Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/149/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714207444
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8714207444.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX V. č. XX, právne zastúpená Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 916 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 18.183,49
eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10C/167/2014-151 zo
dňa 21.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia
16.984,49 eura s 8,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.984,39 eura od 18.04.2014 do
zaplatenia zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, záver znaleckého dokazovania, citoval ust. §
106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobkyňa bola účastníčkou dopravnej nehody, ktorú
zavinil L. C., povinne zmluvne poistený u žalovaného. Jeho vina bola ustálená rozsudkom Okresného
súdu Levice sp.zn. 2T/103/2011 zo dňa 20.06.2011, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste medzi
prokurátoromaobvineným.ŽalobkyňapridopravnejnehodepreukázateľneutrpelaP..Dopravnánehoda
sa stala dňa XX.XX.XXXX a na žiadosť žalobkyne bol dňa 11.04.2014 vypracovaný lekársky posudok

o sťažení spoločenského uplatnenia, kde škoda bola ohodnotená na 1090 bodov. Dátum ustálenia
zdravotného stavu bol stanovený na 04.04.2014. Celkový počet bodov tvoria položky, a to 1. X. Y. P. P. C.
Ť. P. D. P. B. 500 bodov, 2. P.. D. B. B. R. Y. N. F. Ť. 390 bodov, 3. D. P. P. V. M., Ľ. 100 bodov, 4. kD. L. O.
P. N. P. E. X. X-XX N. P. Z. 100 bodov. Lekársky posudok bol vypracovaný lekárom U.. U. G.. Spoločnosť
MITORA s.r.o. u žalovaného dňa 15.04.2014 na základe mandátnej zmluvy zo dňa 03.04.2014 na
zastupovanie mandantky - žalobkyne požiadala žalovanú stranu o preplatenia sťaženia spoločenského
uplatnenia a nákladov za liečenie za 1. náklady na cestovné osobným motorovým vozidlom v počte

176,8 km v sume 20,89 eura, 2. príjmový pokladničný doklad 6 x 10,- eur v sume 60,- eur, 3. faktúra č.
11/2014 za znalecký úkon U.. G. v sume 139,40 eura, 4. lekársky posudok za sťaženie spoločenského
uplatnenia 1090 bodov x 16,10 eura v sume 17.549 eur, celkom v sume 17.769,29 eura. Položku č. 2.
si žalobkyňa uplatnila okrem vyrátania vzdialenosti a spotreby paliva na každú zo 7 jázd na základečestného prehlásenia O. G., ktorý žalobkyňu vozil v období od 06.05.2013 do 04.04.2014 na ošetrenie
a rehabilitáciu z miesta jej bydliska do nemocnice. Žalovaný na základe lekárskeho posudku, ktorý bol
vystavený U.. L. U., lekárom úrazovej chirurgie dňa 22.03.2011, poskytol žalobkyni bolestné na základe

oznámenia z 11.03.2013 v sume 1.673,25 eura, pričom úhrada bolestného bola krátená o 25 %, čo
predstavuje 557,75 eura v súlade s ust. § 441 Občianskeho zákonníka. V rámci vykonaného znaleckého
dokazovania znalcom U.. L. U. bolo stanovené celkové odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
a trvalých telesných následkov po úraze v rozsahu 290 bodov bez psychiatrickej položky, a to za Ľ. F.
D. B. N. P. Ú. 190 bodov a Ľ. F. D. P. P. V. M. 100 bodov. Na základe doplnenia znaleckého posudku

o určenie, ku ktorému dátumu bol ustálený zdravotný stav žalobkyne, a teda bolo možné vykonať
jej bodové ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za úraz pri autonehode z 22.02.2011,
lebo po úraze bola hospitalizovaná do 01.03.2011 vyplynulo, že podľa znalca nemožno z jedného
vyšetrenia jeden mesiac po úraze chrbtice a bedrového kĺbu považovať stav za ustálený, ak pokračujú
subjektívne obtiaže i objektívne obtiaže potvrdené odbornými neurologickými a traumatologickými
vyšetreniami. Znalec sa vyjadril, že presný dátum stanovenia ustálenia zdravotného stavu u žalobkyne

sa nedá určiť. Poukázal na bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia dané zákonom č.
437/2004 Z.z., v zmysle ktorého sa bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia stanovuje
po 1 roku od úrazu (§ 8 ods. 4). Následne žalovaný po doručení dodatku k znaleckému posudku
uplatnil námietku premlčania a poukázal na to, že pokiaľ bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatneniabolomožnévykonaťužXX.XX.XXXX,tedapresnerokpodopravnejnehode,žalobkynimárne

uplynula subjektívna premlčacia lehota uvedená v ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania aplikoval ust. §106 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že v súvislosti s nárokom na sťaženie spoločenského uplatnenia plynie 2-ročná
subjektívna premlčacia doba, ktorej začiatok plynutia sa viaže na vedomosť účastníka o vzniku škode a o
zodpovednej osobe. Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody z dôvodu sťaženia spoločenského

uplatnenia v rozsahu 1090 bodov. Rozsah tohto vyčíslenia bolo objektívne možné vykonať podľa
znaleckého posudku U.. L. U. po 1 roku od poškodenia zdravia, kedy sa zdravotný stav žalobkyne ustálil,
t.j. dňa XX.XX.XXXX. K tomuto momentu bolo objektívne možné určiť rozsah sťaženia spoločenského
uplatnenia. Nejde, ale o deň vypracovania znaleckého posudku, ale o deň ustálenia zdravotného stavu
žalobkyne. Žaloba na úhradu sťaženia spoločenského uplatnenia bola podaná 18.06.2014. Pri aplikácii

2-ročnej subjektívnej lehoty od momentu ustálenia zdravotného stavu, t.j. odo dňa XX.XX.XXXX, potom
lehota na uplatnenie nároku začala plynúť od 23.02.2012 a skončila 23.02.2014. Uplatnený nárok za
sťaženie spoločenského uplatnenia preto súd prvej inštancie považoval za premlčaný. Uviedol, že na
námietku premlčania musí súd prihliadať prednostne bez toho, aby sa následne zaoberal meritórne
základom uplatneného nároku. Z tohto dôvodu preto žalobu zamietol.

Žalobkyňa si uplatnila v konaní aj nárok na náhradu škody za vypracovaný lekársky posudok U.. G. vo
výške 139,40 eura. Predložila faktúru za jeho vypracovanie z 11.04.2014, ako aj príjmový pokladničný
doklad o úhrade tejto sumy. Súd prvej inštancie citoval ust. § 442 ods. 1, § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ďalej citoval ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. a uviedol, že žalobkyňa síce za

vypracovanie lekárskeho posudku na ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia uhradila sumu
139,40 eura, ale ide o úhradu za úkony lekára, ktoré vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sú
úkonmi, ktoré nie je možné žalobkyni priznať. Vynaložené finančné prostriedky na lekársky posudok
neboli vynaložené účelne, a preto súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol.

Vo vzťahu k nároku na úhradu nákladov vo výške 60,- eur spojených s liečením a sumy 20,89 eura z
titulu cestovného, súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o náklady, pri ktorých žalobkyňa nepreukázala
priamu príčinnú súvislosť s vynaloženými finančnými prostriedkami a poškodením zdravia. Z tohto
dôvodu v tejto časti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 251, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania z
dôvodu, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Zdôraznil, že o výške náhrady bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobkyne. Namietal
nesprávne skutkové zistenie vrátane nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej
inštancie nesprávne postupoval, keď určil deň počiatku plynutia premlčacej doby na deň XX.XX.XXXX,
teda rok po udalosti, kedy ku škode na zdraví došlo, a to bez ohľadu na faktický stav. Poukázalna to, že pre posúdenie premlčania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je
rozhodujúce, kedy sa o tejto škode poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne uskutočniť
bodové ohodnotenie jej zdravotného stavu. Ustálenie zdravotného stavu však závisí na vyjadrení

lekára. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou podľa čoho, na základe akých
skutočností dospel k záveru, že práve deň 22.02.2012 vyhodnotil ako deň ustálenia zdravotného stavu
poškodenej, teda žalobkyne, z ktorej skutočnosti tento záver vyvodil. Vyjadrenie znalca U.. L. U. o tom,
že vzhľadom na skutočnosť, že presný dátum stanovenia ustálenia zdravotného stavu u žalobkyne sa
nedá určiť, preto bodové hodnotenie sa stanovuje spravidla po 1 roku od úrazu v súlade s ust. § 8

ods. 4 zákona, opäť je len hypotézou a nie skutkovým záverom a rozhodne nepostačuje z hľadiska
odôvodnenia právneho záveru o ustálení zdravotného stavu. Poukázal na ust. § 8 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení platnom
a účinnom v rozhodnom období s tým, že uviedol, že prednosť má podľa názoru žalobkyne posúdenie
ustálenia zdravotného stavu posudzujúcim lekárom. Lekár v znaleckom posudku zo dňa 11.04.2014
sám určil deň ustálenia zdravotného stavu na deň 04.04.2014. Premlčacia doba na uplatnenie nároku

by tak uplynula 05.04.2016. K podaniu žaloby došlo bezprostredne po tom, čo informácia o rozsahu
škody bola žalobkyni známa na základe lekárskeho posudku, a to dňa 18.06.2014. Právny zástupca
žalobkyne namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil, ako sa vysporiadal s
touto skutočnosťou. Napadnuté rozhodnutie o uplynutí premlčacej doby považoval za nesprávne,
nespravodlivé a nevyplývajúce z rozsahu vykonaného dokazovania. Poukázal na to, že výklad ust.

§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka je protiústavný, nakoľko nerešpektuje základný princíp tohto
ustanovenia, ktorým je účinná ochrana poškodeného. Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu iného
členského štátu Európskej únie. Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne, došlo postupom súdu k
porušeniu práva na spravodlivý proces, napadnuté rozhodnutie možno považovať za nepreskúmateľné.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo žalobe

vyhovieť a priznať žalobkyni náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že z ust. § 7 ods. 6 zákona č.
437/2004 Z.z. vyplýva, že zákon prikladá väčšiu silu práve znaleckému posudku, ktorý je spôsobilý
overiť správnosť vydaného lekárskeho posudku. V konaní pred súdom prvej inštancie vznikli dôvodné

pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, v
dôsledku čoho bol súdom ustanovený na vypracovanie znaleckého posudku U.. L. U., ktorý v znaleckom
posudku vyvrátil mnohé diagnózy hodnotené v lekárskom posudku, ako aj uviedol, že nie je možné
určiť presný dátum ustálenia zdravotného stavu, a preto je potrebné vychádzať z ust. § 8 ods. 4 zákona
č. 437/2004 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že znalec sa nestotožnil s tvrdením U.. G. o určení dátumu

ustálenia zdravotného stavu. Žalovaný ďalej uviedol, že stanovenie dátumu ustálenia zdravotného stavu
na dátum 04.04.2014 bolo účelové vzhľadom na dátum vyhotovenia lekárskeho posudku. U.. G. hodnotil
aj nepreukázané diagnózy, dokonca diagnózy, na ktoré nebol oprávnený hodnotiť, ani dátum ustálenia
zdravotného stavu nebolo možné považovať za dôveryhodný a objektívne určený. Poukázal aj na to,
že U.. U. G. nebol posudzujúcim lekárom v zmysle ust. § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z.

s tým, že ďalej uviedol, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká
právna úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (§ 15 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z.z.). Ďalej poukázal na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v prípade
nároku na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného sa poškodený dozvie o
škode v momente, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie jeho sťaženia spoločenského

uplatnenia. Od toho okamihu začína plynúť subjektívna premlčacia doba. Poukázal na iné rozhodnutia
všeobecných súdov s tým, že ďalej uviedol, že nie je možné opierať sa o zistenia obsiahnuté v
lekárskom posudku U.. G. z dôvodu, že nebol posudzujúcim lekárom v zmysle zákona, ide o dlhodobo
spolupracujúceho lekára s právnym zástupcom žalobkyne, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti o jeho
objektivite. Z tohto dôvodu bolo v konaní pred súdom prvej inštancie nariadené aj znalecké dokazovanie.

Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Právny zástupca žalobkyne sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu žalovaného k
odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 v spojení
s § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou
oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mupredchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, s
nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke dňa 12.3.2019 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, jeho odôvodnením, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym
posúdením vznesenej námietky premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie

správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil vrátane vznesenej námietky
premlčania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej
inštancie.

6. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení

vrátane nesprávneho právneho posúdenia nepovažoval za dôvodné. Je nesporné, že predmetom
uplatneného nároku bol nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa XX.XX.XXXX s tým, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia podaním žaloby dňa 18.06.2014. Súd prvej inštancie správne z
dôvodu procesnej ekonómie vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným skúmal, či nárok

uplatnený žalobkyňou bol uplatnený včas v súlade s premlčacou lehotou stanovenou pre uplatnený
nárok na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví vyplývajúcou z ust. § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Vo vzťahu k stanoveniu výšky sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj stanoveniu
okamihu, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu súd prvej inštancie správne vychádzal zo záveru
znaleckého posudku vypracovaného v konaní znalcom U.. L. U.. Z jeho záveru vyplynulo, že k ustáleniu

zdravotného stavu došlo s odkazom na ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení platnom a účinnom v rozhodnom období,
rok od dopravnej nehody z dôvodu, že z predloženej zdravotnej dokumentácie žalobkyne nebolo
možné stanoviť, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu vo vzťahu k nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Odvolací súd nesúhlasí s názorom právneho zástupcu žalobkyne, že bolo

potrebné vychádzať z lekárskeho posudku predloženého žalobkyňou k žalobe vypracovaného U.. G.,
ktorý stanovil okamih ustálenia zdravotného stavu k 04.04.2014. Vo vzťahu k takto určenému dňu
ustálenia zdravotného stavu žalobkyňa nepredložila žiadne listinné dôkazy preukazujúce dôvodnosť
takéhoto záveru. Odvolací súd nespochybňuje listinný dôkaz - lekársky posudok predložený žalobkyňou.
Súd prvej inštancie však vzhľadom na dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, ako aj spochybnenie

vypracovaného lekárskeho posudku v prospech žalobkyne nariadil znalecké dokazovanie za účelom
zistenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj ustálenia zdravotného stavu,
z ktorého záveru následne vychádzal.

7.Prezačiatokplynutiasubjektívnejpremlčacejdobynauplatnenieprávananáhraduškodyjerozhodné,

keď sa poškodený dozvie o už vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá. Dozvedieť sa o škode znamená,
že sa poškodený dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne
vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Poškodený sa dozvie o
škode akonáhle zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah
a nie je potrebné, aby poznal výšku škody presne (V 25/1980).

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie okamih vedomosti žalobkyne o vzniku škody,
ako aj kto za ňu zodpovedá náležite posúdil, s prihliadnutím aj na výsledky trestného konania, a to
zodpovednosť vodiča motorového vozidla, ktorý dopravnú nehodu spôsobil. Rozsudkom Okresného
súdu Levice sp.zn. 2T/103/2011 zo dňa 20.6.2011 s právoplatnosťou od 20.6.2011 bola schválená

dohoda o vine a treste sp.zn. 2Pv/113/2011 zo dňa 26.5.2011 a obvinený L. C. bol uznaný za vinného
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Poškodená - žalobkyňa v tomto konaní
bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Z titulu ublíženia na zdraví
žalovaný vyplatil žalobkyni bolestné v sume 1.673,25 eura. Vychádzajúc z predpokladu ustáleniazdravotného stavu pri nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 8 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z.z.) rok po dopravnej nehode, dvojročná subjektívna lehota začala plynúť od 23.02.2012 a
uplynula 23.02.2014. Uplatnený nárok na súde dňa 18.06.2014 bol uplatnený po uplynutí subjektívnej

premlčacejlehoty.Vzhľadomnadôvodnevznesenúnámietkupremlčaniažalovaným,súdprvejinštancie
na túto námietku premlčania správne prihliadal s tým, že v súlade s ust. § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka platí, že ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčanie je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktorý spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti
práva a vzniká len tzv. naturálna obligácia. Žalovaný sa dôvodne dovolal premlčania a to kvalifikovaným

spôsobomvkonanípredsúdom,apretouplatnenýnároknanáhradusťaženiaspoločenskéhouplatnenia
nemohol byť žalobkyni priznaný.

8. Uplatnená námietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia nebola taktiež
dôvodná. Napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ust. §
220 ods. 2 CSP, je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 v spojení s §

262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.