Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Er/163/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215202304
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gubala
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215202304.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: 1. J. Z., E.. XX.X.XXXX, I. Z. XXXX/XX, D.,
2. P. U., E.. X.X.XXXX, I. Z. XXXX/XX, D., o vymoženie 2945,01 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty
a trov exekúcie

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi 100% náhradu
trov exekúcie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 22.1.2015 sa oprávnený u súdneho exekútora Mgr. Ing.
Ivana Šteinera domáhal proti povinným vymoženia pohľadávky vo výške 2945,01 eur s príslušenstvom,
zmluvnej pokuty a trov exekúcie. Oprávnený predložil ako exekučný titul Rozhodcovský rozsudok
Slovenského arbitrážneho súdu so sídlom v Bratislave, sp.zn. 49/06/14 zo dňa 21.7.2014.

2. Okresný súd vydal dňa 3.3.2015 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Mgr. Ing.

Ivana Šteinera (EX 88/2015).

3.Dňa25.1.2017doručilsúdnyexekútorsúdu žiadosťozverejnenieoznámeniaoupovedomeníozačatí
exekúcie na webovej stránke súdu, nakoľko upovedomenie o začatí exekúcie sa nepodarilo doručiť
povinným na adresu zistenú podľa § 106 ods. 1 pís. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. (CSP).

4. Exekučný súd v súlade s § 161 ods. 1 CSP v prvom rade skúmal, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie tohto konania. Z listín pripojených k návrhu na začatie exekúcie vyplynulo, že oprávnený
a povinní uzatvorili dňa 12.4.2011 zmluvu o revolvingovom úvere. Oprávneným predložená zmluva o
revolvingovom úvere založila záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnými, ktorí pri jej uzatváraní nekonali v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a

povinní ako spotrebitelia (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a
povinnými založený na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy,
a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka.5. Uvedenú zmluvu o revolvingovom úvere oprávnený súdu predložil spolu s rozhodcovskou zmluvou,
ktorú oprávnený a povinní uzavreli v deň podpisu samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. 12.4.2011.
Podľa bodu 1 predloženej rozhodcovskej zmluvy povinný v 1. rade ako dlžník a povinný v 2. rade ako

spoludlžník vyhlásili a svojím podpisom potvrdili, že súhlasia s uzavretím predloženej rozhodcovskej
zmluvy.
V bode 2 zmluvy nasleduje vyhlásenie veriteľa, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a vyhlásenie dlžníka a spoludlžníka, že o tejto
skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.

V bode 3 zmluvy veriteľ vyhlásil, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch
jej uzatvorenia, ktoré spočívajú v možnosti riešenia sporov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom
úvere v rozhodcovskom konaní, pričom tiež uviedol, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní.
Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva však na žalobcovi.
Následne bod 4 predloženej rozhodcovskej zmluvy obsahuje vyhlásenie, podľa ktorého spoludlžník
podpísaním zmluvy o revolvingovom úvere pristupuje k peňažnému záväzku dlžníka spočívajúcom

v úhrade úveru vrátane všetkých dlžníkovi poskytnutých revolvingov, príslušenstva úveru, prípadne
uplatňovaných zmluvných pokút a ďalších peňažných nárokov, ktoré vyplynú alebo vzniknú zo zmluvy
o revolvingovom úvere ajej prípadných dodatkov.
Podľa bodu 5 rozhodcovskej zmluvy sa veriteľ a dlžník dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s

porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov
podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
-Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o.,
-Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o.. Výber

rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.
Posledný bod rozhodcovskej zmluvy obsahuje prehlásenie, že povinný v 1. rade ako dlžník je oprávnený
od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.

6. Podľa § 243d ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch
mesiacov od účinnosti tohto zákona.
Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v znení
účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), doručený rozhodcovský rozsudok,

ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v
exekučnom konaní.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Je nepochybné, že predložená rozhodcovská zmluva je formulárový dokument, ktorý oprávnený
používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov, jej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, pretože celý obsah
zmluvy je už predtlačený s tým, že v jej záhlaví sú oprávneným doplňované iba osobné údaje dlžníka
a spoludlžníka ako meno, priezvisko, bydlisko a dátum narodenia povinného. Rozhodcovská zmluvauzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, však
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie
o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne

znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si
vymieňujerozhodcovskékonanie,atopreukázateľne.Predtlačenépoučenieoprávnenéhovpredloženej
zmluve o rozhodcovskom konaní súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov
takéhoto konania. Podľa názoru súdu mal oprávnený konajúci s odbornou starostlivosťou predovšetkým
poučiť povinného o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a to nie len uvedením, že

„dôsledkom uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní“
s tým, že „spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní“. Takéto poučenie o dôsledkoch uzavretia
rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované, keď povinný nie je uzrozumený s tým, že
podriadením sa rozhodcovskému konaniu dochádza k zhoršeniu procesných práv a povinností v jeho
neprospechakospotrebiteľavporovnanísosúdnymkonaním.Rozhodneniejevzáujmedlžníkasúhlasiť
s rozhodcovským konaním, nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom

ochrany spotrebiteľa. Ak by bol spotrebiteľ o rozhodcovskom konaní kvalifikovane poučený, určite by s
rozhodcovskou zmluvou neprejavil súhlas. Je predsa nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal
vedomosť o stave veci, mal záujem na uzavretí rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej prípadný spor medzi
stranami prejedná právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť, ktorej moc nie je delegovaná
žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale je založená za účelom podnikania a dosahovania zisku, navyše

v danom prípade vzdialená od miesta bydliska povinných 130 - 160 km (rozhodcovský súd v Bratislave
alebo Banskej Bystrici).
Pozornosti súdu tiež neušlo, že oprávnený síce formálne v zmluve prehlásil, že podpísanie
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru a že povinný nie je povinný
prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, avšak tento text v rámci obsahu zmluvy oprávnený zámerne

umiestnil až po dlžníkovom vyhlásení, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a svojím
podpisom ju aj potvrdzuje. Takýmto spôsobom sa oprávnený snaží vytvoriť dojem, že spotrebiteľ má na
výber, či rozhodcovskú zmluvu podpíše alebo nie, avšak v skutočnosti ide o účelové formulácie, ktorými
oprávnený sleduje vlastné ekonomické záujmy.

8. Z uvedeného je zrejmé, že povinní si uzavretie rozhodcovskej zmluvy osobitne nevymienili, bola
im predložená spolu so zmluvou o revolvingovom úvere a túto aj podpísali. Hoci strany uzavreli
rozhodcovskú zmluvu na osobitnej listine, nešlo o individuálne vyjednané zmluvné dojednanie, pretože
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čl. 3 Smernice Rady
93/13EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách).Oprávnenýmusísplneniepodmienok

individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

9. Oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu, ktorý sám vybral a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Povinní týmto

stratili právo brániť sa voči nárokom oprávneného na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď
v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom vo väčšine prípadov iniciuje
práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej
podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená.

10. Vychádzajúc z uvedeného je potom potrebné účastníkmi uzavretú rozhodcovskú zmluvu považovať
za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98
až C-244/98, C-40/08, C-473/00,C-243/08, C-168/05). Z uvedených dôvodov predmetnú rozhodcovskú

zmluvu súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka.

11. Ak bola rozhodcovská zmluva od začiatku neplatná, neboli splnené ani zákonné podmienky na
jej dodatočné zrušenie v súlade s posledným bodom rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinný v 1. rade v

skutočnosti ani nemohol odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, keď takúto možnosť odstúpenia od zmluvy
by povinný v 1. rade mal iba v prípade, že zmluva bola platne uzavretá.12. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri

preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä
na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej
stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom
konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý

nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak
neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie a preto
súd exekúciu zastavil.

13. V súlade s ustanovením § 203 ods. 1 EP súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že na ich náhradu

zaviazal oprávneného, ktorý zastavenie konania zavinil, keď návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa
22.1.2015 žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je
spôsobilý. O výške náhrady trov exekučného konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade
s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.