Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200938
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4013200938.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O. N., bytom H. H. XXXX, zastúpeného
JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom so sídlom L. Novomeského 2695/1, Trenčín, proti žalovanému:
Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 49, Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. INA-30-8-2.2/P-J2-013 zo dňa 5. júna 2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Nitre č. k. 11S/321/2013-138 zo dňa 28. novembra 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/321/2013-138 zo
dňa 28. novembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.") zastavil konanie vo veci žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia - protokolu Inšpektorátu práce Nitra č. INA-30-8-2.2/P-J2-013 zo dňa 05. júna 2013, vrátane
jeho dodatku č. 1 zo dňa 25. júna 2013, a to v časti G - zistené nedostatky v príčinnej súvislosti
s udalosťou zo strany postihnutého žalobcu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Dospel
k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca žiada preskúmať, nemá náležitosti rozhodnutia
vydaného v správnom konaní, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu podľa § 244 ods. 1, 3 O.s.p. v
spojení s § 247 ods. 2 O.s.p., keďže ide o rozhodnutie (protokol o vyšetrení príčin pracovného úrazu),
ktorého preskúmanie je podľa § 248 O.s.p. zo súdneho prieskumu vylúčené. Konštatoval, že uvedený
protokol žalovaného zo dňa 05. júna 2013 nie je rozhodnutím, ako tvrdí žalobca, nakoľko obsahom
protokolu sú len zistenia so závermi v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z."), pričom zistené nedostatky u kontrolovaného
subjektu môžu byť podkladom pre správne konanie vo veciach správnych deliktov podľa § 19 až §
20 zákona č. 125/2006 Z. z. na uloženie pokuty, čo vyplýva i z § 19 ods. 4 cit. zákona. Vyslovil, že
žalovaným vyhotovený protokol po formálnej a obsahovej stránke má charakter „rozhodnutia" správneho
orgánu predbežnej povahy, a nie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 244 ods. 3 O.s.p., ktoré by
zakladalo, menilo alebo rušilo oprávnenia a povinnosti fyzickej osoby, alebo ktorým môžu byť práva
a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Ďalej uviedol, že námietky, ktoré žalobca uvádza v žalobe, vo vzťahu k zisteniam žalovaného podľa
citovaného protokolu, môžu byť skúmané iba v konaní o správnom delikte podľa zákona č. 125/2006
Z. z. začatom v zmysle tohto zákona.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c O.s.p., a
pretože konanie bolo zastavené, žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie, žiadajúc
jeho zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie. V podanom odvolaní v zmysle § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p. namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ktoré videl v právnom názore súdu, podľa ktorého uvedený protokol žalovaného zo dňa

05. júna 2013 nie je rozhodnutím, keďže jeho obsahom sú len zistenia so závermi v zmysle zákona č.
125/2006 Z. z., pričom zistené nedostatky u kontrolovaného subjektu môžu byť podkladom pre správne
konanie vo veciach správnych deliktov podľa § 19 až § 20 cit. zákona na uloženie pokuty. Rovnako
tak súdu prvého stupňa vyčítal nesprávnosť záveru, že žalovaným vyhotovený protokol po formálnej a
obsahovej stránke má charakter „rozhodnutia" správneho orgánu predbežnej povahy, a nie rozhodnutia
správneho orgánu podľa § 244 ods. 3 O.s.p., ktoré by zakladalo, menilo alebo rušilo oprávnenia a
povinnosti fyzickej osoby, alebo ktorým môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Mal za to, že skutočnosť, že protokolom
žalovaného môžu byť práva a právom chránené záujmy žalobcu priamo dotknuté preukázal predložením
listiny - Zápisnice Sociálnej poisťovne z ústneho pojednávania zo dňa 17. júla 2013. Dal do pozornosti,
že predmetný protokol je totiž podkladom pre Sociálnu poisťovňu, na základe ktorého rozhodne o krátení
výplaty úrazového príplatku a následne i o krátení sociálnych dávok, a to až o 50 %. S ohľadom na
uvedené namietal, že protokol je svojím charakterom spôsobilý zasiahnuť do sféry práv a povinností
žalobcu, čo je v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. predpokladom pre jeho preskúmateľnosť. Následne uviedol,
že tento právny názor bol vyslovený i v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžo/162/2007. Zdôraznil, že žalovaný v predmetnej veci nevydal žiadne iné rozhodnutie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že vyhotovený protokol z výkonu inšpekcie práce
nepokladá za rozhodnutie, ktoré by malo podliehať súdnemu prieskumu, nakoľko nie je rozhodnutím,
ktoré zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzickej osoby, alebo by ním oprávnenia a
povinnosti fyzickej osoby mohli byť dotknuté, ale je rozhodnutím predbežnej povahy, a teda je zo
súdneho prieskumu vylúčený. Mal za to, že protokol z výkonu inšpekcie práce je v správnom konaní
podľa zákona č. 125/2006 Z. z. len jedným z podkladov, pričom na základe výsledkov dokazovania
v správnom konaní môže dokonca dôjsť aj k jeho zmene pri preukázaní nových skutočností, alebo k
celkovému zrušeniu pri preukázaní, že k porušeniu predpisov nedošlo. Ďalej uviedol, že pri posúdení
protokolu z výkonu vyšetrenia príčin vzniku úrazu z hľadiska ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p. je
potrebné vychádzať aj z ustanovení zákona č. 125/2006 Z. z. Vyslovil, že protokol ako taký nedeklaruje
konečné určenie zodpovednosti, a ani nemôže byť základom právnej istoty žalobcu. Upozornil na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/41/2007 zo dňa 04. septembra 2007
vo veci žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice o anulovaní protokolu, v ktorom Najvyšší súd
Slovenskej republiky dospel k záveru, že „z Ústavy, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
ani z judikatúry Európskeho súdu nevyplýva povinnosť, aby všetky rozhodnutia správnych orgánov boli
preskúmateľné súdom. Je potrebné, aby štát zabezpečil dotknutej osobe, aby mohla iniciovať konanie
pred nezávislým súdom podľa vnútroštátneho práva. Aby sa žalobca mohol domáhať súdnej ochrany je
potrebné, aby sporný list považovaný za rozhodnutie správneho orgánu priamo zasiahol a bezprostredne
ovplyvnil subjektívne právo žalobcu. Protokol samotný neznamená konečné určenie zodpovednosti a
nemôže byť ani základom právnej istoty žalobcu.". Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, spočívajúcej
v tvrdení, že predmetný protokol má byť podkladom pre Sociálnu poisťovňu, ktorá rozhoduje o výplate
úrazového príplatku a následne o sociálnych dávkach poškodeného, a teda takto zasahuje do jeho
subjektívnych práv, uviedol, že Sociálna poisťovňa je nezávislý orgán verejnej správy, ktorý sa nemusí
riadiť závermi inšpekcie práce. Dodal, že v prípade, ak poškodený ako žalobca nesúhlasí s výškou
odškodnenia, zákon mu umožňuje obrátiť sa na príslušný súd, ktorý preskúma všetky podklady pre
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, a teda prípadne aj protokol z výkonu inšpekcie práce ako jeden z
podkladov pre rozhodnutie. Podotkol, že Sociálna poisťovňa nie je viazaná zisteniami inšpekcie práce
a inšpekcia práce nie je povinná vykonať vyšetrenie príčin každého pracovného úrazu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že uznesenie
krajského súdu nemožno považovať za správne a je namieste odvolaniu žalobcu priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

Konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy znamená nezriedka zásah do práv a oprávnených
záujmov fyzických a právnických osôb. Správne súdnictvo poskytuje súdnu ochranu pred nezákonným

rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy. Možnosť súdnej kontroly štátnej moci je
neoddeliteľným atribútom právneho demokratického štátu. Správne súdnictvo v Slovenskej republike
vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná
správa bola pod kontrolou súdnej moci. Preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve je založené
jednak na kontrole verejnej správy v tom smere, či táto neprekračuje jej zverené právomoci, a tiež či
poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore
so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv
a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických i právnických osôb a ich prostredníctvom potom
aj ochrana zákonnosti.

Správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku
s jednotlivcom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) a je spojené s ochranou verejných
subjektívnych práv. Subjektívne práva možno charakterizovať ako práva osôb vyplývajúce z právnych
noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva
vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákonov vo sfére
verejnomocenských právomocí.

Predmetom preskúmavania v predmetnej veci v zmysle žaloby žalobcu je protokol o vyšetrení príčin
úrazu vydaný Inšpektorátom práce Nitra č. INA-30-8-2.2/P-J2-013 dňa 05. júna 2013, ako aj dodatok č.
1 zo dňa 25. júna 2013, a to v časti G - zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany
postihnutého. Žalovaný namieta, že tieto dokumenty nemajú povahu rozhodnutia vydaného v správnom
konaní a nemôžu byť predmetom konania pred správnym súdom. Preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky v prvom rade skúmal, či akty správneho orgánu, ktoré žalobca napáda, majú povahu
rozhodnutia vydaného v správnom konaní podliehajúceho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku.

Podľa čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak
zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd.

V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§ 244 ods.
3 O.s.p.) s negatívnou enumeráciou (§ 248 O.s.p.), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú
všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.

Konkrétne je vecný rozsah konania pred správnym súdom vymedzený v § 244 ods. 3 a 248 O.s.p.
tak, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť. Z preskúmavania sú následne vylúčené:
a/ rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia
konania,
b/ rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického
stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo
podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c/ rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým
osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, a
d/ rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že výnimky z aplikácie ústavy (čl. 46
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne,
ale treba ku nim pristupovať reštriktívne.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného
súdu Slovenskej republiky (pozri napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
24/2010 a III. ÚS 283/2010), ktorá postupne speje k novoformulovaným kritériám na posudzovanie
aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor") a ktorá už naďalej nevylučuje aplikáciu Dohovoru ani aj pri rozhodovaní o sporoch medzi
fyzickými a právnickými osobami a orgánmi verejnej moci o zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov
(Bendenoun proti Francúzsku - rozsudok z 24. februára 1994, séria A, č. 284, Georgiou proti Spojenému
kráľovstvu - rozhodnutie zo 16. mája 2000 o prijateľnosti sťažnosti č. 40042/98, Ferrazzini proti
Taliansku - rozhodnutie z 12. júla 2001 vo veci sťažnosti č. 44759/98). Do popredia sa dostáva
predovšetkým kritérium individuálnych záujmov jednotlivca dotknutých administratívnym zásahom v
spojení so skúmaním rozsahu uplatnenia diskrečných právomocí správneho orgánu pri realizácii tohto
zásahu (pozri Pecníková, M.: Tendencie aplikácie článku 6 ods. 1 dohovoru v sporoch s orgánmi verejnej
moci. In: Justičná revue, č. 5/2002, s. 616 - 635).

Akceptovanie extenzívneho výkladu § 244 ods. 3 O.s.p., resp. reštriktívneho výkladu negatívnej
enumerácie obsiahnutej v § 248 O.s.p. nemôže viesť k preskúmateľnosti akéhokoľvek aktu správneho
orgánu v rámci správneho súdnictva. Súdnemu prieskumu podliehajú len tie akty správnych orgánov,
ktoré majú povahu individuálneho správneho aktu, v prípade konaní podľa druhej a tretej hlavy piatej
časti, povahu rozhodnutí.

Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho prieskumu už
niekoľko rokov ustálenej súdnej praxe považujú aj povolenia (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným
orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods.
7 správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej
základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce
zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady Európy),
platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1 až ods. 6 sa primerane
použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

Rovnako tak treba mať na zreteli všeobecné právne princípy správneho konania aplikovateľné bez
ohľadu na možné limitujúce zákonné ustanovenia v osobitných predpisoch ako aj základné princípy
obsiahnuté v mnohých odporúčaniach prijatých na pôde Rady Európy (napr. Rezolúcia Výboru ministrov
č. (77)31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, či Odporúčanie Výboru
ministrov č. (2007)7 o dobrej verejnej správe), ktorými Rada Európy prezentuje hodnotový základ
spoločný členským krajinám Rady Európy, vychádzajúci z rešpektu k ľudským právam a slobodám v
oblasti rozhodovania orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti
O.s.p.) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia a postupu.

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v
správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

V zmysle § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v
odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo
právoplatným.

Základné pravidlá výkonu inšpekcie práce upravuje zákon č. 125/2006 Z. z. S výnimkou vydania
oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona sa na výkon inšpekcie práce vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 zb. o správnom konaní (správny poriadok)
(ďalej len „správny poriadok") (§ 21 ods. 3 veta druhá zákona č. 125/2006 Z. z.).

Protokol o výsledku inšpekcie práce vyhotovuje inšpektor práce a jeho náležitosti upravuje § 14 ods. 1
veta prvá zákona č. 125/2006 Z. z. Musí obsahovať:
a/ označenie príslušného inšpektorátu práce,
b/ meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce,
c/ označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom
a nie je zamestnávateľom,
d/ miesto a čas vykonania inšpekcie práce,
e/ predmet inšpekcie práce,
f/ zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
g/ podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá
je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich
z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole,
h/ stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu,
i/ dátum vypracovania protokolu,
j/ dátum prerokovania protokolu,
k/ podpis inšpektora práce,
l/ odtlačok pečiatky,
m/ vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa
jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b/.

Ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b/, je súčasťou protokolu aj vyjadrenie
právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú (§ 14
ods. 1 veta druhá zákona č. 125/2006 Z. z.).

V zmysle § 14 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektor práce po posúdení písomného
vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu,
v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

V predmetnej veci bol žalobca s protokolom o vyšetrení príčin pracovného úrazu č. INA-30-8-2.2/P-
J2-013 zo dňa 05. júna 2013 oboznámený dňa 11. júna 2013, kedy mu bol podľa priloženej doručenky
doručený, a využil právo vyjadriť sa k nemu podaním zo dňa 17. júna 2013. Žalovaný posúdil písomné
vyjadrenie žalobcu a svoje stanovisko k nemu uviedol v dodatku k protokolu č. 1 zo dňa 25. júna 2013,
ktoré bolo doručené spoločnosti Naturterapie, s.r.o., ktorej je žalobca konateľom, dňa 28. júna 2013.
Žalovaný v ňom zhrnul obsah vyjadrenia žalobcu a dospel k záveru, že neobsahuje skutočnosti, ktoré by
boli dôvodom na zmenu príčiny pracovného úrazu a vyčítaných porušení zo strany jeho osoby a obsluhy
žeriava. Protokol ponechal žalovaný v doterajšom znení nezmenený.

Právo vyjadriť sa k protokolu o vyšetrení príčin pracovného úrazu predstavuje jediný prostriedok obrany
kontrolovaného voči záverečným zisteniam inšpekcie. Preto aj inšpektor práce ako kontrolný subjekt
musí k námietkam obsiahnutým vo vyjadrení pristupovať zodpovedne a riadne sa nimi zaoberať,
vyhodnotiť ich a svoje závery riadne odôvodniť. Dodatok k protokolu predstavuje formu skutkového a
právneho vyhodnotenia nielen výsledkov vykonanej inšpekcie práce, ale aj tvrdení (procesnej obrany)
kontrolovaného subjektu orgánom kontroly.

Výsledkom inšpekcie, počas ktorej boli zistené nedostatky, je tiež autoritatívne uloženie opatrení
kontrolovanému subjektu na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Napriek tomu, že
nejde o sankciu, predstavuje uloženie opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. zásah do
práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Preto aj takéto uloženie opatrení odstrániť
nedostatky zistené inšpekciou musí mať svoj základ v riadne zistenom skutkovom stave a musí byť
odôvodnené nielen poukazom na právnu úpravu a všeobecný odkaz na výsledky inšpekcie. Samotné
opatrenie musí byť formulované jednoznačne, t. j. musí spĺňať požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti
vyžadovanej pre výrok rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného správneho orgánu, že
protokol o vyšetrení príčin pracovného úrazu a dodatok k protokolu v zásade nie sú rozhodnutiami
vydanými v správnom konaní. Nevzťahuje sa na ne preto požiadavka formálnych náležitostí rozhodnutia
podľa správneho poriadku, resp. podľa osobitného predpisu, ale tieto ich náležitosti sú upravené
osobitne (napr. § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.).
V prejednávanej veci je však súčasťou protokolu o vyšetrení príčin pracovného úrazu aj vyjadrenie
žalobcu ako kontrolovaného subjektu ku skutočnostiam uvedeným v protokole (§ 14 ods. 1 zákona č.
125/2006 Z. z.), s ktorými sa žalovaný vysporiadal v dodatku k protokolu. Výsledkom tohto postupu bolo
uloženie opatrenia odstrániť zistené porušenia predpisov a ich príčin, čím došlo k zásahu do práv a
povinností žalobcu ako účastníka správneho konania.

Hoci teda ani protokol o vyšetrení príčin pracovného úrazu a ani dodatok k protokolu podľa § 14 zákona
č. 125/2006 Z. z. samé o sebe nemajú povahu rozhodnutí vydaných v správnom konaní a nemajú
formálne náležitosti takýchto rozhodnutí, je nevyhnutné s ohľadom na ich účinky vo vzťahu k právnemu
postaveniu kontrolovanému subjektu, považovať ich za tzv. fiktívne rozhodnutia v rozsahu vysporiadania
sa s námietkami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona č.
125/2006 Z. z. Protokol o vyšetrení príčin pracovného úrazu a dodatok k protokolu v predmetnej veci
teda treba bez ohľadu na ich formu považovať za procesné úkony správneho orgánu, ktorých obsah
má autoritatívny vzťah k jeho adresátom (žalobcovi), a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe
vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa.

Opatrenie uložené kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. možno
považovať za opatrenie smerujúce k nastoleniu zákonného stavu, k odstráneniu zistených nedostatkov
v činnosti kontrolovaného subjektu. Jeho účelom nie je sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho
fungovania verejnej správy. Je preto dôležité, aby bolo ukladané len v prípadoch, kedy skutočne došlo
k nedostatkom vysloveným v protokole o výsledku vykonanej kontroly. Je preto potrebné v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 7 správneho poriadku primerane aplikovať ustanovenia o základných pravidlách
správneho konania uvedených v § 3 ods. 1 až ods. 6 správneho poriadku.

Je povinnosťou správnych súdov ako justičných orgánov demokratického a právneho štátu pri
interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti tiež cestou aplikácie princípu priority
ústavne konformnej interpretácie jednoduchého práva. Ak súd prvého stupňa, uzavrel, že preskúmavaný
protokol o vyšetrení príčin pracovného úrazu spolu s dodatkom k protokolu má charakter rozhodnutia
správneho orgánu predbežnej povahy, a nie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 244 ods. 3 O.s.p.,
ktoré by zakladalo, menilo alebo rušilo oprávnenia a povinnosti fyzickej osoby, alebo rozhodnutia,
ktorým môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté, a preto nemôže podliehať súdnemu prieskumu, je takéto právne posúdenie veci
nedostatočné. Naopak sa takýmto posúdením veci súd dopúšťa závažného procesného pochybenia
spočívajúceho v odňatí možnosti žalobcu konať pred súdom.

S ohľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaním napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Nitre z 28. novembra 2013, č. k. 11S/321/2013-138 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 3 O.s.p.).

V ďalšom konaní krajský súd preskúma zákonnosť vydaného protokolu o vyšetrení príčin pracovného
úrazu č. INA-30-8-2.2/P-J2-013 z 05. júna 2013, ako aj dodatku k protokolu č. 1 zo 25. júna 2013 z
hľadiska ich zákonnosti a vecnej správnosti v medziach podanej žaloby a svoje rozhodnutie riadne
odôvodní. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne i o náhrade trov tohto konania (§ 246c ods. 1 veta
prvá v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.