Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 1, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/166/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205376
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5716205376.6

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobkyne: G. Z., H.. XX.XX.XXXX, R.
C. V.. N. Č.. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpená JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom
Holubyho 51, 036 01 Martin proti žalovanej: N. Q. X/ Z.. B. U., H.. XX.XX.XXXX, R. C. V.. R. XX/X, XXX
XX Z., právne zastúpená JUDr. Ing. Martina Kiseľová, advokátka so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01
Martin, IČO: 42 392 144, v rade 2/ OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava,

IČO: 31 318 916 a v rade 3/ E. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. K. Č.. XXXX/XX, XXX XX C. - F., v konaní o
určenie vlastníckeho práva a v konaní o určenie neplatnosti zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobkyne, ktorou žiadala, aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v
Katastrálnom území Martin a sú zapísané na Okresnom úrade v Martine na F. Č.. XXXX a to jednoizbový
byt č. 3 v dome súpisné číslo XXXX , N. Č. XX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, parcela registra
„C“ číslo XXXX/XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 700 m2 a spoluvlastníckeho podielu k

spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu v rozsahu 4879/62722 - tín, sa zamieta.
II. Žaloba žalobkyne, ktorou žiadala, aby súd určil, že záložná zmluva zo dňa 24.04.2008 uzatvorená
medzi žalovaným v rade 3/ a žalovanou v rade 2/ , ktorej vklad bol povolený dňa 26.06.2008 pod N.
XXXX/XX je neplatná sa zamieta.
III. Žalovaní majú voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 13.05.2016, žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že je vlastníčkou 1-
izbového bytu č. 3, ktorý sa nachádza na prízemí bytového domu súpisné číslo XXXX H. V. R. v Martine.
Zároveň žiadala, by súd určil, že záložná zmluva uzavretá medzi žalovanou v rade 1/ a žalovanou v rade
2/ je neplatná. Neskôr žalobca rozšíril návrh vo vzťahu k žalovanému v rade 3/ E. E. a požiadal o zmenu
žaloby. Uznesením č.k. 21C/166/2016 - 249 zo dňa 21.07.2017 súd pripustil, aby do konania vstúpil
ďalší účastník na strane žalovaných a to E. E.. Súd súhlasil aj s tým, že bude konať o zmenenej žalobe

v časti výroku II, ktorou žalobkyňa žiadala, aby určil, že záložná zmluva uzatvorená dňa 24.04.2008
medzi žalovanou v rade 2/ a žalovaným v rade 3/, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Martin dňa
28.06.2008 pod N. XXXX/XX je neplatná. Žalobca už nežiadal, aby súd určil, že záložná zmluva medzi
žalovanou v rade 1/ a žalovanou v rade 2/ je neplatná, pretože takúto zmluvu neuzatvorili. Žalobkyňa
návrhodôvodnilatým,žebolaobeťoutrestnéhočinu,vdôsledkučohoprišlaosvoj1-izbovýbytatentojej
byt bol prevedený na žalovanú v rade 1/. Páchateľ trestného činu bol právoplatne odsúdený rozsudkom

Okresného súdu v Martine sp. zn. 23T/82/2009 zo dňa 13.10.2015. Podľa žalobkyne údaje zapísané v
katastri nehnuteľností nekorešpondujú s právnym stavom, pretože žalovaná v rade 1/ sa nikdy nemohla
stať vlastníčkou 1-izbového bytu.

2. Žalovaná v rade 1/ Z.. B. U. sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 15.11.2016 a uviedla, že sporný
1-izbový byt nadobudla Kúpnou zmluvou zo dňa 05.05.2008, ktorú uzatvorila s predávajúcim E. E..

Byt kupovala v čase po rozvode manželstva a potrebovala si vyriešiť svoju bytovú otázku. Po rozvode
manželstva jej bol do starostlivosti zverený v tom čase 5-ročný maloletý syn. Byt si vyhľadala v ponukerealitnej kancelárie - REALITY MARTIN, s.r.o., s ktorou uzatvorila mandátnu zmluvu, na základe ktorej
vykonala ohliadku bytu. Za službu sprostredkovania nadobudnutia sporného bytu zaplatila realitnej
kancelárii províziu 50 000,-Sk. Z vlastnej iniciatívy údaje o byte zisťovala aj v evidencii nehnuteľností.

Na liste vlastníctva nebola evidovaná žiadna ťarcha a preto byt odkúpila za 850 000,-Sk. Uviedla, že
postupovala s potrebnou opatrnosťou a časť kúpnej ceny bola zaplatená z hypotekárneho úveru, ktorý
jej poskytla OTP Banka Slovensko, a.s. na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere. Kúpený byt bol v
zlom technickom stave a uskutočnila jeho rekonštrukciu, na ktorú vynaložila najmenej 4 036,41 € (na
materiál). Poukázala aj na to, že o problémoch s bytom sa dozvedela až v súdnom konaní vedenom

na Okresnom súde v Martine sp. zn. 6C/26/2008, v ktorom vystupovala ako vedľajšia účastníčka.
Uviedla, že Š. K. bolo v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde v Martine sp. zn. 23T/82/2009,
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 18 654,52 € (561 986,-Sk). Výška škody
bola v trestnom konaní vyčíslená ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou sporného 1-izbového bytu
vyčíslenou znaleckým posudkom vo výške 641 986,07,-Sk a sumou 80 000,-Sk, ktorú mala žalobkyňa
zaplatiť Š.R. K. ako kúpnu cenu. Poukázala aj na to, že z trestných rozsudkov sa dozvedela, že

žalovaný v rade 3/ E. E., od ktorého byt kúpila, vyplatil dňa 26.02.2008 spoločnosti Wűstenrot Stavebná
sporiteľňa, a.s. zostatok úveru, ktorý bola žalobkyňa povinná zaplatiť vo výške 402 411,-Sk (13 357,60
€). Podľa žalovanej žalobkyňa by mala fakticky za byt dostať celkove sumu 32 012 € (suma 13 357,60 €
bola zaplatená formou úhrady pohľadávky žalobkyne na zaplatenie dlhu z úveru vo vzťahu k spoločnosti
Wűstenrot Stavebná sporiteľňa, a.s. a zostávajúca časť pohľadávky 18 654,52 € bola priznaná v

trestnom konaní, zatiaľ uhradená nebola). Žalobkyňa dostala za byt aj kúpnu cenu 80 000,-Sk.

Žalovaná v rade 1/ sa odvolávala aj na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 405/16, podľa ktorého
osoby, ktorým svedčí dobrá viera, nenesú žiadny diel zodpovednosti za neplatnosť zmluvy uzatvorenej
medzi právnymi predchodcami. Osoba, ktorá urobila určitý právny úkon s dôverou v určitý jej druhou

stranou prezentovaný skutkový stav, navyše potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie, musí
byť v materiálnom právnom štáte chránená.

3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej v rade 1/ vyjadrila podaním zo dňa 06.12.2016, v ktorom
uviedla, že o byt bola pripravená v dôsledku trestnej činnosti, čo bolo preukázané aj v konaní vedenom

na Okresnom súde v Martine sp.zn. 23T/82/2009. Žalobkyňa sa v tejto súvislosti odvolávala aj na
rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže
dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a teda nemožno uvažovať o ochrane
vlastníckehopráva,hocidobromyseľnéhonadobúdateľa.Rovnakotakniejemožnézauvedenéhostavu
uprednostiť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa

ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.

K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaná v rade 1/ vyjadrila a to podaním zo dňa 02.01.2017. Bránila sa
tým, že ona nebola súčasťou žiadneho podvodného konania a vlastníctvo k spornému bytu nadobudla
riadne. Pokiaľ by vedela, že ohľadne bytu sú nejaké pochybnosti, nebrala by na zakúpenie bytu

hypotéku a nevystavovala by seba a maloletého syna neistote. O nehnuteľnosť s nejasnými vlastníckymi
vzťahmi by záujem nemala. Uviedla, že žalobkyňa mala možnosť efektívne sa brániť proti konaniu
Štefana Seleckého. Pri ochrane svojho vlastníckeho práva konala však s hrubou nedbanlivosťou a
ľahkomyseľne. Neotvorila si ani zásielku z katastra nehnuteľností, ktorá obsahovala oznámenie o
prerušení katastrálneho konania ohľadne prevodu sporného bytu. Neotvorila si ani ďalšiu zásielku z

katastra, ktorej obsahom bolo oznámenie o povolení vkladu vlastníckeho práva k spornému bytu a to
v prospech nového majiteľa spoločnosti GERONT DSS s.r.o. Skutočnosť, že žalobkyňa je ochotná jej
uhradiť náklady za rekonštrukcie bytu, nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením. Žalovaná poukázala
aj na ďalšie rozhodnutia súdov v obdobných veciach.

K vyjadreniu žalovanej v rade 2/ sa opätovne vyjadrila žalobkyňa a to podaním zo dňa 23.01.2017 a
opätovne zdôraznila, že v súvislosti s jej bytom bola obeťou trestného činu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej v rade 1/, vypočutím právnych
zástupcov sporových strán, listinami založenými v spise a zistil:

Dňa 26.09.2007 sa Štefan Selecký dohodol so žalobkyňou G. Z., že jej spoločnosť GERONT DSS s.r.o.
poskytne pôžičku vo výške 3 319,39 € (100 000,-Sk). Tvrdil, že podmienkou poskytnutia pôžičky je
ručenie nehnuteľnosťou, t.j. bytom žalobkyne. Bolo však zistené, že sporný byt, ktorý patril žalobkyni,bol zaťažený záložným právom, pretože žalobkyňa mala hypotekárny úver od spoločnosti Wűstenrot
Stavebná sporiteľňa, a.s., ktorého zostatok bol v čase, keď rokovala o poskytnutí pôžičky, približne 400
000,-Sk. Povinnosť vrátiť úver bola zabezpečená záložným právom na sporný byt v prospech Wűstenrot

Stavebná sporiteľňa, a.s. Existencia záložného práva výrazným spôsobom ovplyvňovala reálnu cenu
sporného bytu. Predmetom záložného práva bol byt č. 3, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Martin
a na Okresnom úrade v Martine je zapísaný na liste vlastníctva Č.. XXXX, na ulici R. Č.. XX, K. Č.
XXXX, postavený na pozemku parcela číslo 3528/41. Tento 1-izbový byt spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj na zastavanom pozemku, žalobkyňa

Kúpnou zmluvou zo dňa 26.09.2007 predala spoločnosti GERONT DSS s.r.o. Tieto skutočnosti neboli
sporné. Žalobkyňa byt predala za dohodnutú cenu 300 000,-Sk. Dostala však zaplatené len 80 000,-Sk.
Podľa znaleckého posudku č. 99/2009, ktorý vypracoval v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde
v Martine sp. zn. 23T/82/2009 P.. S. A., bola všeobecná hodnota sporného bytu 641 986,07,-Sk. Výška
škody v trestnom konaní bola ustálená tak, že od tejto sumy bola odpočítaná suma 80 000,-Sk, ktorá
bola žalobkyni vyplatená (641 986,07 - 80 000 = 561 986,07), t.j. 18 654,52 €. Podľa trestného konania

takáto škoda vznikla žalovanej a túto škodu jej spôsobil Š. K.. V trestnom konaní bol Š. K. zaviazaný túto
škodu, t.j. 18 654,52 € zaplatiť a to v trojročnej skúšobnej dobe. Škodu zatiaľ Š. K. žalobkyni nezaplatil.
Skúšobná lehota na splnenie povinnosti končí v júli 2019. V konaní bola očividne opomenutá skutočnosť,
že na predávanom byte viazlo záložné právo v prospech spoločnosti Wűstenrot Stavebná sporiteľňa,
a.s. približne vo výške 400 000,-Sk. Potvrdením tejto spoločnosti zo dňa 26.02.2008 bolo preukázané,

že tento dlh za žalobkyňu zaplatil žalovaný v rade 3/ E. E..

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva.

Podľa § 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo prechádza pri prevode, alebo pri prechode
pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky.

Podľa § 151a ods. 3 Občianskeho zákonníka pri prevode, alebo prechode zálohu pôsobí záložné

právo voči nadobúdateľovi zálohu. V danom prípade, pokiaľ G. Z. mala úver, ktorý v tom čase
predstavoval približne 400 000,-Sk, tým, že tento byt predala spoločnosti GERONT DSS, s.r.o. záložné
právo prešlo na túto spoločnosť a v prípade, ak by žalobkyňa dlh neplatila, mohol by byť uspokojený
predajom1-izbovéhobytu,ktoréhovlastníkomsastalaspoločnosťGERONTDSS,s.r.o.Tátoskutočnosť
rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje všeobecnú cenu bytu. V kúpnej zmluve, uzatvorenej medzi

žalobkyňou ako predávajúcou a spoločnosťou GERONT DSS, s.r.o. ako kupujúcim, žalobkyňa v rozpore
so skutočnosťou prehlásila, že na predmetných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, alebo záložné
práva. Neuvedenie tejto vážnej skutočnosti mohlo vážnym spôsobom poškodiť kupujúceho GERONT
DSS,s.r.o.Jevšakmálopravdepodobné,žekupujúcioexistenciizáložnéhoprávaviaznúcehonasporný
byt nevedel. Je však isté, že existencia záložného práva ovplyvnila dohodu o kúpnej cene vo výške 300

000,-Sk. Bolo preukázané, že v skutočnosti žalobkyňa dostala len 80 000,-Sk.

Následne spoločnosť GERONT DSS, s.r.o. sporný byt odpredala E. E. a to kúpnou zmluvou zo dňa
21.11.2007. Aj v tejto zmluve predávajúci GERONT DSS, s.r.o. prehlasoval, že na byte, ktorý je
predmetom zmluvy, neviaznu žiadne ťarchy, alebo záložné práva, čo bolo v rozpore so skutočnosťou.

Následne bolo preukázané, že kupujúci E. E. zaplatil dlh žalobkyne voči spoločnosti Wűstenrot Stavebná
sporiteľňa, a.s. Táto skutočnosť bola preukázaná potvrdením veriteľa, ako aj výpisom z účtu, ktorý sa
v trestnom spise nachádza na čísle listu 197. Z dôvodu existencie záložného práva, o ktorom účastníci
zmluvy s veľkou pravdepodobnosťou vedeli, bola dohodnutá aj kúpna cena a to vo výške 350 000,-Sk.

E. E. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.05.2008 sporný byt predal žalovanej v rade 1/ Z.. B. U. a to za sumu
850 000,-Sk. Časť kúpnej ceny vo výške 400 000,-Sk zaplatila kupujúca - žalovaná v rade 1/ podľa
zmluvy predávajúcemu pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a časť kúpnej ceny vo výške 450
000,-Sk zaplatila kupujúca predávajúcemu na jeho účet v banke prostredníctvom hypotekárneho úveru,
poskytnutého OTP Banka, a.s. žalovanej v rade 1/. Za vrátenie tohto úveru ručil predávajúci E. E. a

banka s ním uzatvorila záložnú zmluvu č. V. a to dňa 24.04.2008. Toto záložné právo je zapísané na liste
vlastníctva č. 6368 ohľadne sporného bytu v časti C - ťarchy. Spolu s vlastníctvom bytu prešlo záložné
právo na žalovanú v rade 1/.Bolo preukázané, že spoločnosť GERONT DSS, s.r.o. zaplatila za byt žalobkyni sumu 80 000,-Sk (z
toho 6 000,-Sk zaplatila jej dlh voči správcovi domu a sumu 74 000,-Sk prevzala žalobkyňa v hotovosti).
Okrem toho za žalobkyňu zaplatil žalovaný v rade 3/ E. E. dlh z úverovej zmluvy voči spoločnosti

Wűstenrot Stavebná sporiteľňa a.s. vo výške približne 400 000,-Sk. V súvislosti so zmluvou, ktorou
žalobkyňa predala byt spoločnosti GERONT DSS, s.r.o., má ešte pohľadávku voči Š. K.É., ktorá vyplýva
z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č.k. 1To/15/2016 - 932 zo dňa 12.04.2016 a to vo výške 18
654,52 €. Podľa znaleckého posudku, ktorý bol v spore vypracovaný, bola všeobecná hodnota sporného
bytu 641 986,07,-Sk. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nebola predajom bytu výrazným spôsobom

poškodená.

Na druhej strane žalovaná v rade 1/ o histórii bytu, ktorý kupovala, nemala žiadnu vedomosť. Dozvedela
sa o tom až v trestnom konaní potom, čo dlhšiu dobu byt už vlastnila. Pri kúpe bytu postupovala s
obvyklou opatrnosťou. Byt hľadala po rozvode manželstva pre seba a pre jej 5-ročného maloletého
syna. V tejto súvislosti požiadala o pomoc aj realitnú kanceláriu, ktorej za túto službu zaplatila 50 000,-

Sk. Žalobkyňa sa z vlastnej iniciatívy oboznámila s listom vlastníctva, na ktorom bol zapísaný sporný
byt a nezistila žiadne ťarchy, alebo iné nedostatky. Za sporný byt zaplatila dohodnutú kúpnu cenu 850
000,-Sk (28 214,83 €). Časť kúpnej ceny zaplatila z hypotekárneho úveru, ktorý jej poskytla OTP Banka
Slovensko, a.s. a to na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXX/XXHU. Vrátenie tohto
úveru bolo zabezpečené záložnou zmluvou, ktorú uzatvoril predávajúci E. E. s OTP Banka, a.s. Spolu s

vlastníckym právom prešla na žalovanú v rade 1/ Z.. B. U. aj povinnosť vyplývajúca zo záložnej zmluvy.
Táto ťarcha vyplývajúca zo záložného práva je aj v súčasnosti zapísaná v časti C listu vlastníctva Č..
XXXX a žalovaná v rade 1/ úver spláca. Žalovaná kúpený byt zrekonštruovala a len za materiál potrebný
na rekonštrukciu zaplatila 4 036,41 €.

5. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

6. V spore vedenom na Okresnom súde v Martine sp. zn. 6C/26/2008 žalobcu G. Z. proti odporcovi
GERONT DSS, s.r.o. za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného v rade 1/ OTP Banka
Slovensko, a.s., v rade 2/ E. E. a v rade 3/ Z.. B. U., súd rozsudkom č.k. 6C/26/2008 - 185 zo
dňa 12.05.2010 rozhodol, že právny úkon, t.j. Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 26.09.2007,

ktorá bola uzatvorená medzi G. Z. ako predávajúcou a spoločnosťou GERONT DSS ako kupujúcim
ohľadne sporného bytu je neplatná. Odvolacím súdom však bol tento rozsudok zrušený z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu. Bolo preukázané, že žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu so
spoločnosť GERONT DSS v snahe získať pôžičku. V tomto smere je jej konanie možné považovať
za nezodpovedné. Sama žalobkyňa v kúpnej zmluve uviedla nepravdivý údaj o tom, že predávaný 1-

izbový byt nie je zaťažený žiadnym záložným právom. Takýto nepravdivý údaj je zásadný pre úvahu
kupujúceho, či byt kúpi, alebo nie. Bolo preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver, ktorý bol
zabezpečený záložným právom k spornému bytu. Záložné právo bytu neskôr zaniklo, pretože dlh,
ktorý bola povinná zaplatiť žalobkyňa voči banke, zaplatil žalovaný v rade 3/ E. E. a to vo výške
402 000,-Sk. Žalobkyňa spornú kúpnu zmluvu so spoločnosťou GERONT DSS nezodpovedným a

ľahkovážnym spôsobom podpísala a v zmluve uviedla, že kúpna cena 300 000,-Sk bola zaplatená v deň
podpisu kúpnej zmluvy. V skutočnosti jej predávajúci zaplatil len sumu 80 000,-Sk. Nie je jasné, akým
spôsobom sa zmluvné strany, teda predávajúca a kupujúci vyporiadali so závažnou skutočnosťou, že
na predávanom byte viazne záložné právo, ktoré zabezpečuje pohľadávku banky voči predávajúcej G.
Z. (žalobkyne).

Konanie o zápise vlastníckeho práva k spornému bytu do katastra nehnuteľností bolo prerušené a táto
skutočnosť bola oznámená žalobkyni. Bolo preukázané, že žalobkyňa si zásielky, ktoré jej boli doručené
konajúcim katastrom, nepreberala a nečítala ich. Následne jej bolo doručené aj rozhodnutie Správy
katastra o tom, že vklad sporného bytu sa povoľuje. Túto zásielku si žalobkyňa takisto len prevzala,

ale si ju neprečítala. Pokiaľ by konala obvyklým spôsobom a doručenú zásielku z katastra si prečítala,
mohla ešte urobiť kroky na nápravu tohto stavu. O svoje vlastnícke právo žalobkyňa prišla aj v dôsledku
svojho nezodpovedného a nedbalého postupu a za toto jej konanie nemôže zodpovedať žalovaná v
rade 1/, ktorá byt neskôr nadobudla dobromyseľným spôsobom. Na druhej strane predaj bytu mohol byťpre žalobkyňu celkom výhodný, pretože E. E. za ňu zaplatil dlh z úverovej zmluvy vyše 400 000,-Sk a
od predávajúceho dostala sumu 80 000,-Sk. V súvislosti s predajom bytu jej vznikla aj pohľadávka voči
Štefanovi Seleckému vo výške 561 986,-Sk.

Z týchto dôvodov bolo potrebné zvážiť, nakoľko je potrebné ochrániť žalobkyňu ako pôvodnú vlastníčku
spornéhobytuanakoľkozohľadniťprincípochranydobrejvierynovéhonadobúdateľabytuatožalovanej
v rade 1/ Z.. B. U.. Vzhľadom na pomerne nezodpovedné správanie sa žalovanej pri dispozícii so svojím
bytom, ale aj s prihliadnutím na to, že predaj bytu bol pre žalobkyňu pomerne výhodný, súd uprednostnil

ochranunovejmajiteľkybytu-žalovanejvrade1/.Neboližiadnepochybnostiotom,žežalovanávrade1/
konala dobromyseľne a byt nadobudla v súlade s právom. Žalovaná v rade 1/ byt kúpila prostredníctvom
realitnej kancelárie, ktorá sa sprostredkovaním predaja a kúpy bytov profesionálne zaoberá a za túto
činnosť im aj zaplatila. Z vlastnej iniciatívy overovala stav a v evidencii nehnuteľností zistila, že na
predávanom byte neviaznu žiadne ťarchy.

Dobromyseľnosť znamená, že niekto s ohľadom na určitý právny vzťah pri zachovaní obvyklej miery
opatrnosti a ostražitosti je vnútorne presvedčený o správnosti a poctivosti svojho konania. Vzhľadom
na to, že kúpu bytu jej zabezpečovala odborná organizácia, žalovaná bola oprávnene presvedčená, že
odkúpenie bytu bude realizované v súlade s právom a kúpna zmluva bude platná. Žalovaná v rade 1/
nemala a ani nemohla mať žiadnu vedomosť o tom, že odkúpením sporného bytu bola nejaká iná osoba

poškodená. Vlastnícke právo k bytu nadobudla v dobrej viere a toto vlastnícke právo je potrebné chrániť.

7. Vykonaným dokazovaním nebolo presvedčivým spôsobom preukázané ani to, že kúpna zmluva
uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou GERONT DSS, s.r.o. a nadväzujúca zmluva uzatvorená
medzi GERONT DSS s.r.o. a kupujúcim E. E. sú neplatné. Sama žalobkyňa v kúpnej zmluve nesprávne

a klamlivo informovala kupujúceho, že na predávanom byte neviaznu žiadne záložné práva. Takéto
správanie sa predávajúcej, keď klamne informovala kupujúceho, nemôže byť použité v jej prospech pri
rozhodovaní o tom, že kúpna zmluva je neplatná. Na tom nič nemení, ani to, že návrh kúpnej zmluvy
spracoval kupujúci. Predaj bytu nebol pre žalobkyňu ekonomicky nevýhodný.
V súdenom prípade sa dostali do kolízie dve ústavné hodnoty a to princíp ochrany dobrej viery

ďalšieho nadobúdateľa vlastníckeho práva (princíp dobrej viery v evidenciu nehnuteľností vedenú
štátom a právnej istoty zabezpečovanej v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka, podľa ktorého nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko má
sám. Z tohto dôvodu súd zvažoval všeobecné súvislosti kolízie základných práv a najmä individuálne
okolnosti súdeného prípadu. Vzhľadom na nezodpovedné, ale aj neslušné správanie sa žalobkyne pri

disponovanísosvojímbytom,sprihliadnutímajnato,žepredajbytunebolprežalobkyňunevýhodný,súd
považoval za spravodlivejšie ochrániť dobrú vieru žalovanej v rade 1/, ktorá nadobudla vlastnícke právo
k spornému bytu, pričom postupovala obozretne a starostlivo, vychádzajúc z údajov štátom vedenej
evidencie nehnuteľností. V danej situácii musí logicky vyššie riziko znášať žalobkyňa, ktorá sa správala
nedbalo, ako žalovaná v rade 1/, ktorá konala v dobrej viere. Žalovaná v rade 1/ sa nijakým spôsobom

nemohla dozvedieť, za akých okolností žalobkyňa byt predala. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty v právnom štáte.
Z týchto dôvodov súd považoval ochranu dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností za potrebnejšiu,
ako ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (žalobkyne) a rozhodol tak, že žaloba žalobkyne,
ktorou žiadala, aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v Katastrálnom území

Martin a sú zapísané na Okresnom úrade v Martine na LV č. XXXX a to jednoizbový byt v dome súpisné
číslo 4971 , vchod číslo 25 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, parcela registra „C“ číslo XXXX/
XX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 700 m2 a spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a
spoločným zariadeniam domu v rozsahu 4879/62722 - tín, sa zamieta.
Žaloba žalobkyne, ktorou žiadala, aby súd určil, že záložná zmluva zo dňa 24.04.2008 uzatvorená medzi

žalovaným v rade 3/ a žalovanou v rade 2/ , ktorej vklad bol povolený dňa 26.06.2008 pod N. XXXX/
XX je neplatná sa zamieta.
Žalovaní majú voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
8. Súd zamietol aj žalobu žalobkyne, ktorou žiadala, aby súd určil, že záložná zmluva zo dňa 24.04.2008,
uzatvorená medzi žalovaným v rade 3/ E. E. a žalovanou v rade 2/ OTP Banka Slovensko, a.s., ktorej

vklad bol povolený dňa 26.06.2008 pod N. XXXX/XX je neplatná, pretože v konaní nebol preukázaný
žiadny dôvod neplatnosti tejto zmluvy. Spornou záložnou zmluvou žalovaný v rade 3/ E. E. ručil za úver,
ktorý OTP Banka Slovensko, a.s. poskytla žalovanej v rade 1/ Z.. B. U. za účelom zakúpenia sporného
bytu. Prevodom sporného bytu (zálohu na žalovanú v rade 1/) začalo záložné právo podľa § 151a ods. 1Občianskeho zákonníka pôsobiť voči nadobúdateľovi zálohu, teda voči žalovanej v rade 1/. Požiadavka
banky na zabezpečenie svojej pohľadávky na zaplatenie dlhu z úveru je legitímna a bola realizovaná v
súlade s právnymi predpismi. Žalovaná v rade 1/ úver, ktorý jej bol poskytnutý žalovanou v rade 2/, aj

naďalej spláca. Existujúce záložné právo na sporný byt plní nielen preventívnu funkciu, ale posilňuje aj
právne postavenie žalovaného v rade 2/ OTP Banka Slovensko, a.s. tým, že jeho pohľadávka z úverovej
zmluvy bude uspokojená aj v prípade, ak ju žalovaná v rade 1/ nebude môcť plniť z akéhokoľvek dôvodu.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalovaným, ktorí boli v spore úspešní, priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným
rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.