Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914202054
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6914202054.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu I. W., narodeného
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. O. č. XXXX/X, XXX XX O. D., zastúpeného Združenie na ochranu
práv občana - AVES, so sídlom Ul. Jána Poničana č. 9, 841 08 Bratislava, IČO: 50 252 151, proti
žalovaným 1/ Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, 2/ JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., súdnemu
exekútorovi, Exekútorský úrad so sídlom Ul. K. Mikszátha č. 268/58, 979 01 Rimavská Sobota, o
zaplatenie sumy 562,98 Eur s príslušenstvom, sumy 1.659,32 Eur s príslušenstvom a sumy 7.000,- Eur,
o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/46/2014-253
z 24. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota vo výroku, ktorým uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 1.659,32 Eur (I. výrok) a v závislých výrokoch o trovách konania (III., V. výrok) z r u š u
j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 24. 10. 2017 uložil žalovanému 2/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.659,32 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a konanie

voči žalovanému 2/ v časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
1.659,32 Eur od 16. 07. 2015 do zaplatenia zastavil (II. výrok). Zároveň súd prvej inštancie konanie voči
žalovanému 1/ zastavil (IV. výrok).O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ nepriznáva (III. výrok) a žalovanému 1/ nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva (V. výrok).

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po viacerých zmenách žaloby a jej čiastočných späťvzatiach
zostal predmetom sporu už iba nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému 2/ v rozsahu sumy 1.659,32
Eur a pretože žalovaný 1/ vyjadril súhlas so všetkými čiastočnými späťvzatiami žaloby, ktoré nakoniec
vyústili do celkového späťvzatia žaloby voči nemu, súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 145 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) konanie voči žalovanému 1/ zastavil. Vzhľadom na
čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom súd prvej inštancie zastavil aj konanie voči žalovanému 2/

ohľadne nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.659,32 Eur od 16.
07. 2015 do zaplatenia (§ 145 ods. 2 CSP).

3. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že na pojednávanie dňa 24. 10. 2017 sa dostavila zástupkyňa
žalobcu a zástupca žalovaného 1/. Nedostavil sa ale žalovaný 2/, ktorý mal doručenie predvolania
riadne a včas vykázané dňom 28. 08. 2017 a ktorý dňa 23. 10. 2017 zaslal e-mailom ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní, k čomu priložil len pozvánku na mimoriadne zasadnutie Prezídia Slovenskej
komory exekútorov s dátumom konania dňa 24. 10. 2017 o 12.30 hod. v zasadačke MS SR, Župnénámestie 13, Bratislava. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní navrhla rozhodnúť spor rozsudkom pre
zmeškaniežalovaného2/,apretožesúdprvejinštanciedospelkzáveru,žebolisplnenéajvšetkyostatné
podmienky podľa ustanovenia § 274 CSP, rozhodol voči žalovanému 2/ rozsudkom pre zmeškanie.

4. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1/ rozhodol súd prvej inštancie s
odkazom na ustanovenie § 257 CSP uvádzajúc, že hoci žalobca procesne zavinil zastavenie konania
voči žalovanému 1/ (a bol by preto povinný znášať jeho trovy), žalovanému 1/ nepriznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvody hodné

osobitného zreteľa považoval : a) charakter sporu, keď „žalobca v pozícii spotrebiteľa sa obrátil na
Združenie na ochranu práv občana AVES, ktoré má poskytovať ochranu a pomoc pri uplatňovaní práv
spotrebiteľov zo spotrebiteľských zmlúv na súde a tomuto združeniu dôveroval, súd teda považoval
za nespravodlivé keby samotný žalobca mal potom niesť zodpovednosť za výsledok sporu v podobe
náhrady trov konania,“ b) pomery na strane žalobcu, t.j. jeho zdravotný stav, pretože sa jedná o
dlhoročného onkologického pacienta vynakladajúceho nemalé finančné prostriedky na liečbu a na

jeho sociálne postavenie starobného dôchodcu, ktorého jediný príjem je starobný dôchodok. Podľa
názoru prvoinštančného súdu znášanie trov konania by pre žalobcu bolo likvidačným, na druhej strane,
majetková sféra žalovaného 1/ ako orgánu štátnej správy nebude dotknutá nepriznaním nároku na
náhradu trov konania. O nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ súd prvej inštancie
rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu

trov konania, pretože zástupkyňa žalobcu na pojednávaní výslovne uviedla, že trovy konania nežiada,
neuplatňuje si ich.

5. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalovaný 1/ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol
výrok o trovách konania (V. výrok). Navrhol rozsudok v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania

(V. výrok) zmeniť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, resp. zrušiť a vrátiť
vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal porušenie svojho práva
na spravodlivý proces, k čomu došlo tým, že mu súd prvej inštancie nevytvoril procesný priestor na
vyjadrenie stanoviska k použitiu ustanovenia § 257 CSP a v dôsledku toho nemal možnosť sa pred
rozhodnutím vyjadriť k jeho aplikácii. Namietal tiež existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na

stranežalobcu,ktoréviedlisúdprvejinštancieknepriznaniunáhradytrovkonania.Vtomtosporežalobca
nemalpostaveniespotrebiteľa,atakneboldôvod,abybolzastúpenýobčianskymzdruženímzameraným
na ochranu práv spotrebiteľov. Takisto nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že by závažný
zdravotný stav žalobcu a jeho sociálne postavenie odôvodňovali použitie ustanovenia § 257 CSP, lebo
tieto skutkové okolnosti nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal aj na to, že výška

jeho trov predstavuje len sumu 36,01 Eur (ktorú ešte presnejšie vyčísli samostatným podaním) a túto
podľa neho nemožno považovať za likvidačnú sumu vo vzťahu k majetkovej sfére žalobcu. Jednoznačne
teda boli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého by mal žalobca
znášať náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku prvoinštančného súdu, konkrétne do výroku, ktorým uložil žalovanému 2/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.659,32 Eur (I. výrok), žalovaný 2/ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok
prvoinštančného v odvolaním napadnutom výroku (I. výrok) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že neboli splnené podmienky pre
rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie, pretože po nahliadnutí do súdneho spisu dňa 10. 11. 2017

zistil, že sa v ňom nenachádza ospravedlnenie, ktoré zaslal súdu elektronickou poštou dňa 23. 10. 2017.
V spise bolo založené len konštatovanie, že sa ospravedlnil a pozvánka na mimoriadne zasadnutie
Prezídia Slovenskej komory exekútorov na deň 24. 10. 2017. Vo svojom ospravedlnení pritom uviedol,
že Minister spravodlivosti SR nariadil zvolanie mimoriadneho zasadnutia na deň 24. 10. 2017 o 12.30
hod., zasadnutie bolo zvolané v piatok dňa 20. 10. 2017 v poobedňajších hodinách a svoju neúčasť na

pojednávaní ospravedlnil v pondelok dňa 23. 10. 2017, t. j. v najbližší termín, kedy tak mohol urobiť.
Vzhľadom na vážnosť situácie súvisiacej s prípravou ústavného zákona o exekučnej amnestii, mal
ako člen najvyššieho orgánu exekučného stavu povinnosť riadne hájiť záujmy exekútorského stavu.
Samotná skutočnosť, že sa jednalo o mimoriadne zasadnutie prezídia napovedá, že účasť každého
člena bola nevyhnutná, v pozvánke bolo síce uvedené, že neúčasť je možné ospravedlniť, bolo to tam

uvedené ale len z dôvodu, že sa jednalo o predtlačenú pozvánku na riadne zasadnutie a nebolo to odtiaľ
odstránené. To môže prípadne potvrdiť aj samotná Slovenská komora exekútorov. Mal teda za to, že
svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil vážnymi dôvodmi a zároveň žiadal o odročenie
pojednávania, pretože žalobca od neho požaduje náhradu škody, ktorá nikdy nevznikla.7. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalobca. Navrhol výrok rozsudku prvoinštančného súdu o
trovách konania (V. výrok) ako vecne správny potvrdiť. V podaní sa na stranách 1 až 8 obsiahle vyjadril

k zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Odvolací
súd potom vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalovaného 1/ smerovalo len proti výroku o trovách
konaniamedzinímažalobcom,uvádzaibarelevantnúčasťvyjadreniažalobcuvzťahujúcusakpredmetu
tohto odvolacieho konania. Konkrétne žalobca v tomto smere namietal, že pokiaľ trovy žalovaného 1/

pravdepodobne predstavujú náklady súvisiace s cestou na pojednávanie dňa 24. 10. 2017 služobným
vozidlom na trase Bratislava - Rimavská Sobota a späť, tento náklad nie je oprávnený, pretože žalovaný
1/ mohol splnomocniť na zastupovanie na pojednávaniach svojich zástupcov v danom okrese a navyše
na pojednávaní nič nové zamestnanec ministerstva spravodlivosti neuviedol. V ďalšom poukázal vo
všeobecnosti na podmienky aplikácie ustanovenia § 257 CSP (odkazujúc aj na konkrétne rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva) a na to, že ide o výnimočné

prípady, keď sú inak naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania. Uviedol, že žalovaný
1/ si uplatňuje náhradu trov konania asi len voči tým občanom, ktorí nemajú bydlisko v Bratislave (čo
dokladal odkazmi na konkrétne rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV) a aj preto je potrebné, aby
žalovaný 1/ zabezpečil mimo Bratislavy svoje zastúpenie prostredníctvom zamestnancov okresných a
krajských súdov. Podľa neho súd prvej inštancie zohľadnil všetky aspekty pri rozhodovaní o trovách

konania a správne prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, zohľadnil jeho vek a zdravotný stav,
sociálne postavenie a dôchodkový príjem a tiež likvidačný následok v prípade uloženia povinnosti platiť
žalovanému 1/ trovy konania.

8. K odvolaniu žalovaného 2/ podal žalobca vyjadrenie. Navrhol rozsudok prvoinštančného súdu v

odvolaním napadnutom výroku ( I. výrok) potvrdiť argumentujúc tým, že nie právo žalovaného 2/ bolo
porušené, ale jeho právo na spravodlivý proces bolo porušené už v exekučnom konaní a na tom sa
podieľali práve žalovaní 1/, 2/. Pokiaľ sa žalovaný 2/ dozvedel o mimoriadnom zasadnutí prezídia
Slovenskej komory exekútorov v piatok dňa 20. 10. 2017 v poobedňajších hodinách, nič mu nebránilo,
aby už v ten istý deň svoje ospravedlnenie zaslal súdu prvej inštancie a ak poukazoval na to, že bolo

zvolané mimoriadne zasadnutie na deň 24. 10. 2017 o 12.30 hod. a na vážnosť situácie v súvislosti s
prípravou ústavného zákona o exekučnej amnestii, toto nebolo vážnou okolnosťou pre ospravedlnenie
sa z neúčasti na vytýčenom súdnom pojednávaní. Žiaden právny predpis neurčuje, že by samosprávna
stavovská organizácia a jej činnosť mala väčšiu vážnosť ako súd a súdne pojednávanie. Žalovaný tam
hájil svoje vlastné záujmy, ktoré nie sú v prospech občanov, a preto súd prvej inštancie správne rozhodol,

že žalovaný 2/ neospravedlnil svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami. Ak sa chcel zúčastniť
zasadnutia prezídia Slovenskej komory exekútorov, nič mu nebránilo, aby si na pojednávanie zvolil
zástupcu na zastupovanie a ak tvrdí, že nespôsobil žiadnu škodu a že v žalobe neboli uvedené všetky
skutočnosti, je otázne, prečo sa k nej nevyjadril a neuviedol svoje námietky. Žalobca ďalej poukázal na
stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR vo vzťahu k žalovanému 2/ a na to, že aj keď Okresný súd

Rimavská Sobota exekúciu právoplatne zastavil dňa 21. 11. 2012 a povinnosť nahradiť trovy exekúcie
vo výške 135,12 Eur uložil oprávnenému (Profi Credit Slovakia) a jemu neuložil žiadnu povinnosť plniť
oprávnenému ani povinnosť zaplatiť trovy exekúcie, po dvoch rokoch od zastavenia exekúcie žalovaný
2/ dňa 23. 06. 2015 svojvoľne inicioval resp. otvoril skončenú exekúciu, a to bez povolenia súdu a v
mene nebankovej spoločnosti vymohol od neho prostredníctvom Sociálnej poisťovne sumu 1.659,32

Eur.Tútosumurozdelilnaúčetoprávnenéhovsume1.322,18Eur,ajkeďsúdtakútosumuoprávnenému
nepriznal a sumu 337,14 Eur si ponechal pravdepodobne ako odmenu či trovy exekúcie, ktorá mu takisto
súdom priznaná nebola. Bezdôvodne sa teda obohatil, čím mu spôsobil škodu vo výške 1.659,32 Eur.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/. Poukázal na to, že vyjadrenie žalobcu je motivované

zaujatosťou, pretože ho zastupuje pani Stupavská, ktorá je jeho dcérou a ktorá súčasne vystupuje
ako zástupkyňa Združenia na ochranu práv občana AVES. Je pritom len výhradným právom súdu
rozhodnúť spor a neprináleží žiadnej zo strán o tomto rozhodovať, rovnako ako neprináleží stranám
rozhodovať, či bolo alebo nebolo porušené právo na spravodlivý proces. Podstatou je to, že riadne a
včas ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. K tomu, že sa mohol k žalobe vyjadriť písomne,

uviedol, že žalované bolo Ministerstvo spravodlivosti SR a on bol do konania pribratý neskôr, z čoho mu
vyplynulo, že jeho úlohou je vysvetliť niektoré skutočnosti. Škoda tvrdená žalobcom nebola spôsobená
súdnym exekútorom ani jeho činnosťou, lebo po skončení exekúcie nepokračoval v exekučnom konaní,
len po tom, ako bol zo strany oprávneného obvinený, že riadne nevyplatil celkovú vymoženú čiastku,toto preveril a zistil, že Sociálna poisťovňa ako dlžník povinného nezrazila počas trvania exekúcie zrážky
tak ako boli exekučným príkazom nariadené. Za riadne vykonávanie zrážok je zodpovedný ten, komu
to súdny exekútor nariadil, Sociálna poisťovňa to uznala a obratom jemu ako súdnemu exekútorovi

dlžnú sumu doplatila. Teda nepokračovala v exekúcii vykonávaním zrážok z dôchodku, ale vyplatila
zrazenú sumu v celosti a ako si to uplatnila u povinného, súdny exekútor vedieť nemôže. Kontumačné
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, pretože inak by tieto skutočnosti boli brané do
úvahy a nemohol by byť zodpovedný za škodu žiadanú žalobcom.

10. K vyjadreniu žalovaného 2/ podal vyjadrenie žalobca, v ktorom zopakoval, že je riadnym členom
združenia AVES, jeho poslaním je zastupovať v súdnych konaniach svojich členov a združenie samo
určuje,ktorýzástupcabudeprítomnýnapojednávaní.Jehozástupcaajžalovaný1/sariadnedostavilina
pojednávanie,žalovaný2/mápritomsídlovmiesteokresnéhosúduaomimoriadnomzasadnutíprezídia
Slovenskej komory exekútorov vedel tri dni pred pojednávaním. Mal dostatok času na vyjadrenie sa k
žalobe a bol pribratý do konania bezodkladne po tom, ako vyšlo najavo, že nedisponoval poverením na

vykonanie exekúcie a aj tak svojvoľne inicioval právoplatne skončené exekučné konanie. Sám žalovaný
2/ navádzal oprávneného, aby vyvolal súdny spor voči Sociálnej poisťovni a nežiadal súd o vydanie
poverenia na dodatočné vykonanie exekúcie. Pokiaľ bola za vykonávanie zrážok zodpovedná Sociálna
poisťovňa, mal si uplatniť zodpovednosť oprávnený a nie žalovaný 2/ nátlakom na pracovníčku Sociálnej
poisťovne. Ak by nemal v depozite dostatok zrazených finančných prostriedkov, pracovníčka Sociálnej

poisťovne by nemala z čoho previesť finančné prostriedky na účet žalovaného 2/, o jeho postupe by sa s
predstihom dozvedel a bezodkladne by vykonal kroky k tomu, aby žalovaný 2/ nekonal bez oprávnenia
a bez dohľadu súdu.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379

a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaniami napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil vo výroku o uložení
povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 1.659,32 Eur (I. výrok) a v závislých výroku o trovách
konania (III., V. výrok) zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec v tomto rozsahu
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

12. Odvolací súd z napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu zistil, že vo vzťahu k žalovanému 2/
ide o tzv. kontumačný rozsudok založený na aplikácii ustanovenia § 274 CSP upravujúcom rozsudok
pre zmeškanie žalovaného.

13. Podľa ustanovenia § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie
okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého
rozhodnutia.

14. Z ustanovenia § 356 písm. b) CSP vyplýva, že prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie je

viazaná len na nesplnenie podmienok pre rozhodnutie takýmto kontumačným spôsobom. To znamená,
že odvolací súd môže na podklade odvolania preskúmať rozsudok pre zmeškanie len z tohto hľadiska,
teda iba z pohľadu, či na takéto rozhodnutie boli splnené zákonom stanovené podmienky. Odvolací súd
sa preto mohol zaoberať len tým, či vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného 2/ súd prvej inštancie
postupoval v súlade s ustanovením § 274 CSP, pokiaľ na pojednávaní dňa 24. 10. 2017 rozhodol vo veci

rozsudkom pre zmeškanie. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak nebola (nemohla byť) obrana
žalovaného 2/ týkajúca sa podstaty sporu, t.j. tvrdenej neexistencie žalobcom uplatneného nároku na
náhradu škody.

15. Podľa ustanovenia § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh

žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

16. Citované ustanovenie upravuje podmienky, ktorých kumulatívne splnenie znamená povinnosť (nie
možnosť) súdu prvej inštancie rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Ak je teda predmetom
sporu splnenie určitej povinnosti a na nariadenom pojednávaní prítomný žalobca (jeho zástupca)navrhne vzhľadom na absenciu žalovaného (alebo jeho zástupcu) rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie,
súd musí vyhodnotiť, či žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, či bol patrične poučený
o následku nedostavenia sa a či svoju neprítomnosť adekvátne ospravedlnil, t. j. včas a vážnymi

okolnosťami.

17. Z ustanovenia § 274 CSP vyplýva, že podmienkou pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného je v podstate neospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci. Právna norma
ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania (neúčasti na pojednávaní) nijak bližšie nešpecifikuje a ani

príkladmo neuvádza. Ide o právnu normu s pomerne široko formulovanou hypotézou, ktorú tak treba
vykladať vzhľadom k okolnostiam konkrétnej situácie a len komplexné posúdenie okolností neúčasti
potommôžedaťodpoveďnaotázku,čijezobjektívnehohľadiskaspravodlivýmvdanejsituácii„prepáčiť“
žalovanej strane fakt, že sa na pojednávanie nedostavila.

18. Vychádzajúc z uvedeného a po posúdení skutočností vyplývajúcich zo spisu odvolací súd uvádza,

že vzhľadom na penzum informácií, ktoré mal súd prvej inštancie (presnejšie zákonný sudca) k dispozícii
v čase pojednávania dňa 24. 10. 2017 v okamihu vyhlásenia napadnutého rozsudku, bol jeho postup
v zásade správny a ani odvolací súd by na jeho mieste v danej situácii nepostupoval inak než tak, že
by spor voči žalovanému 2/ rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Zo spisu totiž vyplýva, že v dôsledku
administratívneho pochybenia nemal súd prvej inštancie (zákonný sudca) v čase pojednávania dňa 24.

10. 2017 k dispozícii kompletné podanie žalovaného 2/ pozostávajúce z dvoch príloh, ktoré tento zaslal
elektronickou poštou dňa 23. 10. 2017 o 12.12 hod. (č. l. 247 spisu) a z ktorého sa v čase pojednávania
nachádzala v spise len jedna jeho príloha, a to dňom 20. 10. 2017 datovaná pozvánka na mimoriadne
zasadnutie Prezídia Slovenskej komory exekútorov s dátumom konania dňa 24. 10. 2017 o 12.30 hod.
a s miestom konania v zasadacej miestnosti Ministerky spravodlivosti SR, MS SR, Župné námestie

13, Bratislava (č. l. 248 spisu). Za stavu kedy mal prvoinštančný súd vedomosť len o tejto pozvánke
a ani v texte e-mailovej správy na č. l. 247 spisu nebolo uvedené žiadne bližšie zdôvodnenie neúčasti
žalovaného 2/ na pojednávaní, bolo dôvodným konštatovanie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že
žalovaný 2/ neuviedol žiaden dôvod svojej neúčasti na pojednávaní a preto ospravedlnenie nemožno
považovať za také, ktoré by bolo založené na vážnych dôvodoch.

19. Uvedený záver prvoinštančného súdu ale už vyzerá inak vo svetle textu samotného ospravedlnenia
(č. l. 271 spisu), ktoré bolo priložené ako druhá príloha k spomínanej e-mailovej správe žalovaného
2/ zo dňa 23. 10. 2017 a ktoré bolo do súdneho spisu založené (vytlačené) súdom prvej inštancie
až v reakcii na odvolanie žalovaného 2/ proti kontumačnému rozsudku. Konkrétne v ospravedlnení

žalovaný 2/ uviedol toto: „Na základe predvolania na pojednávanie na deň 24.10.2017 o 10.00 hod.,
kde som bol pribratý ako vedľajší účastník, sa chcem úctivo ospravedlniť z neúčasti na predmetnom
pojednávaní a to z dôvodu neodkladných pracovných povinností. V piatok nariadil Minister spravodlivosti
zvolať mimoriadne zasadnutie prezídia Slovenskej komory exekútorov na deň 24. 10. 2017 o 12.30
hod. a nedokážem tieto dva termíny skĺbiť. (dôkaz: pozvánka na mimoriadne zasadnutie prezídia). Z

uvedenéhodôvoduVásžiadamosovšetkouúctouksúduoospravedlneniemojejneúčastinauvedenom
pojednávaní. Zároveň Vám oznamujem, že by som bol veľmi rád, keby som bol na prípadnom budúcom
pojednávaní vypočutý.“

20. Z obsahu spisu tak vyplýva, že žalovaný 2/ ospravedlnil a aj zdôvodnil svoju neúčasť na pojednávaní

dňa 24. 10. 2017 podaním zaslaným súdu prvej inštancie elektronickou poštou dňa 23. 10. 2017 o
12.12 hod, t. j. deň pred pojednávaním. Súčasťou podania bol vysvetľujúci text o tom, že zasiela
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a z tohto podania bola založená do spisu len pozvánka
vystavená prezidentom Slovenskej komory exekútorov dňa 20. 10. 2017, ktorej predmetom bolo
pozvanie na mimoriadne zasadnutie Prezídia Slovenskej komory exekútorov na deň 24. 10. 2017, v

zasadačke MS SR na Župnom námestí 13, v Bratislave, so začiatkom o 12.30 hod. s tým, aby prípadnú
neúčasť pozvaní členovia prezídia spolu s uvedením dôvodu oznámili písomne. Súčasťou podania
teda nebolo len priloženie pozvánky, ale aj samotného ospravedlnenia (ktoré ako vyplýva z úradného
záznamu založeného na č. l. 270 spisu, omylom nebolo vytlačené a založené do spisu). Žalovaný
2/ teda deň pred pojednávaním zaslal súdu prvej inštancie nielen kópiu pozvánky na zasadnutie

Prezídia Slovenskej komory exekútorov, ale aj ospravedlnenie, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávanídňa24.10.2017 zpracovnýchdôvodovaktorýmsúčasne žiadaloodročeniepojednávania
na iný termín, kedy by osobne prezentoval pred súdom prvej inštancie svoje stanovisko k veci.21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a odvolacie námietky žalovaného 2/ odvolaciemu súdu teda
ostávalo posúdiť, či žalovaný 2/ svoju neúčasť na pojednávaní dňa 24. 10. 2017 skutočne neospravedlnil
včas a vážnymi okolnosťami, ktoré potom súd prvej inštancie opodstatnene viedli k rozhodnutiu sporu

voči nemu rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 274 CSP.

22.Vprvomradeodvolacísúdkonštatuje,žežalovaný2/svojuneúčasťnapojednávanídňa24.10.2017
ospravedlnil včas. Za včasné ospravedlnenie sa totiž považuje také, ktoré strana doručí súdu najneskôr
do začatia pojednávania a v danom prípade sa tak stalo, keďže žalovaný 2/ deň pred pojednávaním

riadne avizoval súdu prvej inštancie svoju neúčasť. Žalovanému 2/ možno v tomto smere vytknúť jedine
to, že tak neurobil ešte v piatok poobede dňa 20. 10. 2017, resp. hneď v pondelok ráno dňa 23. 10. 2017,
aby tak súd prvej inštancie mal širší časový priestor na prípadné informovanie ostatných predvolaných,
že pojednávanie nariadené na deň 24. 10. 2017 sa bude odročovať bez prejednania veci. Odvolací súd
preto nemohol prisvedčiť žalobcovi, že by ospravedlnenie žalovaného 2/ nebolo včasné.

23.Vovzťahuk„vážnostiokolností“užodvolacísúdvyššieuviedol,žeustanovenie§274CSPnedefinuje
prípady, kedy treba považovať ospravedlnenú neprítomnosť žalovaného na pojednávaní za podloženú
vážnymi okolnosťami a kedy už nie. Podľa odvolacieho súdu ide v prípade vážnych okolností o tie
situácie, ktoré vzhľadom na svoju závažnosť znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov,
a preto len podmienky konkrétnej situácie umožňujú zhodnotenie, či súdu oznámený dôvod neúčasti je

ospravedlniteľný.

24. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu a komplexne posudzujúc dôvod neúčasti žalovaného 2/
na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 24. 10. 2017 dospel k záveru, že tento možno považovať za
ospravedlniteľný a akceptovateľný v tej miere, že neumožňoval súdu prvej inštancie rozhodnúť spor voči

nemu rozsudkom pre zmeškanie. V prípade pojednávania dňa 24. 10. 2017 išlo o prvé pojednávanie
vo veci, na ktoré bol žalovaný 2/ predvolaný a ktorého sa mal zúčastniť, pretože jeho pristúpenie do
konania na žalovanej strane bolo na návrh žalobcu zo dňa 26. 06. 2017 pripustené uznesením súdu
prvej inštancie č. k. 13C/46/2014-212 zo dňa 29. 06. 2017. Z tohto hľadiska preto nemožno vyhodnotiť
ospravedlnenie žalovaného 2/ ako účelové, urobené v snahe predlžovať konanie, žalovaný 2/ sa z

pojednávania ospravedlňoval prvýkrát. Svoju neúčasť žalovaný 2/ riadne zdôvodnil potrebou účasti na
kolidujúcom pracovnom stretnutí, vysvetlil, že nedokáže oba termíny skĺbiť a uvádzaný dôvod neúčasti
aj relevantne podložil priloženou pozvánkou. Hoci možno súhlasiť s tým, že čisto z časového hľadiska
by mala mať prednosť účasť na pojednávaní, na ktoré prevzal žalovaný 2/ predvolanie oveľa skôr než
pozvanie na predmetné pracovné rokovanie, v prípade mimoriadneho rokovania Prezídia Slovenskej

komory exekútorov išlo svojou povahou o pracovnú záležitosť pomerne neopakovateľnú, na rozdiel
od pojednávania dňa 24. 10. 2017, ktoré bolo možné uskutočniť aj v inom termíne. O tom, že na
predmetnom pracovnom rokovaní sa mala riešiť významná právna problematika so širokým dosahom
pritom svedčí fakt, že išlo o mimoriadne zasadnutie prezídia (teda nie „bežné“, ktorého konanie by bolo
možné predvídať) konané na pôde a v súčinnosti s Ministerstvom spravodlivosti SR ako ústredným

orgánom štátnej správy. V týchto súvislostiach bol preto tolerovateľným postup žalovaného 2/, ktorý
uprednostnil účasť na mimoriadnom zasadnutí Prezídia Slovenskej komory exekútorov, čo vopred súdu
prvej inštancie včas oznámil. Nebolo možné od neho ani spravodlivo požadovať, aby si v tejto situácii
zvolil zástupcu (ako na to poukazoval žalobca vo svojich vyjadreniach), keďže išlo o prvé pojednávanie,
na ktoré sa nemohol dostaviť a dôvod kolízie vznikol pomerne krátko pred pojednávaním (kedy zo

štyroch dní boli dva dni pracovného pokoja).

25. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nemal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie a ak tak
urobil, mal žalovaného 2/ vopred informovať, že ním oznámené okolnosti nepovažuje za relevantné a
dostačujúce pre ospravedlnenie sa z neúčasti na pojednávaní. Tým by žalovaný 2/ vedel, že konanie

prebehne bez jeho účasti a mohol sa podľa toho zariadiť. Ak totiž ust. § 183 ods. 4 CSP ukladá súdu
bezodkladne oznámiť strane, že ňou uvedený dôvod pre odročenie pojednávania nie je dôležitý, tak o
to viac je podľa odvolacieho súdu analogický postup ohľadne informovania strany namieste vtedy, ak
neakceptovanie súdu oznámeného dôvodu neúčasti má mať za následok kontumačné rozhodnutie v
spore.

26. Každopádne však postup, ktorého výsledkom bol napadnutý rozsudok, nebol súladný so zmyslom
a účelom ustanovenia § 274 CSP, rozsudok nemožno považovať za súladný s právom žalovaného 2/
na spravodlivý proces ako výsledný produkt bezvadného procesného postupu prvoinštančného súdu,a preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP v odvolaním napadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť
žalobcovi sumu 1.659,32 Eur (I. výrok) zrušiť a vrátane závislého výroku o trovách konania (III. výrok)

a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. V ďalšom konaní súd prvej inštancie nariadi vo veci pojednávanie tak, aby obe sporové strany mali
rovnakú reálnu možnosť sa ho zúčastniť a predniesť svoje argumenty, vykoná dokazovanie, zohľadní
všetky podstatné okolnosti prípadu, na základe vykonaného dokazovania rozhodne vo veci samej a

svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

28. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 1/ proti výroku rozsudku o trovách konania (V. výrok), aj toto
odvolanie odvolací súd považoval za dôvodné. Žalovaný 1/ opodstatnene vytýkal prvoinštančnému
súdu, že mu nebol daný priestor (zo spisu nič také nevyplýva), aby mal možnosť vyjadriť sa k aplikácii
ustanovenia § 257 CSP na rozhodnutie o trovách konania medzi ním a žalobcom. Z tohto hľadiska

možno hodnotiť tento výrok rozsudku skutočne ako pomerne prekvapivý, pretože inak by žalovaný 1/
mohol už pred súdom prvej inštancie argumentovať (ako to následne urobil až v odvolaní) tým, že jeho
trovy konania sú „len“ 36,01 Eur a s tým by sa vo vzťahu k prijatému záveru o „likvidačnosti“ náhrady trov
konania pre žalobcu musel vyrovnať už prvoinštančný súd. Nedostatok ohľadne „nečakaného“ záveru
vo vzťahu k trovám konania by potom za istých okolností bolo možné odstrániť v rámci odvolacieho

konania (keďže prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jednotu), kde mal žalovaný 1/ vytvorený
reálny priestor argumentovať v odvolaní okolnosťami za, resp. proti aplikácii uvedeného ustanovenia.
V danom prípade však prvoinštančný súd neuviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, na základe
akých dôkazov a z nich vyplývajúcich skutočností dospel k zisteniam ohľadne nepriaznivých osobných,
zdravotných a sociálnych pomerov žalobcu, ktoré by mali spôsobovať, že bremeno trov konania by

na neho pôsobilo likvidačne. Odvolací súd v spise nenašiel podklady, na základe ktorých súd prvej
inštancie urobil závery napĺňajúce inak v zmysle ustanovenia § 257 CSP relevantný a prípustný tzv.
sociálny rozmer výnimočného nepriznania náhrady trov konania. Iným slovami, odvolací súd v danom
prípade nevylučuje vzhľadom na povahu sporu a osobu žalobcu a žalovaného 1/ existenciu dôvodov
subsumovateľných pod ustanovenie § 257 CSP, avšak z obsahu spisu (zatiaľ) takéto nevyplývajú.

29. Uvedené nedostatky potom odvolaciemu súdu neumožňovali preskúmať, či súd prvej inštancie i
napriek procesnému zavineniu žalobcu na zastavení konania voči žalovanému 1/ dôvodne a správne
aplikoval ustanovenie § 257 CSP, pretože závery uvedené prvoinštančným súdom nemajú oporu
v spisovom materiály. Odvolací súd už len dodáva, že v tomto spore žalobca nemal postavenie

spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto súd prvej inštancie nie celkom
pochopiteľne (pre odvolací súd) vysvetlil svoju úvahu o tom, že dôvody hodné osobitného zreteľa
videl hlavne v charaktere sporu, keď žalobca ako spotrebiteľ sa obrátil na občianske združenie AVES
zamerané na ochranu práv spotrebiteľov, ktorému dôveroval.

30. Z týchto dôvodov musel odvolací súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP napadnutý
rozsudok zrušiť vo výroku o trovách konania (V. výrok) a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec v
tomto rozsahu takisto vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Ak v ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne dospeje k záveru o dôvodoch hodných osobitného

zreteľa pre úplné alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 1/, bude svoj postup
povinný riadne v rozhodnutí odôvodniť tak, aby bolo zrejmé, z akých podkladov svoje zistenia urobil a
tiež sa bude musieť vyrovnať aj s argumentmi žalovaného 1/, ktoré tento zahrnul do svojho odvolania.

32. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

33. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).