Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/302/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205376
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716205376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: G. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom E., N. XXX/X, zastúpenej JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom Z., D. XX
proti žalovaným: 1/ Mgr. B. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., R. XX/X, zastúpenej JUDr. Ing. Martinou
Kiseľovou, advokátkou so sídlom Martin, Pavla Mudroňa 26, IČO: 42 392 144, 2/ OTP Banka Slovensko,
a.s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, 3/ E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. - F., K.
XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva a o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 21C/166/2016-317 zo dňa 01. 03. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol žalobu, ktorou sa domáhala žalobkyňa určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Z., zapísanej na Okresnom úrade v
Martine, LV č. XXXX, a to 1-izbový byt č. X v dome súpisné č. XXXX, vchod č. XX a spoluvlastnícky
podiel k pozemku a k spoločným častiam a zariadeniam domu. Súd tiež zamietol žalobu v časti, kde
žalobkyňa žiadala určiť za neplatnú záložnú zmluvu zo dňa 24. 04. 2008 uzatvorenú medzi žalovanými

2/ a 3/, vklad ktorej bol povolený dňa 26. 06. 2008 pod V 1992/08. O trovách konania rozhodol tak,
že žalovaní majú voči žalobkyni právo na náhradu v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s
poukazom na ust. § 151a, c, § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že v tomto
prípade boli posudzované dve práva účastníkov, a to pôvodného vlastníka nehnuteľnosti žalobkyne,
ktorá zmluvne previedla byt na spoločnosť GERONT DSS, pričom sprostredkovateľ tohto prevodu N.
K. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 13. 10. 2015 za podvod a právo žalovanej
1/, ktorá v čase rozhodovania súdu vlastnila sporný 1-izbový byt, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou zo

dňa 05. 05. 2008 od žalovaného 3/ E. E.. Súd tak zohľadňoval práva pôvodnej vlastníčky sporného
bytu a princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa bytu. Do úvahy pritom bral spôsob opustenia
vlastníckej sféry bytu pôvodného vlastníka, posudzoval tiež poskytnuté jednotlivé plnenia v prospech
tejto osoby, ako aj spôsob nadobudnutia bytu vlastníkom novým a spôsob jeho financovania. V tomto
prípade sa priklonil k ochrane dobrej viery žalovanej 1/, keď pri nadobúdaní vlastníctva postupovala
obozretne, starostlivo, vychádzajúc z údajov štátom vedenej evidencie nehnuteľností. V danej situácii
logicky vyššie riziko má znášať žalobkyňa, ktorá sa správala nedbalo a nezodpovedne. Následne potom

súd zamietol aj žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú uzatvárala žalovaná 1/ so žalovaným
3/, resp. jej predchodca, pričom záloh mu bol poskytnutý na úver, z ktorého čiastočne bola financovaná
kúpa predmetného bytu. Požiadavka banky na zabezpečenie svojej pohľadávky na zaplatenie dlhu zúveru bola legitímna a realizovaná v súlade s právnymi predpismi. O trovách konania rozhodol súd podľa
§ 255 v spojení s § 262 CSP s prihliadnutím na úspech strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie
žalobkyňa. Dôvodila ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a rozhodnúť
v zmysle podanej žaloby. Odvolateľka poukazovala na rozhodnutie Okresného súdu Martin, ktorým bol
odsúdený páchateľ trestného činu podvodu, ktorý kúpnu zmluvu vypracoval a žalobkyňu presviedčal
o tom, že ide len o zabezpečenie pôžičky s tým, že nič nepredáva. Ona je obeťou trestného činu,

avšak súd prvej inštancie prevrátil vzťah príčiny a následku, keď podľa súdu z dôvodu jej nedbanlivosti
a nezodpovednosti zapríčinila to, že prišla o byt. Vzhľadom na argumentáciu žalovanej 1/ uviedla
relevantné rozhodnutia súdov a poukázala, že nie je možné aplikovať ojedinelé právne názory z civilnej
roviny s tým, aby z trestného činu vzniklo právo. Podľa nej Najvyšší súd SR sa nikdy neodklonil od
principiálneho postoja v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila žalovaná 1/, ktorá uviedla, že
súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam o
nedôvodnostižalobkyňouuplatnenéhonárokunaurčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti.Žalobkyňa
nespochybňovala, že podpísala s obchodnou spoločnosťou GERONT DSS, s.r.o. kúpnu zmluvu,
nenamietala pravosť svojho podpisu na zmluve. Jej konanie súd správne vyhodnotil ako nedbalé,

keď nepreberala zásielky doručované správou katastra a neoboznámila sa s ich obsahom. Žalobkyňa
podpísala p. K. príjmový doklad na sumu 300 000,- Sk, hoci prevzala sumu nižšiu. Navyše v trestnom
konaní voči N. K., ktorý bol právoplatne odsúdený za podvod, žalobkyni bola priznaná náhrada škody
vo výške 18 654,52 eur, ktorá bola vypočítaná ako rozdiel všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej
znalcom a vyplateným plnením vo výške 80 000,- Sk. Súd prvej inštancie rovnako správne konštatoval,

že za žalobkyňu bol vyplatený celý zostatok úveru voči Wüstenrot stavebnej sporiteľni, a.s. vo výške 13
357,60 eur, a teda určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne k predmetnému bytu by odporovalo
princípu spravodlivosti a ochrany dobromyseľného nadobúdateľa. Žalovaná má za to, že žalobkyňa
v konaní nepreukázala a v podstate ani nespochybňovala dobromyseľnosť pri nadobudnutí spornej
nehnuteľnosti do jej vlastníctva. Žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom

rozsahu.

4. K vyjadreniu žalovanej 1/ sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že v odsudzujúcom rozsudku v
trestnom konaní bolo podrobne opísané konanie odsúdeného N. K., a preto konanie žalobkyne nie
je možné stotožniť so skutkovými okolnosťami judikatúry (českej), na ktorú sa aj rozhodnutie súdu

odvoláva. Opakovane poukázala na to, že judikatúra použitá v odôvodnení rozsudku je z rozhodnutí
občianskoprávnej povahy, ktorá však nie je primeraná na toto konanie, keď následok voči nej sa prejavil
po tom, ako bola podvedená, o čom bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Odsúdený N. K. doteraz
škodu neuhradil, avšak tento človek nemá žiadny majetok a je predpoklad, že prípadná exekúcia bude
neúspešná. Navyše žalobkyňa ponúkla žalovanej 1/ možnosť, že na ňu prevedie celú pohľadávku voči

N. K.. Ani po doručení argumentácie žalovanej 1/, obsiahnutej v jej vyjadrení odvolateľka nemá dôvod
na svojom odvolaní nič meniť.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

podľa ust. § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, napadnutého
rozsudku, ako aj zo spisového materiálu, vychádzajúc pritom zo skutkového stavu tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobkyňa bola vlastníčkou 1-izbového bytu č. X

nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu číslo súpisné XXXX na ulici R. v Z.. Žalobkyňa mala
záujem od spoločnosti GERONT DSS si zapožičať sumu 100 000,- Sk, avšak nakoľko na jej byte bola
záložná zmluva v prospech Wüstenrot, N. K., ktorý pôžičku sprostredkoval, jej oznámil, že nie je možné
založiť opäť jej byt, tak jej mal oznámiť, že spoločnosť odkúpi jej byt za sumu 300 000,- Sk a po vrátení
pôžičky byt jej bude vrátený späť. Ako vyplynulo z trestného rozsudku, ktorým bol N. K. odsúdený za

podvod, dňa 26. 09. 2007 sa tento dohodol so žalobkyňou na poskytnutí hotovostnej pôžičky v sume 100
000,- Sk, pričom mala ručiť nehnuteľnosťou, pričom jej predložil na podpis kúpnu zmluvu, na základe
ktorej sa spoločnosť GERONT DSS, s.r.o. stala vlastníkom jej bytu. Vyplatená jej bola suma 80 000,-
Sk, z ktorej bola odrátaná suma 6 000,- Sk na zaplatenie dlhu na poplatkoch spojených s užívanímbytu. Dňa 21. 11. 2007 spoločnosť GERONT DSS, s.r.o. previedla vlastnícke právo k uvedenému bytu
na kupujúceho E. E. za kúpnu cenu 350 000,- Sk, pričom tento po dohode s poškodenou (žalobkyňou)
vyplatil spoločnosti Wüstenrot sumu 420 000,- Sk, na základe čoho bolo vymazané záložné právo k bytu

a byt bol predaný 05. 05. 2008 súčasnej vlastníčke B. U. za kúpnu cenu 850 000,- Sk. V trestnom konaní
bol N. K. zaviazaný na náhradu škody, ku ktorej sa poškodená prihlásila vo výške 18 654,52 eur, pričom
táto škoda predstavovala rozdiel skutočnej hodnoty bytu vyčísleného znaleckým posudkom a sumou,
ktorá jej bola reálne poskytnutá. Súčasná vlastníčka bytu uviedla, že po rozvode manželstva s maloletým
synom hľadala prostredníctvom realitnej kancelárie bývanie. Za sprostredkovanie kúpy zaplatila realitnej

kancelárii 50 000,- Sk a zakúpila byt, ktorý na katastri nehnuteľností nebol viazaný nijakou ťarchou
(záložnou zmluvou). Byt kupovala od E. E. za sumu 850 000,- Sk. V spore vedenom na Okresnom súde
Martin pod sp. zn. 6C/26/2008 bola žaloba žalobkyne proti odporcovi GERONT DSS za účasti vedľajších
účastníkov na strane žalovaného 1/ OTP Banka, 2/ E. E. a 3/ Mgr. B. U. o neplatnosť kúpnej zmluvy
zamietnutá z dôvodu nedostatku právneho záujmu. Zo spisu ďalej vyplynulo, že žalobkyňa podpísala N.
K. prevzatie kúpnej ceny 300 000,- Sk (zaplatená v deň podpisu zmluvy). Tiež uviedla, že si nepreberala

zásielky z katastra nehnuteľností, ktorou jej bolo oboznamované prerušenie vkladovacieho konania,
resp. následne jej bolo oznámené zavkladovanie kúpnopredajnej zmluvy na nového vlastníka bytu.
Súd prvej inštancie tiež posudzoval, že reálne obdržala sumu 80 000,- Sk, zároveň bol zaplatený dlh
žalobkyne spoločnosti Wüstenrot vo výške 402 000,- Sk a tiež jej je priznaná pohľadávka voči N. K. vo
výške 561 986,- Sk (2 655,51 eur + 13 357,60 eur + 18 654,52 eur).

7.Odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancievdostatočnomrozsahuzistilskutočnostipotrebné
pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k
skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v
zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym

spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných
strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný
prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, prípadne poukázal na existujúcu judikatúru. Svoje závery
primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil.

8. Pokiaľ teda v odvolaní žalobkyňa poukazovala na to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, resp. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd
dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je vecne správne a správne bolo aj právne posúdenie veci
vzhľadom na súčasnú judikatúru, či už Najvyššieho súdu alebo Ústavného súdu SR (I. ÚS 489/2016,
I. ÚS 151/2016). Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že boli posudzované vzájomne kolidujúce ústavné

hodnoty, a to princíp ochrany dobrej viery nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu
a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť
na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti

tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný
sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu
po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Z tohto pohľadu potom vec posudzoval aj súd
prvej inštancie, keď na jednej strane pripustil, že pôvodná vlastníčka bytu bola podvedená, avšak

určitým spôsobom strata vlastníctva bytu bola vykompenzovaná finančnými prostriedkami a to jednak
poskytnutím plnenia vo výške 80 000,- Sk, zaplatenie jej dlhu spoločnosti Wüstenrot vo výške 402
000,- Sk a priznanie náhrady škody súdom vo výške 18 654,52 eur. Takéto „odškodnenie“ predstavuje
34 667,63 eur. Na druhej strane súčasná vlastníčka bytu v prípade, že by bolo vyhovené návrhu
žalobkyne, by o vlastníctvo bytu prišla a navyše by musela zaplatiť úver, z ktorého sčasti financovala

kúpu predmetného bytu.

9. Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že princíp spravodlivosti, tak ako naň poukázal súd prvej
inštancie, umožnil prijať rozhodnutie, keď súd žalobu zamietol, s čím sa odvolací súd stotožnil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalovaným, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobkyni v celom rozsahu.11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).