Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 6, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/295/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218402
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2113218402.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej vo veci žalobcu: X. U., nar. XX. H. XXXX, trvalo
bytom W., ul. T. O. XXXX/XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Darina Kurňavová, Kapitulská 5, 917 01
Trnava, IČO: 30 052 823, proti žalovanej: P. Y., rod. Y., nar. X. H. XXXX, trvalo bytom W., ul. H. XXXX/XX,
o zaplatenie 18.600 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z
27. februára 2017 č. k. 8C/95/2014-149, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol a II. žalovanej priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalobcovi v plnej výške. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1 až 5,
§ 151n ods. 1 a 2, § 151o ods. 1, § 151p ods. 1 a § 588 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne dôvodil, že žalobou doručenou súdu 11.7.2013 sa
žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu žalovanú sumu 18.600 eur s 9% ročným
úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 25.5.2012 do jej zaplatenia, žalobu odôvodnil tým, že žalovaná si
nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. VI kúpnej zmluvy so zrušením vecného bremena, uzavretej
žalovanou ako predávajúcou a zároveň povinnou z vecného bremena, žalobcom ako oprávneným z

vecného bremena a kupujúcim Ing. X. dňa 7.5.2012, keď splatnú sumu 18.600 eur žalobcovi nezaplatila
ani po viacerých urgenciách.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 19.5.2005 bola medzi stranami
sporu uzatvorená darovacia zmluva v znení jej dodatku č. 1 z 24.5.2005, ktorou žalobca ako darca
daroval žalovanej ako obdarovanej spoluvlastnícky podiel 1 k trojizbového bytu na ulici K. č. X v W.. V
tejto darovacej zmluve bol dohodnutý záväzok obdarovanej, že žalobcovi v prípade ochorenia poskytne
lekársku pomoc, bude mu zabezpečovať lieky, stravu, pranie, žehlenie, upratovanie, riadne ho dochová

a doopatruje a po smrti mu vystrojí dôstojný pohreb. Žalovaná sa tým stala vlastníčkou predmetného
trojizbového bytu v celosti, ktorý následne predala.
Dňa 19.5.2005 uzavrela tiež žalovaná ako kupujúca s predávajúcou Y. F. kúpnu zmluvu, na základe
ktorej nadobudla žalovaná do vlastníctva jednoizbový byt na ulici H. Y. č. XX v W. (ďalej aj „predmetný
byt“) spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného
domu, zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu W., katastrálny odbor, touto kúpnou zmluvou bolo
zriadené aj vecné bremeno v prospech žalobcu, a to právo doživotného bývania a užívania predmetného

bytu, ktorý žalobca obýval, až pokiaľ sa z neho nepresťahoval do obecného malometrážneho bytu so
zabezpečenou seniorskou starostlivosťou.
Dňa 7.5.2012 žalovaná ako predávajúca a zároveň povinná z vecného bremena a žalobca ako
oprávnený z vecného bremena uzavreli s kupujúcim Ing. W. X. kúpnu zmluvu so zrušením vecnéhobremena, ktorej predmetom bol predmetný jednoizbový byt na ulici H. Y. XX v W.. Kúpna cena bolo
dohodnutá vo výške 38.200 eur a mala byť zaplatená najneskôr do 7 dní od podpisu zmluvy, teda do
14.5.2012. V článku VI. kúpnej zmluvy žalobca ako oprávnený z vecného bremena prehlásil, že súhlasí

so zrušením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetného
bytuspolusjehosúčasťamizapodmienky,žežalovanáakopredávajúcauhradíoprávnenémuzvecného
bremena čiastku 18.600 eur do 10 dní od pripísania celej sumy na účet predávajúcej. Vklad vlastníckeho
práva a zrušenia vecného bremena k predmetnému bytu bol povolený dňa 5.6.2012 a následne bol v
jeho zmysle vykonaný zápis v LV č. XXXX, ktorým došlo k zrušeniu vecného bremena.

Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že suma 18.600 eur nebola zaplatená žalobcovi, ani nebol
sporný dátum splatnosti sumy 18.600 eur do 24.5.2012. Žalobca sa domáhal voči žalovanej v tomto
konaní zaplatenia žalovanej sumy titulom záväzku, ktorý mal byť obsiahnutý v kúpnej zmluve zo
7.5.2012.
Súd považoval podanú žalobu za nedôvodnú, lebo kúpnou zmluvou zo 7.5.2012 v článku VI. si účastníci
zmluvy dohodli odkladaciu podmienku, že vecné bremeno sa zruší, ak predávajúca (žalovaná) uhradí

oprávnenému (žalobcovi) čiastku 18.600 eur do 10 dní od okamihu pripísania kúpnej ceny na účet
predávajúcej (žalovanej). Nakoľko odkladacia podmienka splnená nebola (suma 18.600 eur nebola
žalovanou zaplatená), právne účinky podmieneného právneho úkonu nemali nastať (vecné bremeno
sa nemalo zrušiť). Ak napriek tomu nastali (so súhlasom, resp. s vedomím žalobcu), nespôsobuje to
povinnosť žalovanej splniť odkladaciu podmienku, lebo nešlo o obojstranný záväzok, ale o podmienený

právny úkon. Z článku IV. kúpnej zmluvy nevyplývalo to, čo tvrdil v žalobe a počas celého konania
žalobca, že suma 18.600 eur bola „odplatou za zrušenie vecného bremena“, resp. že vznikol obojstranný
záväzok strán sporu. Bola to jasne formulovaná odkladacia podmienka právneho úkonu. Keďže táto
nenastala, nemali nastať ani účinky podmieneného právneho úkonu, t.j. zrušenie vecného bremena.
Žalobca si kúpnu zmluvu pred jej podpisom preštudoval, bol mu poskytnutý priestor na oboznámenie sa

s jej obsahom, a práve z jeho podnetu bol do kúpnej zmluvy pridaný článok VI. Zo správania žalobcu je
zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy konal opatrne a obozretne, preto ak mienil poňať obojstranný záväzok
do zmluvy spočívajúci v zaplatení sumy 18.600 eur za zrušenie vecného bremena, mal ho v takom znení
uviesť i do zmluvy. Právo žalobcu na zaplatenie sumy 18.600 eur ako odmeny za zrušenie vecného
bremena však nevyplývalo zo žiadneho ustanovenia kúpnej zmluvy.

Pokiaľ sa týka sumy 18.600 eur, strany dňa 28.11.2012 súhlasili, že v banke sa zloží táto suma na meno
žalovanej a ak by prišiel žalobca o bývanie, tak by mu boli peniaze vyplatené. Aj týmto úkonom dal
žalobca najavo, že súhlasí s tým, aby peniaze ostali na účte žalovanej, i napriek nesplneniu podmienky
z kúpnej zmluvy. Žalobca trval na zabezpečení opatrovania zo strany žalovanej do budúcnosti. Žalovaná
s týmto súhlasila a v prípade potreby zo strany žalobcu bola vtedy ochotná plniť. Na základe uvedeného

malo dôjsť k vypracovaniu dohody medzi stranami. K tejto však napokon nedošlo, teda nemohlo dôjsť
ani k novácii ako tvrdila žalovaná.
Súd prvej inštancie bol názoru, že ust. § 36 ods. 3 O.z. by nebolo možné na daný prípad aplikovať
(ani ho žalobca nežiadal aplikovať), lebo nemožno považovať za zámerné a neoprávnené zmarenie
odkladacej podmienky konanie (žalovanej), s ktorým bola druhá zmluvná strana (žalobca) uzrozumená a

ku ktorému dala svoj súhlas, keď žalobca uviedol, že asi mesiac po podpise zmluvy išli účastníci zmluvy
na kataster a on tam podpísal lístok, na základe ktorého mu po čase bolo z katastra oznámené, že vecné
bremeno bolo zrušené. Takisto žiadny z účastníkov konania o povolení vkladu nenamietal nedodržanie
dohodnutých podmienok v zmluve zo 7.5.2012 a všetky zmluvné strany aj po uplynutí lehoty určenej na
splnenie podmienky (t. j. do 24.5.2012) vyvíjali kroky, aby správny orgán vklad celej predloženej zmluvy,

teda oboch právnych úkonov /kúpa a zrušenie vecného bremena/ povolil, preto Správa katastra W. dňa
5.6.2012 pod č. V 2045/12 vydala rozhodnutie, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva aj zrušenia
vecného bremena. Žalobca toto rozhodnutie nenapadol ani podaním správnej žaloby na súd. Takéto
konanie preto nemohlo byť posudzované ako svojvoľné konanie narušujúce dôveru druhej zmluvnej
strany, ktoré by bolo treba sankcionovať spôsobom podľa § 36 ods. 3 O.z. (porovnaj rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 3661/2010).
Z kúpnej zmluvy zo 7.5.2012 nevyplývala povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 18.600 eur za
zrušenie práva vecného bremena žalobcu k spornému bytu tak ako to tvrdil žalobca v žalobe. Na základe
takto tvrdených rozhodujúcich skutočností žalobcu v žalobe i počas celého sporu nebolo možné žalobe
vyhovieť a zaviazať žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy žalobcovi. Súd preto žalobu ako nedôvodnú

zamietol.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskoršieho predpisu (ďalej aj „CSP“), vecne
plným úspechom žalovanej v spore.2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho
zmenu vyhovením žalobe v celom jej rozsahu. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Súd prvej inštancie v závere svojho rozsudku
uvádza, že ustanovenie § 36 ods. 3 O. z. by nebolo možné na daný prípad aplikovať, lebo nemožno
považovaťzazámernéaneoprávnenézmarenieodkladacejpodmienkykonaniežalovanej,sktorýmbola
druhá zmluvná strana (žalobca) uzrozumená a ku ktorému dala svoj súhlas, ďalej uvádza, že žalobca

rozhodnutieSKW.nenapadolanipodanímsprávnejžalobynasúd.Takátonámietkaaodôvodneniesúdu
neobstojí, takáto skutočnosť je právne bezvýznamná v súvislosti s hodnotením takého právneho úkonu,
ktorý je obsiahnutý v článku VI. kúpnej zmluvy, v ktorom oprávnený z vecného bremena, t.j. žalobca
prehlasuje, že súhlasí so zrušením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a
užívania predmetného bytu spolu s jeho súčasťami v prospech neho, ktoré bolo vložené do katastra
nehnuteľností pod V 1764/05 - vecné bremeno právoplatné dňa 25.5.2005 - vz. 2282/05 - tak ako

bolo vyznačené v časti „C“ listu vlastníctva. V tomto ustanovení Kúpnej zmluvy uzavretej 7.5.2012 je
jednoznačne dohodnuté, že sa vecné bremeno ruší za podmienky, že žalovaná ako predávajúca a
povinná z vecného bremena uhradí žalobcovi ako oprávnenému z vecného bremena čiastku 18.600
eur. Žalobca nesúhlasil s odôvodnením rozsudku, ktoré sa opiera len o hodnotenie tohto ustanovenia,
ktoré podľa jeho názoru obsahuje len odkladaciu podmienku a nie záväzok žalovanej voči žalobcovi.

Súd sa nezaoberal významom ustanovenia čl. VI. kúpnej zmluvy, nevysporiadal sa s jeho obsahom a
účelom ako záväzkom žalovanej voči žalobcovi zaplatiť za zrušenie vecného bremena čiastku 18.600
eur. Nesprávne vyložil obsah právneho úkonu, keď v konaní z výsluchu žalobcu bolo jednoznačné, aká
bola jeho skutočná vôľa pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 17.5.2012 a mal posúdiť urobený právny úkon
práve v tejto súvislosti. Z výsluchu žalobcu je zrejmé, že požaduje odplatu za zrušenie vecného bremena

v sume 18.600 eur, ktorú sumu sa aj zaviazala žalovaná zaplatiť, avšak až potom, čo jej mala byť
pripísaná kúpna cena za prevod nehnuteľností popísaných v kúpnej zmluve. Samotná žalovaná vedela,
že kúpna cena bude zaplatená kupujúcim p. W. X. z úveru, ktorý bol poskytnutý kupujúcemu peňažným
ústavom I. bank za podmienky, že na liste vlastníctva v časti „C“ ťarchy nebude evidované vecné
bremeno v prospech žalobcu, nikdy by mu bez zrušenia tohto vecného bremena nebol poskytnutý úver

a žalovanej by nikdy nebola zaplatená kúpna cena za predmet prevodu. Súd prvej inštancie nesprávne
posúdil vykonané dokazovanie, keď skutočná vôľa konajúcich, t. j. sporových strán v okamihu, kedy
právny úkon urobili, bola odplatou zrušenia vecného bremena. Takáto vôľa nie je ani v rozpore s tým,
čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu a takto musí súd postupovať aj vtedy, ak účastníci urobený
právny úkon interpretujú navzájom odlišným spôsobom tak, ako je to v danom prípade, keď vyjadrenie

žalovanej považuje žalobca za účelové v snahe vyhnúť sa zaplatiť mu za zrušenie vecného bremena,
s ktorou povinnosťou v čase urobenia právneho úkonu jednoznačne súhlasila a to bez ohľadu na to, či
to bolo titulom odkladacej podmienky alebo nie. Aj z ďalšieho konania a postupu žalovanej je zrejmé,
že táto si bola vedomá svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi za zrušenie vecného bremena sumu 18.600
eur. Úlohou súdu je odstrániť pochybnosť o obsahu právneho úkonu výkladom založeným na tom, aby

vedľa jazykového vyjadrenia právneho úkonu zachyteného slovne skúmal aj vôľu konajúcej osoby a
nemal sa pridržiavať len gramatického výkladu, ale aj logického výkladu a systematického výkladu tohto
právneho úkonu. Pochybnosť o tomto právnom úkone vniesla práve žalovaná, a to svojou výpoveďou. Z
výpovede žalobcu jednoznačne vyplýva, že suma 18.600 eur je odplata za zrušenie vecného bremena,
z ktorého zrušenia mala žalovaná prospech titulom zaplatenia kúpnej ceny kupujúcim. Pokiaľ ide o

logický a systematický výklad, súd prvej inštancie mal dať do súvislosti, tak ako je vyššie uvedené,
všetky právne úkony, ktoré urobil žalobca so žalovanou, a to tomuto prevodu predchádzajúce prevody
nehnuteľností, ktoré popísal v bode 27 až 29 rozsudku, v ktorej súvislosti žalobca poukázal na nesúlad
dátumov uzavretia zmlúv so skutočnosťou, konkrétne Darovacia zmluva z 19.4.2005, najmä jej článok V,
upratovaniedomácnosti,otcariadnedochováadoopatrujeaposmrtimuvystrojídôstojnýpohreb,Kúpna

zmluva so zriadením vecného bremena z 19.4.2005 a Kúpna zmluva zo 7.5.2012, z ktorých právnych
úkonov je jednoznačné, že žalovaná z týchto prevodov získala finančný prospech a to samozrejme
na úkor žalobcu a neplnila si ani zaopatrovací záväzok dohodnutý v Darovacej zmluve z 19.4.2005,
čo bolo dôvodom nevyhnutnosti riešenia z toho vzniknutých problémov, týkajúcich sa zabezpečovania
základných životných potrieb žalobcu, zrušila žalobcovi právo z vecného bremena na podklade Kúpnej

zmluvy zo 17.5.2012, bola si vedomá svojho prospechu a preto sa zaviazala zaplatiť žalobcovi 18.600
eur bez ohľadu na to, že túto dohodu považuje súd prvej inštancie za odkladaciu podmienku, išlo o
záväzok žalovanej zaplatiť žalobcovi odplatu za zrušenie vecného bremena. Žalovaná si bola toho
vedomá. Procesnú obranu žalovanej, že sa jedná o odkladaciu podmienku v kúpnej zmluvy, žalobcapovažuje za účelovú, lebo túto argumentáciu použila žalovaná prvýkrát až v tomto konaní s vedomím,
že v súčasnosti už Okresný úrad W., katastrálny odbor nemôže rozhodnúť o zápise práva z vecného
bremena ani o spätnom zápise vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že Správa

katastra zapísala vlastníctvo v prospech kupujúceho, nemá v danom konaní žiaden právny význam. Súd
sa mal zaoberať právnym úkonom, jeho výkladom a v súvislosti s vôľou účastníkov kúpnej zmluvy najmä
s vôľou žalobcu pri zrušení práva z vecného bremena, zhodnotiť túto vôľu a odstrániť pochybnosti o
urobenom právnom úkone, najmä v súvislosti so získaným prospechom na strane žalovanej, s ktorým
vznikom prospechu je jednoznačne spojený spravodlivý záväzok žalovanej zaplatiť žalobcovi 18.600

eur za zrušenie práva z vecného bremena.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Žiadala, aby súd preskúmal včasnosť podaného odvolania.
Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/, tak žalobca svoje odvolanie
žiadnym spôsobom nezdôvodnil, keďže celý text odvolania sa viaže na nesprávne právne posúdenie

veci tak, ako to má namysli § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Z celého podania žalobcu nevyplýva, čo sú
nesprávne skutkové zistenia, keď vykonané dôkazy by podľa názoru žalobcu mali zrejme viesť k iným
skutkovým zisteniam. K akým, to však žalobca v odvolaní neuvádza. Pokiaľ ide o nesprávne právne
posúdenie veci, treba konštatovať, že žalobca v odvolaní neuviedol nič nové, čo by už nebolo uvedené či
už v jeho písomných podaniach, prípadne v zápisniciach z výsluchov účastníkov na súde prvej inštancie.

ŽalobcanespochybňujetextčlánkuVI.kúpnejzmluvyajehojednoznačnosť,ktorýhovoríozrušenípráva
vecnéhobremena.Celýtentočlánok,boldokúpnejzmluvyvloženýnazákladepožiadavkyžalobcu,kedy
žalobca tento text formuloval sám, prípadne za asistencie realitnej kancelárie, v každom prípade však
bez prítomnosti žalovanej a bez toho, aby ona akýmkoľvek spôsobom do textu tohto článku zasahovala.
Spôsob zrušenia vecného bremena si mal žalobca dostatok času premyslieť, keď si vyžiadal samotnú

kúpnu zmluvu z realitnej kancelárie na preštudovanie a mal ju u seba vyše týždňa. Potom čo si dohodol
s realitnou kanceláriou aj text článku VI. a ešte pred samotným podpisom zmluvy žalobca potvrdil,
že táto mu bola daná k nahliadnutiu k ďalšiemu prečítaniu, čo on aj spravil. Samotný návrh na vklad
vlastníckeho práva a zároveň aj výmaz vecného bremena na kataster podávala realitná kancelária bez
toho, aby sa na tomto úkone akýmkoľvek spôsobom podieľala žalovaná. Pracovník realitnej kancelárie

zrejme tak spravil dobromyseľne, keďže bol spoločne so žalobcom a žalovanou v bankovom ústave,
kde títo požiadali o spoločné otvorenie konta alebo spoločné otvorenie bezpečnostnej schránky, čo im
bankovým ústavom bolo odmietnuté a žalobca sa na túto situáciu vyjadril „tak to potom nechajme tak“,
zrejme aj on vyvodil z celej situácie, že žalobca už netrvá na svojej pôvodnej požiadavke. I keď v celom
konaní žalobca neoprel svoj žalobný nárok o konkrétne ustanovenie O. z., z jeho prejavov je zrejmé,

že žiada o plnenie podmienky. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že v tomto prípade na strane
žalovanej povinnosť dodatočne splniť podmienku nevznikla. Žalobca sa nikdy nechcel stať vlastníkom
spornej finančnej čiastky, mal totiž veľmi zlé vzťahy so svojimi deťmi z predchádzajúceho manželstva a
výslovne si neželal, aby tieto deti v prípade jeho úmrtia dedili finančné prostriedky, ktoré by boli zložené
na jeho konte. Preto mal požiadavku spoločného konta so žalovanou, prípadne spoločnú schránku,

kedy tieto finančné prostriedky zložené na takomto konte, prípadne schránke mali vytvárať určitú istotou,
že ak by v budúcnosti bez svojho zavinenia prišiel o možnosť bývania v domove pre seniorov, aby
mu žalovaná, s ktorou mal dovtedy dobré vzťahy, mala z čoho zabezpečiť starostlivosť. Toto je aj
dôvod, prečo si takto žalobca naformuloval článok VI. v zmluve, zloženie finančných prostriedkov, ako
podmienku pre zrušenie vecného bremena. So žalovanou sa dohodol, že tieto finančné prostriedky

sa nestanú jeho vlastníctvom a nebudú evidované na jeho meno a tak sa v prípade úmrtia nestanú
predmetom dedičstva. Žalobca sa sám rozhodol pre takýto spôsob garancie finančnej spôsobilosti
žalovanej v prípade potreby jeho doopatrovania. Tu nejde, pokiaľ ide o naformulovanie podmienky v
článku VI. zmluvy o žiaden nejasný prejav vôle, tento je naformulovaný úplne presne a nepripúšťa
žiaden iný výklad. Takto naformulovaná podmienka však nevytvárala ani dnes nevytvára pre žalovanú

povinnosť plnenia. Nesplnením podmienky pre zrušenie práva vecného bremena, vecné bremeno sa
nezrušilo a nezaniklo. Podľa § 70 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 písm. c/ Katastrálneho zákona je
samotnývýmazvecnéhobremenapotrebnépovažovaťlenzadomnienkuosprávnostitohtozápisu.Celé
ďalšie správanie žalobcu potom potvrdzuje tvrdenie žalovanej, že od zloženia finančných prostriedkov
žalobcu upustil. Je nesporné, že žalobca bol riadne oboznámený s tým, že už v jeho prospech nie je

evidované na katastri predmetné vecné bremeno. Napriek nesplneniu podmienky uvedenej v čl. VI.
zmluvy však žalobca túto skutočnosť nikdy nenamietal a ani nespravil žiadne právne kroky, aby došlo
k náprave, čím len potvrdil to, čo žalovaná uviedla, že na zložení finančných prostriedkov už netrvá.
Upustenie od zloženia finančných prostriedkov na spoločný účet, prípadne do spoločnej schránky zostrany žalobcu, okrem vyššie uvedeného potom potvrdzuje aj jeho ďalšia požiadavka, aby finančnú
čiastka predstavujúca cenu zrušenia práva vecného bremena, nebola zložená na spoločné konto, ale
bola zložená na konto žalovanej. Na túto skutočnosť bol do súdneho spisu zo strany žalovanej založený

listinný dôkaz „záznam z jednania vo veci U.“, vypracovaný advokátom JUDr. Cibulkom dňa 28.11.2012:
„... v U. by sa zložili peniaze 18.600 eur (na meno odporkyne) a v prípade, ak by klient prišiel o bývanie
(malometrážny byt), tak by mu boli predmetné peniaze vyplatené. Ak by klient zomrel, takáto situácia by
nenastala, tak by sa peniaze vrátili pani odporkyni. Klient s takýmto riešením súhlasí.“ Žalobca nakoniec
aj od tohto riešenia upustil, pričom podľa názoru žalovanej už v tomto prípade došlo k zmluvnému

konsenzu, kedy plnenie zo strany žalovanej mohlo byť vymáhané súdom. Rovnako v tomto období
mohol žalobca napadnúť nesprávnosť výmazu vecného bremena na katastrálnom úrade, čo napriek
tomu, že bol zastúpený advokátom, nespravil. Posledné pojednávanie v merite veci sa už viedlo za
účinnosti nového CSP a pokiaľ žalobca nesúhlasil s interpretáciou priebehu celej transakcie tak, ako to
bolo interpretované žalovanou, mal podľa ustanovení § 151 ods. 1 a 2 povinnosť výslovne poprieť to, čo
vo výpovedi žalovanej považoval za sporné a mal uviesť vlastné tvrdenia, čo žalobca nespravil. Preto

treba mať za to, že obsah výpovede (či už ústnej alebo písomnej) žalovanej je nesporný. Jediné, čo
po predložení listinného dôkazu „záznam z jednania vo veci U.“ právna zástupkyňa poprela, mala byť
skutočnosť, že finančné prostriedky aj podľa tejto novej dohody mali byť vlastníctvom žalobcu. Táto jej
obrana je však jednoznačne vyvrátená samotným listinným dôkazom. V tomto je uvedené, že finančné
prostriedky majú byť zložené v banke na konto žalovanej a až potom, ak by žalobca prišiel o doterajšie

bývanie, tak by sa mu finančné prostriedky vyplatili, čo znamená, že až do tohto momentu nemal byť ich
vlastníkom, čo vlastne žalovaná tvrdí od počiatku. V konečnom dôsledku existenciu zloženia finančných
prostriedkov na spoločné konto nespochybňuje ani právna zástupkyňa žalobcu, keď to pripúšťa vo svojej
výpovedi z 26.4.2016 str. 3 zápisnice. V každom prípade však treba túto dohodu, keďže má všetky
atribúty dohody (účastníkom v čase ich uzatvárania bolo jasné, čoho sa finančné prostriedky týkajú),

považovať za nováciu tej časti dohody, ktorá pojednáva o úhrade finančných prostriedkov.

4. Žalobca v podaní z 10.7.2017 uviedol, že neobstojí názor žalovanej, že bez jej prítomnosti bol text
článku VI. kúpnej zmluvy vložený do kúpnej zmluvy, pretože z jej následného konania jasne vyplývalo,
že si bola vedomá (okrem toho, že si znenie kúpnej zmluvy prečítala) svojej povinnosti, keď bola

spoločne so žalobcom ako aj pracovníkom realitnej kancelárie v bankovom ústave, v ktorom spoločne
žiadali o spoločné otvorenie konta alebo spoločné otvorenie bezpečnostnej schránky, čo podľa názoru
banky nebolo možné. Tvrdenie žalovanej, že by sa bol žalobca vyjadril „tak to potom nechajme tak“ je
zavádzajúce a nemožno ho vyložiť, že by žalobca netrval na svojej pôvodnej požiadavke, t. j. na svojom
práve spočívajúcom v pohľadávke 18.600 eur. Nesúhlasil s tým, že by svoj žalobný nárok neoprel o

konkrétne ustanovenie O. z. a že by vyplývalo z jeho prejavu, že žiada o plnenie podmienky. Taktiež
je klamlivé to, že žalobca sa nikdy nechcel stať vlastníkom spornej finančnej čiastky, práve opačne,
žalobca vykonal spolu so žalovanou všetky kroky smerujúce k tomu, aby žalovaná v prospech neho
vložila finančné prostriedky, ktoré mu patrili ako odplata za zrušenie vecného bremena, na bankový
účet. Žalobca sa nikdy nedohodol, že by tieto finančné prostriedky sa nestali jeho vlastníctvom. To či

by sa v prípade úmrtia stali predmetom dedičstva, je v danej veci právne irelevantné. Mal za to, že na
poslednom pojednávaní bola popretá spornosť výpovede žalovanej a nemožno hodnotiť, že by obsah
výpovede žalovanej bol nesporný. Žalovaná konala už po podpísaní kúpnej zmluvy tak, že mala úmysel
predmetnú sumu 18.600 eur vložiť na účet, ktorého majiteľom by bol žalobca. Listinný dôkaz, ktorý bol
vypracovaný advokátom JUDr. Romanom Cibulkom je treba hodnotiť ako právne bezvýznamný. Žalobca

nesúhlasil s tým, že by mohol napadnúť nesprávnosť výmazu vecného bremena na katastrálnom úrade,
pretože katastrálny úrad by nebol vykonal vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej prevod bol
predmetom na podklade kúpnej zmluvy, keďže kupujúci hradil kúpnu cenu za predmet kúpnej zmluvy z
peňažného ústavu a v prípade, že by bolo v časti „C“ ťarchy uvedené bremeno, nebol by kupujúcemu
poskytnutý úver a nedošlo by k zmene vlastníckeho práva zo žalovanej na kupujúceho. Pokiaľ ide o

nováciu v časti dohody, ktorá pojednáva o úhrade finančných prostriedkov, nemá zákonné náležitosti
takéhoto právneho úkonu ako je novácia.

5. Žalovaná v jej podaní z 8.8.2017 opäť uviedla, že v celom texte odvolania žalobcu sa nikde neuvádza,
ktorýzvykonanýchdôkazovmalviesťknesprávnymskutkovýmzisteniam,pretopodľanázoružalovanej,

ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ CSP ako dôvod podaného odvolania nie je daný. Samotné vyjadrenie
žalobcu si v jeho odseku 3 odporuje, pokiaľ ide o právny záver, či medzi účastníkmi kúpnej zmluvy došlo
k dohode o povinnosti žalovanej zaplatiť čiastku 18.600 eur alebo sa jedná o stanovenie podmienky
za ktorej sa vecné bremeno ruší. Úmysel žalobcu je veľmi jednoznačný a nezameniteľne uvedený vpísomnej forme, kde samotný žalovaný vo svojom vyjadrení odsek 3 uvádza: „v tomto ustanovení sa
vecné bremeno ruší za podmienky, že žalovaná uhradí oprávnenému ...“. Toto stanovenie podmienky
nie je možné nijakým spôsobom, a to ani výkladom, ktorého sa domáha žalobca vykladať ako dohodu

o povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 18.600 eur za zrušenie práva vecného bremena. Z tohto článku
VI. kúpnej zmluvy vyplýva jediná dohoda a to, že sa obe zmluvné strany dohodli na podmienke, za
ktorej sa vecné bremeno ruší. Podľa názoru žalovanej je licencovaná realitná kancelária kvalifikovaným
subjektom na správnosť pochopenia požiadavky klienta a odbornosť pri vypracovaní článku VI. kúpnej
zmluvy. Žalobca pritom nie je osobou, ktorá sa dá ľahko manipulovať, je si dobre vedomý svojich práv

a v minulosti, pokiaľ išlo o jeho záujmy, vždy žiadal o odbornú pomoc advokátsku kanceláriu alebo
licencovanú realitnú kanceláriu. Akýkoľvek iný výklad prejavu vôle žalobcu ako je obsiahnutý v čl. VI.
kúpnej zmluvy - stanovenie podmienky zrušenia práva vecného bremena, by bol v rozpore s jeho
úmyslom, ktorý v tom čase bol jednoznačne daný a jednoznačne aj vyjadrený. Celé ďalšie konanie
žalobcu po zavkladovaní kúpnej zmluvy zodpovedá tvrdeniu žalovanej, že tento potom ako zistil, že
bankový ústav nevie otvoriť konto ani schránku, kde by boli ako vlastníci uvedení obaja účastníci zmluvy,

od svojej požiadavky na úhradu čiastky 18.600 eur upustil. Nesplnením podmienky stanovenej v čl. VI.
kúpnej zmluvy však jeho právo vecného bremena nezaniklo. Žalobcovi nič nebránilo, aby sa svojich
práv domáhal a to aj prípadne aj súdnou cestou. Tomu, že žalobca upustil od svojej požiadavky zloženia
finančnej čiastky zo strany žalovanej nasvedčuje práve toto jeho správanie, pokiaľ ide o jeho právo
k vecnému bremenu a to napriek tomu, že vedel o zrušení práva vecného bremena, rovnako vedel

aj o tom, že finančná čiastka, ktorú pôvodne stanovil ako podmienku pre zrušenie práva vecného
bremena nebola uhradená, nijakým spôsobom sa svojho práva nedomáhal. Žalobca ešte aj po dátume
14.5.2012, kedy malo dôjsť k výplate celej kúpnej ceny, aktívne spolupôsobil na katastrálnom úrade
práve v súvislosti so zápisom zrušenia vecného bremena bez toho, aby došlo k splneniu uvedenej
podmienky pre výmaz. Katastrálny úrad uviedol, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva

o zrušení vecného bremena prevzal žalobca 18.6.2012 a až skoro po pol roku bola zo strany žalobcu
prejavená aktivita o doriešenie predmetnej záležitosti, z ktorej sa nachádza listinný dôkaz, ktorý bol
založený do súdneho spisu „záznam z jednania vo veci U. zo dňa 28.11.2012“. Toto bol však už následok
zhoršenia vzťahov medzi účastníkmi a požiadavka úhrady 18.600 eur mala byť pre žalovanú trestom. Aj
z tohto dokumentu vyplýva tvrdenie žalovanej, že už pri prvej návšteve bankového ústavu sa finančné

prostriedky mali vložiť na spoločný účet tak, aby v prípade úmrtia žalobcu k týmto mala voľný prístup
žalovaná a aby tieto finančné prostriedky nikde nefigurovali ako vlastníctvo a predmet dedičstva. Táto
dohoda v konečnom dôsledku našla svoje vyjadrenie aj v písomnej forme tak ako je to uvedené aj
v zázname z jednania vo veci U. v AK JUDr. Romana Cibulku z 28.11.2012. Z vyššie uvedeného
jednoznačne vyplýva úmysel žalobcu v čase vkladu do katastra zloženie finančnej čiastky nepožadovať,

kedy k novácii tohto záväzku v písomnej forme malo prísť práve na základe dohody oboch účastníkov
28.11.2012. Bez ohľadu na označenie dokumentu ako záznam z jednania vo veci U. je táto novácia ich
vzťahu zachytená v písomnej forme, kedy tento dokument podpísala žalovaná a žalobca cestou svojho
právneho zástupcu. Nezáleží, že dodatočne nedošlo k vypracovaniu nového formálneho dokumentu
ohľadom zloženia finančnej čiastky 18.600 eur na meno žalovanej, keď obaja účastníci veľmi dobre

vedeli, o čo sa jedná, takže ďalšie skutočnosti nebolo potrebné podrobne upravovať a ich súhlas je
zachytený celkom na záver predmetného záznamu, kde je uvedené ... čítali a s navrhovaným podpisom
súhlasia, kedy za týmto textom sú uvedené podpisy oboch účastníkov (X. U. v zastúpení). Keďže údajné
neplnenie si záväzku zo strany žalovanej, pokiaľ ide o zabezpečovanie základných životných potrieb,
bolo v rámci tohto sporu spomenuté viackrát, zrejme v snahe vyvolať na strane žalobcu súcit a naopak

žalovanú vykresliť ako vypočítavú osobu, treba uviesť, že takýto záväzok naozaj existuje, jeho účinnosť
však nenastala, nakoľko účinnosť záväzku žalovanej je viazaná na moment, kedy žalobca na takúto
pomoc bude odkázaný. Doteraz však táto odkázanosť preukázaná nebola, čo bolo konštatované aj v
rámci prejednania tohto záväzku u advokáta žalobcu JUDr. Romana Cibulku. To, že zo strany žalobcu
ide o istý druh šikany voči žalovanej vyplýva aj z jeho správania, kedy žalovaná v snahe usporiadať

záležitosti na katastrálnom úrade podala 20.10.2015 žiadosť o vykonanie opravy údajov týkajúcich sa
predmetného bytu, práva vecného bremena v prospech žalobcu, kedy svojím podaním chcela uviesť
veci do pôvodného stavu a to aj so znášaním rizika, že nový vlastník bytu odstúpi od zmluvy. Dala do
pozornosti odvolacieho súdu práve podanie žalobcu v tejto veci z 2.11.2015, ktorého obsah je zachytený
v rozhodnutí OÚ W. z 20.11.2015 na str. 2 a v ktorom žalobca napriek tomu, že toto podanie zo

strany žalovanej bolo spravené v jeho prospech, navrhol predmetný návrh na opravu v celom rozsahu
zamietnuť, resp. konanie zastaviť, čo potvrdzuje špekulatívnosť a šikanózne konanie zo strany žalobcu
voči žalovanej, keď vlastne odmietol možnosť, aby sa veci uviedli do pôvodného stavu tak, aby mu
to bolo na prospech. Žalovaná poukázala na svoje prvé podanie „odpor proti platobnému rozkazu z11.3.2014, kde od počiatku tvrdila, že napriek uvedenej podmienke v kúpnej zmluve k jej úhrade dôjsť
nemalo.Vtomčasenebolazastúpenážiadnymprávnymzástupcomajejvyjadreniebolospontánne,keď
uviedla: „... navrhovateľ X. U. ako druhý manžel mojej matky mal so mnou dohodou, ako sa s uvedeným

vysporiadame a následne nemalo prísť k úhrade tejto sumy“.

6. Odvolací súd podľa § 382 CSP vyzval strany, aby sa písomne vyjadrili k možnému použitiu ustanovení
§ 34, § 35, § 37, § 39, § 40 ods. 1 až 3 a § 41 O.z., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

Žalovanáreagovalapoukazomnacharakteržalobcu,ktorýpodľanejznovunerešpektovalposlednúvôľu
jej matky, keď hrobové miesto s jej pozostatkami predal inej osobe, s ktorou udržiava priateľský vzťah.
Žalobca uviedol, že zotrváva na prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany vyjadrených v
konaní, navrhol za použitia ustanovení vo výzve napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak,
že žalobe bude vyhovené.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“),
keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody(§365ods.1písm.f/ah/CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom

(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP)

a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam odvolateľa
považovať za vo výroku vecne správny, avšak na základe iného právneho posúdenia než toho, ktoré na
podporu zamietnutia žaloby použil súd prvej inštancie.

8. Súdu prvej inštancie totiž nešlo nevytknúť, že pred pristúpením k posudzovaniu požiadavky nastolenej

žalobou (peňažné plnenie) sa vôbec nezaoberal otázkou existencie zmluvného konsenzu, z ktorého
žalobca vyvodzuje svoj nárok, a preto mal byť nevyhnutne predmetom posúdenia súdom.
Podľa § 151n ods. 1 a 2 O.z.: (1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2)

Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151o ods. 1 a 2 O.z.: (1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho

vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (2) Zmluvou môže zriadiť vecné
bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
Podľa § 151p ods. 1, 2 a 4 O.z.: (1) Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do
katastra nehnuteľností. (2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže

slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou
nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.(4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu
patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
Aj keď s účinnosťou od 1.1.1993 O.z. zánik vecného bremena písomnou zmluvou už výslovne
neupravuje, účastníci právneho vzťahu - oprávnený a povinný z vecného bremena môžu vecné bremeno

zrušiť naďalej aj dohodou.
Vecné bremená zanikajú najčastejšie písomnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi právneho vzťahu
vecného bremena, k právnym následkom tohto zániku dochádza obdobne ako pri vzniku vecného
bremena vkladom do katastra nehnuteľností (zákon č. 162/1995 Z.z.). Pre túto formu zániku vecnéhobremena platia všeobecné ustanovenia o zmluvách a právnych úkonoch (§ 43 a nasl., § 46 a nasl., §
37 až 39 O.z.).
Zmluva o zrušení vecného bremena môže byť spísaná na tej istej listine ako zmluva o prevode

nehnuteľnosti (R 14/1988).
Pokiaľ ide o náležitosti dohody, pre formu zániku vecného bremena platia všeobecné ustanovenia o
zmluvách a právnych úkonoch a primerane tiež zásady uvedené k písomnej zmluve o zriadení vecného
bremena. K právnym následkom zániku vecného bremena písomnou zmluvou dochádza obdobne ako
pri jeho vzniku vkladom do katastra nehnuteľností.

Podľa § 34 O.z.: Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 a 3 O.z.: (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa
stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (3)
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,

komu bol právny úkon určený.
Podľa § 37 ods. 1 a 3 O.z.: (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 40 ods. 1 až 3 O.z.: (1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný. (2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré
osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 41 O.z.: Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Žalobca v žalobe tvrdil, že v Kúpnej zmluve so zrušením vecného bremena, uzatvorenej zmluvnými
stranami dňa 7.5.2012, bola v jej článku VI. uzavretá medzi stranami sporu (žalovanou ako povinnou
z vecného bremena a žalobcom ako oprávneným z vecného bremena) dohoda o zrušení vecného
bremena, teda dvojstranný právny úkon.

Podľa záveru odvolacieho súdu však formulácia článku VI. uvedenej zmluvy tomu nezodpovedá, pretože
chýba prejav vôle povinnej osoby z vecného bremena uzavrieť dohodu o zrušení vecného bremena.
Článok VI. zmluvy obsahuje výlučne jednostranný právny úkon, a to súhlas žalobcu ako oprávneného
z vecného bremena so zrušením vecného bremena s podmienkou, ktorá naviac nie je vyjadrená určito
(vo formulácii „...Vecné bremeno sa ruší za podmienky, že predávajúca uhradí oprávnenému z vecného

bremena čiastku 18 600€, slovom osemnásťtisícšesťsto EUR do 10 dní od okamihu pripísania celej
sumy na účet predávajúcej.“ chýba uvedenie akej celej sumy a kto ju mal zaplatiť).
Platná dohoda o zrušení vecného bremena v konaní nebola preukázaná, keď takýto dvojstranný
písomný prejav vôle z čl. VI Kúpnej zmluvy so zrušením vecného bremena, uzatvorenej zmluvnými
stranamidňa7.5.2012,nevyplýva,uvedenýčlánokobsahujelenjednostrannýprávnyúkonoprávneného

z vecného bremena, ktorý mal súhlasiť so zrušením vecného bremena pod podmienkou, ktorá je
neurčitou a absolútne neplatnou.
Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie povinnosti plnenia žalovanej z dohody o
zrušení vecného bremena.
Súd pri odbornom právnom zastúpení (advokátkou) o skutočnostiach majúcich pôvod v hmotnom práve

nebolpovinnýžalobcupoučovať;zamietnutiežalobybolo(lenvovýrokuanieajčododôvodovpoužitých
na podporu takéhoto rozhodnutia) vecne správnym rozhodnutím.
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolacími dôvodmi
nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3.7.2003: "Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces."

9. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný

úspech vo veci (žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala (žalobca), keď nevidel dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

10. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§

419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)