Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/190/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515221079
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7515221079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu AutoFinance, a.s., so sídlom v Poprade,
Okružná 18, IČO: 36 810 894, zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v
Poprade, Námestie sv. Egídia č. 93, proti žalovanej X. A., K.. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Y., B. XXX/X,
o zaplatenie 2737,84 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-
okolie č.k. 15C/1233/2015-90 zo dňa 20.2.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 2.737,84 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 21.3.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 2.2.2012 Zmluvu o spotrebnom
úvere č. 1120080, na základe ktorej jej poskytol účelový spotrebný úver vo výške 3920 € na
financovanie predmetu, ktorým bolo automobil ŠKODA Superb. Z dôvodu omeškania žalovanej s

úhradou splátok, žalobca oznámil predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu 21.10.2013. Vykonal
finančné vyúčtovanie s tým, že voči žalovanej evidoval pohľadávku 3130,21 €, no napriek konečnému
vyúčtovaniu si neuplatňuje poplatok 240 €, zmluvné pokuty 92,15 € a 58,22 €. Uplatňuje si len sumu
2739,84 € s úrokom z omeškania od 21.03.2014 do zaplatenia.

3.Žalovanáuviedla,ženazákladezmluvyoúvere,ktoroubolofinancovanépredmetnémotorovévozidlo
jej bol poskytnutý úver 3.920 €, hodnota vozidla predstavovala 5.600 € a z toho ona zaplatila 1.680 € z

vlastných zdrojov. Úver, ktorý jej bol poskytnutý mala splácať v splátkach po 227,38 €, avšak ocitla sa v
hmotnej núdzi, prišla o prácu, preto nebola schopná ďalej úver splácať.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vec právne posúdil podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, podľa § 52 ods. 1 až ods. 4, 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2, § 3 ods. 1, § 39, § 41, §
457 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

5. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol žalovanej
úver 3.920 € na kúpu motorového vozidla. Z tohto úveru žalobkyňa uhradila 3.174,22 €, pričom, ako
vyplýva z vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.6.2017, žalovaná uhradila aj zmluvné pokuty, teda uhradila
celkovo 3.272,86 €. Navyše žalobca predmet financovania a to motorové vozidlo predal tretej osobeza kúpnu cenu 2.000 €. Pokiaľ ide o úrok z úverovej istiny v danom prípade súd zistil, že priemerná
úroková sadzba úverov v období február 2012 bola 11,95 % ročne a RPMN pre spotrebiteľské úvery
so zabezpečením alebo lízing vo výške od 1.500 do 6.500 € na obdobie od 1 do 5 rokov bola 27,09

%. V danom prípade v zmluve o pôžičke je uvedená ročná úroková sadzba 50,46 % a RPMN 54,30
%, čo predstavuje niekoľkokrát vyššiu, než je obvyklá úroková miera. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie konštatoval, že žalobcom požadované vysoké úroky sú podľa jeho názoru v rozpore s dobrými
mravmi, preto je zmluva v tejto časti neplatná a žalobca má nárok len na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Keďže žalovaná uhradila sumu 3.272,86 € a predmet financovania bol ešte predaný za

2.000 €, žalobca dostal tak sumu 5.272,8/6 €, čo je viac ako samotný poskytnutý úver, a preto bola
žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom k tomu, že žalovaná mala v
konaní plný úspech, ale trovy žiadne jej preukázateľne nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

7. V zákonnej lehote podal žalobca odvolanie proti rozsudku z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP. K námietke o výške úrokovej sadzby 50,45 %, ktorá mala údajne prevyšovať obvykle
požadovanú úrokovú mieru na finančnom trhu odvolateľ upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že jediným
zákonným ustanovením platným v čase podpisu zmluvy o spotrebnom úvere limitujúcim výšku odplaty
zaposkytnutýspotrebiteľskýúverboloust.§53ods.6Občianskehozákonníkastým,žepriposudzovaní

obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jehozáväzku,objemposkytnutýchpeňažnýchprostriedkovalehotusplatnosti.Zozákonnýchustanovení
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zrejmé, že odplatou, t .j. ročnou úrokovou sadzbou za
spotrebiteľský úver sa považujú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V

súdenom prípade RPMN neprevyšovala úrokovú sadzbu, pretože žalobca nepožadoval nad rámec
úrokovej sadzby žiadne ďalšie poplatky. Tiež treba brať na zreteľ, že úver poskytoval žalobca ako
nebankový subjekt, nie ako banka, kde priemerné výšky odplát v rozhodnom období medzi nebankovými
subjektmi boli nepomerne vyššie ako sú údaje zverejnené na stránke NBS, nakoľko na stránke NBS
sú zverejnené priemerné odplaty bánk. Žalobca je toho právneho názoru, že by bolo v rozpore s

podstatou inštitútu dobrých mravov vyhodnotiť zmluvné dojednanie v predmetnej zmluve o pôžičke o
výške odplaty vo výške 50,45 %, ktorá neprevyšuje v súčasnosti stanovenú maximálnu výšku odplaty,
za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko by negoval zámer zákonodarcu a celkový význam
inštitútu dobrých mravov ako celospoločensky uznávaných pravidiel etiky a morálky (t.j. dvojnásobok,
resp. dvaapolnásobok RPMN, ktorú konštatoval aj súd - 27,09 %). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu, ale aj všeobecných súdov, ktoré nepovažovali dohodu o úrokoch a poplatkoch, ktorá predstavuje
60 % úrok ročne za takú, ktorá by odporovala dobrým mravom. Žalobca teda má za to, že nie je v súlade
so zákonným znením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka na účely skúmania primeranosti odplaty za
poskytnutie spotrebiteľského úveru, porovnávať výšku úrokových sadzieb bánk, pretože je potrebné
podrobiť skúmaniu primeranosti jednak výšku RPMN, ďalej obdobnosť finančného produktu, finančnú

situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ale aj na známu judikatúru
nemožno úrok rovnajúci sa RPMN vo výške 50,46 % považovať za odplatu, ktorá by mala byť v rozpore
s dobrými mravmi tak, ako sa domnieva žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

8. Zo strany žalovanej nebolo vyjadrenie k odvolaniu podané.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a

oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol
verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7. februára 2019, pričom verejné vyhlásenie bolo
v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

10. Odvolateľ použil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný
tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolací dôvod nie je naplnený. Nebolo
zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie
alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného

stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

12. Odvolacie námietky odvolateľa boli v prevažnej väčšine už predmetom dokazovania pred súdom
prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú

správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.

14. Odvolací súd uvádza, že od 1.6.2010 bola urobená zmena v Občianskom zákonníku v § 53 ods.
6, z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov

nesmie odplata podstatne prevyšovať obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a
lehotu splatnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v rámci novelizácie uvedeného zákonného
ustanovenia bolo navrhované úplné iné znenie tohto zákonného ustanovenia a to tak ako bolo v

konečnom dôsledku prijaté. V súvislosti aj s novelizáciou zákona o spotrebiteľských úveroch bol
zákonom č. 129/2010 zrušený administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch spolu so
zrušením zákona č. 258/2001 Z.z.. Napokon prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy - ukazovateľa z ktorého sa vychádza
pri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto údajovú bázu pokiaľ ide o výšku

odplaty, lehoty splatnosti, spôsob zabezpečenia, objemy poskytnutých úverov na finančnom trhu
poskytnutú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na základe hlásených subjektov
poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa
mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor finančného trhu ako taký, teda
na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek

pravidiel odplaty a jej stropu. To však neznamená, že by súd aj v takomto prípade nemal možnosť
posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení aj s § 3 Občianskeho zákonníka. Bolo preto možné aj v danej veci na základe
ustálenejjudikatúrypristúpiťkposudzovaniuodplatyzaloženejnareferenčnejbázeodplatypožadovanej
bankami u spotrebných úveroch v obdobných prípadoch (napr. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava

14Co/262/2014 z 15.3.2016).

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku
o trovách konania ako vecne správne.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, preto mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nevznikol a úspešnej žalovanej trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).