Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109218015
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8109218015.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: S. H., G. XXX XX L. XXX, N. S.
K. Ľ. XX, XXX XX K., F.: XX XXX XXX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO
& partners, s. r. o., Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 47 253 177, konajúcou v mene advokáta a
konateľa JUDr. Vladimíra Babina proti žalovanému: KOVLAN, s.r.o., so sídlom Ovocinárska 1945/3A,
083 01 Sabinov, IČO: 43 881 921, právne zastúpenému advokátkou JUDr. Máriou Jenčovou, advokátska
kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 111, o vydanie hnuteľných vecí a zaplatenie 43.034,85 eur, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX z 12. mája 2015

v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX z 31. júla 2017
takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s Máriou Kozákovou, bytom 082 53 Záborské č. 177.

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal vydania veci špecifikovaných v podaní žalobcu zo dňa 19.10.2010 a tiež zaplatenia
43.034,85 eur ako finančnú hodnotu veci, vydanie ktorých už nie je reálne možné. Vyslovil, že o

trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia
opísal priebeh doterajšieho konania, vrátane právnych vzťahov žalobcu z pôvodným žalovaným 2 -
spoločnosťou X., N..V..Q.., N. N. Z. X, K., vo vzťahu ku ktorému žalovanému bola žaloba právoplatne
zamietnutá predchádzajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX z 1.12.2011.
Vychádzal zo skutkového zistenia, že:

„Žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným v 2. rade ako objednávateľom dňa 1.12.2005 Zmluvu

o dielo č. XX/XX, predmetom ktorej bola realizácia plynovej prípojky v rámci stavby prevádzkovej
budove P. K., Z. X. Následne dňa 6.12.2005 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným v 2.
rade ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. XX/XX, predmetom ktorej bola plynoinštalácia v rámci
stavby prevádzkovej budove P. K., Z. X. Vzhľadom na formálne chyby pri uzatváraní pôvodných
zmlúv, nemožnosti dodržania zmluvných podmienok pri financovaní stavby zo strany objednávateľa,
bolo dohodnuté zmluvnými stranami, že uzatvoria nové zmluvy, ktoré nahradia pôvodné zmluvy o
dielo. Vzhľadom na to, že zo strany objednávateľa - spoločnosti X. N..V..Q.. financovanie stavby

nebolo isté, dohodli sa zmluvné strany na doplnení zmlúv o ustanovenie, že vlastníctvo dodaných
a zhotovených vecí prejde na objednávateľa až úplným zaplatením fakturovanej ceny diela zo strany
objednávateľa. Tieto výhrady vlastníckeho práva boli zakomponované v článku VIII. predmetných zmlúv
o dielo. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, kedy skutočne došlo k uzatvoreniu novýchzmlúv, ktoré obsahovali výhradu vlastníckeho práva a nahradili pôvodné zmluvy o dielo. V priebehu
dokazovania nebolo jednoznačne ustálené, či sa tak stalo pred odovzdaním diel zo strany zhotoviteľa
v prospech objednávateľa, alebo až po tomto odovzdaní.

Za vykonané práce a dodaný materiál na základe predmetných zmlúv o dielo žalobca vyúčtoval
žalovanému v 2.rade faktúrou č. F260047 zo dňa 10.2.2006 sumu 1.454.941,- Sk, splatnú dňa 20.2.2006
a faktúrou č. F260066 zo dňa 8.3.2006 sumu 1.117.785,- Sk, splatnú dňa 28.3.2008. Žalobca takto
žalovanému v 2.rade vyfakturoval celkovo sumu 2.572.726,- Sk. Keďže žalovaný v 2.rade nezaplatil

žalobcovi fakturované ceny a pri realizácii prác na diele zostali namontované hnuteľné veci, ktoré boli
podľa názoru žalobcu na základe dojednanej výhrady vlastníckeho práva v jeho vlastníctve, žalobca
vyzval dňa 27.11.2006 žalovaného v 2.rade na vydanie hnuteľných vecí. Žalovaný v 2.rade dlžnú sumu
vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami žalobcovi nezaplatil, ani mu neumožnil zobrať si veci , ktoré
boli pri vykonaní diela namontované v nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v 2.rade. Žalovaný
v 2.rade Kúpnou zmluvou zo dňa 31.10.2005, registrovanou pod č. I., previedol vlastnícke právo k

výrobnej hale súpisné číslo XXXXX, postavenej na pozemku -parcele č. XXXX/XX, zapísanej na LV
č. XXXXX pre katastrálne územie Prešov, na pána K. K.. Pán K. K. sa stal vlastníkom predmetných
nehnuteľností z dôvodu, že nedošlo k uspokojeniu a vráteniu dlhu, na ktorý táto budova slúžila
ako zabezpečenie. V Zmluve o zabezpečovacom prevode práva, uzatvorenej medzi spoločnosťou X.
N..V..Q.., teda žalovaným v 2.rade a K. K., sa v článku V. uvádza, že na prevádzaných nehnuteľnostiach

neviaznu žiadne ťarchy, ani iné bremená, okrem práva prechodu a prejazdu a prístupu k inžinierskym
sieťam tak, ako je to uvedené na liste vlastníctve a v záložných zmluvách. Pán K. K. následne vložil
predmetné nehnuteľností do spoločnosti KOVLAN s.r.o., ako nepeňažný vklad spoločníka. Ani štatutárni
zástupcovia tejto spoločnosti nevedeli o nejakých právach tretích osôb týkajúcich sa vecí, ktoré tam boli
dodané a zapracované.

Žalobca výzvou zo dňa 24.4.2008 vyzval žalovaného v 1.rade na vydanie hnuteľných vecí, ktoré boli
zabudované v prevádzkovej budove postavenej na parcele č. XXXX/XX. Žalovaný v 1.rade však žiadne
hnuteľné veci žalobcovi doposiaľ nevydal a ani nezaplatil žiadnu sumu predstavujúcu náhradu týchto
hnuteľných vecí.“

2. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 536, § 546 ods. 1, § 542 ods. 1, § 548 ods.
1 Obchodného zákonníka ako aj ustanovení § 126 ods. 1, § 134 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka a
žalovaným vznesenú námietku premlčania podľa § 100 ods. 1,2, § 101, § 106 ods. 1,2, § 107, § 111,

112 Občianskeho zákonníka.

3. Ustanovenie § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka považoval súd prvej inštancie ako dispozitívne,
ktoré dáva priestor zmluvným stranám dohodnúť si výnimku zo zásady uvedenej v prvej vete tohto
ustanovenia. V prípade platného a včasného uzavretia dohody o výhrade vlastníctva zhotoviteľa sa

objednávateľ diela nestáva vlastníkom diela v prípade, že cenu diela nezaplatil. V prípade, ak však
veci boli v rámci zhotovenia diela zapracované do nehnuteľnosti objednávateľa, je povinnosťou súdu
vysporiadať sa, či takého dielo je možné naďalej považovať za samostatnú vec v právnom slova
zmysle podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. je to príslušenstvo veci podľa § 121 ods. 1
Občianskeho zákonníka, alebo či sa takéto dielo stalo súčasťou inej veci v súlade s ust. § 120 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Mal za to, že zapracovaním diela do inej veci, ktorá je v konkrétnom prípade
vecou hlavnou, stáva sa dielo súčasťou tejto hlavnej veci, teda je vlastníctvom toho subjektu, kto vlastní
vec hlavnú. V takomto prípade nemožno považovať dojednanie zmluvných strán o výhrade vlastníctva
k dielu za účinné.

4. V danom konkrétnom prípade mal súd za to, že obe diela zhotovené na základe Zmlúv o dielo č. XX/
XX a XX/XX sa stali ich zapracovaním súčasťou výrobnej haly súpisné č. XXXXX a pozemku - parcely
č. XXXX/XX , preto vlastnícke právo k týmto veciam nadobudol vtedajší vlastník stavby a pozemku.
Dohoda medzi žalobcom ako zhotoviteľom a pôvodným žalovaným 2 ako objednávateľom o výhrade
vlastníctva je v takomto prípade neúčinná pre rozpor so zákonom (§ 39 a § 120 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).Žalobcasatedanemoholdomáhaťvočiobjednávateľovi-žalovanému2vydaniahnuteľných
vecí, ktoré boli zapracovávane v rámci zhotovovania diel, ak objednávateľ cenu diela nezaplatil. Voči
objednávateľovi sa žalobca ako zhotoviteľ mohol domáhať len zaplatenia ceny vykonaných diel.5. Súd prvej inštancie žalobcom žiadané hnuteľné veci nepovažoval za príslušenstvo veci hlavnej
z dôvodu, že jednotlivé pôvodne samostatné veci, z ktorých sa vybudovala plynová prípojka a
plynoinštalácia,nemajúpovytvorenídiel,ktorémajúcharakterplynovejprípojkyaplynoinštalácievrámci

výrobnej haly charakter samostatných vecí, ale sú vzájomne tak prepojené, že tvoria jeden funkčný
celok, ktorý je možné charakterizovať ako plynovú prípojku slúžiacu na prívod plynu do výrobnej haly v
rámci priľahlého pozemku. Odobratím čo i len jednej súčasti tejto plynovej prípojky a plynoinštalácie by
vykonané diela stratili svoj charakter a funkčnosť a zároveň by došlo aj k znehodnoteniu výrobnej haly
a príslušného pozemku. Dospel k záveru, že diela, ktoré žalobca realizoval sa stali súčasťou výrobnej

haly a pozemku.

6. Súd prvej inštancie vyslovil aj pochybnosť o platnom a včasnom uzavretí dohôd o výhrade vlastníctva.
Vzhľadom na nepreukázanie časového okamihu, kedy sa zmluvné strany dohodli na zmene pôvodného
znenia zmlúv o dielo vyslovil úvahu, že ak by aj došlo k uzavretiu dohôd o výhrade vlastníckeho
práva pred odovzdaním diela objednávateľovi a veci sa stali zapracovaním súčasťou veci hlavnej, boli

by dohody uzavreté medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom o výhrade
vlastníctva neúčinné pre ich rozpor so zákonom a to § 39 a § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Prvoinštančný súd nedôvodnosť žaloby žalobcu videl aj v prípade platnej výhrady vlastníckeho
práva a ich posúdenia ako príslušenstva veci. V nadväznosti na to, by bolo potrebné posúdiť existenciu

vlastníckehoprávastránsporuvnadväznostinaust.§446Obchodnéhozákonníka.Pokiaľtedapôvodne
žalovaný 2 ako objednávateľ nesplnil podmienku pre nadobudnutie vlastníckeho práva spočívajúcu v
zaplatení ceny diela, nemohol s predmetom diela nakladať a ani ho použiť pri plnení svojho záväzku
voči K. K.. Pôvodne žalovaný 2 však s predmetom diela nepochybne disponoval a previedol ho na p. K.,
ktorý ho mohol platne nadobudnúť do vlastníctva iba za predpokladu, že nevedel, že pôvodne žalovaný

2 nie je vlastníkom predmetu zmluvy o dielo, a že nie je oprávnený s týmto nakladať. Vyhovieť žalobe
na vydanie zapracovaných hnuteľných veci vo vzťahu k pôvodne žalovanému 1 (teraz len žalovanému),
by tak bolo možné len za predpokladu, že K. K. pri nadobudnutí vlastníctva týchto nehnuteľností,
ktoré neskôr použil ako nepeňažný vklad do spoločnosti KOVLAN s.r.o. vedel o výhrade vlastníctva k
hnuteľným veciam zabudovaným na základe zmlúv o dielo. Dôkazné bremená na preukázanie takejto

vedomosti však bolo na žalobcovi, ktorý však nepreukázal, že K. K. pri nadobudnutí vlastníckeho práva
k výrobnej hale súp. č. XXXXX a parcele č. XXXX/XX vedel o dojednanej výhrade vlastníctva. K. K.
tak mohol nadobudnúť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam aj v prípade, žeby pôvodne žalovaný
2 nebol vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom diel. Keďže nebolo preukázané, žeby K. K.
vedel, že predávajúci nie je vlastníkom hnuteľných vecí zapracovaných do nehnuteľnosti a že nie je

oprávnený s týmito vecami nakladať, teda ich aj predať, nadobudnutie veci tvoriacich súčasť hlavnej
veci nepovažoval súd prvej inštancie za bezdôvodné obohatenie, keďže tieto nadobudol K. K. spolu
s nehnuteľnosťami, ktorých súčasťou sa diela stali na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva po tom, čo nebol uspokojený jeho nárok zo zmluvy o pôžičke. Nemožnosť priznania peňažných
nárok titulom bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie zdôvodnil aj dôvodne vznesenou námietkou

premlčania, keďže diela boli realizované v decembri 2005 až februári 2006 a peňažné nároky žalobca
uplatnil voči žalovanému na súde až 19.10.2010, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

8. V závere súd prvej inštancie ešte poukázal na skutočnosť, že ak by došlo k uzatvoreniu dohôd
o výhrade vlastníckeho práva až po odovzdaní diela zhotoviteľom v prospech objednávateľa, boli by

dohody o výhrade vlastníckeho práva neplatné, keďže dohodou zmluvných strán nie je možné zmeniť
čas prechodu vlastníckeho práva v prípade, že k nemu už došlo v súlade so zákonnou úpravou,
a to momentom odovzdania diela zhotoviteľom objednávateľovi. Žalobu z uvedených dôvodov ako
nedôvodnú zamietol.

9. Vo vzťahu k trovám konania poukázal súd prvej inštancie na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku.

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca.
Poukázal na zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove XCob/XX/XXXX-XXX z 27.6.2013, ktorým

bolo uložené súdu prvej inštancie skúmať, či hnuteľné veci, ktoré žalobca v rámci zhotovenia diela
nainštaloval do parcely č. XXXX/XX a namontoval do výrobnej haly súp. č. XXXXX sa stali súčasťou
tohto pozemku, resp. haly alebo nie. Taktiež mu bolo uložené zaoberať sa otázkou časového okamihu
uzavretia dohody o výhrade vlastníctva. V dôsledku týchto pokynov zmenil súd prvej inštancie svojpôvodný názor a žalobu zamietol z dôvodov, s ktorými sa žalobca nestotožnil. Žalobca mal za to, že
súd prvej inštancie svoj záver, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca domáha sa stali súčasťou
haly, resp. pozemku nijako neodôvodnil. Rozhodujúcim bolo posúdenie, či sa plynová prípojka ako

taká stala súčasťou pozemku, do ktorého bola osadená a plynoinštalácia ako taká sa stala súčasťou
výrobnej haly, do ktorej bola namontovaná. Vyslovil názor, že plynová prípojka a plynoinštalácia nie
sú súčasťou pozemku, resp. výrobnej haly, keďže jednotlivé hnuteľné veci, ktoré tvorili prípojku a
plynoinštaláciu je možné bez problémov z pozemku a z haly odmontovať, k čomu aj čiastočne došlo.
Odmontovaním veci tvoriacich plynoinštaláciu z výrobnej haly by nedošlo k znehodnoteniu výrobnej haly.

Odvolateľ mal za to, že vzhľadom na účel, ktorý mala vec hlavná plniť, teda výrobno-prevádzkové účely,
nebolo vykurovanie na tento účel nevyhnutné, teda hala mohla byť využívaná na rôzne výrobné účely
aj bez vykurovania. V predmetnej výrobnej hale sa realizovala výroba lán, na ktorú nebolo potrebné
zabezpečiť vykurovanie, ani plynofikáciu haly, keďže výrobné stroje a iné mechanizmy, ktoré boli v
hale používané na výrobu, neboli napojené na zemný plyn a tento nebol ani potrebný pre ich uvedenie
do prevádzky. Plynoinštalácia slúžila iba na zvýšenie komfortu pre zamestnancov. Na ilustráciu tohto

tvrdenia predložil žalobca odvolaciemu súdu fotodokumentáciu, ktorú získal až po vyhlásení rozsudku
súdom prvej inštancie od poľského obchodného partnera žalovaného, a z ktorej vyplýva, že ešte dňa
7.8.2009bolivhalenamontovanéstrojenavýrobulán,tedatakátovýrobaprebiehalaajpodni28.3.2008,
kedy bola odstavená dodávka zemného plynu do haly. V súvislosti so svojimi tvrdeniami poukázal na
viaceré rozhodnutia Najvyššie súdu Slovenskej a Českej republiky ako aj na znenie § 2 ods. 5 zákona

č. 182/1993 Z. z. a znenie § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. .

11. Žalobca namietal aj nesprávne skutkové zistenia ohľadne časového momentu uzavretia dohody o
výhrade vlastníctva v prospech žalobcu a tiež, že z procesného hľadiska nesprávne zaťažil povinnosťou
znášať dôkazné bremeno ohľadne posudzovania časového momentu uzavretia tohto zmluvného

dojednania. Trval na tom, že v priebehu konania niekoľkokrát vysvetlil, že pôvodne uzavreté Zmluvy
o dielo č. XX/XX a XX/XX obsahovali nezrovnalosti, preto ich následne, spolu s pôvodne žalovaným
2 zmenili a doplnili aj ustanovenie o výhrade vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Toto sa udialo
ešte pred zhotovením a odovzdaním diela, čo bolo potvrdené aj štatutárnym zástupcom pôvodného
žalovaného 2 P. P.. Z textu zmlúv naviac vyplýva, že tieto boli uzavreté dňa 1.12.2005 a 6.12.2005, teda

pred samotnou realizáciou diela, čo bolo preukázané žalobcom predložením písomného vyhotovenia
zmlúv, výpoveďou pôvodne žalovaného 2 a tiež aj jeho výpoveďou. Toto tvrdenie však žalovaný 1
spochybňoval, preto bolo jeho povinnosťou produkovať dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia.

12. K súdom prvej inštancie konštatovanej dobromyseľnosti K. K. o nadobudnutí nehnuteľnosti od

pôvodného žalovaného 2 na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej dňa 8.11.2005
odvolateľ uviedol, že táto nie je relevantná pre posúdenie predmetnej veci. Zdôraznil, že K. K. nadobúdal
od žalovaného 2 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX kat. úz. Prešov na základe zmluvy o
zabezpečovacom prevode práve, ktorý vzťah je potrebné posúdiť ako občianskoprávny, teda nemožno
naň aplikovať ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, vrátane ust. § 446 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej medzi pôvodne žalovaným
2 a K. K. a na základe zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretej medzi K. K. a
žalovaným1dochádzalovždykprevodunehnuteľnosti,priktoromplatí,žeprevodcovianemohlipreviesť
na nadobúdateľov niečo, čo nebolo v ich vlastníctve. Pritom ani v jednej z uvedených zmlúv nie je
vymedzené, žeby sa spolu s pozemkami a halou mala prevádzať aj plynová prípojka a plynoinštalácia.

Naviac, v čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ešte nebola plynová prípojka a
plynoinštalácia zriadená. Ak sa teda plynová prípojka a plynoinštalácia nestala zapracovaním súčasťou
predmetných pozemkov a výrobnej haly, potom nemohol ani K. K. a ani žalovaný nadobudnúť vlastnícke
právo k plynovej prípojke a k plynoinštalácii bez ohľadu na ich prípadnú dobromyseľnosť.

13.Žalobcazdôraznil,žebybolopotrebnépreskúmaťajotázkudobromyseľnostipôvodnéhožalovaného
2 pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam od spoločnosti P. K. N..V..Q.. a
dobromyseľnostikonajúcichosôbpriďalšíchprevodochpoukazomnarozsudokOkresnéhosúduPrešov
sp. zn. XXCbi/XX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. XCoKR/X/XXXX.
Navrhol predmetný spis pripojiť.

14. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným oproti finančnému nároku žalobcu žalobca
uviedol, že v tejto časti išiel súd prvej inštancie nad rámec dôvodov, ktoré vyplýva zo zrušujúceho
uzneseniaKrajskéhosúduvPrešoveč.k.XCob/XX/XXXX-XXX,vktoromrozhodnutípovažovalodvolacísúd námietku premlčania za nedôvodnú. Preto z nepochopiteľných dôvodov považoval súd prvej
inštancie následne námietku premlčania za dôvodnú. Námietka premlčania podľa žalobcu však nemôže
obstáť, pretože pri zmene petitu neuplatnil nový nárok, ale len pôvodne uplatnený nárok na vydanie

hnuteľných veci transformoval do nároku na vydanie relutárnej náhrady za tie hnuteľné veci, ktoré už
žalovaný 1 nemôže vydať, vzhľadom na ich stratu, resp. neexistenciu. Trval na tom, že v čase podania
žaloby mal veci u seba žalovaný, teda mu svedčila pasívna vecná legitimácia ohľadom nároku na
vydanie hnuteľných veci. Až pred vykonaním obhliadky výrobnej haly v priebehu tohto konania bola
časť hnuteľných veci tvoriacich plynoinštaláciu z haly odstránená, teda až v priebehu konania sa nárok

žalobcu na vydanie niektorých veci zmenil na nárok na náhradu škody spočívajúcu v hodnote týchto
vecí, ktoré už nemožno vydať. Keďže k zmene žaloby došlo hneď po takomto zistení, nie je možné nárok
na zaplatenie peňažného plnenia považovať za premlčaný.

15. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, resp.
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 10.5.2016. Trval na tom, že žalobca ani
pri ďalšom dokazovaní neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa momentu uzatvorenia nových zmlúv,
v ktorých už bola uvedená výhrada vlastníckeho práva k dielu, ktoré sa zabudovalo do budovy vo
vlastníctve pôvodne žalovaného 2 a neskôr žalovaného. Poukazom na samotné vyjadrenie žalobcu zo

dňa 1.10.2009 a 5.9.2012 zdôraznil, že k uzatvoreniu zmenených zmlúv o dielo došlo až po ukončení
a odovzdaní diela; v tomto čase už bolo dielo aj vyfakturované. Stotožnil sa aj so záverom súdu prvej
inštancie, že všetky zabudované veci sa stali jej súčasťou ako hlavnej veci v zmysle § 120 Občianskeho
zákonníka. Budova, spolu s plynovou prípojkou a zabudovanými vecami vytvárajú jeden funkčný celok
a oddelením ktorejkoľvek veci sa stráca funkčnosť hlavnej veci.

17. Žalovaný trval aj na premlčaní nároku žalobcu poukazom na zápisy vlastníctva v katastri
nehnuteľnosti. V rozpore s dobrými mravmi považoval žalovaný to, ak by zaplatil ešte raz to, na čo
K. K. požičal finančné prostriedky pôvodnému žalovanému 2. Trval na tom, že žalobca nepreukázal
počas celého súdneho konania, žeby K. K. pri nadobudnutí nehnuteľnosti nebol dobromyseľný, preto

je nepochybné, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti v zmysle § 446 Obchodného
zákonníka. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

18. Podaním z 24.10.2016 predložil žalobca svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu. S
tvrdeniami žalovaného nesúhlasil a zopakoval v stručnosti všetky už uvedené odvolacie námietky a

navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, resp. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

19. Vo vyjadrení žalovaného zo 16.3.2017 žalovaný zdôraznil, že plynová prípojka v pôvodnej trase a
v pôvodnom vyhotovení už neexistuje, pretože vlastníci susedných budov vykonávali rekonštrukcie a
prístavby a táto plynová prípojka bola umiestnená v časti pozemku, kde bola naprojektovaná prístavba.

Vlastníci susedných pozemkov realizovali nové plynové prípojky.

20. Podaním z 20.9.2017 žalobca opakovane zdôraznil odvolacie námietky a navrhol rozsudok zmeniť,
teda žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto
a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke

najmenej 5 dní pred vyhlásením rozhodnutia.

22. Dňa 1.3.2018, teda v priebehu konania zomrel žalobca, vystupujúci v predmetnom spore ako
živnostník. Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Prešov, živnostenský odbor z
20.3.2018 je osobou oprávnenou pokračovať v podnikaní manželka zomrelého S. H. v súlade s § 13

ods. 1 písm. a) zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Preto
odvolací súd v súlade s § 63 CSP pokračoval v konaní s osobou, na ktorú prešli práva a povinnosti
súvisiace s podnikaním bez ohľadu na výsledok dedičského konania.23. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel
čiastočne k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver.

24. Vo vzťahu k doterajšiemu priebehu konania považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej
inštancie rozhodol o predmete sporu už rozsudkom č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 1.12.2011,
ktorým zaviazal vtedajšieho žalovaného 1 KOVLAN, s.r.o. so sídlom Sabinov, Ovocinárska 1945/3A
k vydaniu hnuteľných veci a zaplateniu sumy 43.034,85 eur. Žalobu proti vtedajšiemu žalovanému 2
spoločnosti X. N..V..Q.., so sídlom Prešov, Jilemnického 3 zamietol a v tejto časti rozsudok nadobudol

právoplatnosť, preto vo vzťahu k tomuto žalovanému bolo konanie právoplatne skončené.

25. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že medzi žalobcom a pôvodným žalovaným 2 boli uzavreté
zmluvy o dielo, predmetom ktorých bola realizácia plynovej prípojky a plynoinštalácie, ktoré diela boli aj
vykonané. K zaplateniu ceny oboch diel však nedošlo.

26. V súlade s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. XCob/XX/XXXX-XXX z 27.6.2013, ktorým
rozhodnutím bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k vtedajšiemu žalovanému 1,
spoločnosti KOVLAN, s.r.o. Sabinov (terajší žalovaný), bolo potrebné posúdiť, či medzi zmluvnými
stranami došlo k platnému uzavretiu dohody o výhrade vlastníctva.

27. Žalobca svoj nárok skutkovo oprel o tvrdenie, že medzi pôvodnými zmluvnými stranami došlo k
uzatvoreniu dohody o výhrade vlastníckeho práva k dielam, v zmysle ktorej vlastníctvo k týmto mal
nadobudnúť objednávateľ až zaplatením dohodnutej ceny.

28. Podľa § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho

pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody
na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.

29. Poukazom na ust. § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka odvolací súd zdôrazňuje, že ide o
dispozitívne ustanovenie, ktoré dáva priestor zmluvným stranám dohodnúť si výnimku zo zásady

uvedenej v prvej vete tohto ustanovenia. Ak k takejto dohode dôjde, objednávateľ diela sa nestáva
vlastníkom diela v prípade, že nepochybne došlo k platnému a včasnému uzavretiu dohody o výhrade
vlastníctva zhotoviteľa a objednávateľ cenu diela nezaplatil.

30. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že dohoda o výhrade vlastníctva v prospech žalobcu

uzavretá nebola, resp. nebola uzavretá včas, teda pred odovzdaním diela. Dôkazné bremeno vo vzťahu
k preukázaniu včasnosti dohody výhrady vlastníctva žalobcu bola výlučne na žalobcovi. Z rozsiahleho
dokazovania nie je možné dospieť k záveru, že medzi žalobcom a pôvodným žalovaným 2 bola uzavretá
aj dohoda o výhrade vlastníctva pred odovzdaním diela objednávateľovi. S týmto skutkovým záverom
sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. K presvedčeniu o jeho správnosti viedlo (okrem iného)

odvolací súd aj samotné vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 8.4.2010 (čl. 55 spisu), podľa ktorého k
zmene pôvodných zmlúv došlo „neskôr..., ...v priebehu realizácie prác....“ Neurčenie bližšieho časového
momentu, hoci aj označením ďalšej skutočnosti, resp. udalosti a pri zhode dátumu pôvodných zmlúv a
zmlúv opravených a doplnených (1.12. a 6.12.2005), je tvrdenie žalobcu o včasnej výhrade vlastníctva
viac ako pochybné. Logiku postráda argumentácia žalobcu, že dôvodom zmeny pôvodných zmlúv bola

nemožnosť dodržania zmluvných podmienok pri financovaní stavby objednávateľom. Takéto tvrdenie
by znamenalo, že o problémoch financovania sa dozvedel žalobca tesne po podpise pôvodných zmlúv,
teda v období od 1., resp. 6.12.2005 do januára 2006, kedy bolo dielo zhotovené, ku ktorému tvrdeniu ale
žalobca nenavrhol žiaden dôkaz. Nepreukázal, že jeho rozhodnutie dohodnúť si výhradu vlastníctva bolo
podmienené náhlou zmenou finančnej situácie objednávateľa, a to ešte pred dokončením diela. Ak by

žalobca aj v čase uzatvárania pôvodných zmlúv mal vedomosť o finančných problémoch objednávateľa
a do pôvodnej zmluvy výhradu vlastníctva nenavrhol, akákoľvek dodatočná zmena pôvodných zmlúv
sa javí ako účelová. Nič na tom nemení ani výpoveď štatutárneho zástupcu pôvodného žalovaného 2,
ktorú výpoveď nie je možné posúdiť ako svedeckú s trestnoprávnymi dôsledkami.

31. Za vyššie opísaného skutkového záveru, ku ktorému dospel aj súd prvej inštancie, teda za
neunesenia dôkazného bremena žalobcom, absentuje na strane žalobcu právny dôvod domáhať sa
vydania veci, resp. finančnej reštitúcie za veci zničené, či odstránené. Objednávateľ (pôvodný žalovaný
2) sa tak v súlade s § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka stal vlastníkom predmetu zmlúv o dielo,keďže nebolo preukázané, žeby pôvodné zmluvy boli nahradené zmenenými s výhradou vlastníctva
pred odovzdaním diel. Dohodou zmluvných strán totižto nie je možné zmeniť čas prechodu vlastníckeho
práva v prípade, keď k nemu už došlo v súlade so zákonom.

32. Napriek záveru o neplatne dojednanej výhrade vlastníctva, čo považoval odvolací súd za
postačujúce pre potvrdenie rozsudku, pristúpil odvolací súd aj k posúdeniu záverov súdu prvej inštancie
predmetu zmlúv o dielo z pohľadu ust. § 12 a 121 Občianskeho zákonníka.

33. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie pri záver, že plynoinštalácia je súčasťou veci,
teda výrobnej haly v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého súčasťou veci je
všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Je nesporné, že plyn, teda plynová prípojka k hale a rozvody plynu boli do haly patriacej pôvodnému
žalovanému 2 v čase uzatvorenia zmlúv o dielo nainštalované dodatočne, v dôsledku čoho vytvorili s
hlavnou vecou (halou a pozemkom) jeden celok. Takéto fyzické spojenie spôsobilo stav, že výrobná

hala sa stala plne funkčnou pre akýkoľvek druh výroby. Pre posúdenie diel ako súčasti veci alebo
príslušenstva veci nie je rozhodujúce momentálne využitie haly, ako sa to snažil prezentovať žalobca vo
svojom odvolaní, ale posúdenie plnej funkčnosti výrobnej haly pre akýkoľvek druh výroby, vrátane výroby
strojným zariadením na plynový pohon. Žalobcom zhotovené diela boli zabudované do haly, čím sa táto
stala hospodársky široko využiteľnou. Fyzickým oddelením predmetu diel by takýto význam stratila, teda

v skutočnosti by došlo k jej znehodnoteniu. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že samotné fyzické
odstránenie by bolo reálne možné, k čomu aj čiastočne došlo.

34. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi
hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

35. Veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej
veci v právnom zmysle a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. Na rozdiel
od uvedeného, súčasť veci nemôže byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ
zákonom nie je ustanovené inak. Súčasť veci prechádza na nového nadobúdateľa spolu s vecou

hlavnou.

36. Závery o súčasti veci platia aj pre plynovú prípojku, keďže jej prípadným odpojením by došlo k
narušeniu hospodárskeho účelu haly, teda došlo by k funkčnému znehodnoteniu hlavnej veci, ktorou
v danom prípade je výrobná hala. Takýmto odpojením by podľa názoru odvolacieho súdu došlo aj k

podstatnej zmene kvality hlavnej veci, či už z pohľadu jej využitia terajším majiteľom alebo jej predaja.

37. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval za bezvýznamné skúmanie prechodu žiadaných
veci, resp. povinnosti na finančnú náhradu na žalovaného v zmysle § 446 Obchodného zákonníka.

38. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania uvedené
v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
správnosti výroku napadnutého rozsudku.

39. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, keďže doposiaľ nebolo rozhodnuté ani o
trovách prvoinštančného konania. Preto povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o trovách

odvolacieho konania vo svojom samostatnom rozhodnutí.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).