Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/300/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611202290
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5611202290.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský
Mikuláš, so sídlom Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: A.O. H., nar.
XX. X. XXXX, trvale bytom Z. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 33,45 eura s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Vargom, so sídlom Exekútorského úradu Popradská
68, Košice, pod spisovou značkou EX 265/2011, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa zastavuje.
II. Súdny exekútor má voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Vargom sa dňa 8. 3. 2011 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. EX 265/2011 na vymoženie pohľadávky vo výške 33,45 eura s príslušenstvom, priznanej
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš, číslo: 700-1910092707-GC04/07 zo dňa

16. 2. 2007. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 0428776 zo dňa 4.
4. 2011, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 33,45 eura a trov exekúcie.

2. V priebehu konania doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného.

3. Oprávnený podaním adresovaným exekútorskému úradu zo dňa 8. 11. 2017 oznámil, že rozhodnutie
Sociálnej poisťovne číslo: 700-1910092707-GC04/07 zo dňa 16. 2. 2007, ktoré je exekučným titulom,
nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 3. 2007 a poukázal na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie nie je
možné z dôvodu uplynutia času vykonať.

4. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len „exekučný
poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný

titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotnéhoaleboprocesnéhopráva,ktoréspôsobujú,žeexekučnýtitulsíceformálneexistuje,alestrácaspôsobilosť
byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon
stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej

povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti
nastupuje priamo zo zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.

9. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“), pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods.

6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej
len "pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

10. Podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno
vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

11. Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 26. 3. 2007 a vykonateľnosť dňa 10. 4. 2007. Desaťročná
lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle citovaného ustanovenia vykonať, sa potom skončila
dňom 26. 3. 2017 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd
exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

12. K podnetu súdneho exekútora zo dňa 5. 12. 2017 na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného, súd uvádza, že z exekútorského spisu nebola nemajetnosť povinného dostatočne
preukázaná. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne zo dňa 25. 10. 2018 mal súd preukázané, že
povinný je od 21. 9. 2015 doposiaľ zamestnaný v spoločnosti CLARING, s.r.o., so sídlom Medze 625,

Liptovský Mikuláš, IČO: 36 378 453, ktorá skutočnosť sama o sebe by bola dostatočným dôvodom na
pokračovanie v exekúcii a uspokojovanie veriteľa zrážkami zo mzdy povinného, keby tu nebol iný dôvod
na zastavenie exekúcie z dôvodu neúčinnosti exekučného titulu v dôsledku preklúzie.

13. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd zaviazal povinného k náhrade trov exekúcie, keďže tento v
zásade znáša exekučné trovy a neboli zistené žiadne skutočnosti umožňujúce uloženie takej povinnosti
oprávnenej. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania s tým,
že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník, vychádzal súd z koncepcie
aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie spôsobom formulovaným

v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo vzťahu k § 200 ods. 5
Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou exekučnej úpravy už od
01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Z uvedeného
dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu vydané rozhodnutie o nároku
na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny úradník. Obdobný postup zvolil

aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo dňa 31. 05. 2017. Okresný súd
tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018,
v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje v konaní pred všeobecnými
súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu o výške trov konania, ktoré
z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, zbytočne zaťažuje ústavný súd

rozhodovaním o veciach, ktoré by inak mali byť z hľadiska jeho ústavného postavenia a priori z jeho
právomoci vylúčené“.

14. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania
o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter

lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu
prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov.

Poučenie:Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 357 ods. 1 písm. a), § 359, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.