Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eva Šofranková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/4/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202120
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318202120.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843,
protižalovanému:J.U.,Z..XX.XX.XXXX,XXXXXI.L.XXX,ozaplatenie360,64eurasprísl.,oodvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 13. 09. 2018, č. k. 15Csp/72/2018-103 v
spojení s opravným uznesením zo dňa 11. 10. 2018, č. k. 15Csp/72/2018-108 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti vo
výrokoch III. a IV.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením rozhodol, cit.:
„I. Z a s t a v u j e konanie do výšky 150 Eur a sumu 15 Eur.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 4,88 Eur a istinu vo výške 69,15 Eur,
5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 15,19 Eur od 29.8.2018 do zaplatenia, 5,05 úrok z omeškania
ročne zo sumy 26,98 Eur od 21.7.2015 do zaplatenia, 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 26,98
Eur od 19.8.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobu z a m i e t a pre zmluvnú pokutu vo výške 126,49 Eur.
IV. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a“ .
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 360,64
eura s prísl. a náhrady trov konania. Uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 06.
2017, postúpil Slovak Telekom a. s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Právny predchodca
žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom a. s. a žalovaný uzavreli dňa 20. 01. 2015 zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať
žalovanému elektronické telekomunikačné služby prostredníctvom zvoleného programu. Žalobca si
v predmetnom konaní uplatnil pohľadávky z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 3,21 eura, číslo
XXXXXXXXXX na sumu 26,98 eura, číslo XXXXXXXXXX na sumu 26,98 eura, číslo XXXXXXXXX na
sumu 26,98 eura, číslo XXXXXXXXXX na sumu 150 eur a číslo XXXXXXXXXX na sumu 126,49 eura,pričom vo faktúre číslo XXXXXXXXXX splatnej dňa 18. 02. 2016 bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo
výške 126,49 eura. Súd skonštatoval, že preto, aby mohol byť priznaný takýto nárok, žalobca musí
preukázať uzavretie zmluvy o zmluvnej pokute. Túto skutočnosť žalobca vo svojom návrhu vôbec
netvrdil, nároky v žalobe odôvodnil len poskytnutím telekomunikačných služieb v súlade s platnými
podmienkami postupcu, teda nárok zo zmluvnej pokuty nebol obsahom skutkového opisu nárokov.
Súd preto mohol len usudzovať, či predpokladať, že zmluvná pokuta sa týkala nesplnenia záväzku
zotrvať v zmluvnom vzťahu dohodnutého dodatku, čo však opätovne žalobca v žalobe neuviedol.
Súd mal za to, že sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen
času a rozsahu porušenia povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej
povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosť vznikne.
Súd zdôraznil, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej účelnosť, pokiaľ však ide o
spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú individuálne dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov
zmluvy. Pokiaľ sa žalobca domáha nárokov zo zmluvnej pokuty, musí preukázať platné uzavretie
dohody o zmluvnej pokute, následne preukázať porušenie povinnosti zo strany žalovaného, ktorá by
mala za následok vznik nároku zo zmluvnej pokuty. Ak sa jedná o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej
zmluvy musí preukázať, že sa nejedná napr. o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k)
Občianskeho zákonníka. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS za individuálnu zmluvnú podmienku
možno považovať, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. V danom prípade nie
je možné dospieť k záveru, aby zmluvná pokuta bola individuálne dojednaná. Dodávateľ, teda žalobca
tvrdenie, žeby malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi nepreukázal, pričom žalobca ponúkol
svoje služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a spotrebiteľ
zmluvné podmienky ovplyvniť nemohol. Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v)
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ
nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve,
alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Z týchto dôvodov súd uplatnený nárok
o zaplatenie zmluvnej pokuty v rozsahu 126,49 eura ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3. Proti tomuto rozsudku, proti výroku (III), ktorým súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty 126,49
eura zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie
k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ
nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie,
t. j. pokutu. Právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre
prípad porušenia záväzku - viazanosti, ktorý je definovaný v odseku 1 zmluvy o poskytovaní verejných
služieb - balík služieb a ktorý okrem iného podľa bodu (iii) tohto odseku znie: „nezaplatenie ceny za
poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy“.
Žalovaný sa dostal do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom
žalobcu, čo je zrejmé aj z uplatneného nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry
za poskytnuté služby. Z uvedeného je zrejmé, že nesprávny je názor, že nie je daný predpoklad
protiprávneho úkonu v konaní, keďže nebolo preukázané platné ukončenie zmluvy zo strany žalovaného
žalobcom. Žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvné dohodnuté protiplnenie,
neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas a súd toto porušenie zmluvných
povinnosti vôbec nezohľadnil. Rovnako nie je možné súhlasiť s názorom súdu, že zmluvná pokuta nie je
v danom prípade výsledkom individuálneho dojednania účastníkov. Žalobca má za to, že spôsob, akým
došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to
práve s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu
zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty.
Zmluvná pokuta totiž predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla
v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom
vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku
poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zároveň žalovanému
bolavyúčtovanázmluvnápokutavzníženejvýške126,49eurasozohľadnenímpočtudní,ktoréuplynulizdoby viazanosti, a to vrátane dní , počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený (resp. poskytovanie služieb
vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené), avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu
za poskytnuté služby si neplnil. Zmluvná pokuta bola v dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, čo
znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu
dní uplynutých z doby viazanosti. V tejto súvislosti podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 19. 10. 2017, sp. zn. 19Co/142/2016 a na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom
zo dňa 15. 08. 2017, sp. zn. 4Csp/24/2016, ako aj rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 27. 10.
2017, sp. zn. 7C/256/2016. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, žalobe o
zaplatenie zmluvnej pokuty vyhovel, resp. žiadal v napadnutej časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.
6. Výrok rozsudku (I., II.), ktorým bolo konanie čiastočne zastavené a ktorým bolo žalobe vyhovené,
odvolaním napadnutý nebol, preto ho odvolací súd ani nepreskúmaval.
7. Žalobca v podanom odvolaní (výrok III rozsudku) namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365
ods. 1 písm. f) CSP). Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva. O
omyl v aplikácií práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil
síce správny právny predpis ale ho nesprávne vyložil.
8. Je nepochybné, že zmluva o poskytovaní verejných služieb uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným dňa 20. 01. 2015, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj Cenník pre poskytovanie
služieb spoločnosti Slovak Telekom a. s. je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde
právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je
spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu
je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
9. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácií, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je snaha cestou práva vyrovnať
túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska
posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
10. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej
pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná,
avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskejzmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti. Odvolací
súd nespochybňuje fakt, že žalovaný porušil zmluvu v časti o povinnosti platiť za poskytnuté služby.
Prvoinštančný súd zamietol nárok žalobcu na platenie zmluvnej pokuty s poukazom na to, že táto nebola
individuálne dojednaná. Je nesporné, že podstatný obsah zmluvy o poskytovaní služieb F. Q. zo dňa 20.
01. 2015 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu, a to spoločnosťou Slovak Telekom a. s. a
žalovaným ako užívateľom nebol individuálne dojednaný. Zmluva je v predtlači, kde zo strany účastníka
- užívateľa je možné dojednať len výber jednotlivých produktov poskytovaných spoločnosťou Slovak
Telekom a. s., ale zmluvné ustanovenia o platení zmluvnej pokuty sú už obsiahnuté v textoch zmluvy,
ktorých obsahom v žiadnom prípade žalovaný ovplyvniť nemohol. Sú tak naplnené predpoklady ust. §
53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Žalobcom dokladané všeobecné podmienky
pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom a. s. či Cenník pre poskytovanie služieb
spoločnosti Slovak Telekom a. s. (č. l. 25 - 51 spisu), sú predtlače, naviac nepodpísané klientom,
takže nemožno hovoriť o platnom dojednaní platenia zmluvnej pokuty z hľadiska § 544 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, že dojednanie zmluvnej pokuty musí byť písomné, pričom odkaz na Cenník
pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom a. s. nie je písomným uzavretím zmluvy, ale
jednostranným vyhlásením poskytovateľa o výškach zmluvných pokút, ktoré bude uplatňovať. Žalobcom
nebol doložený žiadny súhlas žalovaného s týmto Cenníkom, či Tarifou. Podpis žalovaného pri zmluve
o poskytovaní služby F. Q. neznamená súhlas s cenovým výmerom vo forme uzavretia individuálnej
zmluvy o platení zmluvnej pokuty.
11. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že viacero súdov už rozhodovalo o neprijateľnosti
zmluvnej pokuty a platení takejto zmluvnej pokuty v zmluvách Slovak Telekom a. s. a register súdnych
rozhodnutí o neprijateľných zmluvných podmienkach spoločnosti Slovak Telekom a. s. je vedený
na Ministerstve spravodlivosti SR. Preto ani žalobca ako právny nástupca sa nemôže pri vymáhaní
nárokov zo zmluvných pokút opierať o zmluvné ustanovenia spoločnosti Slovak Telekom a. s. v časti
platenia zmluvných pokút, ak viacerými rozhodnutiami súdov boli zmluvné podmienky spoločnosti
Slovak Telekom a. s. v časti platenia zmluvnej pokuty hodnotené ako neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Žalobca nemôže z neplatnej zmluvnej
podmienky ani neprijateľnej zmluvnej podmienky upravenej v spotrebiteľskej zmluve uplatňovať nároky,
ktoré sú predmetom žaloby. Preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).
12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko mu žiadne
preukázateľne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli a neúspešný žalobca nemá nárok na ich
náhradu.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.