Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/48/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712204145
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8712204145.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne Bc. S.

M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W. ul. č. XX, zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom so
sídlom Bratislava, Šancová ul. č. 1108, IČO: 30 850 436, proti žalovanému AQUAPARK Poprad, s. r. o.,
sosídlomPoprad,Športovául.č.1397/1,IČO:36482609,zastúpenýAdvokátskoukanceláriouLebovič,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 73/a, IČO: 50 289 934, za účasti vedľajšieho intervenienta na
strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO:
00 151 700, v konaní o zaplatenie sumy 7.122,21,-eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 16.112,81 eur spolu s 9 % ročným úrokom z

omeškania zo sumy 2.317,01 eur od 19.1.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd
rozhodne samostatným uznesením.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok v sume 966,50
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha náhrady škody v súvislosti s úrazom, ktorý mala utrpieť dňa

28.1.2011 v prevádzke AquaCity v Poprade, ktorý prevádzkuje žalovaný. Škoda pozostáva zo sumy
2.317,01 eur z titulu náhrady mzdy, sumy 8.488,80 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a zo
sumy 5.307,- eur titulom bolestného.
Podanú žalobu odôvodnila tým, že po zakúpení vstupeniek sa spolu so svojim 4-ročným synom
rozhodli využiť tobogan, pričom nič nenasvedčovalo tomu, že by bola prevádzka toboganu obmedzená.
Spolu so svojim synom sa žalobkyňa spustila po tobogane tak, že jej syn sedel pred ňou, resp. na
jej nohách, nakoľko mu chcela zaistiť väčšiu bezpečnosť pri jazde a dopade do bazéna. Obaja sa

po tobogane spustili, ale tento vyúsťoval do dopadového bazéna, v ktorom sa nenachádzala voda
a na konci dojazdového bazéna žalobkyňa narazila pravou nohou do steny zvislej časti bazéna, v
dôsledku čoho utrpela roztrieštenú vnútrokĺbovú zlomeninu distálnej epifýzy píšťaly. Následne po vzniku
zranenia neznáma návštevníčka privolala plavčíkov, ktorí žalobkyni zabezpečili príchod zdravotníckych
pracovníkov a prevoz do NsP Poprad, kde sa žalobkyňa podrobila lekárskej prehliadke. Bola jej
diagnostikovaná zlomenina predkolenia, vrátane členka, pričom žalobkyňa bola ešte dňa 28.1.2011
prevezená do Nemocnice Ružinov v Bratislave, kde sa dňa 29.1.2011 podrobila operácii a dňa

2.2.2011 bola prepustená do ambulantnej starostlivosti. V súvislosti s úrazom podala žalobkyňa trestné
oznámenie a v občianskom súdnom konaní si uplatnila nárok na náhradu škody z titulu straty na zárobku
a z titulu náhrady za bolesť. Počas pobytu v NsP Poprad došlo k pokusu o návštevu zamestnancov
žalovaného, ktorí sa snažili podľa žalobkyne záležitosť preveriť a ospravedlnili sa žalobkyni, pričom akokompenzáciu jej ponúkli víkendový pobyt v AquaCity Poprad. Trestné oznámenie bolo prijaté, avšak
následne po vykonanom šetrení bolo trestné stíhanie vo veci zastavené, nakoľko orgán činný v trestnom
konaní konštatoval, že sa nejedná o trestný čin a nie je dôvod na postúpenie veci.

Náhradu bolestného žalobkyňa preukazovala lekárskym posudkom MUDr. Miroslava Demoviča,
PhD a MUDr. Miroslava Lisého, PhD zo dňa 16.10.2012 na hodnotu 345 bodov za roztrieštenú
vnútrokĺbovú zlomeninu distálnej epifýzy píšťaly. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa
dokazovala lekárskym posudkom MUDr. Miroslava Lisého, PhD a MUDr. Miroslava Demoviča, PhD zo
dňa 16.10.2012 na hodnotu 540 bodov za stredne ťažké obmedzenie hybnosti v pravom členku (120

bodov zvýšených o 120 bodov) a trvalé poúrazové poruchy krvného a lymfatického obehu (150 bodov
zvýšených o 150 bodov).

2. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobkyne, s podaným návrhom nesúhlasí a má za to, že nárok
žalobkyne nie je opodstatnený. Poukazuje na skutočnosť, že minimálne na štyroch miestach pred
vstupom do toboganu sú umiestnené bezpečnostné pokyny, podľa ktorých je zakázané využívanie

toboganu osobou mladšou ako šesť rokov a súčasne je zakázaná jazda viacerých osôb toboganom
súčasne. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že žalobkyňa hrubo porušila bezpečnostné pokyny a
pokiaľ došlo k jej úrazu, tak práve v dôsledku porušovania bezpečnostných opatrení. Žalovaný súčasne
namietol nemožnosť vzniku úrazu tak, ako ho popísala žalobkyňa a odmietol možnosť, že by bol tobogan
v prevádzke bez toho, aby v dojazdovom bazéne bola voda. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa

nepreukázala mechanizmus vzniku úrazu, v dôsledku čoho žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
navrhol žalobu zamietnuť.

3. Vedľajší intervenient sa v písomnom vyjadrení pripojil k vyjadreniu žalovaného a konštatoval, že je
zrejmé, že k vzniku úrazu žalobkyne nemohlo dôjsť ňou popísaným spôsobom. Poukázal na skutočnosť,

žetechnickáprevádzkatoboganuvprípade,ževňomniejevodaneumožňujerýchlypohybosoby,ateda
je vylúčené, aby žalobkyňa dokonala jazdu v tobogane bez vody a nabrala rýchlosť, v dôsledku ktorej by
mohlanaraziťdostenytoboganuaspôsobiťsitakzlomeninu.Súčasnepoukázalnaskutočnosť,žesama
žalobkyňaporušilabezpečnostnépredpisystanovenéžalovaným.Podľavedľajšiehointervenientapráve
žalobkyňaporušilaprevádzkovýporiadokužalovanéhoaspôsobilasiškodusvojimkonaním,nakoľkosa

v tobogane spúšťala spolu so 4-ročným synom, ktorého mala položeného pred sebou na kolenách, hoci
takýto spôsob používania zariadenia je zakázaný a upozorňujú na to aj obrázkové symboly umiestnené
v priestore pri vstupe na tobogan. Uviedol, že žalobkyňa tvrdila, že táto skutočnosť nemala vplyv na
vznik daného úrazu, ale z tohto tvrdenia má byť zrejmé, že pri takomto spôsobe užívania toboganu
bola žalobkyňa istým spôsobom obmedzená v koordinácii vlastného pohybu, nakoľko v prvom rade

dbala o bezpečnosť a ochranu svojho syna a následne o vlastnú bezpečnosť. V tomto intervenient vidí
spoluzavinenie žalobkyne a navrhol žalobu zamietnuť.

4. Rozsudkom zo dňa 28.4.2015 súd žalobu zamietol. Po odvolaní podanom žalobkyňou Krajský súd
Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s

tým, že v zmysle pokynu mal súd prvej inštancie doplniť dokazovanie a pokiaľ žalovaný poukazuje na
existenciu liberačných dôvodov, potom je na ňom, aby existenciu tohto liberačného dôvodu preukázal.

5. Súd vo veci doplnil dokazovanie znaleckým posudkom MED - PRO - ORTO, s.r.o., znaleckej
organizácie č. 30/2018 a opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho

zistil tento skutkový stav:

6. Zo znaleckého posudku MED - PRO - ORTO, s.r.o., znaleckej organizácie č. 30/2018 (č.l. 536)
súd zistil, že znalecká organizácia popísala zranenie - vnútrokĺbnu viacúlomkovú zlomeninu dolnej
časti pravého predkolenia ako následok pádov s podvrtnutím členka, „prisadnutím“ nohy a členka

vlastnou váhou - najčastejšie v rámci športových úrazov a podobne. Jedná sa o ťažké zranenie s
dobou liečenia do 6 mesiacov (7 mesiacov považuje za adekvátnu dobu liečenia) a možnými trvalými
následkami, ktoré je možné zhodnotiť s odstupom 12 mesiacov. Súčasne posudok konštatuje, že na
vznik úrazu, okrem okolností popísaných žalobkyňou, mal pravdepodobne vplyv aj fakt, že žalobkyňa
sa na tobogane spúšťala spolu s dieťaťom. Jedná sa o bolestivé zranenie stredne vysokej až vysokej

intenzity bolestivosti. Obmedzenie obvyklého spôsobu života posudok vyhodnotil ako stredne závažné,
predovšetkým v prvých 2 - 3 mesiacich, kedy bola mobilita žalobkyne a samoobslužnosť možná len s
pomocou vysokých barlí. Výlučne na pomoc tretej osoby žalobkyňa odkázaná nebola.Čo sa týka bodového ohodnotenia, znalecký posudok potvrdil bodové ohodnotenie bolestného na 345
bodov á 15,38 eur. V časti sťaženia spoločenského uplatnenia znalci v posudku uviedli hodnotu 150
bodov (stredne ťažké obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu 120 bodov a rozsiahle plošné jazvy po

poraneniach,popáleninách,omrzlináchapooperačnýchzákrokochpodľalokalizácie5-30cm2povrchu
tela 30 bodov). Bodové ohodnotenie vypracované MUDr. Miroslavom Lisým, PhD znalecká organizácia
považuje za neprávne z dôvodu, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne nevyplývajú žiadne
následky na zdravotnom stave v zmysle trvalých poúrazových porúch krvného a lymfatického obehu.
Taktiež zvýšenie bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje znalecká

organizácia za neopodstatnené. Či znalecká organizácia vzala do úvahy starostlivosť žalobkyne o 4-
ročného syna znalecký posudok neuvádza.

7. K obsahu predloženého posudku právny zástupca žalobkyne namietol, že rieši otázku bodovania
odškodnenia za bolesť a bodovanie odškodnenia za sťažené spoločenské uplatnenie, čo absolútne
nesúviselo s meritom dokazovania, ktoré malo byť vykonané v tomto konaní. Poukázal na skutočnosť,

že právny zástupca žalovaného uviedol aj v oznámení zo dňa 29.5.2017, že žiada súd o odročenie
pojednávania s tým, že prekladá otázky Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, t.j. znaleckému
ústavu Žilinskej univerzity, na vypracovanie znaleckého posudku, ktoré má tento znalecký posudok riešiť
otázky konštatované v predchádzajúcom znaleckom posudku, a tak isto má aj riešiť situáciu, resp.
skutočnosť či žalobkyňa má priamy vplyv na náraz, či ona spôsobila svoje poškodenie. Avšak tento

znalecký posudok uvedené závery neobsahuje.

8. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

9. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

10. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa

tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

11. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

12. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je
spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na

nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

13. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví,
len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
alebo vlastným konaním poškodeného.

14. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

16. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní vzneníneskoršíchpredpisov,náhradazabolesťsaposkytujejednorazovo;musíbyťprimeranázistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v

rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

21. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

22. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

24. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

25. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

26. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 28.1.2011 utrpela úraz. Nie je sporná ani skutočnosť,
že žalovaný vykonáva prevádzkovú činnosť spočívajúcu v prevádzke aquaparku. Do dňa 29. marca
2018 kedy si právny zástupca žalovaného nechal vypracovať znalecký posudok MED - PRO - ORTO,
s.r.o., znaleckej organizácie č. 30/2018, nebolo sporné ani bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia vypracované ošetrujúcim lekárom žalobkyne.
Medzi oboma stranami však bola sporná skutočnosť, v dôsledku čoho žalobkyni vznikol úraz.
Spornou tiež zostala otázka existencie liberačných dôvodov na strane žalovaného. Žalovaný v konaní
argumentoval tým, že žalobkyňa porušila prevádzkové bezpečnostné predpisy tým, že spolu so svojim
vtedy 4-ročným synom využili tobogan, pričom sa spustili po tobogane tak, že jej syn sedel pred ňou,

resp. na jej nohách, nakoľko mu chcela zaistiť väčšiu bezpečnosť pri jazde a dopade do bazéna.
Prevádzkový poriadok zakazuje použitie toboganu viacerými osobami naraz a tiež osobou mladšou ako
6 rokov. Na toto poukazoval žalovaný v rámci svojich liberačných dôvodov.

27. Zodpovednosť podľa § 420a Občianskeho zákonníka je objektívneho charakteru, čo znamená,

že existuje bez ohľadu na zavinenie. Pre vznik zodpovednosti v zmysle § 420a ods. l Občianskeho
zákonníka postačuje, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré sú uvedené v § 420a ods. 2 písm. a)
až c) Občianskeho zákonníka. Skutočnosti odôvodňujúce sa zbavenia zodpovednosti podľa § 420a ods.3 Občianskeho zákonníka (neodvrátiteľná udalosť nemajúca pôvod v prevádzke alebo vlastné konanie
poškodeného) musí v konaní preukázať prevádzkovateľ, t.j. žalovaný.

28. Z výpovedí svedkov nepochybne vyplýva, že k úrazu žalobkyne došlo nepochybne pri prevádzkovaní
kúpaliska a toboganu. Zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú žalobkyni je potom treba
posudzovať podľa § 420a Občianskeho zákonníka, pretože príčinou tejto škody bolo prevádzkovanie
kúpaliska, teda vplyv tejto prevádzkovej činnosti žalovaného na zdravie žalobkyne. Zodpovednosť
upravená v ust. § 420a Občianskeho zákonníka má objektívny charakter, teda existuje bez zreteľa na

zavinenie a zbaviť sa jej možno iba v prípade, ak škoda bola spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou,
ktorá však nemala pôvod v prevádzke alebo vo vlastnom konaní poškodeného.
V danom prípade, ak škoda spôsobená žalobkyni súvisela s prevádzkovou činnosťou žalovaného, ide o
objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, pretože k vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa nevyžaduje porušenie právnej povinnosti ani zavinenie a nie je
podstatné, či žalovaný porušil alebo neporušil svoju prevenčnú povinnosť.

Ak je daná zodpovednosť podľa § 420a Občianskeho zákonníka je potrebné skúmať použitie ust.
§ 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka tzv. liberačné dôvody, pričom zbavenie sa zodpovednosti
prevádzkovateľa je obmedzená na dva dôvody, a to neodvrátiteľnú udalosť a konanie poškodenej.
Ak škoda bola spôsobená vlastným konaním žalobkyne, nie je rozhodujúce, či išlo o konanie zavinené
alebo nie. V každom prípade totiž platí, že v rozsahu, v akom bola škoda spôsobená poškodeným, znáša

ju sám (§ 441 Občianskeho zákonníka). Existenciu liberačných dôvodov preukazuje v súdnom konaní
prevádzkovateľ. To znamená, že žalovaný musí preukazovať to, že k úrazu žalobkyne došlo jej vlastným
konaním.
V danej veci bol spôsobený úraz žalobkyne v prevádzkových priestoroch žalovaného. S prevádzkovou
činnosťou žalovaného je bezprostredne spojené spúšťanie sa návštevníkov po tobogane, z aktivity

ktorého vyplýva zvýšené riziko vzniku škody na zdraví návštevníkov, ktorí túto prevádzku využívajú. Ide
o špecifickú vlastnosť tejto prevádzky, pri prevádzkovaní ktorej môže dôjsť k ohrozeniu alebo ujme na
zdraví. Ak žalovaný teda tvrdí, že úraz žalobkyne bol spôsobený jej vlastným konaním, potom je na ňom,
aby existenciu tohto liberačného dôvodu preukázal.

29. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená prevádzkovou
činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri
činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným
vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu

podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
Prevádzkovou činnosťou je podľa tejto úpravy taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla
podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovaním vyvíja. Predmet tejto
činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom
oprávnení. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 občianskeho zákonníka nie je protiprávny

úkon, skôr určitá škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody.
Za prevádzkovú činnosť v zmysle § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje i činnosť, ktorá
bezprostredne, objektívne a fakticky predchádza, či nadväzuje na činnosť hlavnú.

30. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a Občianskeho zákonníka zodpovedá

poškodenému prevádzkovateľ takejto činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť),
ak je škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou; ide teda o objektívnu zodpovednosť, ktorá
umožňuje širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady takejto škody.
Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti
na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej

činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že preukáže, že škodu nezavinil; môže
sa však úplne alebo čiastočne zbaviť zodpovednosti (liberovať), pokiaľ preukáže, že škoda bola
spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo že škoda bola zavinená
vlastným konaním poškodeného. Ide pritom rovnako o objektívne posudzovanie konania bez ohľadu
na zavinenie, kde je dôležité len to, či a nakoľko toto konanie viedlo k vzniku škody. K zbaveniu sa

zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, nie sú
touto prevádzkou vyvolané a vznikli mimo vlastnej prevádzkovej činnosti. Neodvrátiteľnou udalosťou,
nemajúcou pôvod v prevádzke, je okolnosť, ktorá objektívne nemá svoj pôvod „vo vnútri“ prevádzky
a ktorá nesúvisí s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky. Môže ísť o udalosti spôsobenénajmä vonkajšími prírodnými silami, napr. živelná udalosť, ktorej nemohlo byť prevádzkovateľom takejto
činnosti zabránené, ani nemohla byť objektívne odvrátená, a to ani pri vynaložení takého úsilia, ktoré by
bolo možné vynaložiť. Ak však bola príčinou vzniku škody tzv. vnútorná škodná udalosť, neprichádza do

úvahy zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa z dôvodu neodvrátiteľnej udalosti bez ohľadu na to, či
škode mohlo, či nemohlo byť zabránené. Skutočnosti odôvodňujúce zbavenie sa zodpovednosti podľa
§ 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka musí v súdnom konaní preukazovať prevádzkovateľ.

31. V citovanom ustanovení je upravená všeobecná skutková podstata objektívnej zodpovednosti. Ide

o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie a jej predpokladom nie je protiprávny úkon škodcu
(porušenie nejakej povinnosti), ale skôr určitá škodová udalosť vyvolaná prevádzkovou činnosťou, ktorá
bola príčinou vzniku škody. Zároveň sa však nejedná o tzv. absolútnu zodpovednosť, ktorá vylučuje
možnosť liberácie povinného subjektu.

32. Niet pochýb o tom, že predmetom činnosti odporcu podľa obchodného registra v rozhodnom období,

okrem iného, bolo prevádzkovanie vodného zábavného parku a kúpaliska. Jeho zodpovednosť za
škodu vzniknutú navrhovateľke je potom potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 420a Občianskeho
zákonníka, pretože príčinou tejto škody bolo prevádzkovanie kúpaliska, teda vplyv tejto prevádzkovej
činnosti na zdravie žalobkyne.

33. V danej veci bol spôsobený úraz žalobkyni nepreukázaným spôsobom v dojazdovom bazéne
toboganu, ktorý prevádzkuje žalovaný. S prevádzkovou činnosťou žalovaného je bezprostredne spojené
plávanie, kúpanie, skákanie do vody, kĺzanie a ďalšie činnosti návštevníkov týchto zariadení, z aktivity
ktorých vyplýva aj zvýšené riziko vzniku škody na zdraví návštevníkov, ktorí túto prevádzku využívajú.
Ide o špecifickú vlastnosť tejto prevádzky a fakticky jedinou možnosťou ako zabezpečiť plynulý a

úrazmi nerušený chod prevádzky sú bezpečnostné opatrenia predpísané prevádzkovateľom a disciplína
návštevníkov.

34. Čo sa týka zodpovednosti žalovaného za úraz žalobkyne, v tomto smere súd konštatuje, že
nebol spoľahlivo preukázaný mechanizmus vzniku úrazu žalobkyne, nakoľko vykonané znalecké

dokazovanie vylúčilo možnosť technickej závady a mechanizmus vzniku úrazu tak, ako ho žalobkyňa
popísala. Napriek tomu, že žalobkyňa pri použití toboganu porušila dva zákazy stanovené žalovaný ako
prevádzkovateľom, a to, že vzala na kolená syna, čo je porušenie zákazu spoločnej jazdy dvoch osôb na
jednom tobogane naraz, a súčasne syn v čase vzniku úrazu mal 4 roky, čo je porušenie zákazu použitia
toboganu osobou mladšou ako 6 rokov, v konaní nebolo preukázané, že toto konanie súvisí so vznikom

úrazu. Ani znalecký posudok MED - PRO - ORTO, s.r.o., znaleckej organizácie č. 30/2018 v tomto smere
jednoznačnú odpoveď neprodukoval.
Ako už odvolací súd zdôraznil, existenciu liberačných dôvodov preukazuje v súdnom konaní
prevádzkovateľ. Ak teda žalovaný tvrdí, že úraz žalobkyne bol spôsobený jej vlastným konaním, potom
je na ňom, aby existenciu tohto liberačného dôvodu preukázal. K tomuto nedošlo a žalovaný v konaní

nepredložil dôkaz o existencii liberačných dôvodov na strane prevádzkovateľa.

35. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so

zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,

predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,

ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to

prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

36. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do

práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

37. Čo sa týka priznaného nároku, pozostáva zo sumy 2.317,01 eur z titulu náhrady mzdy, ktorá v konaní
nebola spornou a tvoria ju nároky z titulu náhrady mzdy za obdobie pracovnej neschopnosti žalobkyne.
Čo sa týka sumy 8.488,80 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, v tomto smere má súd
za to, že žalobkyňa riadne preukázala správnosť bodového ohodnotenia lekárskymi správami a do
doby neúspešného požadovania znaleckého posudku Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity

a zadania nového znaleckého posudku s iným predmetom znaleckého skúmania, t.j. do 29. marca
2018 kedy si právny zástupca žalovaného nechal vypracovať znalecký posudok MED - PRO - ORTO,
s.r.o., znaleckej organizácie č. 30/2018, nebolo sporné ani bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia vypracované ošetrujúcim lekárom žalobkyne. Závery znaleckého posudku
nezodpovedajú otázku či zohľadnili skutočnosť, že úraz žalobkyňu dlhodobo obmedzil vo vlastnom

pohybeahlavnestarostlivostiomaloletédieťa(4roky)avtomtosmereobsahujúlenvšeobecnétvrdenia,
na ktoré v konaní nemožno prihliadať. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ošetrujúcim lekárok
žalobkyne (č.l. 156 - 159) vyčíslené na 540 bodov a táto hodnota predstavuje sumu 8.488,80 eur (540
bodov á 15,72 eur).
Čo sa týka bolestného, v tomto smere v konaní nebolo sporné, že bolestné bolo vyčíslené na hodnotu

345 bodov, ktorá hodnota predstavuje náhradu v sume 5.307,- eur titulom bolestného za 345 bodov á
15,38 eur.

38. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobe v
celom rozsahu vyhovel.

39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle ust.
§ 262 ods. 2 C.s.p.

40. O náhrade súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a v konaní
neúspešného žalovaného zaviazal na úhradu súdneho poplatku vo výške 966,50 eur, nakoľko žalobkyňa
bola v konaní podľa § 4 ods. 2 písm. i) cit. zákona od uvedenej povinnosti oslobodená a u neúspešného
žalovaného súd nezistil dôvody pre oslobodenie od tejto povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.