Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010202
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5813010202.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.

Pavla Polku a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 20. novembra 2018, prejednal
odvolanie podané obžalovaným L. T., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 4T/65/2013 zo dňa 10.4.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/65/2013 zo dňa 10.4.2018, vo výroku o treste.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine rozsudku Okresného súdu Námestovo,

sp.zn. 4T/65/2013 zo dňa 10.4.2018,

obžalovaného L. T., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom F. č. XXX,
okres M., živnostník, rozvedený, na slobode,

o d s u d z u j e

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 39 ods. ods. 3 písm. c) Tr. zák.,
na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd u k l a d á obžalovanému ochranný dohľad po
dobu 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd u k l a d á obžalovanému povinnosť dvakrát v kalendárnom
mesiaci osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom, sp.zn. 4T/65/2013 z 10.4.2018, obžalovaného L. T. uznal za
vinnéhozpokračovaciehoobzvlášťzávažnéhozločinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.
d), ods. 2 písm. c) (s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť na
tom skutkovom základe, že:

„od presne nezisteného času, najmenej od leta roku 2010 do 3.12.2011, si neoprávnene na neznámom
mieste obstarával a od L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. č. XXX aj kupoval metamfetamín,
ktorý je zaradený do II. skupiny psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látokuvedených v zákone č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov, ktorý neoprávnene prechovával a na rôznych dosiaľ nezistených miestach
a následne neoprávnene dopravoval a predával, spravidla v cene 10,- eur za 1 diel (1 ml)

metamfetamínu, užívateľom v obciach okresov Námestovo a Tvrdošín, a to minimálne C. A., nar.
XX.X.XXXX, U. S., nar. X.X.XXXX a Q. Y., nar. X.X.XXXX“.

Za to mu súd podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranný dohľad po dobu
30 mesiacov.

Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť dvakrát v kalendárnom mesiaci
osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka v mieste svojho bydliska.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného.
Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Leny Kozákovej. V podrobnom

odôvodnení odvolania, ktoré bolo zažurnalizované v spisovom materiáli na č.l. 782 až 786 odsúdený
označil napadnutý rozsudok okresného súdu za nezákonný. Úvodom opísal výrokové časti napadnutého
rozsudku. Zo žalovanej trestnej činnosti sa necítil byť vinný. Rozhodnutie prvostupňového súdu o
uznanej vine nemá oporu v zákone. V trestnom konaní nebolo žiadnym dôkazom jednoznačne
preukázané, že žalovaného trestného činu sa dopustil. Drogy si zaobstarával pre vlastnú potrebu.

Obžalovaný poukázal na výsledky vykonanej domovej prehliadky, ktoré ho zo žalovanej trestnej činnosti
neusvedčili. V ďalšej časti zvýraznil tú skutočnosť, že hlavní svedkovia stíhanej trestnej činnosti na
hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať. Prvostupňový súd nevzal do úvahy opakované námietky
o nevieryhodnosti výpovedí svedkov C. A. a Q. Y.. V ďalšej časti ozrejmil vzájomné vzťahy medzi
jednotlivými svedkami, ktorí vypovedali v trestnom stíhaní. Obžalovaný taktiež uviedol, že znalecké

dokazovanie nevylúčilo možnosť, že svedkovi U. S. predával liekovú náhradu drogy. V trestnom stíhaní
nebolo preukázané, že skutok spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas a na viacerých
osobách. V tejto súvislosti zvýraznil znenie ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák. Rozsudok okresného súdu
označil za nepreskúmateľný a neurčitý. Obžalovaný namietal aj procesné pochybenia prvostupňového
súdu na hlavných pojednávaniach.

Navrhol preto, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a sám rozhodol o
jeho oslobodení spod podanej obžaloby. Alternatívne navrhol, aby po zrušení napadnutého rozsudku
krajský súd rozhodol tak, že ho uzná vinným z trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
a zároveň mu uloží podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou a probačným
dohľadom. Uvedený návrh odôvodnil súčasným spôsobom vedenia života. Prestal konzumovať drogy,

nepožíva alkohol a je otcom troch maloletých detí. Obžalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že od
vznesenia obvinenia 17.5.2012 do podania odvolania uplynula doba viac ako 6 rokov. Poukázal preto aj
na príslušné rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré uvedené skutočnosti pri ukladaní
trestu zohľadnili.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa po splnení zákonných podmienok konalo v neprítomnosti
obžalovaného, obhajkyňa navrhla krajskému súdu rozhodnúť v zmysle dôvodov a záverov podaného
odvolania.

Prokurátorka krajskej prokuratúry napadnutý rozsudok okresného súdu označila vo všetkých jeho

častiach za zákonný a správny, a preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
ods. 1 Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote
ustanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací

súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov v rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 3 Tr. por.Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu stanovenom v § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že
odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného

súdu vo výrokoch o vine a uloženom treste.

Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.
Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými a

vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patria výpovede zainteresovaných svedkov, listiny dôležité pre trestné
konanie, ako i výsledky znaleckých dokazovaní. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou
napadnutého rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania,
uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového
súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným
výsledkom.

Pokiaľ sa týka dôvodov podaného odvolania je potrebné uviesť, že odvolací súd nezistil procesné
pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti krajský súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že odsudzujúci rozsudok
okresného súdu v predmetnom trestnom stíhaní bol štvrtým v poradí, a to po predchádzajúcich

uzneseniach krajského súdu, ktorými boli skôr vyhlásené rozsudky zrušené. Krajský súd preto v
tomto prípade považoval za nadbytočné opakovane podrobne rozvádzať skutkové okolnosti trestného
stíhania obžalovaného, ako aj výpovedné hodnoty a zákonnosť zabezpečených a vykonaných dôkazov.
Odvolací súd prijal záver, že po jednotlivých zrušujúcich uzneseniach druhostupňového súdu, okresný
súd súčasným preskúmaným rozsudkom odstránil zistené a označené pochybenia v trestnom konaní.

Krajský súd už v uznesení, sp.zn. 2To/61/2015 zo 7.10.2015 uviedol, že zákonné podmienky na čítanie
svedeckej výpovede boli splnené u svedkov C. A., U. S. a Q. Y..

Svedok U. S. v prípravnom konaní obžalovaného z trestnej činnosti usvedčil. Svedok uviedol, že od
obžalovaného kupoval pervitín začiatkom roku 2011 a poslednú dávku kupoval koncom októbra roku

2011. Svedok uviedol cenu kupovanej drogy, ako aj spôsob kontaktovania sa s obžalovaným.

Svedok C. A. svojou výpoveďou z prípravného konania obžalovaného taktiež usvedčil zo žalovanej
trestnej činnosti. Drogy od obžalovaného kupoval opakovane, pričom presne opísal spôsob akým sa s
obžalovaným kontaktoval, resp. ako dochádzalo k odovzdaniu a prebratiu omamných látok.

Svedok Q. Y. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, ale v prípravnom konaní
uviedol, že obžalovaný drogy nielen konzumoval, ale tieto aj predával. Svedok pervitín osobne kúpil od
obžalovaného a detailne uvedené konanie opísal.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 19.1.2017 priznal, že v minulosti drogy užíval. Osoby
jednotlivých svedkov poznal a s týmito sa aj stretával. Ďalej uviedol, že nepopiera tú skutočnosť, že im
niečo predal, ale bolo to len raz, a to ich oklamal s tým, že drogu im nikdy v živote nepredal. Nepamätal
si, čo konkrétne im predal, ale vedel, že to bola náhrada za drogu.

Vyhodnotením označených výpovedí, ako aj ďalších listinných dôkazov vo forme prepisov o odpočúvaní
a záznamoch telekomunikačnej prevádzky, znaleckých posudkov a domovej prehliadky, ako aj iných
dôkazov, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, mal krajský súd jednoznačne
preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku. Okresný súd tento skutok správne právne
kvalifikoval ako pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),
ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. Obžalovaný v zmysle príslušných
ustanovení Trestného zákona stíhanú trestnú činnosť páchal po dlhší čas a na viacerých osobách.
Pokiaľ sa týka takéhoto tvrdenia krajský súd v neuvedených podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu. S uvedenými dôvodmi ohľadne uznanej viny obžalovaného sa

krajský súd v celom rozsahu stotožnil a tieto si aj v rozhodovacom procese osvojil.

Odvolanie obžalovaného krajský súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodné, a to pri uloženej výmere trestu
odňatia slobody.Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktorému
zodpovedajú ustanovenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“),

neupravuje parciálne právo spočívajúce v možnosti zmiernenia trestu pre prípad, keď sa súd domnieva,
žebypoužitietrestnejsankciepodľahmotnéhoprávapríslušnéhoštátusajaviloakoneprimeraneprísne.
Týka sa procesných atribútov konania pred nezávislým a nestranným súdom, ako aj konania osobou
zákonného sudcu v primeranej lehote.

Problematikou neprimerane prísnych sankcií sa zaoberá čl. 3 Dohovoru (ktorému zodpovedá čl. 16 ods.
2 Ústavy), avšak v kontexte zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo
trestu.

Z hľadiska vnútroštátneho práva prichádza do úvahy zníženie v osobitnej časti Trestného zákona
ustanoveného minima trestnej sadzby podľa ustanovení § 39 a § 118 Tr. zák. Medzi „okolnosti prípadu“

podľa osobitného zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. však patrí aj neprerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ak nie sú prieťahy zavinené obvineným, v čom je styčný bod tejto zákonnej
úpravy s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 48 ods. 2 Ústavy, a zároveň premietnutie čl. 13 Dohovoru do
právneho poriadku Slovenskej republiky vo vzťahu k dotknutému porušeniu práv obvineného (právna
veta rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. septembra 2016, sp.zn. 2Tdo/76/2015

uverejnená pod č. 46 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017).

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 1 Tr. por. Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak,
aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba
rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 2 ods. 7 Tr. por. každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Primeranosť dĺžky konania sa posudzuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, pričom
súd berie do úvahy skutkovú, právnu a procesnú zložitosť, správanie štátnych orgánov a strán konania.

Všeobecne platí, že lehota konania v trestných veciach by sa mala spravidla posudzovať prísnejšie ako
lehota konania v civilných veciach so zreteľom na dôsledky, ktoré má takéto konanie na postavenie
obvineného, jeho povesť, profesionálnu činnosť atď. Čo sa týka správania strán konania, samozrejme
platí, že iba prieťah, ktorý je možné pripísať štátu, môže viesť k záveru, že sa primeraná lehota
nerešpektovala. Prieťahy v konaní pripísateľné stranám môže zapríčiniť skutočnosť, že obvinený

predkladal žiadosti o odročenie, o dodatočné vyšetrovanie alebo o dodatočný čas na predloženie
podaní, opakovane menil právnych zástupcov, nezúčastňoval sa na pojednávaniach, zmizol, že on alebo
jeho právny zástupca úplne alebo čiastočne využívali zdanlivú alebo skutočnú výhodnosť dostupných
opravných prostriedkov a stanovených lehôt alebo ak z jeho strany došlo k iným „ťažko pochopiteľným
krokom“ vyvolávajúci dojem malej spolupráce.

Krajský súd vykonal podrobnú analýzu vyšetrovacieho a súdneho spisu a nezistil také konanie
obžalovaného L. T., ktoré by významnou mierou ovplyvnilo dĺžku prebiehajúceho trestného konania.

Krajský súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že skutok obžalovaným bol spáchaný v roku 2010 až v roku

2011. Prvý odsudzujúci rozsudok okresného súdu bol vyhlásený 22.5.2014. Nasledujúce zrušujúce a
odsudzujúce rozhodnutia súdov mali za následok, že posledný odsudzujúci rozsudok bol vyhlásený
až dňa 10.4.2018. Nezanedbateľnou skutočnosťou pri posudzovaní celkovej dĺžky trestného konania
zo strany krajského súdu bol fakt, že k opakovaným zrušeniam odsudzujúcich rozsudkov dochádzalo
v dôsledku procesných pochybení okresného súdu z hlavných pojednávaní. Ani v jednom prípade

obžalovaný neniesol zodpovednosť za predĺženie, resp. prieťahy v trestnom konaní.

Za tejto situácie preto krajský súd pri ukladaní trestu obžalovanému okrem iného aplikoval ustanovenie
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., ktoré upravuje mimoriadne zníženie trestu, a to vzhľadom nauž naznačené okolnosti prípadu (dĺžka trestného konania). Obžalovanému preto krajský súd uložil
po mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody trest vo výmere 5 (päť) rokov. Takáto výmera trestu
sa druhostupňovému súdu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a zákonom ustanovenú trestnú

sadzbu pre stíhaný trestný čin javila ako primeraná. Vo svojom rozhodnutí zároveň napravil pochybenie
okresného súdu, ktorý trest za prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností uložil podľa § 38 ods. 2
Tr. zák. (správne 38 ods. 3 Tr. zák.). Z aktuálneho odpisu registra trestov mal krajský súd preukázané,
že obžalovaný bol do 10.4.2018, kedy bol vyhlásený napadnutý odsudzujúci rozsudok trikrát súdne
trestaný. Za tejto situácie okresný súd nesprávne vyhodnotil priznanú poľahčujúcu okolnosť upravenú v

ustanovení § 36 písm. j) Tr. zák. Podľa zistení krajského súdu obžalovaný v minulosti pred vyhlásením
odsudzujúceho rozsudku neviedol riadny život, o čom okrem odsúdení súdom svedčilo aj 11 (jedenásť)
priestupkových konaní. Vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora predmetné pochybenie okresného
súdu odvolací súd nemohol napraviť, nakoľko odvolanie podal len obžalovaný, a to bez odvolania
intervenujúceho prokurátora. O čiastočnej nedôvodnosti podaného odvolania obžalovaného svedčil aj
fakt, že tento bol opakovane súdom potrestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany,

sp.zn. 0T/13/2018 z 24.5.2018. Obžalovaný sa dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na dobu 18 mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 30 (tridsať)
mesiacov.

Krajský súd obžalovaného na výkon mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 4 Tr.
zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a to v zhode
s rozhodnutím okresného súdu. Odvolací súd mal za to, že na osobu obžalovaného možno pôsobiť
výkonom trestu aj v ústave s menším stupňom stráženia, ako to ustanovuje § 48 ods. 4 Tr. zák. Ochranný

dohľad s uloženou povinnosťou obžalovanému zodpovedá podľa krajského súdu ustanoveniam §§ 76
ods. 1, 78 ods. 1, 77 ods. 1 písm. b) Tr. zák.
Pre uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.