Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203899339
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7203899339.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozef Vanca a členov senátu JUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobkyne: Ing. M. A. EKplast, Prešovská
cesta 1, Košice-Juh, IČO: 33 594 635, zastúpenej JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom, Floriánska
16, Košice, proti žalovanému: F. A. - PRODOMONT, Mládežnícka (budova SZCh), Košice-Šaca, IČO: 10
691 111, zastúpenému JUDr. Lukášom Skurkom, advokátom, Hlavná 71, Košice, o zaplatenie 7.379,07
eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 32Cb/324/2003-189
z 9.12.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 32Cb/324/2003-226 z 21.3.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
4.677,46 eur s 10,61% úrokom z omeškania ročne od 27.11.2001 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.); v časti 2.701,61 eur a v časti 10,61% úroku z omeškania ročne zo
sumy 2.701,61 eur od 27.11.2001 do zaplatenia návrh na začatie konania zamietol (výrok II.) a žalobkyni
priznal náhradu trov konania v sume 733,75 eur, t. j. súdny poplatok v sume 98,80 eur, trovy právneho
zastúpenia v sume 634,95 eur, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne, do

troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. Dopĺňacím rozsudkom vydaným 21.3.2017 doplnil výrok rozsudku Okresného súdu Košice II
vyhláseného dňa 9.12.2014 tak, že v časti 5,39% úroku z omeškania zo sumy 7.379,07 eura od
27.11.2001 do zaplatenia žalobu zamietol (výrok IV.).

3. Týmto rozsudkom (vrátane dopĺňacieho rozsudku) rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku

žalobcu, ktorý si uplatnil vo výške 7.379,07 eura so 16% úrokom z omeškania ročne od 27.11.2001 do
zaplatenia, a to titulom nezaplatenia ceny za vykonané dielo, vyúčtovanej žalovanému faktúrou č. 3/12
zo dňa 19.9.2001 splatnou dňa 29.9.2001, faktúrou č. 3/21 zo dňa 19.11.2001 splatnou dňa 26.11.2001
a faktúrou č. 3/15 zo dňa 23.10.2001 splatnou dňa 30.10.2001, keď konštatoval dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku vo výške 4.677,46 eur, vrátane úroku z omeškania 10,61% ročne od 27.11.2001 do
zaplatenia a v časti o zaplatenie 2.701,61 eur vrátane príslušenstva zamietol žalobcom uplatnený nárok
ako nedôvodný pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

4. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie zistením, že na základe objednávky z 31.8.2001 uzavreli
žalobkyňa a žalovaný zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej
bolo zhotovenie stavebnej časti stavby „Hala Ekotechna Prešov“ v rozsahu - dodávka obkladovéhosystému Slovinyl siding, spojovacích materiálov a montážnych prác, že v časti V zmluvy si dohodli cenu
za zhotovenie predmetu zmluvy a v časti VI zmluvy si upravili platobné podmienky tak, že cenu za
zhotovenie diela uhradí objednávateľ (žalovaný) na základe faktúr, ktoré zhotoviteľ vystaví po ukončení

jednotlivých časti stavby a dodá objednávateľovi. Dodatkom k zmluve o dielo zo dňa 14.9.2001 a z 15.10.
2001 si zmluvné strany upravili cenu ako aj čas zhotovenia diela. Súd prvej inštancie ďalej poukázal
na odpor podaný žalovaným proti vydanému platobnému rozkazu č.k. 53Rob/2960/02-17 z 24.3.2003 v
ktorom tvrdil, že neboli prebraté vykonané stavebné práce, niektoré faktúry neboli podložené súpisom
prác, neboli odstránené závady resp. nebola v cene diela zohľadnená zľava za nekvalitné prevedenie

práce a závady, že v súčasnej dobe namontovaný materiál opadáva z fasády, čo bude reklamovať.
Rovnako poukázal aj na vyjadrenie žalobkyne k podanému odporu, v ktorom okrem iného uviedla,
že v bode 4.4. zmluvy sa strany dohodli, že dielo bude zhotoviteľom odovzdané a objednávateľom
prevzaté aj v prípade, že v zápise o odovzdaní a prevzatí budú uvedené vady a nedorobky, ktoré sami o
sebe ani v spojení s inými nebránia plynulej a bezpečnej prevádzke, že napriek tomu, že objednávateľ
sa po dokončení diela vyhýbal v rozpore so zmluvou jeho prevzatia, k odovzdaniu diela došlo aj

umožnením objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste zhotovenia podľa
§ 555 Obchodného zákonníka, že v zmluve nie je zakotvená povinnosť žalobkyne - zhotoviteľa podložiť
faktúry súpisom prác, navyše každá faktúra obsahuje údaj o tom, za čo je daná cena fakturovaná. V
dodatku k zmluve zo dňa 15.10.2001 sa strany dohodli, že po ukončení a prevzatí diela objednávateľa
zadrží 10% z ceny diela do odstránenia závad a podľa bodu 7.4 zmluvy sa zhotoviteľ zaväzuje začať s

odstraňovaním vád predmetu plnenia do 10 dní od uplatnenia oprávnenej reklamácie objednávateľa a
vady odstrániť v čo najkratšom technicky možnom čase, že termín sa dohodne písomnou formou.

5. Konštatoval súd prvej inštancie, že vo veci rozhodol skorším rozsudkom č.k. 32Cb/324/2003-39 zo
dňa 14.3.2006, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 222.301,75 Sk so 16% úrokom z

omeškania od 27.11.2001 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 41.059,- Sk, ktorý bol na
základe odvolania žalovaného odvolacím súdom uznesením č.k. 3Cob/88/2006-71 zo dňa 13.2.2007
zrušenýavecbolavrátenásúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Následnevovecirozhodolrozsudkom
č.k. 32Cb/324/2003-106 zo dňa 18.1.2011 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 7.379,09
€ so 16% úrokom z omeškania od 27.11.2011 do zaplatenia a žalobcovi prisúdil náhradu trov konania vo

výške2.320,06€.Uvedenýrozsudokbolnazákladeodvolaniažalovanéhoodvolacímsúdomuznesením
č.k. 3Cob/122/2011-123 zo dňa 12.12.2011 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie s tým, že v ďalšom konaní sa súd vysporiada so žalovaným navrhovaným dôkazom na výsluch
D.. R., a v prípade jeho výsluchu, posúdi jeho vplyv na v konaní uvedené závery a posúdi oznámenie
spoločnosti EK plast spol. r.o., IČO: 36 187 402 zo dňa 10.4.2002 o postúpení pohľadávky na zaplatenie

sumy 81.388,80 Sk.

6. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v intenciách odvolacieho súdu a oboznámení obsahu
spisu, vrátane listinných dôkazov predložených súdu účastníkmi konania (objednávky z 31.8.2001
a zmluvy o dielo vrátane jednotlivých článkov zmluvy, dodatkov k zmluve o dielo z 14.9.2001 a z

15.10.2001,listužalovanéhoz15.11.2001,listuspoločnostiEkotechnas.r.o.z15.10.2001az10.11.2001
adresovaného žalovanému, listu postupníka z 10.4.2002 o zmene veriteľa, faktúry č. 03/15 zo dňa
23.10. 2001, č.03/12 z 19.9.2001 a č.03/21 z 19.11.2001) poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu
žalobcu na pojednávaní dňa 9.12.2014 , ktorý zotrval na podanej žalobe v celkom rozsahu, keď
opakovane uviedol, že na základe objednávky žalovaného a uzatvorenej zmluvy o dielo žalobca vykonal

riadne pre žalovaného dielo a že cenu diela žalovanému vyfakturoval v celkovej sume 7.379,07 €.
S poukazom na obsah podania žalovaného zo dňa 15.11.2001 zdôraznil, že zo strany žalovaného k
žiadnej demontáži a k žiadnej úprave nedošlo, že dielo bolo riadne a včas odovzdané a že reklamácia
vád diela zo strany žalovaného nebola vykonaná. Zastával tiež názor, že k postúpeniu pohľadávky
nedošlo,resp.protistrananepreukázala,žebyreálnedošlokpostúpeniupohľadávky.Súdprvejinštancie

poukázal aj na stanovisko právneho zástupcu žalovaného na uvedenom pojednávaní, ktorý navrhol
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť, pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
ohľadneotázky,čiskutočnedodalažalovanémudielovžalovanomrozsahu,žedielozostranyžalobkyne
nebolo riadne dokončené, že žalovaný počas realizácie diela vytýkal žalobkyni jednak kvalitu diela, ako
termín dokončenia predmetu diela a vzhľadom k tomu, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu zmluvy

a to jednak v spôsobe vykonania diela, ako aj v termíne dokončenia predmetného diela, listom zo dňa
15.11.2001 vypovedal predmetnú zmluvu o dielo. Práce neboli vykonané s tým, že žalovaný uhradil aj
zálohovú faktúru vo výške 100.000,- Sk, dňa 24.10.2001 sumu vo výške 134.334,90 Sk. Z dôvodu, že
dielo nebolo užívania schopné jednak ohľadne kvality vykonaného diela došlo na diele k vadám, ktoréspočívali v tom, že došlo k zamoknutiu tepelnoizolačného obkladu a žalovaný musel na svoje náklady
odstrániť túto vadu. K zápisnici o odovzdaní a prevzatí diela spoločnosti Ekotechna uviedol, že ju nevie
predložiť a rovnako uviedol, že písomná reklamácia zo strany žalovaného nebola daná. Namietal tiež

aktívnu legitimáciu žalobkyne ohľadne sumy 81.388,80 Sk - 2.701,61 €, ktorá bola zmluvou o postúpení
pohľadávky postúpená na postupníka - spoločnosť EK Plast, spol. s r.o. rovnako namietal, že žalovaný
uznal faktúry.

7. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania vec právne posúdil podľa ust. § 536 ods. 1, 2, § 548

ods.1, § 554 ods.1, § 560 ods. 1,2, § 324 ods. 1, 3, § 340 ods. 1, § 344, § 347 ods. 1, 3, § 349
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 a § 502 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení
účinnom v roku 2001 a uzavrel, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo, predmetom
ktorej bola realizácia diela - dodávka obkladového systému Slovinyl siding, spojovacích materiálov a
montážnych prác na stavbe: Hala Ekotechna Prešov, že v tejto zmluve boli medzi účastníkmi podrobne
špecifikované všetky ich vzájomné práva a povinnosti týkajúce sa realizovaného diela a že pôvodný

rozsah dohodnutý v zmluve o dielo účastníci rozšírili Dodatkom č. 1 zo dňa 14.9.2001 a Dodatkom
k zmluve zo dňa 15.10.2001. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ako prvou sa zaoberal otázkou, či
medzi účastníkmi došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela v súlade s uzatvorenou zmluvou o dielo. V tejto
súvislosti poukázal súd prvej inštancie aj na závery odvolacieho súdu, v zmysle ktorých ak stavba bola
objednávateľovi (Ekotechna Prešov) odovzdaná, potom je potrebné mať za to, že boli odovzdané aj

žalobkyňou realizované práce. Bez ich realizácie a prevzatia žalovaným, pre ktoré zákon nevyžaduje
písomnú formu, by žalovaný nemal možnosť práce ďalej odovzdať svojmu objednávateľovi. Na základe
uvedeného, vychádzajúc z vykonaných dôkazov, súd dospel k záveru, že práce podľa zmluvy boli
žalovanému odovzdané. Súd prvej inštancie pritom poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný na
jednej strane tvrdí, že mu dielo odovzdané nebolo a na druhej strane tvrdí, že voči žalobkyni vady diela

reklamoval a uplatnil nároky z týchto vád, tieto jeho tvrdenia sú navzájom rozporné. S poukazom na
ust. § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého zhotoviteľ zodpovedá za tie vady, ktoré
má dielo v čase jeho odovzdania, vyvodil, že ak by nedošlo k odovzdaniu diela, nemohol by žalovaný
relevantným spôsobom uplatňovať nároky z vád a tieto vady reklamovať, nakoľko v takom prípade by
nebolo možné posúdiť zodpovednosť za prípadné vady v čase odovzdania diela. Súd prvej inštancie

po preskúmaní obsahu zmluvy, vrátane dodatkov k zmluve o dielo, v ktorej si zmluvné strany dohodli a
určili práva i povinnosti, vrátane spôsobu odovzdania a prevzatia diela, s poukazom na právnu úpravu
a rozhodovaciu prax súdov v súvislosti s takýmto správaním sa účastníkov konštatoval, že žalobca ako
zhotoviteľ si splnil svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdaním. V prípade, ak dielo
nebolo riadne ukončené a malo vady, povinnosť naďalej vykonať dielo trvá i keby bolo prevzaté, ale

zmení sa obsah záväzku zhotoviteľa v súvislosti s nárokmi objednávateľa, ktoré mu vznikajú z vadného
plnenia (§ 324 ods. 3 Obchod. zák.). Súd rešpektoval podmienky uvedené v zmluve a konštatoval,
že nie je možné prijať záver o riadnej a včasnej reklamácii a tým i záver o existencii tvrdených vád,
pretože zo žalovaným predloženej písomnej dokumentácie nebolo možné ustáliť rozsah a charakter
týchto vád. Ak v súdnom konaní žalovaný ako objednávateľ diela nie je schopný predložiť súdu dôkaz o

riadnej a včasnej reklamácii s podrobným popisom, (notifikáciou vád), ktoré žiadal odstrániť, nemožno
mať za to, že vady diela riadne vytkol a nastali účinky, ktoré strany s takýmto úkonom spájali. Strany
si osobitne v jednotlivých článkoch zmluvy o dielo určili, že reklamácia vád a nedostatkov mala byť
vykonaná riadne a včas v písomnej forme. Žalovaný nedodržal písomnú formu jednotlivých úkonov,
na základe čoho sa dostal do dôkaznej núdze, a preto bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že

vady diela riadne a podrobným spôsobom notifikoval, špecifikoval a že vyzval žalobcu ako zhotoviteľa
v určenej lehote na ich odstránenie. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že výpoveď zmluvy je inštitútom
občianskeho práva a vzťahuje sa na zmluvy dojednané na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok
na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú
činnosť (§ 582 Občianskeho zákonníka). Zmluva o dielo účastníkov konania tieto zákonné podmienky

nespĺňa, keďže vyhotovenie diela nie je opakujúcou sa činnosťou a zmluva o dielo nebola dohodnutá
na dobu neurčitú, ale bola ohraničená dobou, v ktorej mal žalovaný dielo dokončiť. Účastníci konania
si takýto spôsob ukončenia zmluvy nedohodli. Súd preto posúdil výpoveď žalovaného tak, že táto je
podľa § 582 Občianskeho zákonníka vylúčená, resp. nemá žiadne účinky. Pokiaľ žalovaný uviedol, že
je sporným to, či žalovaný faktúry skutočne podpísal a prevzal, toto jeho tvrdenie považoval súd len za

účelovú obranu s úmyslom predĺžiť súdne konanie. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že niektoré faktúry
neboli podložené súpisom prác a na druhej strane spochybňuje prevzatie faktúr. Žalobkyňa predložila
ako dôkaz o vykonaných prácach faktúry č. FA03/15 na sumu 81.338,80 Sk, č. FA03/12 na sumu 44.680
Sk a č. FA03/21 na sumu 96.282,30 Sk, na ktorých je uvedené, že slúžia zároveň ako dodací list. Nafaktúre na sumu 81.338,80 Sk je uvedené „prevzal 5.11.2011“ a nečitateľný podpis, u ostatných dvoch
faktúr č. FA03/12 a č. FA03/21 nie je doklad o ich odovzdaní a prevzatí žalovaným. Podľa súdu tieto
faktúry je nevyhnutné hodnotiť podľa údajov v týchto listinách zahrnutých a prejavenej vôle, hoci tieto

listiny nemajú všetky náležitosti. Vyžadovanie ich splnenia bolo nevyhnutné nielen od žalobkyne, ale aj
od žalovaného, pretože obidve zmluvné strany boli povinné postupovať tak, aby vzájomné prijaté práva
a povinnosti boli dodržané. Ak na predkladaných faktúrach neboli dodržané ich formálne náležitosti, nie
je možné túto skutočnosť vykladať len na ťarchu žalobkyne. Súd prvej inštancie s poukazom na to, že
občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka konania zaťažuje povinnosť

tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť, pretože ak
účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy,
alebo navrhnuté dôkazy sa nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do procesnej situácie - dôkaznej
núdze, kedy súdu nezostáva iné, len zohľadniť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku, v
rozhodnutí vo veci samej, lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná, uzavrel, že žalovaný v priebehu
konania nepreukázal opak tvrdení žalobkyne, nepredložil ani neoznačil a ani súd v priebehu konania

nezistil žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval tvrdenie žalobkyne a ňou predložené dôkazy, a preto
návrhu v časti istiny i v časti príslušenstva pohľadávky vyhovel a rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku. K návrhu žalovaného na výpoveď svedka D.. K. R. súd prvej inštancie uviedol, že
výpoveď tohto svedka by bola nadbytočná, neúčelná, žalovaný nevedel k čomu má byť svedok vypočutý
a podľa vyššie uvedeného by jeho svedecká výpoveď neprispela k zisteniu skutkového stavu veci. Pokiaľ

však žalovaný vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobkyne ohľadne sumy 81.388,80 Sk - 2.701,61
€ s prísl., súd s poukazom aj na ust. § 524 ods. 1,2, § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka uviedol,
že oznámenie resp. neoznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi má vplyv na to, komu má právne
relevantne dlžník plniť tak, aby jeho záväzok zanikol. Oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkovi
nevyžaduje osobitnú formu a môže sa tak stať aj písomne alebo ústne. Zákon nekladie ani osobitné

požiadavky okrem toho, aby oznámenie splnilo všeobecné náležitosti právneho úkonu, t. j. bolo určité,
zrozumiteľné, bolo urobené vážne a slobodne. Aktívna vecná legitimácia znamená stav vyplývajúci
z hmotného práva, podľa ktorého je niekto nositeľom tvrdeného subjektívneho práva. Vzhľadom na
výsledky vykonaného dokazovania uviedol súd prvej inštancie, že bolo možné dospieť k záveru, že došlo
k relevantnému oznámeniu o postúpení pohľadávky žalovanému a že žalobkyňa nepreukázala aktívnu

legitimáciu ohľadne sumy 81.388,80 Sk - 2.701,61 €, a preto návrh vrátane príslušenstva v uvedenej
časti zamietol. Úroky z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 369 ods. 1 a § 502 ods. 1,2
Obchodného zákonníka v znení účinnom v roku 2001, keď konštatoval, že priemerná úroková miera z
úverov obchodných bánk v auguste 2002 (zrejme správne má znieť 2001, pozn. odvolacieho súdu) v
podnikateľskom sektore bola 10,61%, a preto priznal žalobkyni z prisúdenej istiny úrok z omeškania vo

výške 10,61% ročne a v prevyšujúcej časti žalobkyňou uplatnené úroky z omeškania zamietol, keďže
boli žalobkyňou uplatnené vo výške presahujúcej zákonný strop.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá mala čiastočný
úspech, súd priznal ich náhradu vo výške 733,75 €, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia

vo výške 634,95 € a náhrady zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 98,80
€, keď konštatoval, že žalobkyňa mala v konaní úspech vo výške 63,39 % a neúspech vo výške 36,61
% , teda pomer jej úspechu je vo výške 26,78% (63,39% - 36,61%). Zohľadňujúc výšku trov konania
2.739,98 eur a mieru úspechu dosiahnutú žalobkyňou v konaní v rozsahu 26,78%, súd priznal žalobkyni
náhradu trov konania vo výške 733,75 eur, čo predstavuje 26,78% zo sumy 2.739,93 eur.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti jeho prvému a tretiemu
výroku ,t.j. proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 4.677,46 eur s 10,61 % úrokom
z omeškania ročne od 27.11.2001 do zaplatenia a proti výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a priznal

mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p., pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.
2 písm. c) O. s. p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(205ods.2písm.f)O.s.p.Vodvolaníuviedol,žesúdvrozsudku
(strana 6) síce správne spomína ustanovenie § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, avšak aplikuje ho
nesprávne, bez súčasného použitia ďalších súvisiacich ustanovení Obchodného zákonníka. Citujúc
ust. § 554 ods.1 a ust. § 536 ods.1 Obchodného zákonníka uviedol, že na základe uzavretej zmluvyo dielo vznikol medzi žalobcom a žalovaným synalagmatický záväzkovo-právny vzťah a že až riadnym
vykonaním diela dochádza k zániku povinnosti na strane žalobcu, súd však splnenie tejto povinnosti
neskúmal napriek tomu, že žalovaný riadne splnenie tejto povinnosti popieral. Riadnym ukončením diela

sa v zmysle všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka rozumie len ukončenie diela v dohodnutej
lehote a bez vád ( § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka) a poukázalo na rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky 23Cdo 1160/2010, ktorý pripojil. Uviedol, že z vyjadrení žalovaného, ak aj z
predložených dokladov vyplynulo, že dielo nebolo zo strany žalobcu ukončené ani v dohodnutej, ani v
lehotedodatočnepredlženej,anibezvád,pretožežalovanýmuselcelúčasťdielazhotovovanúžalobcom

strhnúť kvôli jej poškodeniu v dôsledku nečinnosti a nekvalitnej práce žalobcu a následne na vlastné
nákladyzabezpečiťjejznovuvybudovanieprostredníctvominéhozhotoviteľa,resp.sám,abyvočisvojmu
objednávateľovi mohol svoje záväzky splniť riadne a včas. Zároveň citoval svoju výpoveď obsiahnutú v
napadnutom rozhodnutí. Žalovaný citujúc ust. § 324 ods. l a ust. § 324 ods.3 Obchodného zákonníka
zastával názor, že súd pri rozhodovaní ust. § 324 ods.3 Obchodného zákonníka zrejme neaplikoval
a uviedol, že k takému zániku záväzku žalobcu, ako predpokladá uvedené ustanovenie však dodnes

nedošlo, pretože pri vadnom plnení a pri prevzatí diela objednávateľom nedochádza k zániku záväzku
a objednávateľ môže požadovať napríklad odstránenie zistenej vady. K zániku záväzku zo zmluvy o
dielo dôjde teda až odstránením vád diela zhotoviteľom. Uviedol tiež, že súd pri rozhodovaní neprihliadol
na ust. § 325 Obchodného zákonníka, pritom záväzkovo-právny vzťah vzniknutý zo zmluvy o dielo je
typickým synalagmatickým záväzkom. Uviedol, že súd sa oprel len o tvrdenia žalobcu a písomné dôkazy

predložené počas konania a neprihliadol a následne právne neposúdil tvrdenia a námietky žalovaného,
ani na žalovaným navrhovaný dôkaz - výsluch D.Z.U.. K.D.B.J.T. R.J.B.Z.A. - konateľa spoločnosti
EKOTECHNA s.r.o. Prešov (objednávateľa diela voči žalovanému ako zhotoviteľovi), ktorý sa mal
vyjadriť ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam o tom, či dielo bolo zo strany žalobkyne dokončené
riadne a odovzdané včas. Poukázal na to, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku (strana 3) súd

síce spomína, že žalovaný namietal uplatnený nárok žalobcu z dôvodov, že zo strany žalobcu neboli
vykonané stavebné práce, faktúry neboli predložené so súpisom prác, že neboli odstránené vady diela
a že žalobca svojou nekvalitnou prácou dielo nevykonal (nedokončil), ale neskúmal, či dielo bolo zo
strany žalobcu skutočne vykonané a dokončené a ani nevyzval žalobcu na predloženie dôkazov o tom.
Uviedol, že zhotoviteľ nemôže s úspechom požadovať zaplatenie ceny diela, ak dielo nebolo riadne

a včas dokončené a v prípade, ak dielo bolo dokončené len sčasti, mal súd správne skúmať, v akej
časti bolo dokončené, aby bolo možné eventuálne vyčísliť, aká časť dohodnutej ceny diela zhotoviteľovi
patrí. Ďalej uviedol, že aj keď súd (strana 5) poukázal na list zo dňa 10.11.2001, ktorého obsah žalovaný
citoval, nebolo mu zrejmé, prečo ho nevzal pri rozhodovaní do úvahy. Tvrdil v odvolaní, že ako podporný
dôkaz k tomuto zisteniu mala slúžiť výpoveď D.U.. K.D.B. R.J.T. konateľa spoločnosti Ekotechna, s.r.o.,

ktorýbyuvedenéskutočnostipotvrdil.Uviedol,žezjehoobsahumusíbyťsúduzrejmé,žedieložalovanej
malo celkom zjavné vady a nebolo dokončené riadne a včas a nemohla žalovanému vzniknúť povinnosť
zaplatiť sumu, ktorú požaduje žalobkyňa (t.j. sumu zodpovedajúcu akoby dielu dokončenému riadne
a včas). Ďalej uviedol, že žalovaným v tomto konaní bolo prednášané, že na stavbe pracovalo pre
žalovaného niekoľko subdodávateľov (vrátane žalobkyne) a ak je tomu tak, čo by taktiež vedel potvrdiť

konateľ spoločnosti, potom nemôže platiť implikácia, že odovzdaním diela objednávateľovi (Ekotechna)
zo strany žalovaného muselo byť odovzdané aj dielo dodané žalobkyňou, pretože dielo, ktoré žalovaný
nakoniec odovzdával svojmu objednávateľovi (Ekotechne) nebolo totožné s dielom, ktoré žalovanému
dodávala žalobkyňa, ale bolo dielom vykonaným viacerými subdodávateľmi vrátane žalovaného a časť
diela, ktorú mala pre žalovaného v subdodávke pôvodne dodať žalovaná, nakoniec nebola totožná s tou

časťou diela, ktorá bola objednávateľovi (Ekotechne) nakoniec odovzdaná, pretože dielo vykonávane
žalovanou bolo nepriaznivými poveternostnými podmienkami vinou žalovanej poškodené, následne zo
stavby odstránené a nahradené dielom, ktoré zhotovil dodatočne na vlastné náklady sám žalovaný
namiesto žalovanej, aby mohol splniť svoje záväzky voči svojmu objednávateľovi. Podľa tvrdenia
žalovaného v odvolaní uvedené skutočnosti mal preukázať svedok - D.U.. R.Z.M.A., ktorého výsluch

súd prvého stupňa odmietol vykonať opakovanej naliehavej požiadavke žalovaného. Ak by uvedené
skutočnosti svedok potvrdiť nemohol alebo nevedel, mohol by súd vychádzať s pomocných implikácií.
Zastával názor, že rozhodnutie v rozsahu napadnutom týmto odvolaním je nesprávne, a preto ho navrhol
v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu za účelom doplnenia
dokazovania a za účelom odstránenia chýb pri aplikácii použitých ustanovení Obchodného zákonníka.

Uviedol, že závery súdu o tom, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal opak tvrdení žalobkyne
(strana 9 rozsudku) nie sú pravdivé a všetky uvedené tvrdenia žalobkyne by vyvrátila svedecká výpoveď
D.. R.J.B.Á.Z.A.T.. Žalovaný ďalej uviedol, že z dvoch faktúr, ktoré predložila žalobkyňa (č. FA03/12 na
sumu 44.680 Sk a č. FA03/21 na sumu 96.282,30 Sk) chýba podpis žalovaného, ktorý by potvrdzovalprevzatie týchto faktúr a tým aj dodanie fakturovanej časti diela. O faktúre č. FA03/15 na sumu
81.338,80 Sk platí, že na fotokópii predloženej súdu žalobkyňou je uvedený podpis žalovaného a dátum
s poznámkou žalovaného "prevzal", avšak priznanie nároku na zaplatenie tejto faktúry bolo súdom

právoplatne zamietnuté z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne ohľadom tejto faktúry (táto
časť pohľadávky bola postúpená na iný subjekt). Preto je potrebné vychádzať z toho, že uvedené
časti diela, pokiaľ žalovaný nepreukáže opak, dodané žalovanému neboli. Túto spornú otázku mal
podľa tvrdenia žalovaného v odvolaní taktiež objasniť výsluch svedka. Žalovaný tiež zastával názor,
že súd v napadnutom rozsudku pochybil aj v otázke výšky úroku z omeškania a v nadväznosti na to

citoval ust. § § 369 ods. 1a ust. § 502 Obchodného zákonníka účinného v roku 2001. Poukazujúc na
oficiálnu stránku NBS, kde je uvedený historický prehľad priemerných úrokových sadzieb obchodných
bánk v roku 2001 v členení podľa mesiacov, uviedol, že v mesiaci september 2001 bola priemerná
úroková sadzba vo výške 9,09 % ročne a v mesiaci november 2001 bola priemerná úroková sadzba
vo výške 8,70 % ročne, a preto nemôže vyjsť úrok z omeškania vo výške 10,61 %, ako ho nesprávne
vyčíslil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Záverom odvolania uviedol, že mu ako žalovanému,

rozsudok prvostupňového súdu dodnes doručený nebol, čo považoval za porušenie ustanovenia § 49
ods. 1 O. s. p., ktoré následne, vrátane ust. § 158 ods.2 O.s.p. citoval.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez

nariadeniapojednávania,pretoženejdeoodvolanieprotirozhodnutiunaprejednaniektoréhojepotrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku
( ďalej len „CSP“), vec prejednal podľa § 379 - § 395 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

11. Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v časti 2.701,61 eur a
v časti 10,61% úroku z omeškania ročne zo sumy 2.701,61 eur od 27.11.2001 do zaplatenia návrh
zamietol a rovnako odvolaním nebol napadnutý ani výrok dopĺňacieho rozsudku, ktorým v časti 5,39%
úroku z omeškania zo sumy 7.379,07 eur od 27.11.2001 do zaplatenia žalobu zamietol, v týchto častiach
rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

12. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

13. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti

skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 CSP).

14. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
písm.h/ O.s.p., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností(205ods.2písm.c/O.s.p.),žesúdprvéhostupňa
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(§205ods.2písm.d/O.s.p.)
a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.).

15. Pokiaľ ide o doručovanie rozsudku súdu prvej inštancie žalovanému, z obsahu spisu nepochybne
vyplýva, že rozsudok bol žalovanému doručený cestou zvoleného právneho zástupcu JUDr. E. Q., ktorý
osobne rozsudok prevzal 30.1.2015 v súlade s ustanovením § 158 ods. 2 O. s. p., a teda tu nebola
povinnosť súdu prvej inštancie doručovať rozsudok aj priamo žalovanému.

16. Neúplné zistenie skutkového stavu podľa § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1
písm.e/ CSP), je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinnou neúplných
skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci prevec (avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnutý dôkaz nemôže byť v sporovom konaní
spôsobilým odvolacím dôvodom). Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento
odvolací dôvod musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť

právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich
nepovažoval za právne významné a ďalej vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní
pred súdom. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný vykonať všetky
dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z
hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné t.j. ku skutkovým okolnostiam,

ktoré boli preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1 písm.f/ CSP), je
daný vtedy, ak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia,
na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo

vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak výsledok
hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ustanovení § 132 O.s.p. (obdobne § 191 CSP), pretože súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania a nevyšli najavo inak v priebehu
konania alebo neprihliadol na rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo
vyšli najavo inak, alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočností z hľadiska ich závažnosti,

zákonnosti a pravdivosti logický rozpor.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. ( obdobne § 365 ods. 1 písm.h/ CSP) je
daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav t.zn. že právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

19. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, ako aj odvolaním napadnutého rozsudku dospel k

záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo
veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ust. § 132 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, na základe
týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na
zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom

nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z ustálenej
súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky sporné otázky,
musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd s prihliadnutím
aj na dôvody napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje a len dodáva, že napadnutý rozsudok
spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia po zistení

skutkového stavu v potrebnom rozsahu jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných
dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, prečo nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie
dôkazy, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci a ako
právne zistený skutkový stav posúdil. Súd prvej inštancie sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia
vyporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami účastníkov. S

týmto vyhodnotením súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, pretože toto vyhodnotenie dáva
dostatočný podklad pre závery prijaté súdom prvej inštancie.

20. V podanom odvolaní žalovaný poukazuje na skutočnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na

súde prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie aj v zmysle záverov odvolacieho súdu uvedených
v zrušujúcom uznesení, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku riadne vyporiadal, a preto
odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

a k odvolacím dôvodom žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:21. Podľa ust. § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej

opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie
vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve
dohodnutá alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť
zmluvu aj bez tohto určenia.

22. Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka vznikla na základe dohody zmluvných strán, teda
vzniká okamihom, keď sa zmluvné strany dohodnú na jej obsahu, na predmete diela a cene diela.
Keďže v konaní nebolo sporné, že strany sporu sú podnikateľmi a ich záväzkový vzťah sa spravuje
ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou,
správne posúdil súd prvej inštancie aj po doplnení dokazovania v intenciách odvolacieho súdu právny

vzťah sporových strán podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to s odkazom aj na právnu úpravu,
ktorú aplikoval v napadnutom rozsudku, ohľadne ich záväzkového vzťahu založeného zmluvou o dielo
podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.

23. Z obsahu spisu ako aj z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že medzi žalovaným
ako objednávateľom a žalobkyňou ako zhotoviteľom bola v písomnej forme uzavretá zmluva o dielo
vrátane jej Dodatkov zo 14.9.2001 a z 15.10.2001, v ktorej si zmluvné strany dohodli predmet diela,
cenu diela a termín ukončenia diela, teda si upravili vzájomné práva a povinnosti tak, ako na to správne
poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako nebolo sporné, že aj práce

fakturované žalobkyňou tvorili súčasť prác na stavbe, ktorej zhotoviteľom bol žalovaný, teda že práce
vykonávané na stavbe „Hala Ekotechna Prešov“ žalobkyňou boli tzv. poddodávkou žalovaného, ktorý
práce vykonával pre spoločnosť Ekotechna s.r.o. Prešov.

24. Pokiaľ žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že vychádzal len z tvrdení žalobkyne a ňou
predložených listinných dôkazov a neprihliadal na prednesené tvrdenia a námietky žalovaného a
neskúmal či dielo zo strany žalobkyne bolo skutočne vykonané a dokončené a to s poukazom na ust.
§ 324 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, § 536 ods. 1, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, odvolací
súd dodáva, že žalobkyňa ako dôkaz o vykonaných prácach predložila faktúry, ktoré zároveň slúžili

ako dodací list, pričom rozsah a množstvo vykonaných prác v týchto faktúrach a ich cenu žalovaný
nereklamoval, čo nesporne vyplýva z vykonaného dokazovania. Odvolací súd nespochybňuje, že je
na žalobcovi, aby preukázal vykonanie prác, keďže žalovaný žalobcom vyúčtované práce spornými
faktúrami nereklamoval, a teda nie je preukázaný iný stav, treba mať za to, že práce fakturované
žalobkyňou boli vykonané v rozsahu a cene uvedenej v sporných faktúrach. Potom je na žalovanom,

aby svoje tvrdenia o vadách žalobcom vykonaných prác preukázal. Žalovaný však v konaní pred súdom
prvej inštancie nevzniesol konkrétne námietky k výške žalobcom vykonanej fakturácie za vykonané dielo
a na dôvodnosť ceny diela vyúčtovanej spornými faktúrami nenavrhol vykonať ani žiadne relevantné
dokazovanie. Súd prvej inštancie preto dôvodne vychádzal zo žalobkyňou predložených dôkazov, ako
dôkazov nesporných, pretože žalovanému sa v konaní nepodarilo ich opodstatnenosť spochybniť. V

takom prípade súd vždy vychádza z dôkazov, ktoré strany v spore predložili a zo skutočností, ktoré
v konaní vyšli najavo. K tvrdeniu odvolateľa, že súd prvej inštancie aj keď citoval ust. § 324 ods.
3 Obchodného zákonníka toto nesprávne aplikoval, sa odvolací súd nestotožňuje a len dodáva, že
citované ustanovenie osobitne rieši situáciu, keď bolo poskytnuté vadné plnenie, čo však žalovaný v
priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal.

25. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.

26. Podľa § 562 ods. 2 písm.a/ Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela,
ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí.27. Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ
však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho
povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

28. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákonná úprava predpokladá, že vykonané práce môžu mať
vady a stanovuje aj postup na uplatňovanie zodpovednosti za ne u subjektu, ktorý za ne zodpovedá. Z
obsahu spisu a zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný nereklamoval
vady žalobcom vykonaných prác tak ako to uzavrel odvolací súd vo svojom skoršom zrušujúcom

uznesení, čo v podanom odvolaní nespochybnil ani sám žalovaný a zotrval na svojich tvrdeniach
uvádzaných aj pred súdom prvej inštancie, v ktorých len všeobecne namietal vady diela. Je potrebné
zdôrazniť, že v priebehu konania na súde prvej inštancie ani v odvolacom konaní žalovaný nepreukázal,
že by u žalobcu notifikoval vady diela, že by uplatnil nejaké práva zo zodpovednosti za vady diela a
pokiaľ tvrdil, že dielo malo vady, neuviedol konkrétne ani v súdnom konaní o aké vady išlo.

29. Odvolací súd nespochybňuje, že zhotoviteľ nemôže uplatňovať nárok na zaplatenie ceny diela, ak
dielo nebolo riadne a včas dokončené. V danom prípade však žalovaný len všeobecne tvrdil vady diela
bez toho, aby konkretizoval druh a rozsah žalobcom vadne vykonaných prác. Ak tvrdil v konaní, že
obkladový systém nebol zrealizovaný v celom rozsahu, neuviedol v akom rozsahu, resp. v akej časti bol
zrealizovanýarovnakonepreukázal,čiavakomrozsahunavlastnénákladyúdajneopätovnezrealizoval

obkladový systém. Jeho tvrdenia tak ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie sa vzájomne
rozporovali v priebehu konania na súde prvej inštancie.

30. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom
svojho tvrdenia, teda každá strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať

jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Neplatí teda, že preukazovať skutočnosti v spore je len
povinnosťou žalobcu, pretože každá strana je zaťažená dôkaznými bremenom ohľadne skutočnosti,
ktorú tvrdí.

31. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania

neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť vo veci rozhodnuté v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v tých prípadoch, keď určitá
skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností je na tej strane sporu, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivejšie právne dôvody.

32. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci vychádzajúc
z výsledkov vykonaného dokazovania, dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku bolo na
žalobcovi, ktorý dôkazné bremeno uniesol. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
svojej obrany, že povinnosť plniť mu nevznikla.

33. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ nevykonal
dôkaz výsluchom svedka Ing. K., ktorý bol konateľom spoločnosti Ekotechna s.r.o. Prešov. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalovaný navrhol vypočuť tohto svedka prvýkrát na pojednávaní dňa 18.1.2011, kedy

však neuviedol, na aké okolnosti má byť svedok vypočutý. Ing. K. R. navrhol žalovaný vypočuť na
poslednom pojednávaní, kedy uviedol „zotrvávame na všetkých našich doterajších ústnych aj písomne
prednesených návrhoch a tvrdeniach a naďalej tvrdíme, že dosiaľ žalobkyňa nepreukázala, že by dielo
bolo vykonané v takom rozsahu, v akom ho fakturovala a v akom ho žaluje v tomto konaní. Za tým
účelom sme žiadali, aby súd vypočul navrhovaného svedka D.. R., ktorý by sa k týmto skutočnostiam

vedel relevantne vyjadriť“. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v konaní neuviedol, k akým konkrétnym
skutočnostiam sa má navrhovaný svedok vyjadriť. Odvolací súd zároveň dodáva, že ak sám žalovaný
nevedel uviesť, či rozsah vykonaných prác zodpovedá fakturovanej sume, navyše cenu a rozsah prác
nereklamoval a žiadnym spôsobom neoznámil žalobcovi vady diela a tieto ani žiadnym spôsobom, ani
v súdnom konaní nešpecifikoval, potom výsluch navrhovaného svedka k takýmto neurčitým tvrdeniam

žalovaného nemožno považovať za hospodárny ani účelný. Navyše, žalovaný už vo svojom podaní
zo dňa 2.6.2003 (č. l. 23 - vyjadrenie k odporu) uplatnil námietku v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného
zákonníka, pretože žalovaný oficiálne písomne vady diela nereklamoval ani ich bližšie neurčil a aj vpodanom odpore je argumentácia objednávateľa vedená len vo všeobecnej rovine, a preto žiadal, aby
súd v zmysle citovaného ustanovenia žalovanému toto právo, t. j. právo z vád diela, nepriznal.

34. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

35. Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet
diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať
s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa
zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym
vykonaním tejto montáže.

36. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že v zmluve si strany sporu nedohodli spôsob odovzdania
diela a žalovaný nepredložil dôkaz a ani netvrdil, že požiadal, aby o odovzdaní predmetu diela bola
spísaná zápisnica. Je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že ak podľa zmluvy o dielo nemala
žalobkyňa povinnosť odovzdať dielo nejakým určitým dohodnutým spôsobom žalovanému, potom si túto
povinnosť splnila v zmysle ust. § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka tým, že umožnila žalovanému s

dielom nakladať. Sám žalovaný potvrdil a v konaní to nebolo sporné, že dielo riadne odovzdal svojmu
objednávateľovi Ekotechna s.r.o. Prešov, a teda nevyvrátil tvrdenie žalobkyne, že dielo podľa zmluvných
strán sporu nebolo žalobkyňou odovzdané, preto ani túto námietku žalovaného nemožno považovať za
dôvodnú.

37. Žalovaný v podanom odvolaní namietal tiež, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku pochybil
aj v otázke výšky úroku z omeškania, keď s poukazom na ust. § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného
zákonníka v znení účinnom v roku 2001 ako aj s poukazom na historický prehľad priemerných úrokových
sadzieb obchodných bánk v roku 2001, ktorý pripojil, bola v septembri 2001 priemerná úroková sadzba
vo výške 9,09% ročne a v mesiaci november 2001 vo výške 8,70% ročne, z čoho vyvodil, že úrok z

omeškania vo výške 10,61% bol súdom prvej inštancie nesprávne vyčíslený v napadnutom rozsudku.

38. Úrok z omeškania je sankciou za porušenie povinnosti dlžníka zaplatiť peňažný dlh riadne a včas.
Nárok na úrok z omeškania si zmluvné strany nemusia dojednať, tento nárok vzniká veriteľovi priamo zo
zákona (podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a tiež podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

bez ohľadu na dôvody, pre ktoré dlžník nemohol plniť riadne a včas, teda bez ohľadu na to, čo spôsobilo
jeho omeškanie. Úrok z omeškania je v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom
pohľadávky. Úprava úroku z omeškania ako aj úroku z úveru je podporná (má dispozitívny charakter),
a preto je rozhodujúce ako sa strany dohodli v zmluve.

39. Žalovaný odvolaním nespochybnil dôvodnosť priznania úroku z omeškania, ale namietal len jeho
výšku s poukazom na prehľad o priemerných úrokových sadzieb obchodných bánk v roku 2001, a to v
nadväznosti na ust. § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka v znení účinnom v roku 2001.

40. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v roku 2001, ak je dlžník v omeškaní

so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je
dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie než je
úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

41. Podľa § 502 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa

týka ročného obdobia.

42. Výšku úrokov z omeškania a spôsob ich výpočtu pôvodne upravoval Obchodný zákonník v
pôvodnom znení v ods. 1 v celom rozsahu tak, že išlo o sadzbu o 1% vyššiu ako obvykle úrokypožadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Táto
úprava bola viackrát novelizovaná, avšak všetky novely zachovali základné pravidlo, ktoré sa vzťahuje
na výšku úrokov z omeškania a to, že výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou

strán. Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená
zákonom. Právna úprava úrokov z omeškania má dispozitívny charakter, preto si strany môžu dohodnúť
aj inú (vyššiu alebo nižšiu výšku úrokov z omeškania) než podporne ustanovuje zákon. Výšku úrokov
z omeškania, ktorú si strany dohodli v zmluve a ktorá má prednosť pred zákonnou výškou úrokov z
omeškania zákon výslovne nelimituje. Aj keď v aplikačnej praxi bol do prijatia novely rozšírený názor,

že dohodnutá výška úrokov z omeškania je limitovaná úrokom, ktorý banky žiadajú pri poskytovaní
úveru, teda takým, ktorý je prípustný podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri týchto úvahách
sa opomenulo, že úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti splniť svoj záväzok riadne
a včas, a preto ani Obchodný zákonník neobmedzuje výšku úrokovej sadzby, ktorú si zmluvné strany
môžu medzi sebou dohodnúť, ale necháva priestor pre zohľadnenie podmienok a potrieb v konkrétnych
prípadoch. Limitujúcim kritériom výšky úrokov je rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) alebo rozpor so

zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka). Je potrebné zdôrazniť, že ani
súčasnú právnu úpravu nemožno vykladať tak, že zákonná výška úrokov z omeškania je limitujúcim
kritériom pre dohodu zmluvných strán o výške úrokov z omeškania.

43. Podľa Dodatku k zmluve o dielo zo dňa 15.10.2001, zmluvné strany si okrem iného v prípade

omeškania v plnení podľa zmluvy o dielo dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň z ceny
diela, čo predstavuje 18,25% ročný úrok z omeškania, čo nebolo sporné.

44. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné uviesť, a to k námietke
odvolateľa, že súd nesprávne určil výšku úroku z omeškania, že súd prvej inštancie pochybil v tom, ak

pri priznaní výšky úroku z omeškania nevzal do úvahy dohodu zmluvných strán, ktorá má prednosť
a v zmysle ktorej si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania, ktorý predstavuje 18,25% ročne.
Pokiaľ však súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania vo výške 10,61% ročne, nerozhodol v
neprospech žalovaného, ale v neprospech žalobcu, ktorý však proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v
jeho zamietajúcej časti (aj čo do nepriznania úroku z omeškania v uplatnenej výške) nepodal odvolanie.

Vychádzajúc však zo zásady, že žalovaný sa nemôže v dôsledku podaného odvolania dostať do
nevýhodnejšieho postavenia (reformatio in peius) je potrebné uzavrieť, že ani v tejto časti napadnutého
rozhodnutia námietka odvolateľa nie je dôvodná.

45. Keďže žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho nároku v napadnutej

časti a žalovaný svoju obranu, že povinnosť plniť mu nevznikla, náležite nepreukázal, súd prvej inštancie
rozhodol na základe vykonaných dôkazov (po vyhodnotení dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej
súvislosti) správne, keď žalobe o zaplatenie 4.677,46 eur s 10,61 % úrokom z omeškania ročne od
27.11.2001 do zaplatenia vyhovel.

46. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí
súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v jeho vyhovujúcej časti
potvrdil, vrátane priznaného úroku z omeškania a výroku o náhrade trov konania, pretože je vo výroku
vecne správny.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný
a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací
súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami nepriznal.

48. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).