Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/174/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201338
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216201338.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a
sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Slovenský
rybársky zväz - Miestna organizácia Šamorín, IČO 00178209209, so sídlom Obilná 4, Šamorín,
zastúpený advokátom: JUDr. Peter Bilkovič, so sídlom Strojnícka 8, Bratislava, proti žalovanému:
Hotel Kormorán Slovakia, s.r.o., IČO 35 874 015, so sídlom Pri hrádzi 33, Šamorín, zastúpený

splnomocnencom: Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 18, Bratislava,
o zákaz neoprávnených zásahov do výkonu rybárskeho práva, o odvolaní žalobcu proti výroku II.
uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14C/35/2016-232 zo dňa 9.4.2018, takto

r o z h o d o l :

I.OdvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuII.onárokunanáhradutrovkonania
p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol, že
žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil v napadnutom výroku o náhrade trov konania

použitím ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval vo výroku o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie tým, že
zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý žalobu podal v čase (dňa 3.2.2016), kedy mal vedomosť o
tom, že dňa 16.3.2012 bolo vydané rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Bratislave
ZPS 2012/277/-GGL, ktorým príslušný orgán rozhodol, že parcela č. 320/5 o výmere 20839 m2 -

vodné plochy s kódom 11110 - vodný tok nie je vodným tokom. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňom 3.4.2012. Žalobca následne žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
14.5.2012žiadalopreskúmaniepredmetnéhorozhodnutia,pričomojehožalobeKrajskýsúdvBratislave
rozhodol rozsudkom č. k. 4S 91/2012-80, ktorým žalobu zamietol. Uvedený rozsudok bol potvrdený aj
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 5SŽo/3/2015 zo dňa 29.6.2016. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že žalobca mal v čase začatia konania vedomosť o tom, že na základe vyššie uvedených konaní

je sporné, či parcela č. 320/5 o výmere 20839 m2 - vodné plochy s kódom 11110 - vodný tok je vodným
tokom, na ktorom môže vykonávať výkon rybárskeho práva na základe zákona č. 139/2002 Z. z., a teda
žalobu podal predčasne a tak zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania podal odvolanie

žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivýproces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. V odvolaní ďalej uviedol,
že súd prvej inštancie po tom, ako sa vyjadril svojím podaním žalovaný zo dňa 3.4.2018, zastavil

konanie bez toho, aby predmetné vyjadrenie žalovaného bol doručil žalobcovi, resp. jeho právnemu
zástupcovi, čím odňal možnosť konať v súdnom konaní a vyjadriť sa. Súd prvej inštancie dôvodil,
že na základe rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Bratislave sp. zn. ZPS 2012/277/-
GGL zo dňa 16.3.2012 a na základe rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S 91/2012-80 a
rozsudku NS SR 5Sžo/3/2015 zo dňa 29.6.2016 žaloba podaná dňa 3.2.2016, bola podaná predčasne

a tým žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Uvedené konania a rozhodnutie na toto súdne
konanie nemali žiaden vplyv, nakoľko sa v týchto konaniach riešila len otázka účastníctva správneho
konania žalobcu. Je nesporné, že žalobca v súlade s § 4 ods. 3 zákona o rybárstve č. 139/2002 Z.
z. v platnom znení bol užívateľom rybárskeho revíru č. 2-0520-1-1 s názvom Dunaj č. 3 - ľavostranný
priesakový kanál VD - Lagúna. Je nepochybné a z klasifikácie rybárskeho revíru nespochybniteľné,
že rybárske právo patrilo výlučne žalobcovi, ktorý ako jediný toto svoje právo na uvedenej vodnej

ploche vykonával a nepatrilo nikomu inému a to až do dňa 20.5.2017, kedy nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR sp. zn. 3370/2017-9.2 / 2/2017 - rozkl. a následkom
tohto bolo odňaté rybárske právo žalobcovi a bol pridelený výkon rybárskeho práva v osobitnom režime
práve žalovanému. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neustále a neoprávnene zasahoval (v tom čase)
do oprávneného výkonu rybárskeho práva žalobcu, nerešpektujúc žiadne zákonné ustanovenia, tomuto

neostávalo nič iné, ako sa proti týmto protiprávnym konaniam brániť žalobou na súde. Z týchto dôvodov
súd prvej inštancie pochybil, keď ustálil zodpovednosť žalobcu za zavinenie zastavenia konania. Za
daného stavu zavinenie na zastavení konania má práve žalovaný a to tým, že podal žiadosť na
Ministerstvo životného prostredia SR o pridelenie predmetnej vodnej plochy do osobitého režimu a
že rybárske právo bolo odňaté žalobcovi a pridelené práve nemu. Na základe týchto skutočností bez

zavinenia žalobcu došlo k situácii, že žaloba, ktorá bola podaná včas a dôvodne, jej predmet týmto
zanikol a teda v danom čase niet o čom pojednávať a z uvedeného dôvodu mu neostávalo nič iné, ako
zobrať svoju žalobu späť. Žalobca žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v
neprospechktorejbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového
poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b),
f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
o nároku na náhradu trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného
sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o

nároku na náhradu trov konania (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia zákazu žalovanému obmedzovať a zasahovať do
výkonu rybárskeho práva žalobcu, ktoré vykonáva v súlade so zákonom č. 139/2002 Z. z. na revíry
č. 2-0520-1-1 s názvom Dunaj č. 3 - ľavostranný priesakový kanál VD-Lagúna vodná plocha na LV

č. XXX, katastrálne územie F., obec C., okres Dunajská Streda v registri „C“ na Okresnom úrade
Dunajská Streda, katastrálny odbor na parcele č. 320/5 o výmere 20839 m2 - vodné plochy s kódom
11110 - vodný tok, uloženia povinnosti žalovanému strpieť vstup členov žalobcu na pobrežné pozemky
k výkonu rybárskeho práva a uloženia zákazu žalovanému osádzať tabule upravujúce lov rýb, okremtabúľ označujúcich rybársky revír osadených žalobcom v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z.
z.. Žalobca sa podanou žalobou domáhal odstránenia neoprávnených zásahov do výkonu rybárskeho
práva dôvodiac, že žalobca je užívateľom rybárskeho revíru v katastrálnom území F., na parcele č. 320/5

- vodné plochy, o výmere 20839 m2, žalovaný je užívateľom pozemkov v okolí vodnej plochy, pričom
žalovaný všemožným spôsobom zasahuje do výkonu rybárskeho práva, ktoré výlučne patrí žalobcovi.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu a nie je pravda,
že žalovaný poškodzuje alebo bráni výkonu rybárskeho práva.

9. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým vo výroku o nároku na náhradu trov konania konanie
vo veci samej zastavil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. K zastaveniu konania došlo preto, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu,
že na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia sp. zn. 8649/2016-4.1. a rozhodnutia sp.
zn. 3370/2017-9.2.(2/2017-rozkl.) bol rybársky revír č. 2-0520-1-1 Dunaj č. 3 - ľavostranný priesakový
kanál II časť lagúna vyňatý z rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu a správu toho času v

mimoriadnom režime vykonáva žalovaný. Spolu so späťvzatím žaloby žalobca navrhol, aby súd prvej
inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný na výzvu súdu
prvej inštancie sa vyjadril k späťvzatiu žaloby tak, že so späťvzatím žaloby súhlasí, avšak žiada, aby bol
žalobca zaviazaný k úhrade trov právneho zastúpenia, keďže skutkový stav nebol spôsobený daným
ministerstvom ale konaním žalobcu.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o priznaní nároku žalovanému voči
žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11.Vzmysle§256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí
pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny

vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu

konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo
odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

13. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného

sporového poriadku je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo
zastaviť.Pokiaľideosprávaniežalovaného,potommusíísťvýlučneosprávaniesamotnéhožalovaného,
nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba
uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že
žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to

aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré
spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný
zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu
splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd.
Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade

má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.
Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania
na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom
vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania,
je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a

dôvodomspäťvzatiažaloby.Akbolodôvodomspäťvzatiažalobypodanejdôvodnesprávaniežalovaného
v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie
konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne
z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotnéhoale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol
uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný
alebo nie.

14. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami nedošlo v priebehu konania k žiadnemu mimosúdnemu
urovnaniu sporu a nárok žalobcu uplatnený žalobou nebol uspokojený žiadnym spôsobom, resp.
požiadavka žalobcu nebola splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci
rozhodol súd. Preto možno vzhľadom na vyššie uvedené uzavrieť, že došlo k splneniu podmienok

pre priznanie náhrady trov konania žalovanému pre procesné zavinenie zastavenia konania žalobcom,
keďže žalobca nevzal žalobu späť so zreteľom na správanie žalovaného spočívajúce v tom, že k
usporiadaniu vzájomných vzťahov došlo v zmysle žaloby smerujúcej proti nemu. Neopodstatnená je
odvolacia argumentácia žalobcu, podľa ktorej predmet sporu zanikol vydaním rozhodnutia Ministerstva
životného prostredia číslo 3370/2017-9.2 (2/2017-rozkl.), keďže pri riešení otázky, či strana zavinila, že
konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska a podľa skutkových zistení

v prejednávanej veci nedošlo pred späťvzatím žaloby k uspokojeniu nárokov žalobcu uplatnených
podanou žalobou.

15. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §
256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzal z procesného zavinenia žalobcu, jeho rozhodnutie

je správnym, nakoľko žalobca nevzal dôvodne podanú žalobu späť len pre správanie žalovaného. Ak
teda nebol daný dôvod na aplikáciu zásady procesnej zodpovednosti žalovaného za zavinenie platí, že
zavinenie zastavenia konania možno pričítať žalobcovi v dôsledku jeho späťvzatia žaloby, ktorú žalobu
vzal žalobca v celom rozsahu späť z dôvodu nezodpovedajúcemu správaniu žalovaného v súlade s
jeho žalobnou požiadavkou. Žalobca totiž nevzal žalobu späť len so zreteľom na správanie žalovaných,

keďže k usporiadaniu vzájomných vzťahov strán nedošlo spôsobom požadovaným žalobou. Závery
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku uznesenia súdu prvej inštancie, keď žalovanému priznal voči
žalobcovinároknanáhradutrovkonaniapredsúdomprvejinštancievplnomrozsahu,súpretozpohľadu
odvolacieho súdu správne.

16. Nenáležitá je i odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď
vyjadrenie žalovaného zo dňa 3.4.2018 k späťvzatiu žaloby už nedoručil žalobcovi a konanie zastavil.
Súd prvej inštancie totiž postupoval v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 veta prvá Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí, teda zisťoval, či žalovaný súhlasí alebo nesúhlasí so späťvzatím žaloby. Zo žiadneho

ustanovenia uvedeného procesného predpisu totiž nevyplýva povinnosť súdu ďalej doručiť vyjadrenie
žalovaného k späťvzatiu žaloby opäť žalobcovi. Nepochybil súd prvej inštancie, ak rozhodol o späťvzatí
žaloby bez toho, aby vyjadrenie žalovaného k späťvzatiu žaloby doručil predtým na vedomie žalobcovi.

17. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku na náhradu

trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

18. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia §
255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol voči žalobcovi nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto uznesenia.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).