Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316208512
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316208512.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcov 1/ X. 2/ Y.., proti žalovanému
Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpená:
Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o. so sídlom v Košiciach, Bočná 10, IČO: 36 863
017, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Humenné č.k. 15C/272/2016 - 53 zo dňa 9.8.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.
II. Žalobcom sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
III. Dáva sa poučenie žalovanej o možnosti podať žalobu vo veci samej v pozícii žalobcu proti
dlžníkom o plnenie z úverovej zmluvy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenie v znení:
„I. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k
realizácii dražby zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX k nehnuteľnosti
- rodinnému domu na J. č. XXXX/XX, XXX XX Q..

II. Súd p r i z n á v a žalobcom plnú náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že má za to, že išlo o spotrebiteľský vzťah
medzi bankou ako žalovaným a žalobcami zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX, keďže adresa zálohu je totožná s adresou z Registra obyvateľov a teda na danej adrese
žalobcovia bývajú a teda hypotekárny úver nebol uzatváraný na podnikateľský účel. Existenciu ujmy

bezprostredne hroziacej žalobcom mal súd osvedčenú tým, že v prípade realizovania dražby, by
došlo k strate bývania žalobcov. Banky majú povinnosť postupovať v súlade so zákonom, bankovou
obozretnosťou, ale aj primerane v súlade s dobrými mravmi podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.
Banka nerešpektovala primeranosť vo svojom postupe, neponúkla odklad splátok napriek tomu, že
vedela o bezvýchodiskovej situácii žalobcov, keďže reagovali listom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
a banka naňho reagovala len v tom zmysle, že pristúpi k realizácii výkonu záložného práva. Dražby

sa zneužívajú a obchádza sa primeranejšia exekúcia. Navyše zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia by malo za následok, že žalobcovia by stratili svoje obydlie, čím by prišli o
základnú životnú potrebu.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal
postup odvolacieho súdu, keď odvolací súd zrušil predchádzajúce uznesenie, ktorým bol návrh na

nariadenieneodkladnéhoopatreniazamietnutý,prihliadajúcpritomnaoznámeniebankyozačatívýkonu
záložného práva, ktoré bolo žalobcami doložené až v priebehu odvolacieho konania. Ďalej dôvodil, ženie je daná existencia aspoň pravdepodobného práva žalobcov a potreby jeho ochrany. Nesúhlasil s
názorom súdu prvej inštancie o použití nekalej obchodnej praktiky. Poukázal na to, že žalobcom ponúkol
dostatočnýpriestornariešenieichsituácie.Vovzťahukvyhláseniumimoriadnejsplatnostiúveruuviedol,

že zmluvné podmienky zodpovedajúce platnému právu sú vylúčené zo súdnej kontroly prijateľnosti.
Právna úprava výslovne dovoľuje výkon dobrovoľnej dražby. Namietal tiež nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného a časový aspekt nariadeného neodkladného opatrenia. Navrhol uznesenie
zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu poukázali na neúspešnosť snahy riešiť vzniknutú situáciu
dohodou.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas
konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený
zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na

charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená,
že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by
umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú

okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenia aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

8. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd vyzval žalovaného na predloženie zmluvy o splátkovom
úvere, Všeobecných obchodných podmienok a zmluvu o výkone dobrovoľnej dražby. Na uvedené
žalobca reagoval oznámením (doručeným po lehote stanovenej vo výzve), že žiadané písomnosti
odvolaciemu súd nepredloží dôvodiac, že vykonaním požadovaných listinných dôkazov by došlo k
porušeniu zákazu novôt v odvolacom konaní.

9. Na margo uvedeného odvolací súd upriamuje pozornosť žalovaného na ustanovenie § 295 CSP, v
zmysle ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Podľa názoru odvolacieho
súdu ust. § 366 CSP sa nevzťahuje na prípady so slabšou zmluvnou stranou, kde súd v odvolacom

konaní z vlastnej iniciatívy zisťuje ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení.

10. To, že žalovaný napriek výzve odvolacieho súdu nepredložil požadované písomnosti, ktorých
doloženie odvolací súd považoval za potrebné pre posúdenie nároku žalobcov, je nutné pripísať na
ťarchu žalovaného.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatreniazodňaXX.XX.XXXXdomáhajú„zastaveniavyhláseniadražbyrodinnéhodomu“,resp.„zákazu
vyhlásenia konkurzu na predaj rodinného domu, a to na dobu do ukončenia súdnych sporov“. Zuvedeného je zrejmé, že žalobcovia chcú návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dosiahnuť,
aby žalovaný nemohol pristúpiť k výkonu záložného práva predajom ich rodinného domu a pozemkov
na dobrovoľnej dražbe, a to do skončenia súdnych sporov, ktoré inicioval žalobca, a ktorých predmetom

je zaplatenie odmeny žalobcovi za ním vykonané práce od objednávateľov.

12. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ uzavreli so žalovaným dňa
XX.XX.XXXX Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. V dôsledku nesplácania úveru banka
pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 25.07.2016 a vyzvala žalobcov na úhradu dlžnej

sumy vo výške 102 479,31 eur do 15 dní. Poskytnutý úver bol zabezpečený záložným právom k
nehnuteľnostiam: pozemky reg. „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/X
a garáž so súp. č. XXXX postavená na parcele č. XXXX/X, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
v rade 1/. Z listu žalovaného zo dňa 5.10.2016 (č.l. 22 súdneho spisu) je zrejmé, že žalovaný začal

s výkonom záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Listom zo dňa 14.7.2017
dražobná spoločnosť vyzvala žalobcov na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu
dražby. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobkyňa v rade 1/ je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú
predmetom dražby, a zároveň, že v predmetnom dome majú žalobcovia nielen hlásený trvalý pobyt, ale
sa v ňom skutočne zdržiavajú (uvedené vyplýva jednak z výzvy dražobnej spoločnosti na sprístupnenie

nehnuteľnosti, ako aj z doručeniek, keď na predmetnej adrese žalobcovia preberajú zásielky).

13. Žalobcovia osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (vlastníctvo
nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby a obydlie v predmetnom rodinnom dome), rovnako pre
nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi

stranami sporu tým, že vykonaním dražby by stratili nielen vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale aj
obydlie, čo môže pre žalobcov znamenať nenávratný zásah do ich práv.

14. Úprava výkonu záložného práva umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových
právdlžníkabezsúdnejaleboakejkoľvekinejštátnejkontroly.Výkonzáložnéhoprávajenatoľkozávažný

inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností v žiadnom prípade nemal
odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

15. Dobrovoľná dražba je proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok.
Otázka, či pohľadávka existuje a v akej výške je spravidla na posúdení podnikateľov.

16. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby (ex ante) je akýmsi fakultatívnym filtrom
vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa
druhej časti CSP. Za osobitne dôležité pritom treba uviesť, že unijné právo predpokladá ochranu už pri
hrozbe vzniku ujmy; teda nie až keď ujma vznikne.

17. Ak je ale tomu tak, potom je opodstatnená predchádzajúca súdna ochrana (ex ante; porov.Pl ÚS
23/14), pričom postačí hrozba vzniku ujmy. Odsunutie spotrebiteľov len na ex post súdnu ochranu t.j.
podávanie žalôb o neplatnosť dražieb by pri naplňovaní čl. 6 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporovalo unijnému princípu efektivity. Nadmerné sťaženie

procesnej pozície súvisí najmä so zmenou údajov v katastri a povinnosťou draženú nehnuteľnosť po
dražbe vypratať. Pritom mohlo ísť o dražbu na plnenie z nečestnej podmienky.

18. Preto je úplne legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom
plnení, ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní

vymôcť. A tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného
práva hoci in abstracto tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť (rozsudok SD-34/12). Preto,
ak veriteľ neodstránil stav neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky umožňujúcej dosiahnutie
nečestného plnenia, potom je vo svetle čl. 4 smernice neprijateľnou aj samotná zmluvná podmienka
priamo umožňujúca dosiahnutie takéhoto v demokratickej spoločnosti neželateľného výsledku.

19. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 23/2014
zo dňa 24.9.2014, ktorým síce odmietol návrh Okresného súdu Pezinok, avšak vyslovil názor, že: „Nad
rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákonao dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva
obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných
dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu

sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by
malobyťkompenzovanédostatočnoupreventívnouapriebežnoukontroloudobrovoľnejdražbyorgánom
verejnej moci.“

20. Výkonzáložnéhoprávasanepochybnemôžedotknúťobydliažalobcov.Právonaobydliejepriznané

aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor a to v zmysle čl. 8),
ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom.

21. „Strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Ktokoľvek,
komu hrozí zásah takéhoto rozsahu, by v zásade mal mať možnosť nechať posúdiť primeranosť tohto
opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad podľa článku 8 Dohovoru, a to aj vtedy, ak

podľa vnútroštátnej legislatívy právo na držbu nehnuteľnosti zaniklo“ (porovnaj McCann proti Spojenému
kráľovstvu zo dňa 13.5.2008 sp.zn. 19009/2004).

22. „Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“)
požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny,

ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti
prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované
spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v.
Slovensko, citovaný vyššie, § 24, 9. Október 2007).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. Marca 2010
(Sťažnosť3572/06).

23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora z 10. Septembra 2014 vo
veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s..
Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia, „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane
písomné pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto

konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe § 74 ods.
1 a § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v
uskutočnenítohtopredaja.(61)Nadruhejstrane,akobolopripomenutévbodoch31a32tohtorozsudku,
je zjavné, že zákon č. 106/2014 Z. z. prijatý 1. Apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. Júna 2014 a je
uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá

uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti
podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou
stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v
prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62)

Pokiaľideoprimeranúpovahusankcie,osobitnúpozornosťtrebavenovaťokolnosti,žemajetokdotknutý
konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na
bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva
spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do
osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez

Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11).
(64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z
najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí,
musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri
rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č.

27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom
7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ
ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho
ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval
predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone

rozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnostizaťaženejhypotékouvprípade,keďjeprijatietakýchtoopatrení
potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok
Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu
prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovaťprimeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť
vnútroštátny súd.“

24. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia osvedčili, že je potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu,
aby nedošlo k výkonu záložného práva. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchle a
pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k
ťažko napraviteľnému stavu. Bez akýchkoľvek pochybností teda možno uzavrieť, že vzhľadom na účel
neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, a v štádiu

výkonu dražby, kedy ešte nedošlo k vydraženiu nehnuteľností, je návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia jediným právnym nástrojom, ktorý má vlastník nehnuteľností k dispozícii, aby nedošlo k
predaju jeho majetku.

25. Odvolací súd tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv strán sporu vyvolané nariadením
neodkladného opatrenia. Na jednej strane žalobcovia by výkonom záložného práva stratili svoje obydlie

a žalobkyňa v rade 1/ aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, na druhej strane žalovanému nebude nad
mieru primeranú okolnostiam prípadu zasiahnuté do jeho práv, nakoľko jeho pohľadávka voči žalobcom
aj naďalej existuje a môže sa domáhať jej zaplatenia (avšak len v rozsahu neodporujúcom právnym
predpisom) aj miernejším spôsobom ako je predaj nehnuteľností dobrovoľnou dražbou, ale najmä za
prítomnosti súdnej kontroly. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie neodkladného opatrenia

navrhnutého žalobcami môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie ochrany práv, ktorých
pravdepodobnosť žalobcovia osvedčili (vlastníctvo a obydlie) a zásah do ktorých zo strany žalovaného je
reálny (dobrovoľná dražba), keď na druhej strane žalovaný nebude neprimerane obmedzený na svojich
právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia práv žalobcov.

26. Na základe uvedeného mal odvolací súd preukázanú existenciu práva žalobcov (právo na obydlie
a vlastnícke právo žalobkyne v rade 1/), ktoré je vážne ohrozené (začatie výkonu dobrovoľnej dražby)
a bezodkladne je potrebné poskytnúť tomuto právu ochranu.

27. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa toho, že odvolací súd prihliadal na oznámenie o začatí

výkonu záložného práva, ktoré žalobcovia predložili až v priebehu odvolacieho konania odvolací súd
poznamenáva, že už z Odpovede banky zo dňa 8.9.2016 (č.l. 5 súdneho spisu) mal odvolací súd za
preukázané pristúpenie k realizácii výkonu záložného práva.

28. Rovnako neobstojí ani námietka o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Samotný

výkon dobrovoľnej dražby je síce v réžii dražobníka, avšak vždy na návrh a so súhlasom veriteľa.
Dražobník je len vykonávateľom dražby, právo disponovať a rozhodovať o pohľadávke patrí veriteľovi.

29. Len pre úplnosť odvolací súd záverom konštatuje, že povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle
ust. 336 ods. 1 CSP žalobcom neukladá, keďže má za to, že nariadením tohto neodkladného opatrenia

možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, naopak odvolací súd v súlade s ust. § 337
ods. 1, 2 CSP poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej.

30. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní, odvolací súd im preto priznal voči žalovanému
i náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, kvantifikáciu ktorej rozhodnutím zrealizuje súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov

odvolacieho konania odvolací súd nezistil žiadne predpoklady.

32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Strany, ktorým sa ukladá povinnosť, môžu podať žalobu vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže
týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.