Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227957
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114227957.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L. V., S.. XX.X.XXXX, M. C. XX,
U., o zaplatenie 2.181,78 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.

k. 9C/268/2014-67 zo dňa 16.3.2015, takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žalobca
nemá právo na náhradu trov konania.

2) Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom došlým súdu dňa 20.10.2014, sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 2.181,78 eur s prísl. spočívajúcom v úroku z omeškania. Pohľadávku, ktorú
v konaní uplatňuje, nadobudol na základe postúpenia od postupcu V. V. dňa 27.06.2013. Má ísť o
pohľadávku zo Zmluvy o úvere uzavretej dňa 27.1.2009 medzi V. V. ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom.Vzhľadomnato,žežalovanáúverriadnenesplácala,žalobcaakoprávnynástupcapôvodného
veriteľa si uplatňuje nárok na vrátenie dlžnej sumy prostredníctvom súdu.

3) Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 27.1.2009 bola medzi V. V. ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníčke úver
vo výške 2.000,- eur, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 42,78 eur od 20.2.2009,
pričom konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.1.2015. Pohľadávka z predmetného úveru
bola na základe Zmluvy zo dňa 27.06.2013 o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE postúpená zo

V. V. na žalobcu. Žalobca súdu predložil list zo dňa 19.07.2013 adresovaný žalovanej s názvom „Výzva
k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“, na základe ktorého malo dôjsť k
predčasnému zosplatneniu dovtedy nesplatenej sumy úveru z dôvodu jeho nesplácania žalovanou. Z
dôvodu obdobnosti prejednávanej veci s inými vecami vedenými na tamojšom súde vyzval súd žalobcu
listom zo dňa 20.1.2015, aby preukázal, že pri postúpení pohľadávky bol dodržaný § 92 ods.8 Zákona o
bankách a preukázal doručenie týmto ustanovením vyžadovanej výzvy žalovanej. Žalobca súdu zaslal

list pôvodného veriteľa V. V. L..V.., adresovaný žalovanej s názvom „Výzva“, v ktorom sa uvádza, že V.
V. L..V.. ako veriteľ pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedenej zmluvy si dovoľuje oznámiť, že splácanie
predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30.11.2010 vo výške 133,44 eur s prísl. List je datovaný
dňom 22.12.2010. Súd však považoval za dôležité, že doručenie, resp. zaslanie tohto listu žalovanej
preukázané nebolo. Na pojednávaní prítomná žalovaná po ukázaní tohto listu uviedla, že takýto list od
pôvodného veriteľa neobdŕžala. V prejednávanej veci tak súd prvotne riešil, či žalobca je vo veci aktívne

vecne legitimovaný, či platne na základe postúpenia nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje v súdnom
konaní.4) Prvoinštančný súd citoval ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a uviedol, že
pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom. Poukázal zároveň na to, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí sp. zn.
1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 46/2009

uviedol, že: „Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník
by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca
dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal. Na takého
rozlišovanievpostavenídlžníkanemožnonájsťoporuvustanovení§526ods.2Občianskehozákonníka
(zákon č. 40/1964 Zb.). Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,

nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia
nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval
zmluvou o postúpení postupník“.

5) Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že v ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky
zákonníknerozlišujetakétodvepostaveniadlžníkazhľadiskajehomožnostínamietaťneplatnosťzmluvy
o postúpení pohľadávky. Konštatoval, že Najvyšší súd ďalej uviedol, že „v spore o neplatnosť zmluvy o
postúpenípohľadávky,resp.ojejsplnenie,kedypostúpenápohľadávkaniejeešteuhradená,jevšaksúd
povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť

právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo
zo zákona a od počiatku sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by
znamenalobchádzanieustanoveníoabsolútnejneplatnostiprávnychúkonov“.Prvoinštančnýsúdmalza
to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 Zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym úkonom, čo
znamená,žeplatnostialeboneplatnostitejtovýzvysanemožnodomáhaťvkonanípredsúdom.Ideotzv.

faktický úkon, ktorý je ale nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia
pohľadávkyzostranybanky.Vprípade,aktentofaktickýúkonvykonanýnebol,neplatnýmbudenásledný
právny úkon. Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe
od okamihu, keď jej dôjde. Analogicky uvedené ustanovenie treba využiť aj pri doručovaní faktického
úkonu banky, pre ktorý je stanovená písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie

následnej platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do
dispozičnej sféry dlžníka, ktorému bol zasielaný. Preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca
odvodzuje pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že sa
takáto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil
alebo nie) a preto súd musel vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť

postúpenia pohľadávky bankou. Na základe uvedeného konštatoval, že v prejednávanej veci žalobca
žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol, a nie je na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne
legitimovaný. Preto musel žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

6) Pokiaľ sa týka náhrady trov konania, prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca bol v konaní

neúspešný, preto právo na ich náhradu nemá (§ 142 ods.1 O.s.p.).

7) Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania v prvoinštančnom aj
odvolacom konaní. Odvolaním namieta nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie

skutkového stavu. Zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať
s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia je úprava
výnimiek z bankového tajomstva. Nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale
iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa
dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva, nie

obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by „výzvy“ podmieňovali platnosť
právneho úkonu postúpenia pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 24.4.2014, sp.zn. 19C/34/2012, v ktorom sa konštatuje, že: „Pokiaľ svoju pohľadávku
vyčíslila V. V., L..V.. v čase postúpenia na sumu 991,17 eur s príslušenstvom, čo osvedčila Výpisomz účtovných kníh peňažného ústavu V., L..V.. M. ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. 11.12.2006, nie
je možné tejto zmluve o postúpení pohľadávok nič vytknúť a nie je možné konštatovať, že sa jedná o
absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka a nasl.. Mylne sa súd prvého stupňa

domnieval, že predpokladom postúpenia pohľadávky V. V.S., L..V.., je zosplatnenie celého úveru.“

8) Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

9) Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho

súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalobcu ide teda
o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda z
hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej
úpravy účinnej v čase, kedy bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne

normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou
princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a
ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny
predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo

niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval
a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne
postavenie nadobudnuté v minulosti.

10) Odvolací súd tak podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých
sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. Odvolací súd v
zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a po preskúmaní napadnutých
výrokov zistil, že rozhodnutie v napadnutej časti je potrebné zrušiť.

11)Vprejednávanejvecinebolosporné,žeprávnypredchodcažalobcuV.V.,L..V..,uzavrelsožalovanou
dňa 27.1.2009 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
2.000 eur, a ani to, že tento úver mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 42,78 eur splatných
vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od
20.11.2010 do 20.1.2015 v počte 51 a v celkovej výške 2.181,78 eur. V článku II. bod 5 zmluvy, ktorá je

označenáakoZmluvaosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXX,uzavretápodľa§§497až507Obchodného
zákonníka, je zakotvené dojednanie zmluvných strán, t. j. aj právneho predchodcu žalobcu aj žalovanej,
že ich vzájomné právne vzťahy sa budú spravovať podľa § 262 Obchodného zákonníka a podľa jeho
príslušných ustanovení. Vyššie uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné a boli preukázané
predložením písomných vyhotovení úverovej zmluvy. Žalovaná úver nevrátila, pričom na základe

Zmluvyopostúpenípohľadávokzodňa27.6.2013bolapohľadávkavočižalovanejpostúpenánažalobcu
a následne dňa 19.7.2013 vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania po právnom posúdení uplatneného nároku v zmysle zákonných ustanovení
dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol a nie je
teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.

12) Keďže nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci bolo posúdiť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý
tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol postúpením, pristúpil rovnako ako súd prvej inštancie aj
odvolací súd ku skúmaniu tejto otázky.

13) Zmenu v osobe veriteľa z dôvodu postúpenia pohľadávky upravujú príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to § 524 ods. 1, 2 a § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca predložil
písomnú Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 s prílohami, ako aj oznámenie postupcu
- V. V., L..V.., o postúpení pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere adresovanej žalovanému. Tým
bolo v súlade so zákonnými ustanoveniami preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v

tomto konaní na uplatnenie pohľadávky. Nárok žalobcu bolo treba preto posúdiť ako nárok zo zmluvy o
úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, čo zodpovedalo vôle zmluvných strán. Zároveň však
nemožno opomenúť, že žalovaný do záväzkového vzťahu vstupoval ako spotrebiteľ a preto vzhľadom
na zákonné kritériá obsiahnuté v Zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnomk 27.1.2009, bolo treba na daný záväzkový vzťah aplikovať aj osobitné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie sa však vyššie uvedeným neriadil, keď aj napriek
žalobcom predloženým listinným dôkazom a bez ohľadu na výpoveď samotnej žalovanej, ktorá nárok

žalobcu nepoprela ani čo do dôvodu, ani čo do výšky, a dokonca vyjadrila ochotu tento svoj záväzok
splatiť, nemal mať pochybnosti o dôvodnosti tej časti žalobcom uplatneného nároku, okrem časti istiny
predstavujúcej splátky úveru splatné až v budúcnosti po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, a to
vrátane nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z ich výšky, ako aj okrem tej časti nároku, ktorá je
už premlčaná s tým, že výška úrokov z omeškania nesmie presahovať zákonný rámec vyjadrený v

ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

14) Odvolací súd k otázke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo V. V., L..V.., na žalobcu
podotýka, že vo Všeobecných obchodných podmienkach (bod 19.16), ktoré boli súčasťou zmluvy o
úvere, žalovaná výslovne súhlasila s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez

ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti
s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie voči klientovi, na tretiu osobu, alebo previesť
akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Takáto dohoda je súčasne s poukazom na ustanovenie § 89
ods. 1 Zákona o bankách, medzi bankou a žalovaným možná a v súlade so zákonom.

15) Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky pri
vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so
svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má
právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od
banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na

uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto
nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak
sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient
má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak
Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti

z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne
nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva
musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a
pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

16) Ďalej odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci II.ÚS/87/04, v ktorom
sa konštatuje, že záver, že určitý právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom, alebo preto, že
zákonobchádza,samusíopieraťorozumnývýkladdotknutéhozákonnéhoustanovenia,nestačívystačiť
len s gramatickým výkladom (tak, ako to urobil súd prvej inštancie). Významnú úlohu tu zohráva

predovšetkým výklad teologický. Je preto nutné sa vždy pýtať na účel zákonného príkazu, či zákazu.
Ústavný súd zdôraznil, že v súkromnoprávnej sfére nie každý rozpor so zákonom má automaticky za
následok neplatnosť právneho úkonu. Zmyslom ochrany legality v súkromnoprávnej sfére nie je len
ochrana záujmov štátu, ale predovšetkým ochrana v súkromnoprávnych vzťahov, teda predovšetkým
ochrana zmluvných vzťahov podľa zásady pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať). V

súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené. Preto každý zákonný zásah
do tejto sféry je treba vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody a preto je nutné vykladať ustanovenia o
neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie extenzívne. Opačný výklad by bol
v rozpore s článkom 4 ods. 4 Listiny, podľa ktorého pri používaní ustanovenia v medziach základných
práv a slobôd (v tomto prípade zmluvnej voľnosti), musí byť zohľadnená ich podstata a zmysel, a teda

takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, než pre ktoré boli stanovené. Podobne
rozhodnutie Ústavného súdu ČR II.ÚS 165/2011 sa zaoberá otázkou dobrej viery a právnej istoty a
ochrany nadobudnutých práv, pochopiteľne len tých, ktoré boli nadobudnuté v dobrej viere, kedy dobrá
viera vystupuje ako korektív všeobecne platný pre občianske právo.

17) V tejto súvislosti je potrebné poukázať práve na žalobcom tvrdenú dobrú vieru pri nadobudnutí
práv zo zmluvy o postúpení pohľadávky, keď v rozhodnutí Ústavného súdu SR I.ÚS 242/2007 sa
zdôrazňuje, že základným princípom výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť
zmluvypredtakýmvýkladom,ktorýneplatnosťzmluvyzakladá(ktorývýkladpoužilajsúdprvejinštancie),ak sú možnosti obidvoch výkladov. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán,
povaha súkromného práva a ním spojená spoločenská hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy
má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne komformné, a v rozpore s princípmi právneho

štátu vyplývajúcimi z článku 1 Ústavy, keď na takúto prax všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu
uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.

18) S poukazom na uvedené odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa platnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky, za dôvodnú. Rovnako súd zrušil aj výrok súdu prvej inštancie týkajúcu

sa náhrady trov konania ako závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej s tým, že úlohou súdu prvej
inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu, na ktorého bola platne postúpená ním uplatnená
pohľadávka po zohľadnení skutočností, že žalovaná do tohto záväzkového vzťahu vstupovala ako
spotrebiteľ, t. j. po zohľadnení zákonných kritérií obsiahnutých v príslušných právnych predpisoch
na ochranu spotrebiteľa, najmä v Zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku
dňu vzniku právneho vzťahu právneho predchodcu žalobcu a žalovanej, ako aj po aplikácií príslušných

ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa na daný vzťah.

19) Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

20) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).