Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213200228
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8213200228.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1. K. J., R.. XX.XX.XXXX, Č. XXXX/
X, D.-C., X. K. D., R.. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, N., zast. JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka,
Slovenská 69, Prešov, X. K. I., R.. XX.XX.XXXX, R.K.. I.. K. XXX/XX, Q., X. E. P., R.. XX.XX.XXXX,
K. XX, X. N. I., R.. XX.XX.XXXX, K. XX, X. K. I., R.. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/X, N., zast. JUDr. Martina

Kožárová Jenčová, advokátka, Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému N. C., R.. XX.XX.XXXX, D. XX,
zast. JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, Sov. Hrdinov 200/33, Svidník, o neplatnosť závetu a určenie,
že žalovaný nie je dedičom poručiteľky s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov zo dňa 22.08.2018 č.k. 1C 6/2013-242 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalobcovia nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o nároku žalobcu v 3. rade zastavil. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodol tak, že
žalovanému priznáva voči žalobcom, ktorí sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov

konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že žalobcovia namietali
absolútnu neplatnosť právneho úkonu - závetu O. I. podľa § 38 ods. 2 OZ dôvodiac, že pre svoj
zdravotný stav nebola schopná pochopiť význam a posúdiť následky takéhoto právneho úkonu, akým

bol závet aj keď nebola pozbavená na právne úkony, pri spísaní závetu podľa zdravotnej dokumentácie
trpela duševnou poruchou, pre ktorú nebola schopná platne urobiť takýto právny úkon. Rovnako
namietali, že nevedela čítať a písať.

3. Uvedené tvrdenia žalobcov však podľa názoru súdu neboli v konaní relevantným spôsobom
preukázané.

4. Znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že v čase spísania závetu, O. I. netrpela
žiadnou duševnou poruchou. Síce v tomto čase trpela viacerými telesnými ochoreniami, rovnako išlo o
I., D. V., u ktorej sa dala predpokladať len veľmi T. A. U. /na hranici I./, avšak nikdy nebola v lekárskych
záveroch uvedená diagnóza K. W. /A. U. / a v tomto smere nebolo učinené ani žiadne vyšetrenie. V
lekárskych vyšetreniach sa uvádza že ide o I. a D. V., čo nie je psychiatrická diagnóza a nehovorí

nič o psychických funkciách a ich stave. Len vystihuje jednoduchosť a pomalosť psychických činností
u posudzovanej. Pri vyšetreniach bola vždy orientovaná v čase a priestore ( táto schopnosť nebolanarušená ) a počas vyšetrení nebola zaznamenaná žiadna porucha psychických funkcií, alebo N. I.. V
období podpisu závetu urobila viac potrebných právnych úkonov bez spochybnenia /uvedené vyššie/.
Po príslušnom vysvetlení bola schopná a spôsobilá posúdiť následky a chápať zmysel a dôsledok

právneho úkonu pre prípad smrti a bola spôsobilá k právnemu úkonu. V posudku sa udáva psychiatrický
záver : u posudzovanej išlo v dobe podpisu závetu zrejem o duševne ľahko I. osobnosť, trpiacu od
roku 1985 viacerými telesnými ochoreniami, hlavne opakovanými W., C.u. V období zaznamenávanom
v zdravotnej dokumentácii od r. 1971 do 7.2.2005 netrpela žiadnym duševným ochorením. Prejavy
duševnej zaostalosti nevyžadovali psychiatrickú starostlivosť a nebola pochybnosť o spôsobilosti konať

právne úkony. Znalec sa vyjadril aj k zdravotným záznamom menovanej ( štúdium zdravotníckej
dokumentácie str. 7 - 12 posudku, vrátane zvýraznených častí na čl. 17 - 28 spisu ). Ochorenia v dobe
po podpise závetu boli často závažné a ich dôsledkom boli aj závažné N. N. funkcií. Ide však o stav,
ktorý nesúvisí s obdobím aktu závetu / údaje obdobia po 17.2.2005 a z rokov 2007,2008, až 2011/.

5. Zároveň znalec náležitým a zrozumiteľným spôsobom ( viď jeho výsluch v bode 18.5 odôvodnenia

tohto rozsudku ) z medicínskeho hľadiska ( psychiatrického ) objasnil súdu a stranám sporu význam
pojmov I.. Ani jedna z označených druhov osobnosti však nepredstavuje duševnú poruchu, zaostalosť,
vôbec o duševný stav v tomto slova zmysle, ale len vyjadrenie jednoduchej osobnosti so spomaleným
tempom myslenia. Rovnako uvedené nemá súvis s rozumovými či kognitivnými schopnosťami osoby. K
diagnóze A. znalec uzavrel, že A. je tzv. zberný kôš pre neurológov. V. sa prejavuje neurologickými

príznakmi. Prejavuje sa ochrnutím, nie psychickými funkciami, poruchami. Ak by u menovanej bola
zistená K., musel by o tom byť záznam a bola by odoslaná k detskému psychológovi, ktorý by určil
stupeň duševnej zaostalosti, avšak k tomu podnet lekár nedal. V. trpí množstvo predčasne narodených
detí, avšak má to vplyv vo vzťahu k neurologickým funkciám nie psychickým. Môže sa stať, že tieto
deti ťažšie chápu, horšie sa učia, že majú v škole zlé známky, avšak to neznamená, že sú mentálne

retardované. V. resp. A. sa môže prejavovať H. I.. Rovnako dodal, že A. je dôsledok iného ochorenia.
Jedná sa o duševnú zaostalosť v dôsledku zhoršenia stavu ochorením, resp. úrazom. Stav poručiteľky
sa mohol zmeniť po cievnej príhode. V. je zníženie rozumových schopností, avšak je potrebné určiť
stupeň ( 4 stupne: A., pri ktorých nie je dôvod na obmedzenie či pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony a ďalšie X.. Musí sa však uviesť stupeň, čo sa nikde v záznamoch neudáva. V roku 2005 sa

spomínalo psychologické vyšetrenie menovanej, avšak nikto na tomto vyšetrení netrval. Znalec uzavrel,
že do roku 2005 nie je udávaná nijaká diagnóza, ktorá oprávňuje prijať záver, že menovaná nebola
spôsobilá na právny úkony. Znalec pripustil zmeny osobnosti poručiteľky dôsledkom iných ochorení,
avšak až po období po vykonaní právneho úkonu ( rok 2008 ).

6. S uvedenými závermi znalca sa súd v celom rozsahu stotožnil. Znalecký posudok korešponduje aj s
predloženými listinnými dôkazmi, pričom predloženú zdravotnú dokumentáciu poručiteľky súdny znalec
aj preskúmal.

7. Teda súd uzatvára, že poručiteľka O. I. netrpela duševnou poruchou, ktorá by podstatným, resp.

úplným spôsobom znižovala jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, pre ktoré by nebola spôsobilá
posúdiť následky a chápať zmysel a dôsledok namietaného právneho úkonu.

8. Na základe uvedeného súd považuje spísaný závet poručiteľky O. I. formou notárskej zápisnice za
platný a spísaný v súlade s vyššie cit. ust. Občianskeho zákonníka a Notárskeho poriadku a preto súd

žalobu ( vo vzťahu k petitu č. X - o neplatnosť závetu zamietol ). Nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá
by odôvodňovala vyslovenie jeho absolútnej neplatnosti ( viď citovaná právna úprava ). Právny úkon
bol poručiteľkou vykonaný formou Notárskej zápisnice, teda pred úradnou osobou notára, za splnenia
podmienok ust. Notárskym poriadku ( aj čo do náležitosti formálnych ) a Občianskym zákonníkom.
Nebohá nekonala v duševnej poruche, ktorá by ju robila na tento úkon neschopnou, nebolo zistené, aby

nemohla čítať, či písať. Uvedené nevyplynulo z vykonaného dokazovania ( viď obsah závetu, či listina
s podpisom poručiteľky a pod. ). V tomto tvrdení žalobcovia neuniesli dôkazne bremeno preukázania
tvrdeníoznačenímdôkazu,príp.jehopredložením,príp.navrhnutímdoplneniadokazovania (vyhlásenie
na pojednávaní dňa 22.8.2018, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania ). Naviac, ak by bolo
pravdivé tvrdenie žalobcov, že poručiteľka bola duševne chorá, že nevedela písať, čítať, súd si nevie

predstaviť, aby pri dožitom veku nad 80 rokov, menovaná celý život prežila bez problémov, príp.
bez obmedzenia, či pozbavenia spôsobilosti na právne úkony a aby si vedela zabezpečiť základne
životné potreby, bez toho, aby tým ohrozila svoj život, či zdravie. To znamená, že menovaná si musela
vedieť zabezpečiť okrem základných životných potrieb, aj nakladanie s financiami - dôchodkom, čizabezpečiť si poskytovanie zdravotnej starostlivosti ( bez spochybnenia tejto spôsobilosti lekármi, ako
to udával aj súdny znalec ) a obstarať iné potrebné záležitosti. Vždy sa s ňou jednalo ako s osobou
spôsobilou na právne úkony v plnom rozsahu. Rovnako tvrdená invalidita nie je dôvodom na vyslovenie

duševnej choroby, ktorá má za následok zníženie schopnosti chápať zmysel a dôsledky právneho
úkonu. Skutočnosť, že sa niekto je jednoduchou osobnosťou a je spomalenejší v myslení, neznamená,
že nevie posúdiť následky svojho konania a že je nespôsobilý na právne úkony. Nebohá poručiteľka
vedela posúdiť dôsledky svojho konania, úkon vykonala slobodne a z vlastnej vôle ( čo je obsahom aj
prehlásenia v Notárskej zápisnici obsahujúcej závet ).

9. Vzhľadom k uvedenému súdu neostávalo nič iné, len žalobu zamietnuť aj vo vzťahu k petitu č. 2,
t.j. o určenie, že žalovaný nie je dedičom poručiteľky O. I., keďže súd považuje závet za platný. S
námietkami žalobcov sa súd vysporiadal v rámci odôvodnenia tohto rozsudku, pričom obsah väčšiny
ich námietok bol znalcom náležite objasnený a nebolo možné na nich prihliadať. Čo sa týka dôkazu -
videonahrávky, súd tento dôkaz nevykonával z dôvodu, že bolo tvrdené, že tento záznam bol zhotovený,

až následne po vykonaní právneho úkonu a teda ako taký ( podľa názoru súdu ) nebol pre konanie
relevantným dôkazom preukazujúcim tvrdené skutočnosti.

10. Vo vzťahu k nároku žalobcu v 3. rade súd konanie v tejto časti zastavil, vzhľadom na späťvzatie
návrhu žalobcom v 3. rade po splnení podmienok ust. § 145 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 146 ods.

1 CSP. K tomuto súd dodáva, že v dôsledku tohto úkonu žalobcu v 3. rade má súd pochybnosti aj
o úplnom okruhu strán sporu s poukazom na ust. § 77 CSP ( čo by bolo samo o sebe dôvodom na
zamietnutie žaloby ).

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak,

že priznal ich náhradu úspešnému žalovanému a to voči žalobcom. O výške trov konania súd rozhodne
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

12. Žalobcovia podali odvolanie proti výroku č. III., ktorým súd zaviazal žalobcov na náhradu trov konania
v celom rozsahu. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že nárok na náhradu

trov konania žalovanému nepriznáva.

13. Ďalej uviedli, že s rozhodnutím súdu vo výroku o trovách konania sa nestotožňujú, keďže súd
nezobral do úvahy špecifické okolnosti danej veci a neposúdil vec podľa § 257 CSP.

14.Vdanomprípadesažalobcoviadomáhaliurčenianeplatnostizávetupoporučiteľke,O.I..Napodanie
žaloby boli odkázaní uznesením Okresného súdu Bardejov, v konaní vedenom pod sp. zn. 3D 35/2012,
Dnot 93/2012. Zároveň, podanie tejto žaloby sa javilo ako dôvodné, keďže vo viacerých lekárskych
správach bola poručiteľka označovaná za I. (teda osobnosť jednoduchú, s ktorou bolo ťažko nadviazať
kontakt). Bolo teda dôvodné predpokladať, že takáto osobnosť nie je schopná posúdiť následky svojho

konania. Toto však bola otázka odborná, ktorú mohol vyriešiť len znalec. Aj podľa znaleckého posudku,
ktorý bol v konaní vyhotovený znalcom MUDr. Z., u poručiteľky v dobe podpisu závetu išlo o duševne
ľahko I., C.. Znalcom však bolo ustálené, že prejavy duševnej zaostalosti nevyžadovali psychiatrickú
starostlivosť a nebola u nej pochybnosť o spôsobilosti konať právne úkony.

15. Procesný úspech, či neúspech žalobcov tak závisel od znaleckého, odborného posúdenia. Znalec
pritom konštatuje jednoduchosť osobnosti poručiteľky, avšak nezistil takú duševnú zaostalosť, ktorá
by odôvodňovala spochybnenie jej schopnosti robiť právne úkony. Odvolatelia majú za to, že práve
závislosť procesného úspechu na odbornom posúdení znalca je v danom prípade potrebné považovať
za dôvod hodný osobitného zreteľa, keďže závery lekárskych vyšetrení pôvodne poukazovali na

jednoduchosť osobnosti poručiteľky, prípadne na možnosť A., ktorá by mohla byť dôvodom jej
neschopnosti chápať zmysel a následky takého právneho úkonu, akým je závet. Z tohto dôvodu je
podľa názoru odvolateľov daný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje nárok žalovanému
na náhradu trov konania nepriznať.

16. Dôvodom podania odvolania je skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).17. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver.

19. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa.

20. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať vždy výnimočný charakter (pozri k tomu napr. R 34/1982).

21. Zákon pri rozhodnutí o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie

dvoch podmienok:

- dôvody hodné osobitného zreteľa a
-výnimočné okolnosti. (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 941s).

22. Ak v konaní o určenie neplatnosti závetu a určenie, že žalovaný nie je dedičom poručiteľky, procesný
úspech závisí na odbornom posúdení znalca (či v čase spísania závetu poručiteľka trpela, či netrpela
duševnou poruchou), túto skutočnosť nemožno posudzovať ako výnimočnú okolnosť, či dôvod hodný
osobitného zreteľa.

23. Z uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 14.03.2017 je zrejmé, že súd nariadil znalecké dokazovanie
podľa § 207 ods. 1 CSP.

24. Na posúdenie skutočností tvrdených žalobcami boli nepochybne potrebné vedecké poznatky a ak sa

podanie žaloby žalobcom (pri ich subjektívnom vyhodnotení) „javilo ako dôvodné", ani túto skutočnosť
nemožno, podľa názoru odvolacieho súdu špecifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Nemožno sa teda stotožniť s názorom odvolateľov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
vo výroku o trovách konania potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).