Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/454/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115225649
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4115225649.9

Uznesenie

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. V. W. XXX/X, K., zastúpený
JUDr. Peter Havlík, advokát, so sídlom Podzámska 18, Nitra, IČO:42 199 638, proti žalovanej: V. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X,. O., zastúpená LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen,
IČO : 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť žalobcu zo dňa 05.03.2018 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania spolu
vo výške 2.688,15 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia súdu prvej inštancie vo výške
1.956,21 eura a odvolacieho konania vo výške 731,94 eura, na účet právneho zástupcu LawService,
s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO : 36 861 723, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V
dôvodoch uviedol, že dňa 20.08.2015 bola Okresnému súdu Nitra doručená žaloba, ktorou sa žalobca

domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom uznesením 7C/454/2015 - 350 zo dňa
27.09.2016 súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu
a žalobcovi vrátil súdny poplatok. V dôsledku odvolania rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením
25Co/96/2017 - 367 zo dňa 20.10.2017 uznesenie súdu prvej v napadnutej časti týkajúcej sa o trov
konania zmenil tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, žalovaná má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. S poukazom na uvedené súd priznal žalovanej

trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia prvoinštančného konania vo výške 1.956,21
eura, ktoré pozostávali z úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 26.05.2016 v
sume 592,23 eura, vyjadrenie k žalobe zo dňa 23.09.2016 v sume 592,23 eura, účasť na pojednávaní
dňa 27.09.2016 v sume 296,26 eura (1/2 úkonu podľa § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Ku
každému úkonu priznal režijný paušál, ktorý v roku 2016 bol v sume 8,58 eura. Ďalej priznal náhradu
cestovnéhozacestuZvolen-Nitraaspäťnapojednávaniedňa27.09.2016vovýške52,11euraanáhradu

za stratu času vo výške 71,50 eura za 5 polhodín , t.j. 5 x 13,40 eura. Ďalej súd priznal aj náhradu trov
konania za odvolacie konanie, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia vo výške 731,94 eura a to
za dva úkony - odvolanie voči výroku o trovách konania v sume 292,26 eura (1/2 úkonu) a vyjadrenie
k vyjadreniu v sume 292,26 eura (1/2 úkonu). Ku každému úkonu priznal režijný paušál, ktorý v roku
2016 bol v sume 8,58 eura. Keďže právny zástupca žalovaného je platcom DPH, priznal aj náhradu 20%
DPH. Z uvedených dôvodov uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania vo výške 2.667,80 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 255
CSP, § 10 ods. 1, § 13a ods. 4, § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca sťažnosť, namietajúc, že súd pri určení
výšky rov konania vychádzal z nesprávneho zákonného ustanovenia a pri určení výšky nepostupoval v

zmyslezákonaaustálenejsúdnejjudikatúry,keďžesúdvpredmetomsporevyzvalžalobcunazaplatenie
súdneho poplatku vo výške 99,50 eura podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorýtvorí prílohu zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, pričom súd vyhodnotil predmet sporu ako
neoceniteľný. V danom prípade správe mal aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004
Z.z. a to z dôvodu predmet konania nemožno oceniť peniazmi, resp. nie je možné vyjadriť hodnotu veci

alebo práva v peniazoch. Uviedol, že boli prevzaté do výroku rozhodnutia a odôvodnenia len žalovanou
uplatnené trovy konania, bez toho, aby bolo odôvodnené ako súd dospel k výpočtu trov konania, z
akej výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal. Uviedol, že pre
určenie výšky trov konania sú rozhodujúce skutočnosti, a to že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho
práva, zapísaného katastrom nehnuteľností v prospech žalovanej na základe absolútne neplatnej kúpnej

zmluvy, v ktorej žalovaná ponúkla za kúpu sporných nehnuteľností kúpnu cenu vo výške 4.930 eur,
následne si žalovaná vyčíslila výšku trov konania z hodnoty, ktorá je 17 násobne vyššia ako žalovaným
vyplatená kúpna cena, len za účelom obohatenia sa prostredníctvom inštitútu trov konania. Ak teda
žalovaná tvrdila a dokazovala, že ňou ponúknutá kúpna cena za sporné nehnuteľnosti bola primeraná
trhovej hodnote a kúpnu cenu považovala za platnú, mala pri vyčíslení trov konania vychádzať z kúpnej
ceny 4930 eur ako základnej sadzby tarifnej hodnoty v zmysle zákona. V danom prípade žalobca vzal

žalobu späť dôvodne, pretože sa svojho práva domohol v katastrálnom konaní, žalovaná teda nebola
úspešná v konaní o vklade, pretože tieto nehnuteľnosti nadobudla v rozpore so zákonom na základe
absolútnej neplatnej kúpnej zmluvy. Ak sa súd nestotožňuje s argumentáciou, že v predmetom spore
nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami, je nutné podľa žalobcu vychádzať z kúpnej ceny 4930 eur ako základnej sadzby tarifnej

odmeny advokáta podľa § 10 ods. 1 vyhlášky. Okrem toho namietal, že súd nepreskúmaval účelnosť
uplatnených trov konania žalovanou. Trovy konania uplatnené žalovanou považoval za neúčelné, a
na tieto nebolo možné prihliadať, keďže vznikli zastupovaním advokátom tzv. hromadných (skutkovo
a právne takmer totožných veciach). Namietal, že rýchlosť rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o
výške trov konania je neštandardná. Záverom dodal, že v dôsledku dôvodného späťvzatia žaloby, súd

priznal a následne expresne vyčíslil trovy konania v prospech žalovanej, ktorá konala počas uzatvárania
zmlúv v rozpore so zákonom.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k sťažnosti uviedla, že predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho
práva. Žalobca v žalobe uvádzal hodnotu pozemku vo výške 83.900 eur, pričom podľa právnej úpravy

sa za tarifnú hodnotu považuje hodnota veci o ktorej vlastníctvo sa vedie spor a východiskom je cena
veci určená pri začatí právnej služby. Námietku neúčelnosti nepovažuje za opodstatnenú, žalobca mohol
vznikutrovzabrániť,pokiaľbyžalobuvzalspäťbezzbytočnéhoodkladupotom,akosadozvedel,žebolo
právoplatne vyhovené protestu prokurátora, čo konštatoval aj Krajský súd v bode 14. uznesenia sp. zn.
25C/96/2017. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe, ktorá jej bola doručená a tiež sa zúčastnila pojednávania

dňa 27.09.2016, pretože jej nebolo dopredu oznámené že došlo k späťvzatiu žaloby. Rovnako účelným
bolo aj odvolanie a následné písomné vyjadrenie. Protest prokurátora bol podaný z dôvodu, že bolo
porušenépredkupnéprávoštátunapozemkoch,naktorýchsamárealizovaťvýznamnáinvestícia,čomá
za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Dôvody pre ktoré boli protestu prokurátora vyhovené
sú iné ako uvádza žalobca. Z uvedených dôvodov žiadala sťažnosť zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že sťažnosť je nedôvodná, preto ju zamietol.

5. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej
hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci
vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje ina

7. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je
do 165,97 eura 16,60 eura,
nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eur + 1,66 eura za každých aj začatých
33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura,

nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých
331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura,
nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých
1 659,70 eura prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura,nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých 3 319,39 eura
prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura.

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak
a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami,
b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy.

9. V danom prípade bol žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania
z dôvodu, že žalobca zavinil zastavenie konanie z dôvodu späťvzatia žaloby. Súd prvej inštancie sa
s vyčíslením odmeny za právne služby právnemu zástupcovi žalovanej v napadnutom rozhodnutí v
celom rozsahu stotožňuje a priznané trovy právneho zastúpenia považuje za správne, odôvodnené,
preukázané a účelné v celom rozsahu, preto dospel k záveru, že sťažnosť žalobcu treba ako nedôvodnú

zamietnuť.

10. Súd námietku žalobcu, že v danom prípade je potrebné pri priznaní náhrady trov konania vychádzať
z tarifnej odmeny stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., považoval za nedôvodnú.
V danej veci išlo o predmet konania, ktorý je oceniteľný v peniazoch (viď rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 17/2010 zo dňa 15. apríla 2011), a preto bolo potrebné pri
priznávaní náhrady trov konania vychádzať z § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky. Súd poukazuje
na to, že ak ide o konanie o návrhu na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti (ako je to v prejednávanej
veci), sú predmetom konania, t.j. tým, čoho sa účastník pri procesnej ochrane svojho subjektívneho
práva (oprávneného záujmu) domáha, skutočnosti, za ktorých sa zakladá ochrana vlastníckeho práva

vrátane jeho predmetu, ktorý tvorí oceniteľnú hmotnú vec. Možno preto uzavrieť, že pokiaľ je vec, právo
alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka
(suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto
veci. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že súdny poplatok za návrh sa v tomto prípade vyrubol
podľa položky č. 1 b) sadzobníka súdnych poplatkov.

11. V danom prípade bolo predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam a v tomto prípade je potrebné sa za hodnotu považuje hodnota veci, o ktorej vlastníctvo
sa vedie spor a východiskom je cena veci určená pri začatí právnej služby. V tomto prípade žalobca
sám v žalobe uviedol, že hodnota nehnuteľností je 83.900 eur, ktorá bola základom na určenie tarifnej

hodnoty podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a hodnota jedného úkonu právnej služby tak
predstavuje sumu 592,53 eura. Súd dodáva, že hodnota nehnuteľností uvádzaná žalobcom v podanej
žalobe zodpovedá aj kúpnej cene predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu, uvádzaná v
kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou MH Invest, s.r.o. zo dňa 03.03.2016, účinná
od 26.04.2016, ktorou žalobca previedol predmetné nehnuteľnosti na spoločnosť MH Invest, s.r.o. za

kúpnu cenu 84.845,30 eura. V danom prípade nemožno v danej veci aplikovať ani § 11 ods. 1 písm.
b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pričom z podania sťažnosti je zrejmé, že žalobca má na mysli ust. § 11
ods. 1 písm a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. hoci nesprávne uvádza ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č.
655/2004 Z.z.

12. Pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady trov konania súd poukazuje na to, že tieto boli priznané v
rozsahu akom boli žalovanou účelne vynaložené, pričom ich výšku súdom v napadnutom rozhodnutí
považuje za správnu. V tomto smere trovy konania žalovanej pozostávajú z trov právneho zastúpenia
v prvoinštančnom a odvolacom konaní v sume 2.688,15 eura. S vyčíslením odmeny za právne služby
právnemu zástupcovi žalovanej sa súd prvej inštancie stotožnil a považuje ho za správny, preto s

poukazom aj na vyššie uvedené závery súd sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.