Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/159/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509205590
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7509205590.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu
JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinným: 1/ E. H., narodený
XX.XX.XXXX, C. M. XXX, XXX XX M. a 2/ E. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M., o
vymoženie 6.428,99 € s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ľuboš Sidorják, Exekútorský úrad

v Košiciach, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 411/2009, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie, č.k.: 12Er/1356/2009-18 zo dňa 25.4.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Súd prvej inštancie konštatoval v odôvodnení uznesenia, že mu
bola predložená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok JUDr. Michala Krnáča, ad hoc rozhodcu č. k.
RK-152/07 - MK zo dňa 19.03.2007. Z predložených dôkazov zistil, že medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným bola uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 52 až 54 občianskeho zákonníka,
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len exekučný
poriadok/ uviedol, že o zmluvných dojednaní vyplýva zabezpečenie úveru poskytnutého povinnému
blankozmenkou vystavenou dlžníkom na rad veriteľa s tým, že v prípade omeškania s plnením

akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy o úvere je veriteľ oprávnený vyplniť na blankozmenku sumu zmenky
a údaj splatnosti zmenky. Veriteľ je oprávnený vyplniť ako sumu zmenky - ľubovoľnú sumu zahrňujúcu
alebo neprekračujúcu všetky jeho pohľadávky zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami,
ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky a ako údaj splatnosti - ľubovoľný dátum po dni splatnosti
akejkoľvek jeho pohľadávky, alebo tej časti, alebo príslušenstva, alebo zmluvných pokút na základe
zmluvy (čl. 6.3 ZD). V čl. 13 zmluvných dojednaní veriteľ upravil viaceré sankcie, ktoré by povinný mal

uhradiť v prípade porušenia zmluvy. Medzi tieto sankcie patrí povinnosť dlžníka v prípade omeškania s
plnením akéhokoľvek záväzku podľa zmluvy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky
splátky za každý deň omeškania, ďalej v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti o
viac než 15 dní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky dlžnej splátky (nad rámec predchádzajúcej
zmluvnej pokuty), v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac než 30 dní zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky (nad rámec predchádzajúcej zmluvnej pokuty).

Pre prípad, že dlžník je v omeškaní s úhradou splátky úveru alebo iného peňažného záväzku alebo
poruší niektoré z ustanovení zmluvy, alebo ktorékoľvek z jeho prehlásení uvedených v zmluve alebov dokumentoch, na základe ktorých bola zmluva uzavretá, v čase podpísania zmluvy nezodpovedalo
skutočnosti, alebo ak došlo k zmene, ktoré sú obsahom zmluvy, resp. dokumentov, na základe ktorých
bola uzavretá a dlžník o tom neinformoval veriteľa a porušenia ďalších povinností vyplývajúcich z čl.

12 ods. 12.1 zmluvy, je dlžník nad rámec pokút vyplývajúcich z čl. 13 ods. 13.1, 13.2, 13.3 zaplatiť
zmluvnúpokutuvovýške50%znominálnejvýškyúveru.Zmluvnédojednaniaobsahujúajrozhodcovskú
doložku (čl. 17 ZD), podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením,
ukončením, či neplatnosťou zmluvy (ďalej len spory) budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom

konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 17
ods.17.2ZD,pričomvýberzdvochalternatívriešeniasporovspočívanažalobcovi.Podľarozhodcovskej
doložkyakékoľveksporybudúriešenéaskonečnouplatnosťourozhodnutévpísomnomrozhodcovskom
konaní pred jedným rozhodcom zo štyroch vymenovaných v ZD, resp. ak ani jeden z nich nebude
môcť funkciu rozhodcu vykonávať, pred rozhodcom určeným veriteľom. Posúdením doplnenia návrhu a
predložených listín má súd za nepochybné, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou (§ 52 OZ), pretože jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§
3 ods. 1 ZoSÚ, § 52 ods. 3 OZ - oprávnený je podnikateľ a medzi predmety jeho činnosti v čase
uzavretie zmluvy patrilo aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom) spotrebiteľovi (§3 ods. 2 ZoSÚ,
§52 ods. 4 OZ - povinný je fyzickou osobou a nebolo preukázané, že konal v rámci svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by mu úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania

alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ používal pri
poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli
vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah
(§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou
zmluvou. Keďže peňažné prostriedky boli poskytnuté formou úveru, nebol zistený dôvod, pre ktorý

by sa zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 2, 3), je
úver poskytnutý veriteľom dlžníkovi spotrebiteľským úverom. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj
v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy
použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a
v jeho prospech (§52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 OZ) a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola

spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 ObZ),
alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 ObZ). Právne normy upravujúce spotrebiteľské
právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných
strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež prednostné použitie ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu t. j. vrátane úroku z omeškania, premlčania,
zmluvnej pokuty a pod.). Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie
sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz
neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy
nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný

presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ
koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že
takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ
dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie,
sú vylúčené opravné prostriedky atď. Súd preto dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sú

rozhodcovské doložky zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné, aby sa spotrebiteľ vzdával
v spotrebiteľskej zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej doložky znamená dokonca práva
na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť
spor účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo zmluvných dojednaní. Rozhodcovská doložka
vyplývajúca z čl. 17 ZD znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,

ak podá žalobu dodávateľ. Rozhodcovská doložka, ktorá síce poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť
sa na všeobecný (štátny) súd, ale v prípade, že žalobu podá dodávateľ a spotrebiteľ sa musí podrobiť
rozhodcovskému konaniu, je iba teoretická (formálna), pretože trvá iba do podania žaloby na začatie
rozhodcovského konania dodávateľom. Súdu je totiž z jeho činnosti známe, že v prípade sporov medzi
veriteľom a spotrebiteľmi, je to práve veriteľ, kto si uplatňuje nároky zo zmlúv o úvere (revolvingovom

úvere) podaním žaloby na rozhodcovskom súde. To sa potvrdilo aj v tomto prípade, keď žalobu na
rozhodcovský súd podal veriteľ, pričom po jej podaní sa už povinný musel podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Preto, a aj rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiťrozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je treba preto vykladať
tak, že neodporuje ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom do 31.12.2014 iba vtedy, ak

práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ, čo nie je tento prípad, pretože v tomto exekučnom
konaní na základe rozhodcovského rozsudku uplatňuje práva dodávateľ, ktorý aj podal žalobu na
začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovskou doložkou vyplývajúcou zo zmluvných dojednaní
sa spotrebiteľovi (povinnému) odňalo právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný
prostriedok, na všeobecný súd, teda základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa

domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ak žalobu podá dodávateľ. Oprávnený na základe ním vypracovanej rozhodcovskej doložky
začlenenej do zmluvných dojednaní mohol vec predložiť na prejedanie rozhodcovi, ktorého sám určil a
vylúčil tak súd, ktorý bol inak príslušný. Na druhej strane povinný stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný sa tak vopred vzdal práva, aby bol
jeho spor s dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom (§ 54 ods.

1 OZ), ak žalobu podá dodávateľ. Oprávnený v ZD priamo určil konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je
oprávnený rozhodnúť spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Povinnému tým bolo odňaté nielen právo
výberu medzi súdnym a rozhodcovským konaním ale aj právo výberu konkrétneho rozhodcu, ktorý
by spor podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok
môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Tiež je

nepochybné,žerozhodcovskúdoložkusipovinnýosobitnenevyjednal,bolaveriteľomvopredpripravená
v rámci zmluvných dojednaní, ktoré povinný nemal možnosť ovplyvniť - zmeniť ich obsah, prípadne
niektoré vylúčiť (mohol zmluvné dojednania len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým vopred
veriteľom pripraveným dojednaniam, vrátane rozhodcovskej doložky). Veriteľ rozhodcovskú doložku
zahrnul do zmluvných dojednaní, s ktorými spotrebiteľ vyjadril súhlas tým, že zmluvu podpísal. Pre

platné dojednanie rozhodcovského konania sa však vyžaduje individuálne vyjadrenie rozhodcovského
konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom dodávateľ tam
musí postupovať spôsobom preukázateľným. Preformulované vyhlásenie spotrebiteľa, že si zmluvné
dojednania vrátane rozhodcovskej doložky prečítal a ich obsahu porozumel a uzavrel zmluvu zo
slobodnej vôle nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Existuje totiž nebezpečenstvo,

že spotrebiteľ, ktorému je rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky) predložená v čase, keď jeho snahou je získať finančné prostriedky, pristúpi v rámci formulárovej
zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi. Okrem toho možno len ťažko
predpokladať, že si povinný, ktorého cieľom bolo uzavretím zmluvy získať peniaze, bol vedomý všetkých
dôsledkov, ktoré dojednanie rozhodcovskej doložky pre neho má. Zo zmluvy o úvere pritom nevyplýva,

že by bolo povinnému (spotrebiteľovi) poskytnuté poučenie obsahujúce jasné a zrozumiteľné informácie,
čo znamená vylúčenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalobu podá veriteľ (dodávateľ). Vzhľadom
na formu a spôsob, akým sú zmluvné dojednania veriteľa písané, je odôvodnená obava, že spotrebiteľ
ani nemal možnosť si ich vôbec riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť a teda aj pochopiť
ich význam a následky. Zmluvné dojednania sú písané veľmi drobným ťažko čitateľným písmom a aj

keď sú jednotlivé články rozdelené do častí podľa témy, ktorú upravujú (napr. základné ustanovenia,
uzavretie zmluvy a čerpanie úveru, revolving, sankcie, zabezpečenie, rozhodcovská doložka, záverečné
ustanovenia) sú značne neprehľadné, keďže jednotlivé články na seba navzájom odkazujú (pri čítaní
jednéhočlánkuspotrebiteľnemámožnosťhneďzhodnotiťobsahavýznamtohtočlánku,keďžeodkazuje
na ďalšie články zmluvných dojednaní). Vo vzťahu ku skutočnostiam, že v čase uzavretia zmluvy OZ

nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré
sa dotýka rozhodcovskej doložky, súd poukazuje na to, že podľa § 53 ods. 1 (teraz veta prvá) OZ
spotrebiteľské zmluvy nesmeli a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho ustanovenie § 53
ods. 3 OZ obsahuje iba príkladný (nie taxatívny) výpočet neprijateľných podmienok spotrebiteľskej

zmluvy. Rozhodcovskú doložku súd posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, ak žalobu podá dodávateľ (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom do
31.12.2014). Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom (§ 3 OZ). Plnenie

z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu
takýmto plneniam. S poukazom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že exekučný titul označený
oprávneným je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka vyplývajúca zo všeobecných
obchodných podmienok je neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle§ 53 ods. 5 OZ, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku
brániacu vo vykonávaní exekúcie. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na to, že v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 3 OZ). Ďalej súd zistil, že

zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj ďalšie neprijateľné podmienky. Ide napr. o dojednania o
zmluvných sankciách (zmluvných pokutách). Aj keď sa spotrebiteľ mal možnosť s nimi oboznámiť, o
čom sú však pochybnosti vzhľadom na formu, akou sú zmluvné dojednania písané, nemohol ovplyvniť
ich obsah, a sú neprimeranou sankciou za omeškanie so splnením záväzku zo zmluvy ( 0,2 % denne
z výšky splátky + 5 % z dlžnej splátky + 10 % z dlžnej splátky + 50 % z nominálnej výšky úveru). Z

doplnenia návrhu pritom vyplýva, že súčasťou zmenkovej sumy, ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť,
boli aj zmluvné pokuty v sume 772,78 Eur. Neprijateľnou podmienkou zmluvy je podľa názoru súdu
aj dohoda o zabezpečení úveru blankozmenkou s tým, že v prípade omeškania s plnením je veriteľ
oprávnený vyplniť chýbajúce údaje, predovšetkým dlžnú zmenkovú sumu a splatnosť a domáhať sa z
takto vyplnenej zmenky splnenia svojej pohľadávky, pričom ako zmenkovú sumu môže vyplniť ľubovoľnú
sumu zo zmluvy. Takáto dohoda nebola osobitne dojednaná, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú

výhodu v tom, že je len na ňom, akú zmenkovú sumu do zmenky vyplní, pričom nie je možné zistiť, z
čoho zmenková suma pozostáva. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku
dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, čo súd považuje jednoznačne za nedôvodné
zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka. To potvrdzuje aj skutočnosť, že na základe zmenky boli priznané
oprávnenému plnenie, ktoré sú v rozpore so zákonom - s predpismi spotrebiteľského práva (zmluvné

pokuty). Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť
doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal
preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa
sícevymáhanároksúvisiacisospotrebiteľskouzmluvou,alevkonaní,vktorombolvydanýexekučnýtitul
(ďalej aj základné konanie), bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie

alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, t. j. vo veci nie
je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP. Oprávnený uvedené skutočnosti
nepreukázal, naopak exekučný súd preskúmaním doplnenia návrhu a predložených listín zistil, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a tiež to, že v konaní, v ktorom bol
vydaný rozhodcovský rozsudok nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenia alebo

neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (§ 57 ods. 1 písm. m/
EP). Keďže jednou z neprijateľných podmienok je aj rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodca odvodil
svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, bol rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom bez právomoci
na jeho vydanie a exekúcia vedená na základe tohto rozhodcovského rozsudku je preto neprípustná.
Právomocrozhodcubolazaloženánaabsolútneneplatnejrozhodcovskejdoložke,pretorozhodcanemal

právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tak nemôže byť (a to ani
sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu
podľa § 243f ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m), § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil
za neprípustnú a zastavil. Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného

poriadku, podľa ktorého sa v prípade nepreukázania opaku oprávneným, ktorý má dôkazné bremeno,
prezumuje, že vo veci sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený v odvolaní

poukázal na to, že pojem spotrebiteľ v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2005/29 je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná,
vnímaná a obozretná. Rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia nebola
podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy
výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania

zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej
zmluvy. Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote
14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa
dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom
úvere. Mal za to, že za individuálne dojednané sa podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka považuje

ustanovenie, ktoré spotrebiteľ mohol ovplyvniť čo do jeho obsahu, mohol ovplyvniť jeho zaradenie
do zmluvy bez toho, aby to malo dôsledky na následné uzavretie hlavnej zmluvy a mohol ovplyvniť
jeho zaradenie do komplexu vzájomných práv a povinností zmluvných strán bez toho, aby to malo
dôsledky na následné uzavretie hlavnej zmluvy. Oprávnený tvrdil, že uvedená rozhodcovská zmluvanebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej
zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Považoval za nesporné, že povinný mohol
vlastnýmúkonomovplyvniťvznikaexistenciurozhodcovskejzmluvy,atedaajobsahvzájomnéhovzťahu

s oprávneným. Preto podľa jeho názoru preto rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho
ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou, pričom citoval uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3MCdo/14/2011. Oprávnený zároveň poukázal
na to, že rozhodcovské konanie poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých smeroch
oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Uviedol,

že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o jej platné
dojednanie,keďžespotrebiteľovidávalamožnosťnavýberpripodanížaloby.Zformulácierozhodcovskej
zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred
všeobecnýmsúdomalebopredrozhodcovskýmsúdom.Konaniepredrozhodcovskýmsúdomjetedalen
alternatívne. V závere odvolania oprávnený poukázal na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici,
Žiline a dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP
je povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP.

6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v

zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

8. Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

9. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie,

či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

10. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu exekúcie z dôvodu, že strany neuzavreli platnú rozhodcovskú
zmluvu.

11. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označíza exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

12. Rozhodcovskú zmluvu, ktorú účastníci konania uzavreli súčasne so zmluvou o úvere
č. XXXXXXXXXX. Exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, pretože od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom
konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný

vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

20. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka, preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

21. Dôvodom zastavenia exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá
neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať rozhodcovský rozsudok. Uvedená skutočnosť
predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok
stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na

vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

23. Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej zmluvy a
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi
oprávneného nezaoberal.24.O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a
povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

25.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).