Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712204145
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8712204145.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobkyne: W.. S.. M., H.. E., A.. XX.XX.XXXX,
W. W. XX, XXX XX N. W., právne zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova
14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému AQUAPARK Poprad, s.r.o., so sídlom Športová 1397/1, 058
01 Poprad, IČO: 36 482 609, právne zastúpený Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., so sídlom
Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava, IČO: 50 289 934, za účasti intervenienta na strane žalovaného
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151
700, o zaplatenie 7.122,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Poprad č.k. 20C 48/2012-557 zo dňa 27. apríla 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou vyhovujúceho výroku v časti priznaného 9 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 2.317,01 Eur od 19.01.2012 do zaplatenia.

M e n í rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku v časti priznaného 9 % ročného úroku z omeškania zo
sumy 2.317,01 Eur od 19.01.2012 do zaplatenia tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť
žalobkyni 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.815,21 Eur od 19.01.2012 do 27.01.2015 a 9 % ročný

úrok zo sumy 2.317,01 Eur od 28.01.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 16.112,81 eur spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 2.317,01 eur od 19.1.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd
rozhodne samostatným uznesením.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok v sume 966,50
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 420a, § 442 odsek 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 3 až 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, ozriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa dňa 28.01.2011 utrpela úraz v prevádzkových priestoroch
žalovaného, resp. pri prevádzkovaní kúpaliska a toboganu. V konaní nebolo sporné ani bodové
ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vypracované ošetrujúcim lekárom
žalobkyne. Nakoľko škoda spôsobená žalobkyni súvisela s prevádzkovou činnosťou žalovaného, ide
o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, pretože k vzniku objektívnej zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa nevyžaduje porušenie právnej povinnosti ani zavinenie
a nie je podstatné, či žalovaný porušil alebo neporušil svoju prevenčnú povinnosť. Napriek tomu,
že v konaní nebol spoľahlivo preukázaný mechanizmus vzniku úrazu žalobkyne, nakoľko vykonané
znalecké dokazovanie vylúčilo možnosť technickej závady a mechanizmus vzniku úrazu tak, ako ho
žalobkyňa popísala, existenciu liberačných dôvodov preukazuje v súdnom konaní prevádzkovateľ. Ak
teda žalovaný tvrdí, že úraz žalobkyne bol spôsobený jej vlastným konaním, potom je na ňom, aby

existenciu tohto liberačného dôvodu preukázal. K tomuto nedošlo a žalovaný v konaní nepredložil dôkaz
o existencii liberačných dôvodov na strane prevádzkovateľa. Čo sa týka priznaného nároku, pozostáva
zo sumy 2.317,01 Eur z titulu náhrady mzdy, ktorá v konaní nebola spornou a tvoria ju nároky z titulu
náhrady mzdy za obdobie pracovnej neschopnosti žalobkyne. Čo sa týka sumy 8.488,80 Eur titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia, v tomto smere mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa riadne

preukázala správnosť bodového ohodnotenia lekárskymi správami a do 29. marca 2018, kedy si právny
zástupca žalovaného nechal vypracovať znalecký posudok P. - F. - E., s.r.o., znaleckej organizácie č.
XX/XXXX, nebolo sporné ani bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
vypracované ošetrujúcim lekárom žalobkyne. Závery znaleckého posudku nezodpovedajú otázku či
zohľadnili skutočnosť, že úraz žalobkyňu dlhodobo obmedzil vo vlastnom pohybe a hlavne starostlivosti

o maloleté dieťa (X roky) a v tomto smere obsahujú len všeobecné tvrdenia, na ktoré v konaní nemožno
prihliadať. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ošetrujúcim lekárok žalobkyne (č.l. 156 - 159)
vyčíslené na 540 bodov a táto hodnota predstavuje sumu 8.488,80 Eur (540 bodov á 15,72 Eur).

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

tak, že žalobu zamietne. Nárok uplatnený žalobkyňou v tomto konaní sa má posudzovať na základe
princípov objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou však nezbavuje
žalobkyňu povinnosti uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia, na základe ktorých si v súdnom konaní
uplatňuje svoj nárok a predložiť alebo označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Zo svedeckých
výpovedí vyplynulo iba to, že žalobkyni sa stal úraz v priestoroch žalovaného, nevyplýva však z nich,

ako k úrazu došlo, ani či bol tento úraz dôsledkom prevádzkovej činnosti žalovaného. Nikto z týchto
svedkov totiž nebol prítomný priamo pri vzniku úrazu, resp. pri spustení sa žalobkyne toboganom,
preto títo nemohli vypovedať o okolnostiach vzniku úrazu. Bez poznania priebehu vzniku úrazu nie je
možné zistiť jeho príčinu a ani to, či úraz bol spôsobený prevádzkovou činnosťou alebo nie. Súd prvej
inštancie vec nesprávne posúdil, pokiaľ na jednej strane dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním

nebol preukázaný spôsob vzniku úrazu a bol vylúčený vznik úrazu tak, ako ho popisovala žalobkyňa,
na druhej strane však napriek tomu dospel k záveru, že podmienky pre vznik zodpovednosti za tento
úraz na strane žalovaného boli splnené. Žalovaný uplatňoval liberačný dôvod podľa ustanovenia §
420a odsek 3 Občianskeho zákonníka, teda z dôvodu spôsobenia škody vlastným konaním poškodenej.
Žalovaný už vo svojich skorších vyjadreniach uvádzal, že vzhľadom na to, že boli vylúčené iné možnosti

príčiny vzniku úrazu, ako najpravdepodobnejšia sa z vykonaného dokazovania javí príčina spočívajúca
v konaní žalobkyne - porušení pravidiel použitia toboganu tým, že ho použila spolu so svojim synom,
teda porušila zákaz použitia toboganu dvomi osobami súčasne a zákaz použitia toboganu osobami vo
veku jej syna. Uloženie nesplniteľného dôkazného bremena jednej strane civilného sporu je porušením
zásady rovností zbraní, pretože právo na rovnosť účastníkov konania vyžaduje, aby dôkazné bremeno

kladené na jedného účastníka konania nebolo neprimerané. Súd prvej inštancie nebral do úvahy
znalecký posudok P. - F. - E., s.r.o., znaleckej organizácie č. XX/XXXX, ktorým bola spochybnená
výška uplatňovaného nároku v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie
priznal žalobkyni úroky z omeškania v celom rozsahu podľa jej žaloby. K tomu žalovaný uviedol, že
žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomnou výzvou zo dňa 13.01.2012 vyzvala

žalovaného na úhradu straty na zárobku vo výške 1.815,21 Eur do piatich dní od doručenia uvedenej
výzvy. Následne podaním žalobkyne doručeným súdu dňa 30.11.2012 žalobkyňa zmenila žalobu tak, že
si uplatnila nárok na úroky z omeškania zo sumy 2.317,01 Eur (teda z náhrady za stratu na zárobku) od19.01.2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie túto zmenu žaloby pripustil až uznesením na pojednávaní
dňa 27.01.2015.

5. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie intervenient na strane žalovaného. Žiadal, aby odvolací súd
žalobu zamietol. Zo samotného dokazovania nebol spoľahlivo preukázaný mechanizmus vzniku úrazu
žalobkyne. Preto nie je možné zistiť, či úraz bol spôsobený prevádzkovou činnosťou alebo nie. Súd
neprihliadol na zavinenie žalobkyne, ktorá sa spúšťala s maloletým X-ročným synom napriek tomu, že
takýto spôsob využitia toboganu nie je prípustný.

6. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.
Stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého k úrazu žalobkyne došlo nepochybne
pri prevádzkovaní kúpaliska a toboganu, pričom zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobkyni je potrebné
posudzovať podľa ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka, pretože príčinou tejto škody bolo
prevádzkovanie kúpaliska, teda vplyv tejto prevádzkovej činnosti žalovaného na zdravie žalobkyne.

Jedná sa o zodpovednosť za škodu, ktorá má objektívny charakter a ktorá existuje bez zreteľa na
zavinenie, pričom zbaviť sa jej možno iba tzv. liberáciou za presne zákonom stanovených podmienok.
Existenciu liberačných dôvodov musí preukazovať žalovaný. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že
žalobkyňa neuviedla rozhodujúce skutkové tvrdenia, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok. Je
nepochybné, že k úrazu žalobkyne došlo pri prevádzkovej činnosti žalovaného v súvislosti s dopadom

žalobkyne do dojazdového bazénu toboganu. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, podľa
ktorých odvodzuje zavinenie poškodenej od porušenia pravidiel použitia toboganu, nakoľko toto konanie
nemalo nijaký súvis so vznikom úrazu, ktorý vznikol. Ani znaleckým posudkom č. XX/XXXX žalovaný
nijako nepreukázal, že by k vzniku škody došlo na základe konania žalobkyne. Zo strany žalobkyne
bola riadne preukázaná správnosť bodového ohodnotenia a to prostredníctvom lekárskych správ a

ošetrujúcim lekárom. Výška bodového ohodnotenia nebola sporná až do zadania nového znaleckého
posudku, ktorý nechal vypracovať žalovaný niekoľko dní pred posledným pojednávaním vo veci samej.

7. K vyjadreniu intervenienta podala vyjadrenie žalobkyňa. Uviedla, že nakoľko je jeho vyjadrenie
obsahovo totožné s odvolaním, poukazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaného.

8. K vyjadreniu žalobkyne a vyjadreniu intervenienta podal stanovisko žalovaný. Opis skutkového
stavu prezentovaný žalobkyňou v tomto spore je založený len na jej tvrdeniach a nebol hodnoverne
preukázaný.

9. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie intervenient. Má zato, že súd vec
posúdil nesprávne. Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že porušenie pravidiel použitia toboganu nemalo
súvis so vznikom škody.

10. K stanovisku žalovaného podal vyjadrenie intervenient. Trvá na to, že nebol preukázaný

mechanizmus vzniku úrazu žalobkyne.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného bolo čiastočne dôvodne, a to len čo do priznaných úrokov
z omeškania. Odvolanie voči zvyšnej časti rozsudku považuje odvolací súd za nedôvodné.

12. Podľa ustanovenia § 420a odsek 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

Podľa odseku 2, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,

c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.Podľa odseku 3, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním
poškodeného.

13.Podľaustanovenia§3odsek1zákonač.437/2004Z.z.,náhradazabolesťsaposkytujejednorazovo;
musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho
následkov.

Podľa odseku 2, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

14. Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa odseku 2, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené
v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

15. Podľa ustanovenia § 5 odsek 1 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť
alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

Podľa odseku 2, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa

určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé
euro smerom nahor.

16. Podľa ustanovenia § 7 odsek 1 zákona č. 437/2004 Z.z., lekársky posudok spracúva posudzujúci
lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

17. Podľa ustanovenia § 9 odsek 4 zákona č. 437/2004 Z.z., ak v ustanovených sadzbách nie je uvedená
neúplná zlomenina, použije sa počet bodov za úplnú zlomeninu znížený až o jednu tretinu.

Podľa odseku 5, bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak

a) vznikla infekcia rany okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou,
ktorej čas liečenia sa infekciou predĺžil,
b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie,
c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažuje
injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa nevzťahuje na operačný

výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.

18. Podľa ustanovenia § 10 odsek 4 zákona č. 437/2004 Z.z., bodové hodnotenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na
obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku,

v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada
aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 28.01.2011 navštívila žalobkyňa aquapark Y. F., ktorý prevádzkuje
žalovaný. Spolu so X ročným synom sa rozhodli ísť na tobogan. Z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že nič

nenasvedčovalo tomu, že by prevádzka toboganu (modrý tobogan) bola prerušená alebo zastavená,
nakoľko prístup k nemu nebol znemožnený a nenachádzal sa na ňom žiaden oznam, ktorý by na
prerušenie prevádzky upozorňoval návštevníkov. Po krajoch toboganu tiež stekala voda. Keďže semafor
signalizoval zelenú, žalobkyňa sa spolu so svojim synom, ktorého usadila na jej kolenách spustili dole.Tesne pred dopadom však zistila, že sa v dojazdovom bazéne nenachádzala voda, resp. nachádzala len
malá hladina vody. V dôsledku takéhoto dopadu utrpela žalobkyňa komplikovanú zlomeninu predkolenia
vrátane členka.

20. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného organizáciou U., s.r.o. na účely trestného
konania vyplýva, že pokiaľ by sa žalobkyňa spustila v čase, kedy by semafor na tobogane signalizoval
červenú, ozval by sa pre plavčíkov zvukový signál. V konaní však nebolo preukázané, aby takýto signál
zaznel a teda aby sa žalobkyňa spustila na červenú. Z výpovede svedkyne v trestnom konaní D. A.,

ktorá pracovala ako zamestnanec žalovaného (plavčík) vyplýva, že táto našla zranenú žalobkyňu v
dojazdovom bazéne toboganu. Svedkyňa tiež uviedla, že v danom bazéne bolo málo vody, v tobogane
voda netiekla, pričom voda z bazénu pomaly odtekala preč. Všimla si, že žalobkyňa bola zranená,
mala asi zlomenú nohu. Žalobkyňu našiel v dojazdovom bazéne aj svedok H. T., taktiež zamestnanec
žalovaného, z výpovede ktorého vyplýva, že v dojazdovom bazéne bola voda vo výške asi 15 cm, pričom
obvyklá výška vody má byť 40 cm. Z výpovede svedka S. S., zamestnanca žalovaného vyplýva, že v

deň, kedy došlo k úrazu spustil ráno okolo 10.15 modrý tobogan. Zapol čerpadlo a tiež jeho signalizáciu
- semafor a osvetlenie. Tobogany a bazény bol skontrolovať pred odchodom na obed, t.j. pred 11.30,
pričom v danom čase bolo všetko funkčné a v poriadku. Dojazdový bazén bol následne skontrolovať
po tom, čo bola z neho žalobkyňa odnesená. Voda sa v ňom už vôbec nenachádzala. Pri kontrole
ovládacieho panelu zistil, že modrý tobogan bol odstavený, bol vypnutý vypínač čerpadla, pričom jeho

signalizácia bola zapnutá. Z výpovedí svedkov tiež vyplýva, že ovládací panel toboganov bol v deň, kedy
došlo k úrazu žalobkyne voľne prístupný aj návštevníkom, nebol nijako zabezpečený ani uzamknutý. Z
výpovede p. F. O., zamestnanca žalovaného vyplýva (výpoveď daná na účely vypracovania znaleckého
posudku č. XXX/XXXX) vyplýva, že v čase vypracovania posudku už nebolo možné nahliadnuť do
chybových hlásení zo dňa 28.01.2011, nakoľko tieto sa uchovávajú len mesiac dozadu.

21. Pre vznik zodpovednostných následkov podľa ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka
postačuje, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či
prevádzkovou činnosťou prevádzkovateľ činnosti porušil nejakú právom uloženú povinnosť. V tomto
prípadeideoosobitnýdruhobjektívnejzodpovednosti,priktorejsanevyžadujeaniprotiprávnosťkonania

a neprihliada sa ani na zavinenie škodcu; ide teda o zodpovednosť za výsledok. To znamená, že
poškodenému postačuje, aby preukázal, že škoda bola vyvolaná osobitou povahou prevádzky bez
toho, aby dokazoval konkrétne porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľa. Prevádzkovou činnosťou
sa spravidla rozumie „sústavne vykonávaná činnosť, ktorá je organizovaná osobou“, resp. „akákoľvek
organizovaná cieľavedomá činnosť“. Najvyšší súd SR v jednom zo svojich rozhodnutí (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3?M Cdo 7/2005) vymedzil prevádzkovú činnosť takto: „Prevádzková
činnosť … je taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej),
ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva. Predmet tejto činnosti je vymedzený v
zriaďovacej listine, oprávnení k podnikateľskej činnosti alebo v živnostenskom oprávnení.“

22. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že k úrazu žalobkyne došlo v prevádzkových priestoroch
žalovaného, ktorého predmetom činnosti je o.i. aj prevádzkovanie vodného zábavného parku, t.j.
kúpaliska a toboganov. Vzhľadom na výpovede žalobkyne a svedkov má odvolací súd za preukázané,
že k úrazu došlo v dojazdovom bazéne. Preto treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, ako aj záveru
Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 11Co/134/2015-402 zo dňa 07.12.2016 (ktorým súd

zrušil prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie sp. zn. 20C/48/2012-320 zo dňa 28.04.2015) v tom smere,
že zodpovednosť žalovaného za škodu treba posudzovať v zmysle ustanovenia § 420a Občianskeho
zákonníka. V danom prípade tak má odvolací súd zato, že pre prijatie záveru o zodpovednosti
žalovanéhopodľaustanovenia§420aObčianskehozákonníkaniejenutnépoznaťpresnýmechanizmus
vzniku úrazu žalobkyne.

23. Zodpovednosť žalovaného za škodu podľa ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka nie
je absolútnou, pretože ustanovenie § 420a odsek 3 formuluje dva liberačné dôvody, preukázaním
ktorých sa prevádzkovateľ môže zbaviť (liberovať) svojej zodpovednosti buď úplne alebo sčasti. Jedným
z dôvodov, na ktorý aj poukazuje žalovaný, je dôkaz o tom, že ku škode došlo vlastným konaním

poškodeného. Liberačný dôvod musí dokázať ten, kto zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 420a
Občianskeho zákonníka, teda samotný žalovaný.24. Žalovaný poukazoval na konanie žalobkyne, ktorým malo dôjsť ku vzniku jej škody a to na
skutočnosť, že na tobogane sa nespustila sama, ale spolu so svojim X-ročným synom. V konaní
však nebolo jednoznačne preukázané, aby toto konanie zapríčinilo vznik úrazu žalobkyne. Uvedené

nepreukazuje ani znalecký posudok predložený žalovaným č. XX/XXXX vypracovaný znaleckou
organizáciou P.-F.-E., s.r.o.. Uvedený posudok nedáva na túto otázku jednoznačnú odpoveď podporenú
znaleckým dokazovaním. Žalovaný tiež dostatočne nevysvetlil, prečo v čase vzniku úrazu, resp. v čase,
kedy našli zranenú žalobkyňu, bola v dojazdovom bazéne nízka hladina vody a ani skutočnosť, že
napriek tomu, že bol modrý tobogan ráno uvedený do prevádzky, v čase, kedy našli zranenú žalobkyňu

bol už vypínač čerpadla vypnutý (no prístup k toboganu nebol návštevníkom znemožnený).

25. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal existenciu liberačného dôvodu spočívajúceho
vo vlastnom konaní žalobkyne. Žalovaný sa nemôže odvolávať ani na uloženie nesplniteľného
dôkazného bremena. To, že žalovaný nemá monitorované (či už technicky alebo personálne) rizikové
oblasti, kde možno dôjsť k úrazu, či zabezpečené mechanizmy slúžiace na ovládanie toboganov alebo

vedenú evidenciu porúch po dobu dlhšiu než jeden mesiac nemôže byť žalobkyni na ujmu.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ
dospel k záveru, že nárok žalobkyne voči žalovanému v zmysle ustanovenia § 420a Občianskeho
zákonníka je daný.

27. Žalovaná sa v konaní voči žalovanému domáhala náhrady škody titulom náhrady mzdy, bolestného a
sťaženiaspoločenskéhouplatnenia.LekárskyposudokobolestnombolvydanýposudzujúcimlekárokP..
P. T., F.. ortopédom J. nemocnice H.. Uvedený posudok vydal dňa 08.09.2011 v čase liečenia žalobkyne,
po jej prepustení z ústavnej starostlivosti (tzn. bezprostredne v rozhodnom období na základe všetkých

dostupných lekárskych správ). V zmysle uvedeného posudku (v spojení s posudkom o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 16.10.2012) začiatok liečenia žalobkyne pripadol na deň
28.01.2011, pričom v ústavnej starostlivosti bola od 28.01.2011 do 02.02.2011 a práceneschopná
bola od 28.01.2011 do 31.10.2011. Ako diagnózu určil roztrieštená vnútrokĺbová zlomenina distálnej
epifýzy píšťaly vpravo. Diagnózu ohodnotil 230 bodmi, pričom v zmysle ustanovenia § 9 odsek 5 a

6 zákona č. 437/2004 Z.z. zvýšil bodové ohodnotenie o 115 bodov, tzn. spolu 345 bodov z dôvodu
bolestivého spôsobu liečby, operácie, infúzií, preväzov a vnútrosvalových a vnútrožilových injekcií. Aj
znalecký posudok predložený žalovaným č. č. XX/XXXX vypracovaný znaleckou organizáciou P.-F.-E.,
s.r.o. ohodnotilo bolestné 345 bodmi. V zmysle ustanovenia § 5 odsek 2 tak výška náhrady za bolesť
predstavuje sumu 5.307 Eur vypočítanú ako súčin 345 bodov s 15,38 Eur (nakoľko priemerná mesačná

mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom Slovenskej
republiky za kalendárny rok 2010, t.j. kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na
náhradu bola 769 Eur).

28. Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia bol taktiež vydaný posudzujúcim lekárok

P.. P. T., F.. ortopédom J. nemocnice H. a P.. P. D., F.., ortopédom J. nemocnice H., ktorý bol
zároveň zástupcom prednostu ortopedicko-traumatologickej kliniky D. X. a J.. Posudok bol vydaný
dňa 16.10.2012, tzn. bezprostredne po ustálení zdravotného stavu, rok od poškodenia na zdraví. Ako
diagnózu lekári určili obmedzenie hybnosti v pravom členku (stredne ťažké), čo ohodnotili na 120 bodov
so 120 bodovým zvýšením, t.j. spolu 240 bodov. Určili aj diagnózu poúrazovej poruchy krvného a

lymfatického obehu, čo ohodnotili 150 bodmi so 150 bodovým zvýšením, t.j. spolu 300 bodov. Zvýšenie
nadvojnásobokpodľaustanovenia§10odsek4zákonač.437/2004Z.z.odôvodnilivekom,športovýmia
pracovnými aktivitami a celkovou kondíciou pacienta. Spolu tak bolo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotené na 540 bodov. Znalecký posudok predložený žalovaným č. XX/XXXX, ktorý vypracovala
organizácia P.-F.-E., s.r.o. dňa 08.04.2018 (viac ako 7 rokov po škodovej udalosti) určila v prípade

sťaženia spoločenského uplatnenia diagnózu obmedzenie hybnosti v pravom členku (stredne ťažké), čo
ohodnotili na 120 bodov a diagnózu rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, popáleninách, omrzlinách
a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie 5-30 cm2 povrchu tela, ktorú ohodnotila na 30 bodov.
Spolu tak sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotili na 150 bodov. Ako však správne uviedol
súdu prvej inštancie, závery tohto posudku nezohľadňujú skutočnosť, že úraz žalobkyne ju dlhodobo

obmedzil vo vlastnom pohybe, či v starostlivosti o vlastné, iba X ročné dieťa. Vypracovanie takéhoto
znaleckého posudku s dlhým časovým odstupom od podania žaloby a jeho predloženie tesne pred
rozhodnutím súdu vo veci samej (pričom do daného momentu nebola skutočnosť týkajúca sa bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sporná) hodnotí odvolací súd taktiež ako účelové,s cieľom spochybniť výšku škody. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalovaného o „vyššej sile“
jeho predloženého znaleckého posudku, nakoľko aj posudky predložené žalobkyňou spĺňajú zákonné
náležitosti predpokladané zákonom č. 437/2004 Z.z., pričom ich pravdivosť a správnosť nebola ničím

spochybnená. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie rozhodoval správne,
pokiaľ pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z lekárskeho posudku
zo dňa 16.10.2012. Nakoľko sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené 540 bodmi, výška
náhrady predstavuje sumu 8.488,80 Eur vypočítaná ako súčin 540 bodov s 15,72 Eur.

29. Ani priznaný nárok na náhradu mzdy nebol zo strany žalovaného relevantne spochybnený. Preto
rozhodol súdu prvej inštancie správne, pokiaľ vychádzal z dokladov predložených zamestnávateľom
žalobkyne, z ktorých vyplýva, že škoda titulom náhrady mzdy predstavuje sumu 2.317,01 Eur.

30. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe (s výnimkou priznaných úrokov z omeškania) vyhovel. Jeho rozhodnutie

nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej
inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a
nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa
s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z
08.06.2006, I. ÚS 188/06)

31. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.

mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

32. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil

jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
(svýnimkoučastitýkajúcejsaúrokovzomeškania)zanedôvodnéavzhľadomnavyššieuvedenédôvody
odvolací súd rozsudok s výnimkou časti týkajúcej sa úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia § 387
C.s.p. potvrdzuje ako vecne správny.

33. Podľa názoru odvolacieho súdu treba prisvedčiť žalovanému v tom smere, že súd dospel k
nesprávnemu zisteniu, čo sa týka výšky priznaných úrokov z omeškania. Z obsahu spisu vyplýva, že
výzvou zo dňa 13.01.2011 žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby jej v lehote 5 dní od doručenia výzvy
uhradil náhradu za stratu na zárobku vo výške 1.815,21 Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný
bol odo dňa 19.01.2012 v omeškaní so zaplatením sumy 1.815,21 Eur. Vzhľadom na návrh žalobkyne

na zmenu petitu, súd prvej inštancie uznesením na pojednávaní dňa 27.01.2015 rozhodol, že pripúšťa
zmenu petitu návrhu tak, že nový petit znie „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 16.112,81
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.317,01 eur od 19.1.2012 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“. Vzhľadom na uvedené
má odvolací súd zato, že žalovaný nemohol byť v omeškaní so zaplatením sumy 2.317,01 Eur od

19.01.2012, nakoľko dňa 19.01.2012 bol vyzvaný len na zaplatenie sumy 1.815,21 Eur.

34. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil napadnutý
rozsudok v časti týkajúcej sa priznaných úrokov z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.815,21 Eur od 19.01.2012 do 27.01.2015 a 9 % ročný

úrok zo sumy 2.317,01 Eur od 28.01.2015 do zaplatenia.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p..

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).