Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoPr/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613214004
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6613214004.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne F.. L. T., bytom
Z., A. XXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom, Advokátska kancelária
so sídlom Bratislava, Budatínska 16, proti žalovanému Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký
Krtíš, Ul. Madácha 2, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru a o

náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
10Cpr/1/2013-350 zo dňa 19. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

Medzitýmny rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom okresný súd určil, že skončenie štátnozamestnaneckého

pracovného pomeru zo strany žalovaného podľa § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „Zákon o štátnej službe“) so žalobkyňou z
dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta doručením výpovede žalobkyne listom žalovaného
označeného ako výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 27. 05. 2013 (VKI/OSÚ/
OSB/2013/3, záznam 2013/64543) je neplatné a štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá od 01. 08.
2013. Zároveň okresný súd konštatoval, že výška nároku na náhradu mzdy bude určená v konečnom

rozhodnutí, v ktorom bude rozhodnuté o celom uplatnenom nároku.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že nebolo sporné,
že žalobkyňa pracovala pôvodne do zmeny organizačnej štruktúry platnej od 01. 01. 2013 na odbore
služieb zamestnanosti, oddelení aktívnych opatrení trhu práce, pričom na základe zmeny organizačnej
štruktúryod01.01.2013boladočasnepridelenánaodborslužiebzamestnanosti,oddelenieinformačno-

poradenských a sprostredkovateľských služieb. Žalobkyňa tvrdila, že zmenou rozpisu miest došlo len
k jej dočasnému preloženiu z hľadiska výkonu miesta práce, pričom žalovaný tvrdí, že jej pôvodné
miesto tým bolo zrušené. Následne potom malo byť zrušené toto miesto vo Vinici, na základe zmeny
organizačnej štruktúry platnej od 27. 05. 2013, pre pracovisko Vinica bol uvedený počet miest na agende
sprostredkovania a poradenstva jeden a na agende hmotnej núdze dve miesta. Z uvedeného vyplýva,
že na pracovisku Vinica bolo vytvorené ďalšie miesto, a to na oddelení agendy hmotnej núdze, kde

žalovaný uvádzal, že došlo k preloženiu pracovníčok z Veľkého Krtíša, pričom miesto žalobkyne malo
byť zrušené.

3. Preskúmaním organizačnej štruktúry Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš okresný
súd zistil, že 11. 07. 2012 bola na oddelení informačno-poradenských a sprostredkovateľských
služieb vytvorených 16 štátnozamestnaneckých miest, na oddelení aktívnych opatrení trhu práce 14,

čo predstavuje 30 štátnozamestnaneckých miest, včetne pracoviska Vinica. Od 01. 01. 2013 bolo
na oddelení informačno-poradenských a sprostredkovateľských služieb 17 štátnozamestnaneckýchmiest a oddelení aktívnych opatrení trhu práce 13 štátnozamestnaneckých miest, čo predstavuje 30
štátnozamestnaneckých miest a od 27. 05. 2013 bolo na oddelení sprostredkovania a poradenstva
18 štátnozamestnaneckých miest a oddelení aktívnych opatrení trhu práce 13 štátnozamestnaneckých

miest, čo predstavuje 31 štátnozamestnaneckých miest. Z uvedeného okresný súd vyvodil, že počet
štátnozamestnaneckých miest neklesal, naopak stúpol za rozhodné obdobie. Z týchto dôvodov
dospel k právnemu záveru, že podľa zmien organizačnej štruktúry Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Veľký Krtíš došlo k reorganizácii štátnozamestnaneckých miest, pričom ako vyplýva zo
záverov Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici, preložením štátnozamestnaneckého miesta od 01. 01.

2013 došlo k zrušeniu pôvodného štátnozamestnaneckého miesta vo Veľkom Krtíši a prijatím novej
organizačnej štruktúry došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta vo Vinici, z čoho vyplýva,
že sa nemohla zamestnankyňa vrátiť na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonávala
štátnu službu pred dočasným preložením, avšak vzhľadom na to, že počet štátnozamestnaneckých
miest žalovaného neklesol u dotknutých odborov a odvetví, naopak tento stúpol, súd bol toho
názoru, že služobný úrad mohol a mal zabezpečiť pre štátneho zamestnanca, teda žalobkyňu iné

vhodné štátnozamestnanecké miesto. V konaní následne nebolo preukázané ani to, že by štátny
zamestnanec, teda žalobkyňa nesúhlasila s trvalým preložením v služobnom úrade, vzhľadom na
rozpornosť tvrdení strán. Bez ohľadu na vyššie uvedený právny záver však okresný súd konštatoval, že
vychádzajúc z listinného dôkazového materiálu jednotlivými organizačnými zmenami došlo k zrušeniu
tak pôvodného štátnozamestnaneckého miesta, ako aj štátnozamestnaneckého miesta vo Vinici, avšak

zároveň konštatoval, že išlo o organizačné zmeny, ktoré umožňovali žalovanému zabezpečiť iné vhodné
štátnozamestnanecké miesto, čo vyplýva z rozpisu organizačných štruktúr žalovaného tak, ako je to
uvedené vyššie.

4. Keďže okresný súd mal za to, že služobný úrad mohol dať žalobkyni výpoveď, len ak sa zrušuje,

alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné
štátnozamestnaneckémiesto,čovdanomprípadepotvrdenénebolo,nakoľkosúdmalzato,žeslužobný
úrad mal pre štátneho zamestnanca, teda pre žalobkyňu iné vhodné štátnozamestnanecké miesto
zodpovedajúce jeho zaradeniu, právny úkon - výpoveď daná žalobkyni obchádza zákon, a preto je v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

5. Okresný súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom v zmysle § 214 ods. 1 CSP, nakoľko mal za to, že
je účelné rozhodnúť najskôr len o základe, alebo dôvode uplatneného procesného nároku, a to posúdiť
neplatnosť právneho úkonu - výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru a ustáliť, či pracovný
pomer naďalej trvá. Pri posúdení veci, či pracovný pomer naďalej trvá, vychádzal z ust. § 120 Zákona

o štátnej službe, ktorý ustanovuje, že na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú okrem
iných aj ustanovenia § 77 a 79 Zákonníka práce. Súd zistil, že výpoveď bola daná 27. 05. 2013 s
tým, že podľa § 48 Zákona o štátnej službe je výpovedná doba dvojmesačná, na základe čoho sa
štátnozamestnanecký pomer skončí k 31. 07. 2013. Žalobkyňa doručila žalovanému oznámenie, že
trvá na tom, aby ju ako zamestnávateľ naďalej zamestnával na jej štátnozamestnaneckom mieste,

o čom svedčí fotokópia podacieho listu, ako aj vyjadrenie samotného žalovaného, z ktorého dôvodu
súd určil, že štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá od dátumu, kedy malo dôjsť k rozviazaniu
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou.

6. O náhrade trov konania okresný súd nerozhodol v zmysle § 262 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).

7. Proti vyššie uvedenému medzitýmnemu rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalovaný,
ktorý zdôraznil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru doručená žalobkyni spĺňa všetky
podstatné náležitosti výpovede v zmysle Zákona o štátnej službe. K zrušeniu štátnozamestnaneckého

miesta vo Veľkom Krtíši a vo Vinici, ako v odôvodnení rozsudku konštatoval aj Okresný súd v Lučenci,
skutočne došlo. K zrušeniu uvedených pracovných miest došlo na základe zjednotenia organizačných
štruktúr Úradu práce, sociálnych a rodiny na celom Slovensku. Listom č. VK1/OSÚ/OSB/2012/83-1
zo dňa 06. 12. 2012 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši Ústredie práce
sociálnych vecí a rodiny (ďalej v texte „ústredie“) v Bratislave o schválenie zmien v organizačnej

štruktúre, a to o zrušenie štátnozamestnaneckého miesta v 6. platovej triede na odbore služieb
zamestnanosti, oddelení aktívnych opatrení trhu práce, referátu aktívnych opatrení na trhu práce pre
občanov na pracovisku vo Veľkom Krtíši a vytvorenie štátnozamestnaneckého miesta v 6. platovej
triede na odbore služieb zamestnanosti, oddelení informačno-poradenských a sprostredkovateľskýchslužieb, referát informačno-poradenských služieb na pracovisku Vinica. Táto zmena bola schválená
listom ústredia zo dňa 11. 12. 2012 s účinnosťou od 01. 01. 2013. V rámci ponukovej povinnosti úradu
bolo žalobkyni ponúknuté trvalé preloženie na toto pracovné miesto, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Od 01.

01. 2013 po vzájomnej dohode so žalobkyňou bola dočasne preložená v súlade s § 34 Zákona o štátnej
službe na vysunuté pracovisko do Vinice. Dňa 27. 02. 2013 bol vydaný pokyn generálneho riaditeľa
ústrediavBratislavenazjednotenieorganizačnejštruktúryúradovprácenaSlovensku.Právenazáklade
toho žalovaný dňa 17. 05. 2013 zaslal žiadosť ústrediu o schválení novej organizačnej štruktúry, v ktorej
rozhodol vytvoriť vo Vinici agendu pomoci v hmotnej núdzi s dvomi pracovnými miestami, ktoré sa riešili

trvalým preložením dvoch zamestnancov z pracoviska vo Veľkom Krtíši a zároveň zrušiť miesto agendy
sprostredkovania a poradenstva vo Vinici, ktoré zastávala žalobkyňa. Táto organizačná zmena bola
schválená ústredím dňa 22. 05. 2013 listom s účinnosťou od 27. 05. 2013. Dňa 24. 05. 2013 riaditeľ
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši listom rozhodol o platnosti novej organizačnej
štruktúry. Na odbore služieb zamestnanosti žalovaného došlo k nasledovným personálnym zmenám : na
odbore služieb zamestnanosti bolo k 26. 05. 2013 celkom 33 štátnozamestnaneckých miest a na odbore

služieb zamestnanosti bolo k 27. 05. 2013 celkom 32 štátnozamestnaneckých miest. Z uvedeného
rozpisu vyplýva, že celkove bolo k dátumu 26. 05. 2013 33 štátnych zamestnancov na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši, avšak k 27. 05. 2013 už išlo o štátnych zamestnancov o počte
32.

8. Žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 24. 05. 2013, ktorá bola
prerokovaná ako nová organizačná štruktúra úradu so zástupcami základnej organizácie SLOVES
pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš je interným dokumentom zamestnávateľa. V
právnickej praxi je zastávaný názor, že rozhodnutie o organizačnej zmene nemá povahu právneho
úkonu, je teda nepreskúmateľné a súd sa otázkou jeho platnosti nemôže zaoberať, a to ani v

prípade, že by zamestnanec takéto rozhodnutie o organizačnej zmene na súde namietal. Účelom
ponukovej povinnosti je ponúknuť zamestnancovi takú inú vhodnú prácu, ktorá sa podmienkami čo
najviac podobá práci, ktorú zamestnanec vykonával. Žalovaný v čase výpovede danej žalobkyni nemal
možnosť ju ďalej zamestnávať, lebo na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši pre ňu
neexistovala žiadna vhodná práca, keďže ku dňu výpovede boli všetky pracovné miesta obsadené inými

zamestnancami. Žalobkyňa by splnila bremeno tvrdenia len vtedy, ak by označila konkrétne miesta,
ktoré boli v dobe podania výpovede v mieste výkonu jej práce voľné. Nepostačuje, ak len všeobecne
uvedie počet voľných pracovných miest, ktoré boli pred podaním výpovede v rámci celej organizácie
zamestnávateľa evidované. Opätovne zdôraznil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom
Krtíši nedisponoval iným vhodným štátnozamestnaneckým miestom, z tohto dôvodu vypracoval dohodu

oskončeníštátnozamestnaneckéhopomerukudňu31.05.2013smožnosťouposkytnutia4-mesačného
odstupného a odmeny vo výške dvoch funkčných platov. Žalobkyňa nesúhlasila s dohodou o rozviazaní,
a preto dňa 27. 05. 2013 jej bola doručená výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru. Po uplynutí
dvojmesačnej výpovednej doby štátnozamestnanecký pomer žalobkyni skončil dňom 31. 07. 2013. Na
záver poukázal na závery z Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici zo dňa 16. 08. 2013, podľa ktorého

v ňom bolo konštatované, že neboli zistené žiadne nedostatky v oblasti pracovno-právnych predpisov.
Keďže žalovaný pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne postupoval v zmysle platnej
legislatívy v zmysle schválených organizačných zmien z ústredia v Bratislave a z kompetencií, ktoré
prislúchajú riaditeľom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, navrhol medzitýmny rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu zrušiť ako nedôvodný.

9. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

10. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej v
texte „CSP“ ), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v medziach daných §
379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP (á contrario)
medzitýmny rozsudok okresného súdu v zmysle § 389 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

12. Odvolací súd nemal možnosť napadnuté rozhodnutie - medzitýmny rozsudok okresného súdu
potvrdiť, ani zmeniť, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom (nepreskúmateľným a predčasnýmrozhodnutím vo veci) znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a uvedený nedostatok nebolo možné napraviť ani v
odvolacom konaní, ak je skutkovým stavom zisteným okresným súdom odvolací súd viazaný. Okresný

súd na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku ktorého dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, následne predčasne právne posúdil otázku, či výpoveď daná žalobkyni žalovaným
je, alebo nie je platnou.

13. Okresný súd založil medzitýmne rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, že výpoveď

daná žalobkyni žalovaným je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko služobný úrad
pre štátneho zamestnanca - žalobkyňu mal iné vhodné štátnozamestnanecké miesto zodpovedajúce jej
zaradeniu. Neuviedol o aké iné vhodné štátnozamestnanecké miesto zodpovedajúce jej zaradeniu malo
ísť, ktoré žalobkyni malo byť a nebolo ponúknuté.

14. Vyššie uvedené skutkové závery okresného súdu nevyplývajú z dosiaľ vykonaného dokazovania.

Preskúmaním organizačnej štruktúry Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš dospel okresný
súd k nesprávnym skutkovým záverom. Okresný súd v odôvodnení napadnutého medzitýmneho
rozsudku v bode 24. uviedol, že počet štátnozamestnaneckých miest žalovaného v rozhodnom období
neklesol u dotknutých odborov a odvetví, naopak tento stúpol.

15. Z organizačnej štruktúry Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš bolo na odbore služieb
zamestnanosti k 26.05.2013 celkom 33 štátnozamestnaneckých miest, a to:
- 1 riaditeľ,
- 2 referát európskeho sociálneho fondu,
- 17 oddelenie informačnoporadenských a sprostredkovateľských služieb, z toho 1 vedúci, 1 EURES, 7

referát informačnoporadenských služieb, 8 referát sprostredkovateľských služieb (vrátane žalobkyne),
- 13 oddelenie aktívnych opatrení na trhu práce (AOTP) pre občanov, z toho 1 vedúci, 6 referát AOTP
pre občanov, 6 referát AOTP pre zamestnávateľov.
Následnek27.05.2013bolonaodboreslužiebzamestnanosticelkom 32štátnozamestnaneckýchmiest:
- 1 riaditeľ,

- 13 oddelenie AOTP, z toho jeden vedúci, 4 referát pre občanov, 6 referát pre zamestnávateľov, 2 referát
ESF (Európskeho sociálneho fondu),
- 18 oddelenie informačnoporadenských a sprostredkovateľských služieb, z toho 1 vedúci, 1 EURES, 1
referát služby zamestnávateľom, 2 referát poradenstva a 13 referát sprostredkovateľských služieb bez
jedného zrušeného štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne.

Z uvedeného rozpisu teda vyplýva, že celkove bolo k dátumu 26.05.2013 33 štátnych zamestnancov
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši a k 27.05.2013 32 štátnych zamestnancov.
Uvedené vyplýva aj rozpisu miest Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš s účinnosťou od
01.01.2013 v zmysle listu Ústredia, práce, sociálnych vecí a rodiny, služobný úrad, Bratislava zo dňa
11.12.2012, podľa ktorého odbor služieb zamestnanosti mal ku dňu 01.01.2013 počet zamestnancov 33

a v zmysle listu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, služobný úrad, Bratislava zo dňa 22.05.2013
v zmysle schválenej žiadosti o zmenu organizačnej štruktúry a rozpisu miest Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Veľký Krtíš od 27.05.2013 (č. l. 374 spisu) bol počet zamestnancov v odbore služieb
zamestnanosti o počte 32. Ak teda okresný súd dospel na základe nesprávnych skutkových zistení k
nesprávnym skutkovým záverom, následne nedostatočne vyvodil a posúdil v tejto súvislosti aj otázku

ponuky iného vhodného štátnozamestnaneckého miesta pre žalobkyňu v prípade, ak v rozhodnom
období k poklesu štátnozamestnaneckých miest na odbore služieb zamestnanosti došlo, jeho záver
o tom, že nebola splnená jedna z podmienok pre platné ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru
výpoveďou, je predčasný a je nutné v tomto smere doplniť dokazovanie aj vo vzťahu k ostatným
podmienkam ustanovenia § 487 písm. b) zákona o štátnej službe.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého vychádzajúc z
listinného dôkazového materiálu jednotlivými organizačnými zmenami došlo k zrušeniu tak pôvodného
štátnozamestnaneckého miesta ako aj štátnozamestnaneckého miesta vo Vinici. Z vykonaného
dokazovania okresným súdom však pre odvolací súd nevyplynulo, na základe čoho okresný súd dospel

následnekzáveru(bod26.odôvodnenia),akkonštatoval,žeišlooorganizačnézmeny,ktoréumožňovali
žalovanému zabezpečiť iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, čo vyplýva z rozpisu organizačných
štruktúr, ak konkrétne neuviedol, o aké iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré žalovaný podľa
tvrdenia okresného súdu mal zabezpečiť vyplývalo.17. Podľa § 46 ods. 1 zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer možno skončiť výpoveďou.

18. Podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej službe služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi
výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad, nemá pre štátneho
zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým
preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

19. Zákonnými predpokladmi skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 47 písm. b) zákona
o štátnej službe je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca, skutočnosť, že služobný
úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a taktiež skutočnosť,
že štátny zamestnanec nesúhlasil s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodol sa so
služobným úradom inak. Ide o hmotnoprávne podmienky platného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Ich splnenie musí preukázať zamestnávateľ. Jednou

z hmotnoprávnych podmienok výpovede z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru je teda
aj skutočnosť, že služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké
miesto, nakoľko služobný úrad v zmysle citovaného ustanovenia musí tiež ponúknuť zamestnancovi iné
vhodné štátnozamestnanecké miesto k výkonu štátnej služby, ktoré má k dispozícii v dobe skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru.

20. Charakteristika vhodného štátnozamestnaneckého miesta v zmysle zákona o štátnej službe (zákona
č. 400/2009 Z. z.) nebola presne špecifikovaná. Uvedenú výkladovú medzeru doplnil zákon o štátnej
službe č. 55/2017 Z. z., ktorý výslovne upravuje (§ 29), čo možno za vhodné štátnozamestnanecké
miesto považovať. Za vhodné štátnozamestnanecké miesto pre štátneho zamestnanca, ktorý môže

vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné
predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta na účely zákona o štátnej službe
je také voľné štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe, ktoré je v tom istom odbore štátnej
služby v tej istej funkcii a ak ho niet v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii, a ak ho niet
v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii alebo v inom odbore štátnej služby v inej funkcii.

Okolnosťami, či žalovaný mohol a mal možnosť ponúknuť iné vhodné štátnozamestnanecké miesto
sa však okresný súd žiadnym spôsobom nezaoberal, okrem matematického prepočtu konštatovaním,
že k poklesu zamestnancov v rozhodnom období nedošlo. Keď však odvolací súd poukázal na to, že
k poklesu štátnozamestnaneckých miest v odbore zamestnanosti v rozhodnom období došlo, bude
úlohou okresného súdu po zrušení a vrátení veci skúmať ďalšiu hmotnoprávnu podmienku platnosti

výpovede danej žalobkyni žalovaným, a to či v rozhodnom období mohol žalovaný ponúknuť žalobkyni
iné vhodné štátnozamestnanecké miesto podľa § 21 ods. 1 zákona o štátnej službe. Zo zákona o
štátnej službe nevyplýva, že k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta a následnej ponuky vhodného
iného štátnozamestnaneckého miesta môže dôjsť len v rámci toho istého odboru a súčasne toho istého
oddelenia.

21. Povinnosť služobného úradu ponúknuť zamestnancovi iné vhodné miesto, predstavuje
hmotnoprávnu podmienku výpovede a jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu.
Ponuka vhodného miesta sa musí uskutočniť ešte pred daním výpovede, inak je neplatná. Ak
zamestnávateľ neponúkne zamestnancovi pred daním výpovede, teda v čase od rozhodnutia o

organizačnej zmene po doručení výpovede prechod na inú pre neho vhodnú prácu, hoci tak urobiť môže,
nie je splnená ponuková povinnosť. Nemožno opomenúť to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania
skutočností, že v čase výpovede nedisponoval iným vhodným štátnozamestnaneckým miestom viazne
výlučne na zamestnávateľovi, preto neobstojí jeho obrana uvádzaná v odvolaní spočívajúca v tom,
že by bremeno tvrdenia spočívalo na žalobkyni, ak neoznačila konkrétne miesta, ktoré boli v dobe

podania výpovede v mieste výkonu jej práce voľné. Na druhej strane, ak z organizačnej štruktúry odboru
služieb zamestnanosti vyplýva, že v rámci odboru služieb ku dňu 27.05.2013 došlo k poklesu počtu
zamestnancov v tomto odbore na 32, teda v rámci uvedeného odboru žalovaný voľným pracovným
miestom nedisponoval, potom je na žalobkyni, aby uviedla, ak tvrdí, že žalovaný iným vhodným
štátnozamestnaneckým miestom disponoval, o ktoré iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré jej

nebolo ponúknuté išlo.

22. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, ako medzitýmny rozsudok okresného súdu zrušiť ako
rozhodnutie predčasné a v dôsledku nevyhnutnosti doplnenia dokazovania v rozsahu, ako bol načrtnutýzávermi odvolacieho súdu, nebolo možné dospieť k náprave nesprávneho procesného postupu
okresného súdu v odvolacom konaní aj s prihliadnutím na princíp hospodárnosti konania.

23. Až po vykonaní dokazovania ohľadne splnenia kumulatívnych podmienok predpokladaných pre
platné rozhodnutie o výpovedi danej žalobkyni v zmysle § 47 písm. b) zákona o štátnej službe je možné
následne konštatovať, či výpoveď je alebo nie je platná, ako aj to, či pracovný pomer žalobkyne u
žalovaného trvá.

24. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené koná ďalej o
veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p. aj o trovách odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).