Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 31C/30/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105229715
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5105229715.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci
navrhovateľov: 1) O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, Ž., 2) O.. K. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXXX/XX, Ž., obaja navrhovatelia práv. zas.: JUDr. Sabína Hodoňová,, advokátka, so sídlom
Mariánske námestie č.31, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Hlava s. r. o., so sídlom Oravská cesta 11, Žilina,
právne zastúpený spoločnosťou JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s. r. o., so sídlom Krmanova

1, Košice, o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, o určenie, že nájom bytu trvá a o vzájomnom
návrhu odporcu, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Navrhovatelia s ú p o v i n n í vypratať priestory so samostatným vchodom číslo T.. Z. B. Č.
prízemia stavby školy súp. č. XXXX na U. R. XX Z. Ž., zapísanej na LV č. XXXX, trakt K., vedľajší vchod,
pozostávajúce z troch miestností, kuchyne, predsiene, komory, kúpeľne a WC a odovzdať ich odporcovi,

v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy
konania vo výške 1.743,86 Eur, Eur k rukám právneho zástupcu odporcu, v lehote do troch dní od
jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania v znení jeho zmeny (č.l. 84) domáhali, aby súd určil,

že výpoveď z nájmu z 19.08.2005, ktorým odporca vypovedal nájom bytu navrhovateľovi v rade 1)
a navrhovateľke v rade 2), je neplatná a nájom navrhovateľa v rade 1) a navrhovateľky v rade 2) k
priestorom špecifikovaným vo výpovedi z nájmu zo dňa 19.08.2005, nachádzajúcim sa v dome s č.
XXXX, vo vchode T., G. U. R. Č.. T., Ž., trvá.

Návrh na začatie konania odôvodnili tým, že tým, že sú nájomcami bytu nachádzajúceho sa pri budove
školyvovlastníctvespoločnostiodporcunachádzajúcejsanaU.R.Č..T.Z.Ž.;napriektomu,žeuvedené

miestnosti boli v stavebnom povolení označené ako byt, ktorý sa v zmysle stavebného povolenia
nachádzal pri budove základnej školy, pri kolaudácii stavby bola skolaudovaná iba budova základnej
školyamiestnosti,ktorémalibyťvzmyslestavebnéhopovoleniabytom,neboliskolaudované;vpriebehu
realizácie stavby, t. j. v období od vydania stavebného povolenia do kolaudácie stavby, pritom nedošlo k
zmene tohto stavebného povolenia v tom zmysle, že aj miestnosti v stavebnom povolení označené ako
byt by mali byť nebytovým priestorom. V zmysle § 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon) stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom
rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Vzhľadom na to, že miestnosti, ktoré majú navrhovatelia v
nájme neboli skolaudované, účel ich užívania je určený v stavebnom povolení. V stavebnom povoleníboli tieto označené ako byt. Definícia bytu obsiahnutá v § 2 ods. 1 zákona č. l82/l993 Zb. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov je definíciou na účely tohto zákona, t.j. nadobúdanie vlastníctva bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov bytových domov a práva a

povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V prípade navrhovateľov ide o nájomný vzťah
k miestnostiam, ktoré boli v stavebnom povolení označené ako byt, pričom tento byt nie je bytom v
bytovom dome. Z uvedeného dôvodu nemožno pri posudzovaní nájomného vzťahu navrhovateľov k
sporným miestnostiam vychádzať z definície bytu obsiahnutej v zákone o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Skutočnosť, že právny predchodca odporcu ako aj príslušný stavebný úrad urobili chybu,

keď sporné miestnosti opomenuli skolaudovať, nesmie byť navrhovateľom na škodu. Miestnosti sú
navrhovateľmi užívané na účel určený v stavebnom povolení, t. j. ako byt. Ich nájom tohto bytu je
zákonom chránený. Navrhovatelia užívajú byt od decembra 1981, a to na základe výmeru a „dohody o
odovzdaní, prevzatí a úhrade za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu v zmysle vyhlášky
číslo 60/1964 Zb.“. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 33C/202/2005 však bolo
konštatované, že priestory užívané navrhovateľmi nie sú bytom. Predmetom vyššie uvedeného konania

bolo posúdenie platnosti výpovede z nájmu tohto bytu. Okresný súd vo vzťahu k výpovedi konštatoval,
že „Nakoľko nedošlo k platnému vzniku nájomného vzťahu k bytu a tam, kde niet nájomného vzťahu
nemôže dôjsť ani k výpovedi z nájmu, zaslaná výpoveď z nájmu nemá právnu relevanciu a v takom
prípadenemožnouvažovaťanioneplatnostitohtoprávnehoúkonu.“Vychádzalpritomzdefiníciebytuna
účely zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z uvedeného súdneho rozhodnutia vyplýva, že

výpoveď zaslaná navrhovateľom je nerelevantná - je len bezvýznamným listom, pretože ide o výpoveď
z nájmu bytu v prípade, keď priestory, vo vzťahu ku ktorým sa nájom vypovedá, nie sú bytom. Ide teda
o výpoveď z nájmu absolútne neplatnú. Napokon súd síce s poukazom na zákon o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov (ktorý však neupravuje nájomný vzťah) vyvodil, že miestnosti nie sú bytom,
neustálil však, či sú nebytovým alebo iným priestorom. Navrhovatelia trvajú na tom, že miestnosti, ktoré

užívajú, sú bytom. Ak by aj priestor užívaný navrhovateľmi nebol bytom, poukázali na § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľom na základe dohody o odovzdaní bytu vzniklo právo na užívanie
týchtopriestorov,atobezohľadunato,čisúbytom,nebytovýmpriestoromaleboinounehnuteľnosťou.V
zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa

nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dlhšiu dobu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto
dobu. Z uvedeného vyplýva, že ak sú priestory užívané navrhovateľmi bytom, trvá ich nájom najmenej do
právoplatnosti rozhodnutia súdu vydaného v tomto konaní, a ak nie sú bytom, trvá ich nájom z dôvodu,
že sa obnovil, pretože odporca nepodal v lehote 30 dní od domnelej účinnosti výpovede, ktorej platnosť

je predmetom tohto konania, návrh na vypratanie nehnuteľnosti.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť, poukazoval najmä na predchádzajúce súdne rozhodnutia, ktoré riešili
otázkučisajednáalebonejednáobytvdanejveci.Zakonaniauplatnilsvojeprávovzájomnýmnávrhom,
ktorým žiadal, aby súd uložil navrhovateľom predmetné miestnosti z dôvodu, nakoľko navrhovatelia

užívajú predmetné priestory bez právneho dôvodu.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 31C/30/2005 - 156 zo dňa 24. októbra tak, že žalobu zamietol,
navrhovateľomuložilpovinnosťvyprataťpriestorynachádzajúcesanaprízemístavbyškolyčíslosúpisné
XXXX na U. R. XX Z. Ž., v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a tiež povinnosť nahradiť

odporcovi trovy konania vo výške 531,74 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, v lehote do troch
od právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č.k. 8Co/179/2014 - 208
zo dňa 30. júna 2014, právoplatným dňa 20. augusta 2014, napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyslovil pritom, že po preskúmaní výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľov
o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, resp. nebytových priestorov a určenie, že nájom bytu
trvá, zamietnutý, dospel k záveru, že odôvodnenie vyššie označeného výroku nedáva dostatočné

odpovede na základné skutkové a právne otázky tohto prípadu. Všetky argumentačné dôvody uvedené
v odôvodnení napadnutého rozsudku totiž vychádzajú zo záverov rozhodnutia v obdobnej veci (vedenej
na Okresnom súde po sp. zn.: 23C/202/2005) a to bez toho, aby boli zohľadnené návrhy a argumenty
navrhovateľov, ktorými preukazovali (resp. chceli preukázať) oprávnenosť ich žalobného návrhu.Ďalej odvolací súd vyslovil, že okresný súd v prejednávanej veci nielenže nevykonal dokazovanie
čítaním všetkých listinných dôkazov doložených účastníkmi konania, ale tieto dôkazy v odôvodnení

napadnutého rozsudku ani bližšie nevyhodnotil.

Tiež odvolací súd vyslovil, že nepresvedčivo vyznieva i záver odôvodnenia napadnutého rozsudku,
že výpoveď z nájmu bytu a zároveň z nájmu nebytových priestorov zo dňa 19.05.2005 nemá právnu
relevanciu, pretože nemožno uvažovať ani o neplatnosti tohto právneho úkonu a preto bolo potrebné

návrh navrhovateľov zamietnuť (ide v podstate o doslovné prevzatie záverov z rozsudku Okresného
súdu Žilina zo dňa 24.05.2012, sp. zn. 23C/202/2005) s tým, že nepresvedčivosť vyššie uvedeného
záveru spočíva v tom, že navrhovatelia v konaní namietali nezrozumiteľnosť a neurčitosť vyššie
uvedeného jednostranného právneho úkonu odporcu a z týchto dôvodov ho považovali za neplatný, ku
ktorej argumentácii okresný súd nedal odpoveď.

Odvolacísúdtiežvyslovil,žepokiaľokresnýsúdvyhovelvzájomnémunávrhuodporcovanavrhovateľom
uložil povinnosť vypratať priestory nachádzajúce sa na prízemí stavby školy číslo súpisné XXXX G. U.
R. XX Z. Ž., tak takýto výrok je neurčitý a v podstate nevykonateľný a takýmito vadami trpí i samotný
vzájomný návrh, z preskúmavaného spisového materiálu sa nedá zistiť, či priestory, ktoré sa majú podľa
napadnutého rozsudku vypratať, sú bližšie špecifikovateľné (napr. číselným označením, ich bližším

popisom) alebo nie a či navrhovatelia ich v skutočnosti užívajú a v akom rozsahu.

V ďalšom konaní súd postupoval v zmysle záverov odvolacieho súdu a v zmysle uložených povinností.

V ďalšom konaní navrhovatelia zmenili návrh na začatie konania, zmena bola pripustená uznesením,

ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní nariadenom na deň 04.02.2016 (č.l.324) a zmeneným návrhom sa
navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu z 19.08.2005, ktorým odporca vypovedal
nájom bytu navrhovateľovi v rade 1/ a navrhovateľovi v rade 2/ je neplatná a nájom bytu navrhovateľa v
rade 1/ a navrhovateľky v rade 2/, ktorý byt sa nachádza v dome č.s. XXXX G. U. R. XX Ž., trvá.

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania v znení jeho zmeny, pripustenej uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 04.02.2016 navrhovali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu z 19.08.2005, ktorým
odporca vypovedal nájom bytu navrhovateľovi v rade 1/ a navrhovateľovi v rade 2/ je neplatná a nájom
bytu navrhovateľa v rade 1/ a navrhovateľky v rade 2/, ktorý byt sa nachádza v dome č.s. XXXX G. U. R.
XX Ž., trvá. Poukazovali na to, že výpoveď zo dňa 19.08.2005 považujú za neurčitú a nezrozumiteľnú

z toho dôvodu, že je výpoveď formulovaná tak, je že súčasne výpoveďou z nájmu bytu, kde nie je
špecifický zákonný dôvod a súčasne druhá výpoveď, ktorá je výpoveďou z nájmu nebytových priestorov,
ktorú nepovažujeme za platnú práve preto, že tieto priestory sú bytom, a to z toho dôvodu, že v
rámci schválenej projektovej dokumentácie bol zakreslený priestor užívaný navrhovateľmi ako byt.
Obdobne boli tieto priestory takto označené aj v stavebnom povolení ako byt, ďalej však už neboli ako

byt označené v kolaudačnom rozhodnutí, toto je však len čiastočné, pretože sa vzťahuje iba na parcelu
XXXX kat. územie Ž. a nie na všetky parcely, na ktorých je predmetná budova školy vrátane sporného
bytu postavená. Ďalej poukázali na to, že navrhovatelia a právny predchodca odporcu uzavreli dohodu
v rámci ktorej tie priestory užívané navrhovateľmi si tiež definovali ako byt a tento vzťah medzi sebou
akceptovali. Právny predchodca odporcu sám zo svojej vôle navrhovateľom prenechal do užívania

priestor, ktorý sám označil ako byt a týmto svojim konaním na seba prevzal všetky záväzky, ktoré sú aj
s nájmom bytu spojené. Argumentovali aj tým, že zákon nemôže poskytnúť ochranu takému konaniu,
keď niekto inému prenechá do užívania priestor, ktorý sám označí ako byt a následne takmer po 30
rokoch trvania vlastne užívania mu dá výpoveď z nájmu nebytových priestorov s odôvodnením, že tieto
priestory ako byt neboli kolaudované. Navrhovatelia boli riadnymi nájomcami služobného bytu a tento

byt následne stratil charakter služobného bytu, pretože nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorý bol
nájom bytu viazaný a pokiaľ zo strany prenajímateľa nedošlo do troch mesiacov k výpovedi nájmu už
v tom čase, keď byt stratil charakter služobného bytu, transformoval sa tento nájom služobného bytu
na chránený nájom.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť poukazoval najmä na predchádzajúce súdne rozhodnutia, ktoré riešili
otázku či sa jedná alebo nejedná o byt v danej veci a súdy túto otázku vyriešili so záver, že predmetné
miestnosti nie sú bytom. Právny zástupca odporcu poukázal na to, že z projektovej dokumentácie,
ktorá bola pripojená ako aj zo stavebného povolenia tejto stavby nie je možné vychádzať, nakoľkoje evidentné aj zo súčasného stavu, čo ani navrhovateľ nespochybňuje, že oproti tej dokumentácií
došlo k viacerým zmenám pre účelové určenie daných priestorov. Pre určenie či sa jedná o byt
je rozhodujúce kolaudačné rozhodnutie a nie stavebné povolenie, nakoľko kolaudačným rozhodnutím

sa povoľuje užívanie stavby na konkrétny účel a v danom prípade takéto kolaudačné rozhodnutie
neexistuje. Vzájomného návrhu po jeho špecifikácii, žiadal vyhovieť, nakoľko navrhovatelia užívajú
predmetné priestory bez právneho dôvodu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými

dôkazmi, a to predovšetkým výpoveďou z nájmu bytu z 19.8.2005, výmerom o pridelení služobného
bytu z 21.12.1981, dohodou o odovzdaní, prevzatí a úhrade za užívanie bytu z 21.12.1981, stavebným
povolením vydaným býv. Mestským národným výborom, odbor územného plánovania architektúry v Ž.
č.j. ÚPaA 1783/76 zo dňa 02.11.1976 kolaudačným rozhodnutím - dodatočne z 03.09.1985 a faktúrou
č.1015108 zo dňa 01.12.2015 a zistil nasledovný skutkový stav.

Výmerom bývalého Mestského národného výboru v Ž., odbor školstva a kultúry č. škol/1981/595 zo
dňa 21.12.1981 bol navrhovateľovi v rade 1/ pridelený služobný byt v budove ZDŠ I. Z.. Z. Ž. s tým,
že právo užívať tento byt vznikne navrhovateľovi v rade 1/ po podpise dohody o odovzdaní a prevzatí
bytu. Dohodou o odovzdaní, prevzatí a úhrade za užívanie bytu bez uvedenia dátumu uzavretia tejto
dohody Mestský národný výbor, odbor školstva a kultúry v Ž. odovzdal do osobného užívania byt, ktorý

pozostáva z troch izieb, jednej kuchyne, jednej predsiene, jednej komory, jednej kúpeľne s WC O. J. -
školníkovi ZŠ I. Z.. Z. Ž..

KolaudačnýmrozhodnutímMestskéhonárodnéhovýboru,odborúzemnéhoplánovaniavŽ.č.j.UP1358/
c-5547/84 zo dňa 03.09.1985 bolo povolené užívanie stavby 9/22, triedna škola I. Z.. Ž., postavenej na

pozemku parc. č. XXXX, ktorá obsahuje vlastný objekt - učebne, telocvičňu, spojovaciu chodbu, TV k
stavbe - prípojky vodovodu, kanalizácie, el. energie, plynovodu, parovodu, terénne úpravy, oplotenie,
chodníky, nákladný výťah nosnosti 100 kg, výrobné č. XXXX XXXX v šj.

Odporca listom zo dňa 19.08.2005 adresovaný navrhovateľom v rade 1/ a 2/ dal výpoveď z časti

priestorov školy, ktoré už netvoria súčasť bytového fondu, teda sa jedná o nebytové priestory s tým,
že výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť prvým dňom budúceho mesiaca. Pre prípad,
že tieto priestory sú naďalej bytom dal odporca týmto listom aj výpoveď nájmu bytu podľa § 711
ods. 1 písm. b), e) Občianskeho zákonníka, s tým, že výpovedná lehota bola tri mesiace a začína
plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola

nájomcovi doručená výpoveď s odôvodnením, že odporca prevádzkuje v predmetnej nehnuteľnosti
základnú školu a strednú školu a preto je potrebné z dôvodu verejného záujmu naložiť tak, že byt už
nemožno užívať, a tiež s odôvodnením, že nehnuteľnosti sú v schátranom stave a vyžadujú opravy,
ktoré už v súčasnosti na základe ohlásenia stavebnému úradu prebiehajú a pri postupnom vykonávaní
nebude možné nehnuteľnosť vrátane bytu najmenej počas šiestich mesiacov užívať. Tento list prevzali

navrhovatelia dňa 12.09.2005.

Podľa § 2 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor
miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť

ako samostatné bytové jednotky.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že miestnosti, ktoré navrhovatelia užívali ako byt, nie
sú bytom tak ako je tento definovaný v § 2 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. s poukazom na to, že miestnosti,
ktoré navrhovatelia užívali v minulosti ako byt, nikdy neboli a nie sú rozhodnutím stavebného úradu

určené na bývanie.

Z kolaudačného rozhodnutia bývalého MsNV Ž., odboru územného plávania č. ÚP 1358/C/3547/84
zo dňa 5.9.1985 totiž jednoznačne vyplýva, že stavebný úrad povolil užívanie stavby 9/22 trieda
škola I. Z. Ž., ktorá obsahuje vlastný objekt : - učebne, telocvičňu, spojovaciu chodbu, TV k stavbe -

prípojky vodovodu, kanalizácie, el. energie, plynovodu, parovodu, terénne úpravy, oplotenie, chodníky,
nákladný výťah nosn. 100kg, výr.č. 41790145 ŠJ. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia stavebný
úrad uvádza, že stavba bola uskutočnená podľa schválenej projektovej dokumentácie a boli splnené
podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Rozhodnutie neobsahuje žiaden údaj oúčelovom určení stavby alebo jej časti na bývanie, ani žiaden údaj o byte. Stavba školy tvorí jednotný
celok a nebola ani v jedinej časti určená na bývanie. Kolaudačným rozhodnutím stavebného úrade, sa
dáva oprávnenie na užívanie stavby, tak ako je v ňom uvedené.

Keďže súd je viazaný skutkovým vymedzením návrhu na začatie konania, súd sa v ďalšom konaní
primárne zaoberal otázkou, či v danom prípade predmetom nájmu bol byt ako samostatný predmet
občiansko-právnych vzťahov podľa ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to s poukazom na
to, že v ďalšom konaní sa navrhovatelia po zmene návrhu na začatie konania pripustenej uznesením

vyhláseným na pojednávaní dňa 04.02. 2016 domáhali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu z 19.08.2005,
ktorým odporca vypovedal nájom bytu navrhovateľovi v rade 1/ a navrhovateľovi v rade 2/ je neplatná
a nájom bytu navrhovateľa v rade 1/ a navrhovateľky v rade 2/, ktorý byt sa nachádza v dome č.s. 3242
na U. R. XX Ž., trvá.

Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku spis. zn. 4Cdo 27/2002 zo dňa 29.05.2002, vyslovil právny

názor: „Pojmovým znakom bytu, ako predmetu občiansko-právnych vzťahov v zmysle § 118 ods.
2 Občianskeho zákonníka, je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria, na trvalé bývanie, dané
právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho,
aby určité miestnosti mohli byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ako byty.“.
Súd v tomto kontexte poukazuje aj na obdobné súdne rozhodnutie ako bolo vyššie citované rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, a to rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 26Cdo 1983/2006 zo dňa
12.04.2007, v ktorom súd poukazuje na to, že vo veľkom množstve prípadov slovenská súdna prax
vychádza aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, a to vzhľadom k príbuznosti, ba až totožnosti právnej
úpravy platnej na území SR a ČR, a to aj po 01.01.1993, čo je možné konštatovať aj v tomto prípade, z
ktorého odôvodnenia si súd dovolí odcitovať: „V súdnej praxi nie je pochýb (a to aj preto, že ust. § 685 a

686 Občianskeho zákonníka iný výklad ani nepripúšťa) o tom, že predmetom právneho vzťahu (v zmysle
ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nájmu bytu upraveného v ust. § 685 a nasl. Občianskeho
zákonníka je byt ako celok (porov. odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 07.02.2000, spis.
zn. 26 Cdo 1616/98, uverejneného pod č. 53 v zošite č. 6 z roku 2003 Zbierky súdnych rozhodnutí a
stanovísk /citované rozhodnutie bolo uverejnené aj pod č. 144 v zošite č. 8 z roku 2002 časopisu Soudní

judikatura/). Ustálená súdna prax takisto vyvodila, že pri posudzovaní otázky, či je súbor miestností
(prípadne jednotlivá obytná miestnosť) bytom, je nutné vychádzať zo stavebno-právnych predpisov;
rozhodujúci je pritom kolaudačný stav, nie faktický spôsob ich užívania (porov. Občiansky zákonník,
komentár, 1. vydanie, SEVT Praha 1991, str. 510, Jehlička, O., Švestka, J., Škárová, M., Vodička, A. a
kolektív, Občiansky zákonník, komentár, C.H.Beck, Praha 1994, 2. vydanie, str. 484, zhodne tiež napr. 3.

vydanie, 1996, str. 601 a 6. vydanie, 2001, str. 1068). Tomuto názoru korešponduje aj vymedzenie pojmu
„byt“ v rozhodnutiach Najvyššieho súdu. Najvyšší súd už v rozsudku z 22.10.1999, spis. zn. 2 Cdon
1010/97, vyvodil právny záver, že vymedzenie bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle
ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka zásadne predpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného
úradu o tom, že súbor miestností (prípadne jednotlivá miestnosť) je spôsobilý na trvalé používanie a je

určenýnatrvalébývanie.KuvedenémuzáverusaNajvyššísúdprihlásilajvrozsudkuz29.05.2001,spis.
zn. 26 Cdo 2152/2000, v ktorom vyvodil, že pojmovým znakom bytu ako predmetu občianskoprávnych
vzťahovvzmysleust.§118ods.2Občianskehozákonníkajeúčelovéurčeniemiestností,ktorébyttvoria,
na trvalé bývanie, dané právoplatným kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu. Zostáva dodať,
že ústavná sťažnosť, podanú proti citovanému rozhodnutiu, Ústavný súd ČR odmietol uznesením z

07.01.2002, spis. zn. IV. ÚS 611/01. K obsahovo rovnakému záveru Najvyšší súd dospel tiež v rozsudku
z 29.01.2002, spis. zn. 26 Cdo 400/2000, uverejnenom pod č. 90 v zošite č. 10 z roku 2003 Zbierky
súdnych rozhodnutí a stanovísk, v ktorom vyvodil, že bytom sa na účely právneho vzťahu nájmu bytu (§
685 a nasl. Občianskeho zákonníka) rozumie súbor miestností (prípadne jednotlivá obytná miestnosť),
ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na bývanie; rozhodujúci je teda právny stav založený

právoplatným rozhodnutím o povolení užívania stavby, prípadne o zmene účelu jej užívania, nie faktický
stavvužívaníalebovôleúčastníkovzmluvy.Otom,žeprávnapraxjevtomtoohľadeustálená,svedčiaaj
závery,ktoréNajvyššísúdvyvodilajvďalšíchsvojichrozhodnutiach(porov.napr.rozsudkyz30.07.2001,
spis. zn. 28 Cdo 1080/2001, z 06.02.2002, spis. zn. 26 Cdo 1509/2000, spis. zn. 26 Cdo 1166/2000,
spis. zn. 26 Cdo 381/2000, z 14.02.2002, spis. zn. 26 Cdo 882/2000, z 17.07.2003, spis. zn. 26 Cdo

2317/2002, z 08.06.2004, spis. zn. 26 Cdo 1158/2003, a uznesenie z 09.04.2003, spis. zn. 26 Cdo
770/2002).“.Spoukazomnacitovanésúdnerozhodnutiataksúdnepovažovalzarelevantnúskutočnosť,žeVýmerom
bývaléhoMestskéhonárodnéhovýboruvŽ.,odborškolstvaakultúryč.škol/1981/595zodňa21.12.1981
bol navrhovateľovi v rade 1/ pridelený služobný byt v budove ZDŠ I. Z.. Z. Ž. s tým, že právo užívať

tento byt vzniklo navrhovateľovi v rade 1/ po podpise dohody o odovzdaní a prevzatí bytu a že dohodou
o odovzdaní, prevzatí a úhrade za užívanie bytu bez uvedenia dátumu uzavretia tejto dohody Mestský
národný výbor, odbor školstva a kultúry v Ž. aj odovzdal do osobného užívania byt, ktorý pozostáva
z troch izieb, jednej kuchyne, jednej predsiene, jednej komory, jednej kúpeľne s WC O. J. - školníkovi
ZŠ I. Z.. Z. Ž. a tento aj navrhovatelia ako byt v minulosti užívali, keďže rozhodujúci je právny stav

založený právoplatným rozhodnutím stavebného úradu o povolení užívania stavby teda kolaudačným
rozhodnutím, nie faktický stav v užívaní stavby alebo vôle účastníkov zmluvy či dohody. V danom
prípade, miestnosti, ktoré navrhovatelia užívali ako byt, nie sú rozhodnutím stavebného úradu určené
na bývanie.

Základným predpokladom úspešnosti žaloby ako takej je to, že účastníci majú vecnú legitimáciu.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie
môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak
je navrhovateľom), má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí.
Ak sa (vykonaným dokazovaním) preukáže, že navrhovateľovi patrí uplatňované právo alebo ochrana

záujmu, súd návrhu vyhovie (navrhovateľ má aktívnu vecnú legitimáciu) a naopak, ak sa nepreukáže,
že navrhovateľovi patrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd návrh bez ďalšieho zamietne
(navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu). Pri preukázaní aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa
však súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ zároveň žaluje osobu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní (vykonaným dokazovaním) nepreukáže, súd návrh

zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu.

Podľa ust. § 711 ods.6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na
súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Predpokladmi úspešnosti návrhu podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré možno vyvodiť
z jeho znenia, ako aj systematiky zaradenia tohto ustanovenia do osobitných ustanovení o nájme bytu
(§ 685 až § 716), sú 1. existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania založeného

zmluvou o nájme bytu podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, 2. existencia výpovede nájmu
bytu zo strany prenajímateľa, ktorá je v rozpore zo zákonom, 3. podanie návrhu na súde v prekluzívnej
lehote troch mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia výpovede. Zároveň je potrebné uviesť, že
návrh podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka nie je určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm.
c) O.s.p., pri ktorej musí byť preukázaný naliehavý právny záujem, ale je inou žalobou, pri ktorej právny

záujem vyplýva priamo z hmotnoprávneho predpisu. Z hľadiska vecnej legitimácie účastníkov v súdnom
konaní potom možno ustáliť, že na podanie návrhu podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka je
aktívne vecne legitimovaný nájomca bytu, čo vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia. Keďže
predmetom konania o návrhu podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka je určenie platnosti, resp.
neplatnosti, jednostranného právneho úkonu prenajímateľa bytu, t. j. výpovede nájmu bytu, je možné z

uvedeného ustanovenia vyvodiť pasívnu vecnú legitimáciu prenajímateľa bytu v tomto konaní.

V konaní nebolo preukázané, že v danom prípade miestnosti, ktoré navrhovatelia v minulosti užívali na
bývanie sú bytom, ktorý by bol predmetom nájmu byt ako samostatná vec v právnom zmysle podľa
ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tak ako je byt definovaný v ust. § 2 ods.1 zákona č.

182/1993 Z.z. Naopak, bolo preukázané, že predmetné priestory, ktoré navrhovatelia v minulosti užívali
na bývanie, nie sú rozhodnutím stavebného úradu určené na bývanie. Z kolaudačného rozhodnutia
bývaléhoMsNVŽ.,odboruúzemnéhoplávaniač.ÚP1358/C/3547/84zodňa5.9.1985totižjednoznačne
vyplýva,žestavebnýúradpovolilužívaniestavby 9/22triedaškolaI.Z.Ž.,ktoráobsahujevlastnýobjekt:
- učebne, telocvičňu, spojovaciu chodbu, TV k stavbe - prípojky vodovodu, kanalizácie, el. energie,

plynovodu, parovodu, terénne úpravy, oplotenie, chodníky, nákladný výťah nosn. 100kg, výr.č. 41790145
ŠJ. Rozhodnutie neobsahuje žiaden údaj o účelovom určení stavby alebo jej časti na bývanie, ani žiaden
údaj o byte. Stavba školy tvorí jednotný celok a nebola ani v jedinej časti určená na bývanie. Nedošlo tak
k preukázaniu existencie záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi založeného zmluvou o nájmebytu. Preto súd byť viazaný v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p. dôvodmi žalobného návrhu danými opisom
rozhodujúcich skutočností, nemohol návrhu na navrhovateľov, aby súd určil, že výpoveď z nájmu z
19.08.2005, ktorým odporca vypovedal nájom bytu navrhovateľovi v rade 1/ a navrhovateľovi v rade

2/ je neplatná a nájom bytu navrhovateľa v rade 1/ a navrhovateľky v rade 2/ , ktorý byt sa nachádza
v dome č.s. XXXX na U. R. XX Ž., trvá, vyhovieť a bez ďalšieho musel tento zamietnuť so záverom
o nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie účastníkov konania, nakoľko na podanie návrhu
podľa ust. § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka je aktívne vecne legitimovaný nájomca bytu a pasívnu
vecnú legitimáciu má prenajímateľ bytu.

Pokiaľ sa navrhovatelia snažili preukázať schválenou projektovou dokumentáciou, že dané miestnosti
sú bytom, k tomu súd opakovane uvádza, že pre určenie či miestnosť alebo súbor miestností je bytom,
je rozhodujúci právny stav založený právoplatným rozhodnutím stavebného úradu o povolení užívania
stavby teda kolaudačným rozhodnutím, nie faktický stav v užívaní stavby alebo vôle účastníkov zmluvy
či dohody, ani stav podľa projektovej dokumentácie.

Pokiaľ by mal súd dať odpoveď na otázku navrhovateľov, či predmetná výpoveď je neplatná aj pre
neurčitosťanezrozumiteľnosť,akoargumentovali,ktomusúduvádza,ževsúdenejveci žalobuzamietol
pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania (aj aktívnej aj pasívnej), ktorý záver je odôvodnený
podrobne vyššie a teda touto otázkou sa v ďalšom konaní už ani nemohol zaoberať, nakoľko platí, že

ak súd zamietne žalobu so záverom o nedostatku vecnej legitimácie účastníkov konania, musí žalobu
zamietnuť bez ďalšieho teda bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Odporca svojim písomným podaním doručeným súdu dňa 25.11.2014 (č.l.234) v zmysle záverov
odvolacieho súdu špecifikoval svoj vzájomný návrh a žiadal, aby súd uložil navrhovateľom povinnosť

vypratať priestory so samostatným vchodom číslo II. v juhozápadnej časti prízemia stavby školy súp.
č. XXXX na U. R. XX Z. Ž., zapísanej na LV č. XXXX, trakt B, vedľajší vchod, pozostávajúce z
troch miestností, kuchyne, predsiene, komory, kúpeľne a WC a odovzdať ich odporcovi, v lehote do
30 dní od právoplatnosti rozsudku. V ďalšom konaní doplnením dokazovaním bolo preukázané, že
navrhovatelia v predmetných miestnostiach už vôbec nebývajú, priestory sú odpojené od elektrickej

energie, plynu aj vody, majú tam uložené len zariadenie bytu a iné hnuteľné veci. Navrhovatelia však
nepreukázali existenciu relevantného právneho titulu, ktorý by ich oprávňoval na to, aby si v týchto
miestnostiach mohli uložiť svoje veci. Relevantnými právnymi titulmi, ktoré by oprávňovali navrhovateľov
na uskladnenie svojich vecí nemôže byť ani Výmer bývalého Mestského národného výboru v Ž., odbor
školstva a kultúry č. škol/1981/595 zo dňa 21.12.1981, ktorým bol navrhovateľovi v rade 1/ pridelený

služobný byt v budove ZDŠ I. Z.. Z. Ž. ani Dohoda o odovzdaní, prevzatí a úhrade za užívanie bytu
bez uvedenia dátumu uzavretia, nakoľko tak výmer ako i dohoda sa viazali k bytu, pričom v konaní
bolo preukázané, že predmetné miestnosti nie sú bytom. Existencia inej zmluvy či dohody, ktorá by
oprávňovala navrhovateľov na uskladnenie si svojich vecí v konaní preukázaná nebola, navrhovatelia
tak tieto miestnosti tým, že v nich majú uskladnené svoje veci užívajú bez právneho dôvodu, preto súd

vzájomnému návrhu odporcov vyhovel.

Odporca mal vo veci plný úspech, v konaní bol zastúpený advokátom, preto mu súd proti navrhovateľom
ako neúspešným účastníkom podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku priznal náhradu trov
konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby:

1.prevzatie a príprava veci 01.06.2013 v hodnote úkonu 60,07 Eur
2.vyjadrenie k žalobe 12.06.2013 v hodnote úkonu 60,07 Eur
3. účasť na pojednávaní 24.10.2013 v hodnote úkonu 60,07 Eur
4.písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu v hodnote úkonu 61,87 Eur

5.písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 24.11.2014 v hodnote úkonu 61,87 Eur
6. účasť na pojednávaní 27.11.2014 v hodnote úkonu 15,02 Eur
7.účasť na pojednávaní 17.03.2015 v hodnote úkonu 64,53 Eur
8.účasť na pojednávaní 17.03.2015 v hodnote úkonu 66,00 Eur

+ režijný paušál na každý úkon 3 x á 7,81 Eur , 3x á 8,04 Eur, 1 x 8,39 Eur, 1 x á 8,58 Eur
Spolu teda 64,52 Eur.

Cestovné 4x C. - Ž. a späť v hodnote ( 4 x 484 km x 0,3 ) 580,80 EurNáhradu za stratu času 4x 14 zač. polhodín x 11,59 Eur 649,04 Eur

Celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 1.743,86 Eur, pri tarifnej odmene za jeden úkon vo výške
1/13 výpočtového základu pre daný rok.

Trovy právneho zastúpenia sú účtované podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.