Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/37/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209201373
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2209201373.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci

žalobkyne: Q. W., B.. XX.XX.XXXX, X. X., P.Á. XX, zastúpená advokátkou Mgr. Renátou Dobrovodskou,
so sídlom Račianska 15, Bratislava , proti žalovaným: X/ T. W., X. T. XX/X, U. zastúpená advokátkou
JUDr. Máriou Jezerskou, so sídlom Hlavná ul. Č. 42, Trnava, X/ Ľ. U., X/ T. U. obaja zastúpení
advokátkouJUDr.IrenouDubravčíkovousosídlomTomášikova23/C,Bratislava,ourčenienehnuteľnosti
do dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným 1,2,3 súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa sa 16.2.2009 sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. Šuľany , v obci Horný Bar , okres Dunajská Streda, zapísané na LV č. XXX
vedenom Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra Dunajská Streda ako pozemok parc . Č.. XX
o výmere 666 m2-zastavané plochy , dom súp. Č..X postavený na parcele Č.. XX je neplatná. Týmto
návrhom sa domáhala aj o vyslovenie, že kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcou T. W. G.. U.
a nadobúdateľmi Ľ. U. a T. U. ohľadne prevodu vlastníctva nehnuteľnosti. Súčasne žiadala , aby bolo
určené, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej O. V. G.. O. B.. XX.X.XXXX, Z..

XX.X.XXXX naposledy bytom v Š. .

2. Rozsudkom zo dňa 6.3.2012 súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 18.9.2003 a dodatok č. 1 k
Darovacej zmluve zo dňa 18.10.2003 uzavretá medzi darkyňou O. V. a obdarovanou T. W. ohľadne
darovania nehnuteľnosti je neplatná a zároveň určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcou T.
W. a nadobúdateľmi
Ľ.Š.H.T.Š.oprevodevlastníctvaknehnuteľnostiamjeneplatnáatietonehnuteľnostipatriadodedičstva

po neb. O. V..
3. V dôsledku odvolania žalovaných 1, 2, 3 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie týkajúce sa
určenia neplatnosti darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy žalobu zamietol a vo zvyšnej časti zrušil vec a
vrátil na ďalšie konanie, pričom uložil posúdiť platnosť právnych úkonov a predbežnú otázku.
4. Súd prvej inštancie mal zato, že odvolací súd vo svojom rozsudku XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa
9.4.2013 vyslovil právny názor vo veci keď uviedol, že nemôže sa stotožniť so záverom súdu prvého
stupňa o preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti ako darovacej

zmluvy tak i zmluvy kúpnej. Odvolací súd posúdenie platnosti právnych úkonov súdom prvého stupňa
nepovažoval za správne. Konštatoval, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vôbec nevyhodnotil
a svoje tvrdenia o neplatnosti nezaložil na hodnotení dôkazu ale v podstate len na svojvoľných úvahách.Podľa názoru odvolacieho súdu však podklady pre takýto záver z doposiaľ vykonaných dôkazov
nevyplývajú.
5. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.10.2013 č. k. XC/XX/XXXX-XXX

žalobu zamietol . Odvolací súd na základe odvolania žalobkyne zrušil rozsudok prvej inštancie a
vec vrátil na ďalšie konanie, Vytýkal súdu prvej inštancie, že právny názor odvolacieho súdu v
predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku vyslovený nebol a súd prvej inštancie zjavne pochybil keď z
dokazovania ešte pred zrušením rozsudku odvolacím súdom vyvodil odlišné skutkové a na ich základe
aj právne závery bez toho, aby vo veci v potrebnom rozsahu opakoval dokazovanie.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a boli vypočutí nasledovní svedkovia: N.. Y. P.. Y..
Ľ. K., Š. X., T. W., H. S., T. Š., H. U., O. I., T. L.; bol pripojený spis XC XXX/XXXX, vyžiadal si
spis zo Správy katastra Dunajská Streda P. XXXX/XXXX, oboznámil sa listinný dôkazmi na vec sa
vzťahujúcimi ako darovacia zmluva, dodatok k darovacej zmluve, výzva na vrátenie daru, prepúšťacia
správa O. V., posudok a rozhodnutie Okresného úradu v Dunajskej Strede odbor sociálnych vecí,

potvrdenie z Domova dôchodcov Santovka, žiadosť o skončenie starostlivosti, osvedčovacia kniha
podpisov, notárska zápisnica B. XXXX/XXXX, B. XXXXXX/XXXX Na základe pokynov odvolacieho súdu
zopakoval výsluch strán ako aj svedkov Š. X.V., H. U., T. Š., T. W., T. L., oboznámil sa s čestným
vyhlásením O. I. a zistil nasledovný skutkový stav veci:
7. Predmetom konania je určenie že . nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k.ú. Šuľany, v obci Horný Bar,

okres Dunajská Streda, ktoré sú zapísané na I. Č.. XXX vedené Správou katastra Dunajská Streda ,
pozemok parc. Č.. XX o výmere 666 m2 patrí do dedičstva po neb. O. V. . Ako predbežnú otázku súd
riešil platnosť darovacej zmluvy, zo dňa 18.9.2013 a dodatok č. 1 k darovacej zmluve zo dňa 18.10.2003
uzatvorené medzi darkyňou
O. V. G.. O. a obdarovanou T. W. G.. U. a platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcou T. W.

a nadobúdateľmi Ľ. Š.Č. H. T. Š..

8.Žalobkyňaprostredníctvomprávnejzástupkyneneplatnosťdarovacejzmluvyodôvodnilaustanovením
§ 37 ods. 1, a § 39 OZ pre nedostatok vážnosti vôle prejavu čomu nasvedčuje aj podaná žaloba k konaní
XC XXX/XXXX, ktorým sa domáhala O. V. o vrátenie daru. Darkyňa dňa 1.12.2003 prostredníctvom

splnomocnenej právnej zástupkyne vyzvala žalovanú 1/ na vrátenie daru v zmysle § 630 OZ. Nakoľko
žalovaná na výzvu nereagovala uplatnila si p. Horváthová svoje právo prostredníctvom príslušnej žaloby.
Uviedla, že O. V. dňa 8.12.2003 spísala pred notárkou JUDr. Ľubicou Florianovou závet. V tomto všetok
svoj majetok vrátane predmetnej domovej nehnuteľnosti odkázala svojej neteri Q. W. - žalobkyni.1/ rade.
Táto skutočnosť svedčí o tom, že p. Horváthová nikdy nemala v úmysle nehnuteľnosť darovať žalovanej

v 1/ rade a k darovaniu nemala prinajmenší dôvod. Tvrdila, že vkladové konanie na Správe katastra
Dunajská Streda číslo vkladu P. XXXX/XX predmetom ktorého bolo rozhodnutie o vklade vlastníckeho
práva na základe darovacej zmluvy prospech žalovanej v 1/ rade neprebiehalo v súlade so zákonnými
požiadavkami . Poukázala aj na správanie žalovanej 1/ ako obdarovanej voči p. V. ako darkyni a podľa
nej konanie vykazovalo znaky správania opísaného v ust. § 630 OZ a to, že obdarovaná sa správala

darkyni tak, že tým hrubo porušovala dobré mravy, preto bola žalovaná dňa 1.12.2003 ktorú zásielku
prevzala 3.12.2003 vyzvaná na vrátenie daru a tento úkon bol prejavom jej vôle. Ako podstatný dôvod
podania žaloby uviedla, že p. V. bola uvedená do omylu keď jej bolo sľubované , že matka žalovanej
v 1/ rade jej vybavila liečenie pričom bola umiestnená v Dome dôchodcov v Santovke Napriek tomu,
že darovacou zmluvou bolo zriadené právo doživotného užívania nehnuteľnosti darkyňou a keď sa

rozhodla odísť O. V. z domova zo Santovky nebolo jej umožnené vrátiť sa do domu.
Naliehavý právny záujem preukazovala skutočnosťou, že žalobkyňa je jedinou závetnou dedičkou
poručiteľky O. V. a tak sa stala hmotnoprávnou a procesnoprávnou nástupkyňou do práv a povinností
O. V.. V prípade úspechu v konaní pripadne nehnuteľnosť do dedičstva po zomrelej O. V. a v rámci
dodatočného prejednania dedičstva bude môcť žalobkyňa nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Bez požadovaného určenia sa žalobkyňa nemôže domáhať svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
z dôvodu, že táto prešla v dôsledku absolútne neplatných právnych úkonov do vlastníctva žalovaných
2 a 3.

9. Žalovaní v 1. 2. 3. rade navrhli žalobu zamietnuť Tvrdili, že darkyňa pri podpisovaní právnych

úkonov úplne nesporne prejavila svoju vážnu vôľu. Podpis na zmluvách musel byť úradne overený.
Z lekárskych správ vyplýva, že L.. V. netrpela so zníženou schopnosťou vnímania , ani stareckou
demenciou, bola vždy pri vedomí a orientovaná. Bola veľmi ťažko chorá a s krátkymi prestávkami takmer
stále hospitalizovaná , jednak v dôsledku svojho onkologického ochorenia a jednak pre ťažkú zlomeninustehennej kosti. Zdravotný stav p. V. a postupom času zhoršoval a toto zhoršovanie zdravotného stavu
dáva žalobkyňa do súvislosti s jej zmyslovým vnímaním. Napriek tomu právna zástupkyňa žalobkyne
nenamieta neplatnosť závetu a jej udelenej plnej moci ktoré boli vykonané p. V. následne odstupom až

6 týždňoch ( dňa 8.12.2003 jeden mesiac pred smrťou ). Závetom p. V. „ všetko odkazuje žalobkyni. Pri
tomto právnom úkone už žalobkyňa nenamieta žiadne zníženie zmyslovej činnosti . Okrem toho tiež
namietali nepreukázaný
právny záujem určenia neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu že pri určení neplatnosti zmluvy sú strany
povinné vrátiť si plnenie. Toto už v danom prípade nie je možné nakoľko nehnuteľnosť bola prevedená

na 3. osobu a preto nemožno mať naliehavý právny záujem na určenie nároku zo žaloby , ktorej petit
je nevykonateľný. Tiež nie je preukázaný naliehavý právny záujem o určenie neplatnosti zmluvy o
zriadení vecného bremena. Pôvodne O. V. darovala nehnuteľnosť a neskôr urobila prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne dňa 1.12.2003 právny úkon vrátenia daru. Týmto právnym úkonom vrátenia
daru deklarovala , že darovací vzťah musel byť platný keďže zrušiť sa dá iba platný právny úkon. To, že
sa žalobkyňa ako právna nástupkyňa nebohej L.. V. domáha určenia neplatnosti zmlúv je podľa názoru

žalovaných 2,3 účelový postup žalobkyne v získaní majetku. Keďže darovacia zmluva je platná, je platná
aj kúpna zmluva zo dňa 3.2.2005.

10. Žalobkyňa pri 1. výsluchu uviedla, že O. V. bola sesternicou jej matky. V roku 2003 bola
hospitalizovaná v Hornom Bare, Bratislave a Dunajskej Strede. Aj počas nemocničného pobytu ju

navštevovala kde viackrát stretla p. U.Ú. (matku žalovanej 1). P. U. mala v zdravotníctve známosti a ona
jej vybavovala liečenia a hospitalizácie. Koncom augusta 2003 keď svoju tetu navštívila v Hornom Bare
tá jej oznámila, že pôjde na liečenie, ktoré jej mala vybaviť p. U..
Žalobkyňa pri opakovanom výsluchu na pojednávaní dňa 16.2.2016 dodala, žeO. V. o darovaní
nehnuteľnosti sa jej nezmienila. Telefonovala až v októbri z domu dôchodcov. Plakala a chcela ísť

domov. Žalobkyňa o darovaní nehnuteľnosti sa dozvedela až v novembri od riaditeľa ústavu , ktorý
sa jej pýtal či O. V. chce si zobrať z domova k sebe aj napriek tomu, že svoju nehnuteľnosť už
darovala. Následne túto skutočnosť zisťovala na katastri nehnuteľnosti a im bola vydaná kópia darovacej
zmluvy. Jej teta počas pobytu u nej tvrdila, že nikomu nič nedarovala a žiadala ju , aby zabezpečila
prostredníctvom právnika vrátenie daru. Následne sa rozhodla zriadiť závet prospech žalobkyne.

Žalobkyňa tvrdila, že všetky informácie ohľadne návštevy H. U. ako aj nespokojnosť so starostlivosťou
žalovanej 1/ a o zhoršenom zdravotnom stave O. V. mala vedomosť iba z jej rozprávania. Na otázky
právnych zástupcov uviedla, že vrátenie daru ako aj spísanie závetu a tomu potrebné právne služby
vybavovala žalobkyňa a jej zať (Š. X.). Žalobkyňa vyhľadala advokátku Mgr. Dobrovodskú , zobrala
domov splnomocnenie. Do jej bytu zavolali notárku pred ktorou O.. V. podpisovala splnomocnenie pre

advokátku. Tvrdila, že H. U. odmietla vydať kľúče od domu O.Z. V. a jej peniaze.

11. Žalovaná 1/ aj pri opakovanom výsluchu opäť uviedla, že ku koncu 2002 a v roku 2003 sa často
zdržiavala v Šuľanoch nakoľko bola na materskej dovolenke, kedy takmer denne navštevovala pani
Horváthovú, ktorá si ju veľmi obľúbila a jej navrhla , že jej chce darovať dom. Vtedy sa dozvedela,

že aj jej matke (H. U.) už navrhla darovanie domu čo jej matka odmietla. Dozvedela sa, že už pred tým
darovanie nehnuteľnosti navrhla aj susedke T. L.. Opakovane O. V. navrhla darovanie nehnuteľnosti
až v Santovke v dome Dôchodcov a poverila ju, aby vybavila formálne záležitosti. V tomto prípade
už súhlasila s darovaním nehnuteľnosti. Ona dala vyhotoviť darovaciu zmluvu a následne dodatok k
darovacej zmluve a požiadala matrikárku o overenie podpisov v domove dôchodcov vzhľadom na to, že

darkyňa bola pripútaná na lôžko. Po podpísaní darovacej zmluvy a dodatku pani V. sa rozhodla, že chce
ísť do ústavu do Gabčíkova, bližšie k svojmu domovu. Ona plnila všetky jej želania.
Ešte pred umiestnením v ústave hlavne matka žalovanej 1/ vybavovala lekársku starostlivosť ako aj
hospitalizácie , nakoľko zdravotný stav O.Z. V. vyžadoval celodennú
starostlivosťanemohlažiťsama. Žalovaná1/keďsazdržiavalavŠuľanochspolusmatkounavštevovali

O. V. takmer denne aj na onkológii aj počas hospitalizácie v Hornom bare. Tvrdila, že nepoznala rodinu
O. V.Á. a so žalobkyňu s ňou nikdy nestretla. . Ani pani V. ani žalobkyňa si nepýtali kľúče od domu
počas života darkyni ani od nej ani od matky. Snaha o telefonický kontakt s O. V. bol. viackrát zmarený
zo strany žalobkyne. Po smrti p. V. žalobkyňa žiadala vydať kľúče od domu, ktoré jej vydal jej otec a
vkladnú knižku vydala jej matka na obecnom úrade aby mala svedkov.

12. Žalovaní 2,3 pri opakovanom výsluchu uviedli totožné tvrdenia ako pôvodne. Uviedli skutočnosti
ohľadne kúpy nehnuteľnosti, K okolnostiam darovania sa nevedeli vyjadriť.13. Š. X. na pojednávaní dňa 6.6.2016 uviedol, že po ceste domov keď brali O. V. z domova tvrdila, že
chce ísť domov. On jej oznámil , že už domov nemôže ísť lebo darovala dom pani U. o ktorej skutočnosti
sa svedok dozvedel od matky žalobkyne (ktorá už nežije). Počas pobytu príbuznej u žalobkyne ju

nenavštívili ani žalovaná 1/ ani jej matka.
Svedok spolu so svojou rodinou a so svokrou navštevovali O. V. počas hospitalizácie v Bratislave v
Prievoze a v Hornom Bare.

14. Svedok T. W., manžel žalovanej 1/ uviedol, že jeho manželka počas návštev u svojich rodičov v

Šuľanoch často navštevovala O. V. a to najmä počas leta keď sa tam zdržiavala 1-2 týždne. O. V.
si manželku obľúbila a vedela , že ide do domova do Santovky, kde spôsobila aj jeho manželka ako
zdravotná sestra takže aj pracovne aj súkromne ju navštevovala. Mal vedomosť o úmysle O. V. darovať
dom aj jeho svokre H. U. a susedke T. L., ktoré odmietli tento dar a napokon sa rozhodla darovať
nehnuteľnosť manželke, pretože ona a jej matka sa starali o ňu počas jej bezvládnosti keď mala zlomenú
stehennú kosť. K okolnostiam darovania nehnuteľnosti sa nevedel vyjadriť nakoľko sa o tieto veci

nestaral a určite nekomunikoval ohľadne zmluvy so Š. X.. O. V. sa rozhodla manželke darovať svoju
nehnuteľnosť z dôvodu, že nemala priamych príbuzných a vzdialení príbuzní sa o ňu nestarali .

15. H. U. pri opakovanom výsluchu potvrdil pôvodnú výpoveď a opäť vypovedal zhodne , že keď O. V.
mala zlomenú nohu starala sa o ňu jeho manželka a susedka T. L.. T. L. zabezpečovala jej o stravu

a manželka vybavovala jej osobné veci napr. telefón, lieky lekárske vyšetrenia, hospitalizácie. Svedok
mal vedomosť o úmysle O. V. darovať dom T. L. ako aj jeho manželke., ktoré neprijali dar. Následne
sa rozhodla darovať dom dcére. Svedok sa dotazoval O. V. , že z akého dôvodu chce darovať dom
týmto osobám keď má príbuzných na čo ona odpovedala vulgárne , že rodina nedostane nič, lebo sa o
ňu nestarajú. Žalobkyňa sa o svoju tetu vôbec nestarala.

16. Svedkyňa T. Š. opakovane uviedla, že ako matrikárka bola prítomná pri podpisovaní zmluvy aj
dodatku k zmluve v dome dôchodcov.. V čase podpisovania zmluvy O. V. podpisovala v sede a pri
dodatku už bola ležiaca pacientka.. Pri overení
podpisov O. V. vedela čo podpisuje a bola orientovaná. Dodatok k zmluve predložili na podpis v posteli

Zo zdravotných dôvodov nedala O. V. knihu
overovania pri dodatku na podpis keďže to považovala vzhľadom na jej zdravotný stav komplikované ,
lebo kniha overovania je veľká a ťažká a preto ona dopísala k overenému podpisu zmluvy aj dodatok.
Dodala, že chodí do domova dôchodcov overovať podpisy aj cez víkendy, keď ju o to požiadajú príbuzní
pacientov.

17. Svedkyňa T. L. na pojednávaní dňa 17.1.2017 uviedla, že sa do Horného Baru z Bratislavy sa
prisťahovala v roku 1997 a býva v susedstve pani U.. Oproti bývala pani V. ktorej pomáhala s nákupmi
a denne jej varila. Upratovanie si zabezpečovala inou osobou. Asi v roku 2001 jej O. V. navrhla , že
jej chce darovať dom pretože nechce , aby po smrti zdedili jej príbuzní najmä W. t.j. matka žalobkyne.

Odôvodnila to tým, že sa nestarajú o ňu nejavia žiaden záujem a bola nahnevaná , že nikto k nej nepríde
z rodiny , aby jej pomohli nakúpiť alebo niečo vybaviť. Nehnuteľnosť chcela darovať komukoľvek len
nie rodine. Svedkyňa túto ponuku odmietla preto, že ďalšiu nehnuteľnosť nepotrebuje . Mala vedomosť
o tom, že následne tento dom ponúkla k darovaniu aj H. U., z dôvodu že aj ona sa starala o ňu , najmä
keď sa zhoršil jej zdravotný stav Vybavovala pre ňu invalidný vozík, zabezpečovala jej lieky, vodila ju k

lekárom, vybavovala a rehabilitáciu v Hornom Bare ako aj najluxusnejšie rehabilitačné miesta napr. v
Prievozevkaštieliavšetkypreňupotrebnévecisnažilasavybaviťčonajlepšie.Počastýchtorehabilitácii
mala O. V. nadštandardnú starostlivosť.
Žalobkyňa sa nestarala o svoju tetu a počas 10-12 rokov ju stretla u O. V. iba raz. Vianočné sviatky
a Silvester trávili spolu. O. V. bola úplne sama a preto ona a H. U. chodili sa o ňu starať a robiť

jej spoločnosť. Žalovaná 1/ tiež navštevovala O. V. , v prípade potreby jej nakupovala alebo odviezla
autom .napr. ku kaderníčke, invalidným vozíkom chodila p V. na prechádzky , najmä na cintorín, aby
bola medzi ľuďmi. Žalovaná 1/ a jej matka pychali pani jej aj injekcie a lepili náplaste ako onkologickému
pacientovi, pomáhali jej pri hygiene. Svedkyňa zdôrazňovala, že O. V. vedela, že ide do Domova
dôchodcov do Santovky lebo sa rozlúčili. Ona, žalovaná 1/ ako aj jej matka jej balili veci do domova a to

oblečenie, hygienické potreby, lieky do dvoch veľkých cestovných tašiek. O. V. sa tešila, že T. (žalovaná
1/) bude pri nej a tešila sa aj na jej deti. Svedkyňa jej telefonovala aj počas jej pobytu v Santovke a
nikdy sa jej nesťažovala. O darovacej zmluve sa svedkyňa dozvedela až počas tohto konania ako aj o
tom ,že ,O. V. sa rozhodla ísť do domova v Gabčíkove18. Právna zástupkyňa žalobkyne založila do spisu písomné vyhlásenie O. I. z 13.1.2017 označené ako
písomné vyhlásenie pod prísahou, v ktorom vyhlásení uviedla, že O. V. jej bola švagrinou. Potvrdzuje,

že trvá na svojej výpovedi pred súdom. Švagrinú navštevovala každé 2 týždne počas hospitalizácie.. Pri
poslednej návšteve v Hornom Bare sa nezmienila o tom, že by mala ísť do domova dôchodcov , nemali
vedomosť o jej pobyte. Po pátraní zistili, že kde sa nachádza .Pri telefonickom kontakte opatrovateľka
domova ju upozornila že O..V.Á. sa trošku zbláznila, aby vedela, keď sa s ňou bude rozprávať. V
telefonickom rozhovore ju švagriná prosila, aby ju odviezli domov. Svedkyňa jej oznámila, že už nemá

kam ísť lebo svoj domov už darovala H.. Reagovala na to plačom a povedala jej , že ju Alena oklamala
lebovSantovkeniejepenziónaleblázninec.Ažesúuzavretídoklietokaveľmizlesasnimizaobchádza,
preto roztrhla posteľnú bielizeň, aby ju pustili domov. U Q. W. sa cítila dobre lebo sa o ňu riadne starala.
Počas jej návštevy u žalobkyni jej zavolala H. U., s požiadavkou, aby ju mohla navštíviť a či
potrebuje niečo, avšak O. V. si nežiadala aby ju navštívila a jej povedala, že nech jej vráti peniaze a
majetok.AjpočashospitalizácievBratislavejunavštevovalažalobkyňa avybavovalajejposmrtipohreb.

V 4. bode vyjadrenia svedkyňa sa veľmi emotívne a negatívne vyjadrovala o H. a až príliš pozitívne o
žalobkyni a o ich skutkoch, o ktorých mohla mať vedomosť iba sprostredkovane od žalobkyne, nakoľko
žije v Budapešti a do Suľian chodila iba zriedkavo.

19. Zo spisu vyplýva, že žalovaná v 1/ rade s O. V. sa zoznámili na
Silvestra v roku 2002. a že matka žalovanej H. U. sa starala o O. V., zabezpečovala jej zdravotnú
starostlivosť a bola nápomocná pri vybavovaní úradných záležitostí. O. V. bola hospitalizovaná od
10.2.2003 do 10.3.2003; od 10.3.2003 do 4.4.2003; od 4.4.2003 do 22.4.2003; a od 6.6.2003 do
16.6.2003; od 16.6.2003 do 3.7.2003; od 17.7.2003 do 15.8.2003; od 19.8.2003 do 3.9.2003; tieto

hospitalizácie vybavovala H. U. výlučne sama vrátane zabezpečenia odvozu a prevozu do nemocníc.
Pravidelne ju navštevovala tak doma ako aj v nemocnici a preto sa medzi nimi vytvoril dôverný
vzťah. O. V. trpela vážnymi ochoreniami v dôsledku čoho bola odkázaná na invalidný vozík a jej
zdravotný stav vyžadoval celodennú opateru . Za účelom zabezpečenia celodennej opatery a
zdravotnej starostlivosti O. V. bola umiestnená v DD Santovka v septembri 2003 z dôvodu zhoršenia

jej zdravotnému stavu čomu nasvedčuje aj lekárska správa z geriatrického oddelenia Horný Bar,
podpísaný ošetrujúcou lekárkou MUDr. Ildikó Jandurovou. V správe sa konštatuje , že pacientka
bola hospitalizovaná v tomto zariadení od 19.8.2003 do 3.9.2003 pre bolesti ľavej stehnovej kosti a
neschopnosť schôdze a v záverečnej časti epikríza je jednoznačne uvedené , že pacientku prepúšťajú
do zariadenia sociálnej starostlivosti v Santovke.

Žalovaná v 1/ rade ako zdravotná sestra zo služobnej povinnosti vykonávala návštevy v domove
dôchodcov viackrát týždenne kedy sa osobne stretla s O. V.. Žalovaná 1/ ďalej tvrdila, že aj okrem
pracovných povinností bola v dennom kontakte s O. V..

20. O. V. prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvala žalovanú 1/ listom zo dňa 1.12. 2003, ktorý na

vrátenie daru v ktorej výzve ako dôvod uviedla hrubé porušenie dobrých mravov ako i veľký nevďak zo
strany obdarovanej. Bola tiež vyzvaná, aby po obdržaní listu vypratala nehnuteľnosť t.j. vysťahovali
z nej osobné veci a nehnuteľnosť spolu s pôvodným zariadením a vybavením domu bez zbytočného
odkladu odovzdali p. Horváthovej.

21. Keďže žalovaná v 1/ rade na výzvu nereagovala O. V. dňa 23.12.2003
podala žalobu na vypratanie nehnuteľnosti konanie sa viedlo pod sp. zn. č. XC XXX/XXXX. Krátko po
podaní žaloby dňa 13.1.2004 O. V. zomrela. Toto konanie bolo na základe späťvzatia návrhu zastavené
zo dňa 14.9.2009.

22. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným atribútom vôle ako
prejavu psychického vnímania istých právnym predpisom uznaných právnych dôsledkov zo
strany konajúceho z hľadiska právnej relevancie je sama jej existencia. Bez vôle nemožnovôbec uvažovať o tom, že daný úkon konajúceho je právnym úkonom. Na platnosť právneho
úkonu ako celku podľa ust. § 37 ods. 1 OZ vyžaduje sloboda, vážnosť, určitosť
a zrozumiteľnosť jeho vykonania. Prvé dva aspekty (sloboda a vážnosť) tvoria súčasť vôle.

Keďže vôľa ako samostatná zložka právneho úkonu je bez existencie jej prejavu prakticky
nezistiteľná pri skúmaní týchto skutočností v podstate aj tak ide len o posudzovanie slobody
a vážnosti jej prejavu. Zistenie, že prejav vôle nebol urobený slobodne alebo vážne potom
vedie k záveru, že slobodnou alebo vážnou nebola ani vôľa konajúceho. Slobodou vôle sa
rozumie niečím najmä (psychickými alebo fyzickými) násilnými vplyvmi nerušené utváranie

zámeru konajúceho dosiahnuť istý výsledok svojho konania a následne jeho rozhodnutia
o výbere primeraného spôsobu prejavu takto koncipovanej vôle sledovaný výsledok svojho
konania.
Vôľa je vážna vtedy ak konajúci, ktorý vôľu prejavil mal úmysel teda chcel svojim úkonom
dosiahnuť taký právny následok , ktorý zákon s vykonaním daného úkonu spája. Podstatou
vážnosti vôle je , že konajúci skutočne prejavuje to, čo svojim konaním sleduje, resp. čo ním

chce reálne dosiahnuť. Typickým príkladom absencie vážnosti vôle v právnych úkonoch je
konanie v omyle. Omyl v zásade spočíva v tom, že konajúci na základe jemu poskytnutých
informácií sa domnieval, že vykonaním daného právneho úkonu dosiahne ním sledované
právne účinky avšak nemajúc vedomosť o istých skutočnostiach alebo vychádzajúc z iných
ako reálne existujúcich skutočností svojim konaním vyvolal iné ako sledované právne

následky.
Platnosť právneho úkonu je ďalej podmienená s zrozumiteľnosťou a určitosťou prejavu vôle.
Zrozumiteľný je iba taký prejav vôle, ktorý vo vzťahu k účastníkom právneho vzťahu je
objektívne, t.j. všeobecne pochopiteľný bez ohľadu nato, či tento prejav aj skutočne pochopia
tak ako ho interpretoval jeden z nich. Pri skúmaní platnosti právneho úkonu z hľadiska jeho

zrozumiteľnosti je preto právne irelevantné, že niektorý z účastníkov právneho vzťahu daný
úkon ako osoba pochopil v inom zmysle než aký sledoval druhý účastník.
Prejav vôle a tým aj právny úkon možno urobiť vždy len takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje
pochybnosti o skutočnostiach , ktoré mal účastník k právnemu vzťahu v úmysle prejaviť.
V súlade so všeobecne uplatňovanou zásadou dobromyseľnosti a spravodlivosti

v právnych vzťahoch každý právny úkon treba posudzovať tak , aby so zreteľom na okolností
za ktorých sa urobilo zodpovedalo dobrým mravom. Okolnosťami za ktorých sa právny úkon
urobil treba rozumieť súbor skutočností , ktoré v komplexe majú alebo môžu mať vplyv na
celkový obsah právneho úkonu.

25. Súd ako predbežnú otázku riešil platnosť darovacej zmluvy a následnej kúpnej zmluvy.

26. Výpoveďami svedkov T. L., H. U. Š. P. H. T.
W. bola preukázaná osobná starostlivosť žalovanej 1/ a jej matky H. U.
o O. V. . O hodnovernosti výpovedí svedkov súd nemal pochybnosti, nakoľko

títo svedkovia vypovedali vecne bez akýchkoľvek emócií. Navyše T. L. nemá na
výsledku sporu žiaden finančný záujem
Výpovediam svedkov Š. X. H. O. I. súd neuveril Ich výpovede
považoval za nepravdivé ohľadne tvrdenia, že O. V. nemala vedomosť
o darovaní a nemala v úmysle darovať nehnuteľnosť nikomu. Ich výpovede aj protirečia, keď

O. I. tvrdila, že ona oznámila O..V. skutočnosť, že darovala dom a to telefonicky keď volala švagrinej do
Santovky. Na druhej strane Š. X. tvrdil, že cestou zo Santovky ku svokre on oznámil O..V., že už nemá
dom, ktorý mala darovať U.. / nie žalovanej 1/. O darovaní sa svedok dozvedel od svokrinej matky .Tieto
rozporné tvrdenia uvedených svedkov nasvedčuje tomu, že že ich výpovede neboli pravdivé.
V tejto súvislosti súd poukazuje na opodstatnenosť predpokladu, že O.. V. prejavila

vôlu darovať nehnuteľnosť žalovanej 1/ vážne. Dôvodne možno predpokladať, že jej snahou
bolo takýmto spôsobom sa odvďačiť osobe, ktorá sa starala o ňu v čase odkázanosti.
V konaní bolo nepochybne preukázané aj to, že O..V. už v roku 2011
ponúkla nehnuteľnosť T. L., ktorá dar neprijala. Ďalší podstatným faktom je, že
O.. V. prejavila vôlu darovať nehnuteľnosť matke žalovanej, ktorá tiež odmietla dar

nehnuteľnosti. Preto sa rozhodla darovať nehnuteľnosť žalovanej 1/.
Výpoveď žalobkyne a svedkov T. W. Š. X. a H. S. O. I. ohľadne toho, že O..V. nechcela darovať svoj dom
nikomu bolo jednoznačne vyvrátené faktom právnym úkonom darovania. V prípade vôle nič
nebránilo O.. V., aby darovala nehnuteľnosť žalobníčke ako vzdialenejpríbuznej./matkina sesternica./ Rozhodla sa však inak.. Žalobkyňa síce navštevovala O.
V. ale zo spisu nevyplýva, že by sa do odchodu zo Santovky do novembra 2003
starala o poručiteľku . Starostlivosť o osamelú bezvládnu osobu nemožno stotožniť s

občasnými návštevami. Navyše z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že býva v Bratislave a 30
rokov sa celodenne starala o bezvládneho manžela. Je to objektívny dôvod, pre ktorý jej
tvrdenie a tvrdenie jej príbuzných ohľadne starostlivosti o O.. V. do novembra 2003
nemôže byť pravdivé. Argument žalobkyne, Ž. O.. V. neinformovala o úmysle
darovania nehnuteľnosť príbuzných nemá žiaden právny význam. Bolo to jej rozhodnutie

a pravdepodobne mala na to dôvod.

27. V. darovaciu zmluvu podpísala dňa 18.9.2003 a dodatok 18.10.2003 teda
mesiac resp. dva mesiace potom čo bola už v domove dôchodcov. V konaní nebolo
žiadnym spôsobom preukázané, žeby L.. V. v čase uzavretia darovacej zmluvy bola pod vplyvom
liekov ktoré by spôsobili , že tento úkon nerobila vedome a vážne a že by nevedela posúdiť následky

svojho konania . Z lekárskych správ vyplýva, že p. V. netrpela zníženou schopnosťou vnímania ani
stareckou demenciou , bola vždy pri vedomí a orientovaná. Všetci vypočutí svedkovia uviedli, že L.. V.
po rozumovej stránke bola v poriadku a uvedomovala si čo počuje, hovorí a robí.
Ani strany ani svedkovia nepreukázali opak. Za rozhodujúcu, objektívnu výpoveď
považoval výsluch svedkyni T. Š. , matrikárky v obci Santovka, ktorá potvrdila, že O..V. bola

pri podpisovaní zmluvy plne orientovaná, prejavila svoju vôlu darovať nehnuteľnosť žalovanej 1/
Skutočnosť, že v knihe overovaní nepodpísala O..V. dodatok, bolo matrikárkou vyššie vysvetlené / zo
zdravotných dôvodov/.

28. Zmluva o vecnom bremene je nezrozumiteľná a zmätočná napriek tomu, že je neplatná,

nemá vplyv na rozhodnutie vo veci , nakoľko O.É. V. už zomrela a vecné bremeno podľa § 151p ods.
3 zaniklo jej smrťou.

29. Z vyhodnotenia uvádzaných jednotlivých dôkazov vyplynul záver, že O..V. darovala žalovanej 1/
nehnuteľnosť po dôkladnom dlhodobom uvážení slobodne a vážne, teda hmotnoprávne predpoklady

platného právneho úkonu sú splnené.
Bolo potrebné riešiť ako predbežnú otázku aj neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretú
medzi žalovanou v 1/ rade ako predávajúcou a žalovanými v 2/, 3,/ rade ako kupujúcimi.
Žalobkyňa dôvodila neplatnosť kúpnej zmluvy neplatnosťou darovacej zmluvy.
Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými je tiež platná v dôsledku platnej darovacej zmluvy . Iné

dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy neboli namietané ani zistené.

30. Súd pripúšťa, že O..V. počas pobytu u žalobníčke chcela jej darovať nehnuteľnosť Všeobecne
známou skutočnosťou je, že, starý, osamelý chorý bezvládny človek
pri praktickej absencie svojej autonómie a z toho vyplývajúcej úplnej sociálnej odkázanosti je ľahko

ovplyvniteľný. Navyše aj z vyhlásenia O. I.B. vyplýva, že už v Santovke bola
ošetrovateľkou upozornená na psychické narušenie O..V., čo svedkyňa aj demonštrovala vo svojom
vyjadrení a konkrétne ju citovala, čo nasvedčuje tomu ,že už pred odchodom z domova nevedela
posúdiť následky svojho konania a pochopiteľne v týchto stavoch nevie sa rozhodnúť objektívne a
podlieha vôli svojho okolia.

31. Žaloba o vrátenie daru ani zriadený závet so strany poručiteľky v prospech žalobníčky neovplyvňujú
platnosť darovacej zmluvy.

32. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených

skutočností.. Právnou zástupkyňou žalobníčky navrhnuté dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich
tvrdení po vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom mali za následok , že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení žalobkyne.
Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno,

33. Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy hodnotiac podľa svojho presvedčenia založenou na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a súhrne a dospel k záveru, že žalobe
nemožno priznať úspech.34. Žalovaní mali v konaní úspech preto v súlade s ust. § 255 C.s.p. im súd priznal právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
(§355 ods. 1 CSP, § 362 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 373 ods. 4 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.