadavkámžalobcu,čoznamená,žežalobabolapodanádôvodnenajmävprípade,kedy

žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal
právnupovinnosť.Akmáísťotakésprávanie,ktoréspôsobilozastaveniekonanianaťarchužalovaného,
musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pokiaľ
bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu
žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že
pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné

vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom
späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza
výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie
z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní

úspešný alebo nie.

12. Konanie v prejednávanej veci bolo zastavené z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok zo
žaloby. Medzi stranami nedošlo v priebehu konania k žiadnemu mimosúdnemu urovnaniu sporu a nárok
žalobcu uplatnený žalobou nebol uspokojený žiadnym spôsobom, resp. požiadavka žalobcu nebola

splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci rozhodol súd. Preto možno
vzhľadom na vyššie uvedené uzavrieť, že došlo k splneniu podmienok pre priznanie nároku na náhradu
trov konania žalovanému pre procesné zavinenie zastavenia konania žalobcom, ktorý žalobca nezaplatil
súdny poplatok zo žaloby v súdom určenej lehote. Neopodstatnená je odvolacia námietka žalobcu, že
neboli dôvody, aby súd prvej inštancie rozhodoval o vzájomnom vzťahu strán, pokiaľ ide o náhradu

trov konania. Výrok o trovách konania musí byť totiž vždy súčasťou rozhodnutia, a to aj vtedy, ak
sa v konaní oprávnená strana svojím výslovným prejavom, nevzbudzujúcim pochybnosti, nároku na
náhradutrovkonaniavzdá,aleboaktrovykonaniastranenevznikli.Súdrozhodujeotrováchkonaniabez
návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť
rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania. O trovách konania musí súd

rozhodnúť v zásade vždy, ak sa konanie končí, čo je aj prejednávaný prípad.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §
256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzal z procesného zavinenia žalobcu, jeho rozhodnutie
je správnym, nakoľko žalobca nezaplatil súdny poplatok zo žaloby, v dôsledku ktorej skutočnosti súd

prvej inštancie konanie v predmetnom spore zastavil. Závery súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
uznesenia súdu prvej inštancie, keď žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, sú preto z pohľadu odvolacieho súdu správne.

14. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu

trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

15. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia §
255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol voči žalobcovi nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto uznesenia.

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).