Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eva Rešatková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/13/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010926
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117010926.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.04.2019 v Prešove takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. U. proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 3T/14/2017 zo dňa 18.12.2018.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/14/2017 zo dňa 18.12.2018 bol obžalovaný S. U.
uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 od. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 29.09.2014 prostredníctvom svojej emailovej adresy [email protected] kontaktoval
poškodeného F.. S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. ul. č. XX, K., ktorý na internetovom portály
www.bazos.sk ponúkal na predaj nafukovací skladací hrad o rozmeroch 4 m x 4
m x 2 m s príslušenstvom a dohodol sa s ním na kúpe a platbe za tento hrad formou prevodu peňazí
na účet poškodeného vedený vo VÚB banke, číslo účtu IBAN: N pričom následne poškodený uvedený
hrad zaslal obvinenému prostredníctvom kuriérskej služby na adresu S. U., N. č. XX, J. L., XXX XX,
kde si obvinený dňa 02.10.2014 tento hrad prevzal, avšak za jeho kúpu poškodenému F.. S. H. peniaze
nezaslal, ani mu ho následne nevrátil, pričom už v čase kúpy vedel, že za tento hrad nezaplatí a peniaze
poškodenému nevráti, kde následne sa ho tiež pokúšal cez internetové portály predať, resp. prenajať,
čím takto F.. S. H. spôsobil škodu vo výške 650,- Eur,
za čo mu bol podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, 4,
§ 37 písm. m/ Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, pre výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súčasne bol zrušený výrok o treste uložený mu
- v trestnom rozkaze Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 15.01.2015 sp. zn. 3T/4/2015
- v trestnom rozkaze Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 05.12.2014 sp. zn. 3T/134/2014 a
- v rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 04.12.2014 sp. zn. 2T/129/2014, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ by vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť poškodenému F.. S. H.
spôsobenú škodu vo výške 650,- eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný M. U., v dôvodoch ktorého vyslovil, že skutok, ktorý
mu je kladený za vinu, sa mal stať od 29.09.2014 do 08.10.2014 na ul. SNP v Nových Zámkoch, kde
mal prebrať balík, čo prebral a vzal ho do bytu. To by mohol potvrdiť aj kuriér, ktorý balík priniesol. Avšakak svedkyňa O. N. sa v lete odsťahovala a odovzdala kľúče, „kde mal zobrať skákací hrad?“. Má za
to, že toto je klamstvo, o ktorom je ako dôkaz nahrávka z hlavného pojednávania zo dňa 18.12.2018.
Nájomná zmluva by mala byť u majiteľa bytu, ktorého meno uviedla svedkyňa. Táto potvrdí, že z nájmu
sa odsťahovala až potom, čo sa on nachádzal vo výkone väzby. Zo skutku sa cíti nevinný, pretože on nič
neobjednával, nepredával, neprenajímal. Okresný súd mu neverí a poukazuje na jeho minulosť, ale verí
svedkyni D. N., ktorá nebola súdená. Na preukázanie svojej neviny žiada, aby súd zaobstaral nájomnú
zmluvu na byt, pracovnú zmluvu s ORDECO NZ, v tom čase bol ubytovaný v Šport hoteli Nové Zámky,
zistil výšku zárobku svedkyne D. N., ktorej zamestnávateľom bol Bangoo Šurany a aké mala svedkyňa
zmeny v práci v období od 29.09.2014 do 08.10.2014. Táto vec by mohla pomôcť, nakoľko v tejto dobe
sa riešil skákací hrad a boli písané emaily z adresy, ktorá síce patrila jemu, ale on email nepísal ohľadne
kúpy. Teda pokiaľ email bol napísaný v čase, keď svedkyňa bola v práci, tak vtedy je vinný. Tiež navrhuje
vyžiadať komunikáciu svedkyne z internetovej stránky Facebook z roku 2014, pretože svedkyňa tvrdila,
že ona bola prihlásená z telefónu a nie z počítača, pričom je to klamstvo, nakoľko žili spolu v garsónke
a notebook bol doma, v ňom nebolo heslo a k nemu svedkyňa mala prístup. Svedkyňa tiež tvrdila, že
nepozná S. V., hoci táto bola v nemocnici v Nových Zámkoch niekedy od 20. do 26.06.2014, pretože
žiadal kamerový záznam z tohto obdobia a tiež žiadal zistiť, či tam svedkyňa bola, lebo ak za ňou išla
svedkyňa, tak by mala byť zapísaná na návšteve. Taktiež žiadal, ak sa dá dekektor lži. Tiež navrhol
vypočuť svedkyňu S. V., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody Nitra Chrenová, ktorá môže potvrdiť, že v
tej kritickej dobe svedkyňa D. N. fetovala a užívala omamné látky. Navrhol aj výsluch Z. G., ktorý býval
na ulici Murgašovej, Nové Zámky, pretože v roku 2014 mal predávať veci pre svedkyňu O. a má za to,
že vie niečo aj o skákacom hrade. V ďalšom podaní obžalovaný opäť poukázal na to, že je nevinný a
následne vyhodnotil aj uložený trest ako prísny a vysoký. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
alternatívne aby ho spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom
i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil,
že odvolanie je iba čiastočne dôvodné.
V prvom rade odvolací súd preskúmaval správnosť postupu konania konajúceho súdu, pričom v ňom
nezistilžiadnepochybeniatakéhocharakteru,vdôsledkuktorýchbynapadnutýrozsudokbolnezákonný.
Obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktoré právo nevyužil, keďže nechcel vypovedať, mal
možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a ich vykonanie aj navrhovať, a taktiež mal možnosť aj
predložiť argumentáciu o svojej nevine v záverečnej reči a poslednom slove, pritom bol zastúpený
obhajcom, ktorý realizoval jeho právo na obhajobu, čo poukazuje na dodržanie práva na obhajobu.
Konajúci súd vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom, preto o
obsah takto vykonaných dôkazov mohol opierať svoje skutkové zistenia. Z nich vyvodil záver, že skutok
uvedený v obžalobe sa stal a tento spáchal obžalovaný. Z prezentovaného hodnotenia dôkaznej situácie
konajúcim súdom vyplýva, že zo skutku je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného
F.. M. H., svedkyne D. N. ako aj ďalšími vo veci vykonanými listinnými dôkazmi. Poškodený F.. H.
popísal priebeh emailovej komunikácie s osobou, ktorá vystupovala v mužskom rode a reagovala na
ním podaný inzerát o predaji nafukovacieho hradu s príslušenstvom, ktorý žiada doručiť zásielku čo
najskôr po tom, čo mu zašle doklad o úhrade ceny 650,- eur na ním uvedený osobný účet. Peniaze
za hrad mu poukázané neboli, avšak zistil, že hrad, ktorý zaslal kontaktujúcej osobe na meno S.
U., bol predmetom inzerátu na predaj od 08.10.2014 s uvedením čísla obžalovaného. Táto výpoveď
poškodeného podľa názoru konajúceho súdu korešponduje s emailovou komunikáciou, ktorá prebehla
medzi poškodeným. Z viny obžalovaného usviedča aj svedkyňa N., ktorá s ním síce v kritickom období
žila v spoločnej domácnosti, avšak notebook a email, ktoré používal obžalovaný, pre ich zaheslovanie
nemohla používať.
Vyhodnotenie dôkazov konajúcim súdom je v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.
Skutkové závery, ktoré ustálil vo výroku o vine sú logickým vyústením hodnotenia výsledkov vykonaného
dokazovania, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd, a nad rámec prezentovanej argumentácie
konajúcehosúduuvádza,žepokiaľobžalovanýtvrdil,ženemalprístupkemailu,zktoréhobolavykonanákomunikácia s poškodeným pretože prístupové heslá zmenila svedkyňa N., tak toto jeho tvrdenie vyvrátil
sám obžalovaný, keď v čase odvolacieho konania oznamoval konajúcemu súdu miesto svojho pobytu
práve z tohto emailu. Ak by nemal heslo k emailu, ktorý mu patril a z ktorého bol objednávaný nafukovací
hrad z dôvodu jeho zmeny svedkyňou D. N., určite by po výkone väzby v inej veci nemohol kontaktovať
súd práve prostredníctvom tohto emailu.
Okrem toho objednávanie nafukovacieho hradu a inzercia jeho následného predaja od 08.10.2014
boli realizované z toho istého emailu a za použitia kontaktného čísla, ktoré patrilo obžalovanému. Je
preto nelogické, aby svedkyňa N. uvádzala pri týchto transakciách telefónne číslo, ktoré nepoužívala,
ak chcela najprv zakúpiť a následne predať za účelom zisku nafukovací hrad. O tom, že obžalovaný
bol osobou, ktorá si objednala nafukovací hrad od poškodeného svedčí i to, že pri predaji tohto
nafukovacieho hradu prostredníctvom inzercie cez Bazoš.sk sa na predávajúcu osobu nakontaktoval
poškodený Ing. M. H. a ozval sa mu muž, s ktorým komunikoval aj ohľadne predaja nafukovacieho
hradu a uhradenia platby zaň. To vylučuje, aby nafukovací hrad objednávala svedkyňa D. N..
Správne vyhodnotil konajúci súd aj obranu obžalovaného ako účelovú. Ak obžalovaný tvrdí, že tento
skutok spáchala svedkyňa N., toto jeho tvrdenie je účelové v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti
za protiprávne konanie, pretože vyhodnotenie dokazovania preukazuje jeho vinu.
Návrhy obžalovaného uvedené v dôvodoch odvolania na doplnenie dokazovania odvolací súd
neakceptoval. Prenájom bytu potvrdila svedkyňa D. N., preto túto skutočnosť by bolo zbytočné
dokazovať, príjem menovanej svedkyne nemá súvis so spáchanou trestnou činnosťou a zaobstaranie
elektronickej komunikácie na Facebooku svedkyne z roku 2014 je vzhľadom na uplynutie času nereálne.
Neopodstatneným je aj výsluch svedkyne na okolnosti, ktoré sa netýkajú objasnenia skutku, a v tejto
súvislosti potom nemajú význam ani dôkazy, ktoré by objasňovali skutočnosť, že svedkyňa M. V. poznala
včasespáchaniaskutkusvedkyňuD.N.,ktorátútookolnosťajtakpoprela.Taktiežniejevýznamnýmpre
ustálenie skutkových zistení ani čas odpracovaných zmien svedkyňou D. N. nielen pre zhora uvedenú
argumentáciu k výroku o vine, ale aj so zreteľom na už teraz podmieňovací spôsob hodnotenia tohto
dôkazu obžalovaným, že pokiaľ svedkyňa v čase emailovej komunikácie pracovala, tak je vinným.
Právna kvalifikácia skutku ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona zodpovedá zákonu, ostatne
obžalovaný ju ani nenamietal.
Následne odvolací súd preskúmaval napadnutý výrok o treste, ktorý obžalovaný považoval za prísny.
Odvolací súd nezdieľa názor obžalovaného, že uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere
4 rokov, je trestom neprimeraným. Konajúci súd pri ukladaní trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť
spáchanú obžalovaným v období od 26.04.2013 do 05.11.2014 prihliadal na jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Táto okolnosť má
oporuvregistritrestov,vktorommáobžalovaný9záznamov.Vtrochprípadochsanaňhohľadí,akokeby
odsúdený nebol, v jednom prípade mu bol ukladaný trest odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 20.08.2009,
za nedbanlivostný prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, avšak ďalší výkon trestu odňatia
slobody bol obžalovaným vykonaný vo výmere 8 mesiacov pre úmyselný trestný čin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona na základe trestného rozkazu sp. zn.
3T/123/2007 zo dňa 03.09.2007.
Odvolací súd vzhliadol ešte jednu priťažujúcu okolnosť u obžalovaného a to, že sa mu trest ukladal
za viac trestných činov v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zákona. Vo veci Okresného súdu Nové Zámky
vedenej pod sp. zn. 2T/129/2014 bol obžalovanému rozsudkom zo dňa 04.12.2014 uložený trest odňatia
slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov za
skutok spáchaný dňa 26.04.2013, ktorý bol posúdený ako prečin podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona. Vo
veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 3T/134/2014 bolo u obžalovaného za skutok
spáchaný dňa 07.01.2014 právne kvalifikovaný ako prečin podľa § 219 ods. 1 a § 212 ods. 1 Tr. zákona
trestným rozkazom zo dňa 05.12.2014, ktorý bol doručený obžalovanému dňa 12.12.2014, upustené
od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k jeho odsúdeniu vo veci sp. zn. 2T/129/2014 a trestným
rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/4/2015 zo dňa 15.01.2015, ktorý bol doručený
obžalovanému dňa 23.01.2015, bol obžalovanému za skutok spáchaný dňa 22.10.2014 až 05.11.2014
právne posúdený ako prečin podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vovýmere 1 roka so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súčasne bol
zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu nové Zámky sp. zn. 2T/129/2014. Ak sa
napadnutým rozsudkom ukladal súhrnný trest za tieto 4 prečiny a teraz prerokúvaný prečin, zákonná
podmienka viac trestných činov bola splnená. Vzhľadom k tomu, že odvolanie podal iba obžalovaný vo
svoj prospech, odvolací súd toto pochybenie nemohol napraviť v zmysle zásady uvedenej v § 322 ods.
3 Tr. poriadku.
Poľahčujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli, s čím sa stotožnil aj odvolací súd.
Správne ale postupoval konajúci súd, ak obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa
§ 42 ods. 1 Tr. zákona, pretože v tejto veci prerokúvaný skutok spáchal obžalovaný skôr, ako bol
vyhlásený rozsudok (resp. doručený trestný rozkaz § 353 ods. 8 Tr. poriadku) vo veci Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 2T/129/2014. Okrem toho obžalovaný spáchal pred vyhlásením tohto rozhodnutia
aj skutky, z ktorých bol uznaný vinným vo veciach toho istého súdu pod sp. zn. 3T/134/2014 a sp. zn.
3T/4/2015, ktorým rozhodnutím už bol ukladaný obžalovanému súhrnný trest. Vzhľadom na tieto zistenia
preto uloženie súhrnného trestu odňatia slobody je v súlade so zákonom a to vo vzťahu ku všetkým
trom citovaným rozhodnutiam, pretože aj rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným a bolo ním
upustené od uloženia súhrnného trestu, sa v zmysle § 165 ods. 1 Tr. poriadku považuje za odsudzujúci.
Pri ukladaní súhrnného trestu sa postupuje podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona. Aplikujúc
pravidlo v nich, že trest sa ukladá za trestný čin najprísnejšie trestný zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti,
postup konajúceho súdu, ak ukladal trest podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona je správny, pretože ide o prečin,
ktorý má najprísnejšiu sankciu odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Úprava trestnej sadzby pri
prevahepriťažujúcichokolnostízodpovedáustanoveniu§38ods.4Tr.zákonaadolnouhranicoutrestnej
sadzby je tak 2 roky 4 mesiace. Ak konajúci súd uložil obžalovanému za 5 prečinov trest odňatia slobody
vo výmere 4 rokov, ide o trest, ktorý je uložený pri strede trestnej sadzby v rámci upravenej trestnej
sadzby, čo nemožno považovať za prísny a neprimeraný trest, ak sa tento ukladal za rôznu trestnú
činnosť páchanú počas obdobia 1,5 roka. Námietku obžalovaného vo vzťahu k výmere trestu odňatia
slobody potom odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.
Obžalovaný bol zaradený pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, čo zodpovedá ustan. § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, keďže pred
spáchaním prerokúvaného trestného činu, ako aj trestných činov, za ktoré sa ukladá súhrnný trest, už
bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Výrok o náhrade škody napadnutým odvolaním nebol, avšak vzhľadom na odvolanie podané proti
výroku o vine mal odvolací súd povinnosť v zmysle § 317 ods. 2 Tr. poriadku preskúmať zákonnosť a
dôvodnosť aj tohto výroku o náhrade škody. Obžalovanému bola podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložená
povinnosť nahradiť škodu poškodenému F.. H. vo výške 650,- eur, čo zodpovedá výške spôsobenej
škody ustálenej v skutkových zisteniach. Výrok o náhrade škody má svoj podklad vo výroku o vine,
škoda bola preukázaná tak čo do základu ako aj jej výšky, bola poškodeným uplatnená riadne a včas
v prípravnom konaní, preto odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu tohto výroku v prospech
obžalovaného.
V závere ešte odvolací súd k vykonaniu verejného zasadnutia, predmetom ktorého bolo prerokovať
odvolanie obžalovaného a ktoré sa vykonalo v jeho neprítomnosti, uvádza, že na takýto postup boli
splnené podmienky. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia písomne upovedomený dňa
12.04.2019, v ktorom bol poučený o možnosti vykonania verejného zasadnutia aj v jeho neprítomnosti,
a do dňa verejného zasadnutia žiadnym spôsobom svoju neúčasť neospravedlnil. Keďže išlo o konanie
o prečine a podľa lustrácie ÚZVJS obžalovaný nebol vo výkone väzby, resp. trestu, boli na vykonanie
verejného zasadnutia splnené podmienky aj bez účasti obžalovaného v zmysle § 293 Tr. poriadku.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného S. U. ako
nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.