Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316222383
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316222383.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcov: 1) M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, 2) M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, žalobcovia 1) a 2) zastúpení: Advokátska kancelária
FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná 6, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpený: AK JUDr. Marek Hic,
s.r.o., so sídlom Martin, P.O. Hviezdoslavova 10625/23B, IČO: 36 865 036, o určenie, že žalovaný nie
je oprávnený vykonávať záložné právo, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta,
č. k. 15C/342/2016 - 155, zo dňa 18. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcom
priznalnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Rozsudokpocitovaní§151a,§151b,§151jods.
1, 2, § 151l Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 131, § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca 1) uzatvoril so
žalovanýmzmluvuosplátkovomúverezodňa19.07.2013,nazákladektorejžalovanýposkytolžalobcovi

1) úver vo výške 26.800 eur. Pohľadávka žalovaného z úveru poskytnutému žalobcovi 1) na základe
uvedenej úverovej zmluvy, bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
patriacim do vlastníctva žalobcov z rovnakého dňa 19.07.2013. Žalobca sa so splácaním poskytnutého
úveru dostal do omeškania. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyhlásil splatnosť celého úveru s dňom
splatnosti 24.10.2016 a listom zo dňa 24.11.2016 oznámil žalobcovi 1) začatie výkonu záložného práva
podľa § 151l ods. 1 OZ.

2. Žalobcovia sa v tomto konaní, určovacou žalobou s poukazom na § 137 písm. c) CSP, domáhajú
určenia,žežalovanýniejeoprávnenývykonávaťzáložnéprávo,ktorébolozmluvouozriadenízáložného
právaknehnuteľnostič.5044009819zodňa19.07.2013zriadenéna vymedzenénehnuteľnosti,ktorúsú
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, a výkon ktorého záložného práva žalovaný oznámil žalobcom
listom zo dňa 24.11.2016, a to z dôvodu, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru zo zmluvy úvere
ku dňu 24.10.2016, keďže žalovaný v rozpore s § 53 ods. 9 OZ neoznámil osobitným upozornením
žalobcovi 1) v lehote nie kratšej ako 15 dní uplatnenie tohto práva na zosplatnenie pohľadávky, pričom

tým žalovanému nevzniklo právo na výkon záložného práva.

3. S účinnosťou od 01.07.2016 v § 137 CSP sú demonštratívne uvedené jednotlivé druhy žalôb a to
žaloba o splnenie povinnosti, žaloba o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsobusporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, žaloba na určenie, či tu právo je
alebo nie je, žaloba na určenie právnej skutočnosti, keď prichádza do úvahy aj iná žaloba v § 137
nepomenovaná, ktorá je prípustná za predpokladu, že petit žaloby vyplýva z hmotného práva. Ide

napríklad o žaloby na nahradenie vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím za účelom uzavretia zmluvy (§
50a OZ), žaloba na zrušenie alebo obmedzenie vecného bremena za primeranú náhradu (§ 151p ods.
3 OZ), žaloba na určenie obsahu zmluvy (§ 290 ods. 2 Obchodného zákonníka).

4. Pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP, znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna

určovacia žaloba), alebo či tu právo nie (negatívna určovacia žaloba). Formuláciu petitu na určenie,
či tu právo je alebo nie je, treba vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav.
Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na
určení práva žalobcom. Žalobca má v zásade naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva
zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno
preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie o existencii, resp. neexistencii predmetného

práva. Ak tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, v zásade absentuje naliehavý právny
záujem, pretože žalobca má možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Absencia naliehavého právneho
záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny
záujem na určení existencie resp. neexistencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu.

5. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP musí vyplývať z
osobitného predpisu, najmä z hmotného práva, inak je takáto žaloba neprípustná. Zmluvy a iné právne
úkony, ich existencia, platnosť, alebo neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 OZ.
Medzi žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu patria napríklad
žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu, o skončení pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce),

žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), atď. Žalobný návrh
znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať
za vadný.

6. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami, súd preskúmal navrhnutý petit žaloby a dospel k záveru, že

formulácia „žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo“ evokuje, že sa nejedná o žalobu podľa
ustanovenia podľa § 137 psím. c) CSP (o určenie, či tu právo je alebo nie je), ale o žalobu podľa §
137 písm. d) CSP (o určenie právnej skutočnosti). Súd, stotožňujúc sa aj s názorom žalovaného, mal
za to, že prípustnosť takejto určovacej žaloby, t.j. žaloby podľa § 137 písm. d) CSP musí preukázať
žalobca uvedením konkrétnej právnej normy, ktorá takéto určenie pripúšťa. V danom prípade by teda

žalobcovia mali preukázať existenciu právnej normy, ktorá by umožňovala žiadať určenie, že žalovaný
nie je oprávnený vykonávať záložné právo z dôvodu, že nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky
zo spotrebiteľskej zmluvy, takáto právna norma však v slovenskom právnom poriadku neexistuje.

7. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že v súlade s § 137 písm. c) CSP domáhajú určenia, že žalovaný nie je

oprávnený vykonávať záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, mali preukázať existenciu
naliehavého právneho záujmu na určení. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení
všeobecne tkvie v tom, že práve takéto určenie vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami
sporu, vytvorí tak i pevný právny základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí
prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde aj sporom o plnenia. Ak požadované určenie stav

ohrozenia práva neodstráni, alebo nevytvorí efektívnu istotu v dotknutom právnom vzťahu, nebude
podmienka naliehavého právneho záujmu naplnená. Všeobecne platí, že určovacia žaloba nie je
spravidla opodstatnená vtedy, ak právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe určovacej
žaloby, má povahu otázky len predbežnej vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah
alebo právo. Znamená to, že tam, kde je možné priamo domáhať sa určenia existencie alebo

neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu, nie je možné spravidla žiadať určenie neplatnosti
právnych úkonov alebo právnych skutočností. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je
jednou z podmienok na to, aby súd mohol rozsudkom v merite žaloby rozhodnúť. Naliehavosť právneho

záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným nepopieraná existencia (neexistencia) práva,
či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je
sporný (existencia aktuálneho stavu, objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi) jestvuje ohrozenie
práva či právneho vzťahu resp. stav neistoty právneho postavenia, ktorý nemožno odstrániť inak, lenrozhodnutímsúdu.Rešpektujúczásaduhospodárnostikonaniasasúdmusízaoberaťotázkouexistencie
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny
záujemnapožadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladaná

uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou
nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistota v právnom vzťahu a ak zodpovedajúcej náprave
nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne
prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu, a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.

Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu, ak
nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý
právny záujem na takomto určení.

8. V súdenom prípade žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnili potrebou ochrany
slabšej strany, spotrebiteľa, ktorý z hľadiska jeho právnej istoty potrebuje mať vyriešenú otázku

oprávnenia žalovaného k výkonu záložného práva, ktoré oprávnenie podľa ich názoru žalovanému
nevzniklo, pre porušenie § 53 ods. 9 OZ, ako aj tým, že sa požadovaným určením vytvorí pevný právny
základ medzi stranami sporu, čím sa zabráni prípadným ďalším sporom medzi stranami. Rovnako
naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnili aj tým, že strata rodinného obydlia môže
vážne ohroziť nielen práva žalobcu 1), t.j. spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do

osobitne citlivej situácie. Súd s takouto argumentáciu žalobcov nesúhlasil a považoval za nedostatočnú
na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Súd nespochybňuje, že výkonom záložného práva by
skutočne mohlo dôjsť k strate rodinného obydlia žalobcov, avšak treba si uvedomiť, že aj ochrana práv
spotrebiteľa má isté medze, je legislatívou určený istý právny rámec a sú dané prostriedky, ktoré si môže
zvoliť spotrebiteľ na ochranu svojich práv. Takýmto prostriedkom však nie je určenie, že žalovaný nie

je oprávnený vykonávať záložné právo. Súd je toho názoru, na rozdiel od názoru žalobcov, že takéto
určenie by spôsobilo len neistotu v právnom vzťahu strán sporu a nezabránil by ďalším sporom. Pokiaľ
žalobca 1) ako spotrebiteľ má za to, že jeho práva boli porušené žalovaným ako dodávateľom, môže si
zvoliť iné účinnejšie prostriedky ochrany práva (súdna prax už ustálila, že spotrebiteľ, ako slabšia strana
vsporezúverovýchzmlúvasnimisúvisiacichzmlúvozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiammajú

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv (uznesenie NS SR 1MCdo/1/2009)). Z uvedeného
dôvodu, súd mal za to, že žalobcovia si nezvolili vhodný právny postup, pričom v konaní nepreukázali
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nakoľko žalobcovia nepreukázali naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, súd sa meritórne nezaoberal s podanou žalobou žalobcov. Pre úplnosť
však súd poznamenáva, stotožňujúc sa aj v tomto smere s názorom žalovaného, že možnosť vykonať

záložné právo nie je viazaná na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, ale na existenciu
zabezpečeného splatného a nesplateného dlhu.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a úspešnému žalovanému priznal právo na
náhradu trov konania. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej, samostatným uznesením.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu.
Odvolanie odôvodnili tým, že žalobcovia nesúhlasia s úvahami súdu pri skúmaní a posudzovaní
naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Súd stotožňujúc sa a s názorom

žalovaného uzavrel, že prípustnosť takejto určovacej žaloby, t.j. žaloby podľa § 137 písm. d) CSP musí
preukázať žalobca uvedením konkrétnej právnej normy, ktorá takéto určenie pripúšťa. Zároveň súd v
bode 25 napadnutého rozsudku uvádza, že žalobca 1) si mal zvoliť iné, účinnejšie prostriedky ochrany...
t.j. žalovať na určenie neplatnosti zmlúv. Žalobcovia sa však v podanej žalobe nedomáhajú určenia
neplatností zmlúv (t.j. právnych skutočností podľa § 137 písm. d) CSP), ale určenia, že žalovaný nemá

právo vykonávať záložné právo, resp. sa uspokojiť zo zálohu (t.j. určenia či tu právo je alebo nie podľa
§ 137 písm. c) CSP). Žalobcovia len pre doplnenie poznamenávajú, že subsidiarita záložného práva sa
prejavujevtom,žespeňaženiezálohujeibapodpornýmzdrojomuspokojeniazáložnéhoveriteľa.Ažkeď
zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, vzniká záložnému veriteľovi právo (oprávnenie)
pristúpiť k výkonu záložného práva (t.j. právo uspokojiť sa z výťažku z predaja zálohu). Žalobcom· nie je

zrejmé, akou úvahou sa súd riadil keď vyhodnotil toto právo záložného veriteľa, ako právnu skutočnosť.

11. Rovnako v prípade, ak by sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti záložnej zmluvy alebo úverovej
zmluvy ako tvrdí súd v bode 25 napadnutého rozsudku, žalobcovia uvádzajú, že okrem toho, že by išloo žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, by takáto žaloba nebola opodstatnená, nakoľko v čase podania
žaloby neexistovala norma, ktorá by spotrebiteľovi umožňovala domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy.
Rovnako by neopodstatnenosť takejto žaloby bola odôvodnená tým, že požadované určenie by malo

len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah založený
zmluvou (právnou skutočnosťou), a neriešilo by celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu, a
to najmä pokiaľ by sa v konaní preukázali zmluvy ako platné, avšak samotné právo (právo uspokojiť sa
z predmetu zálohu, resp. vykonať záložne právo) vyplývajúce z predmetných zmlúv, ktoré záložnému
veriteľovivznikneažmomentom,kedypohľadávkaniejeriadneavčassplnená,bynevzniklo.Žalobcovia

tak majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, kedy uvedený naliehavý právny záujem
je potrebné skúmať s ohľadom na postavenie žalobcu 1) ako spotrebiteľa z uzavretej spotrebiteľskej
zmluvy o splátkovom úvere č. 5044009819 zo dňa 19.07.2013, majúc na zreteli základne interpretačné
pravidlo, ktorým je ochrana slabšej strany a teda, že spotrebiteľ z hľadiska jeho právnej istoty potrebuje
mať vyriešenú otázku práva (oprávnenia) žalovaného k výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. 5044009819 zo dňa 19.07.2013, ktoré oprávnenie žalovanému

nevzniklo, keďže v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ nedošlo k platnému zosplatneniu
pohľadávkyzospotrebiteľskejzmluvy,keďžežalovanýneupozornilžalobcu 1)vlehoteniekratšejako15
dní na uplatnenie tohto práva na zosplatnenie pohľadávky, t.j. žalovaný v čase výkonu práva uspokojiť sa
zo zálohu nemal splatnú resp. platne zosplatnenú pohľadávku (ktorá je hmotnoprávnym predpokladom
na výkon záložného práva podľa § 151j ods. l OZ). Výkonom záložného práva tak dochádza k ohrozeniu

vlastníckeho práva žalobcov, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom území C., obec C., okres Šaľa, zapísanej na LV č. XXXX, a to bytu č. X na 1. poschodí
bytového domu súp. č. XXX, parc. č. 960/2, podiel na spoločných častiach, zariadeniach bytového domu
6674/83937(ďalejlennehnuteľnosť).Žalovanémutaknevznikloprávonavýkonzáložnéhopráva.Keďže
žalovaný začal vykonávať záložné právo na nehnuteľnosti patriacej žalobcom bez toho, aby mu vzniklo

právo, žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby, ktorou sa v súlade s § 137 písm.
c) CSP domáhajú určenia, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo k nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcov, začatie výkonu ktorého záložného práva bolo žalobcovi 1) oznámené listom zo
dňa 24.11.2016.

12. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez takého určenia sa
ich postavenie stane neistým v dôsledku tohto, že žalovaný nebude nijak obmedzený vo vykonávaní
konkrétnych právnych úkonov smerujúcich k uspokojeniu sa zo zálohu, teda majetku patriacemu
žalobcom. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení spočíva aj v tom, že sa ním
vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi konania, čím sa zabraní ďalším prípadným sporom

medzi účastníkmi (napr. spory o neplatnosť dražby, o náhradu škody apod.). Týmto konaním, resp.
v dôsledku takto podanej žaloby sa predíde sporu o neplatnosť dražby (z dôvodu výkonu záložného
práva žalovaným, predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe), v ktorom konaní sa ako obligatórna
hmotnoprávna podmienka pre výkon dobrovoľnej dražby skúma existencia splatnej pohľadávky (ktorou
žalovaný nedisponuje, v konaní ani nepreukázal, že platne zosplatnil pohľadávku voči žalobcovi 1).

Súdna ochrana týkajúca sa toho, či boli dodržané uvedené hmotnoprávne predpoklady predaja zálohu
na dobrovoľnej dražbe sa vykonáva ex post, ktorá skutočnosť odôvodňuje naliehavý právny záujem
žalobcov na požadovanom určení, keďže súdna ochrana poskytnutá ex post predstavuje pre žalobcov
riziko v dôsledku straty obydlia. Žalobcovia sa zároveň nachádzajú v stave právnej neistoty, keďže môžu
prísť o nehnuteľnosť (strechu nad hlavou) v dôsledku výkonu záložného práva, predajom nehnuteľnosti

na dobrovoľnej dražbe, a to bez splnenia hmotnoprávnych predpokladov pre výkon záložného práva
týmto spôsobom.

13. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa
- žalobcu v 1. rade (rozsudok Aziz, EU C 2013 164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa

(žalobcu l) do osobitne citlivej situácie (uznesenie predsedu Súdneho dvora EÚ vo veci Sanchez Morcillo
a Abril Garda, EU C-20).

14. Vyššie uvedené skutočnosti preukazujú a odôvodňujú naliehavý právny záujem žalobcov na
požadovanom určení, a zakladajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, kedy súd prvej

inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odňatie prístupu k súdu,
keď sa súd odmietol zaoberať podanou žalobou v merite veci), podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP,
kedy súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností(t.j. súd sa vôbec nezaoberal dôkazmi navrhnutými žalobcami na preukázanie, neexistencie práva
žalovaného uspokojiť sa z predmetu zálohu, nakoľko žalovaný nemá splatnú pohľadávku a nesplnil si
povinnosti predpokladané zákon k zosplatneniu tejto pohľadávky), podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP

kedy súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(ktorý odvolací dôvod odôvodňuje najmä preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcami na
požadovanom určení), podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (uvedenému odvolaciemu dôvodu svedčí najmä skutočnosť, že
súd prvej inštancie posudzoval podanú žalobu podľa § 137 písm. d) CSP t.j. určenie právnej skutočnosti,

a nesprávne právne posúdil žalobcami preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení).
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovia si zároveň uplatnili náhradu trov
odvolacieho konania.

15. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny.

17. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec i správne právne posúdil, odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalobcom, ktorí vo svojom
odvolaní neuvádzajú žiadne nové skutočnosti či právne argumenty než tie, ktoré už uviedli pred súdom
prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal.

18. Predmetnom konania bolo určenie, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo, ktoré
bolo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 5044009819 zo dňa 19.07.2013
(na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C., zapísanej na LV č. XXXX, bytu č. X a podiel na
spoločných častiach, zariadeniach bytového domu), ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1)
a 2). Výkon záložného práva žalovaný oznámil žalobcom listom zo dňa 24.11.2016. Záložným právom

bola zabezpečená pohľadávka žalovaného z úveru, ktorý poskytol žalobcovi 1) na základe zmluvy o
splátkovom úvere č. 5044009819 zo dňa 19.07.2013 vo výške 26.800 eur. Žalobca 1) spočiatku úver
splácal riadne a včas, následne sa však ocitol vo finančných problémoch, pre ktoré prestal poskytnutý
úver splácať, resp. začal splácať nepravidelne, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania s plnení
dlhu a žalovaný vyhlásil splatnosť celého úveru s dňom splatnosti 24.10.2016. Žalovaný listom zo dňa

24.11.2016 zaslal žalobcovi 1) oznámenie o začatí výkonu záložného práva.

19. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na
požadovanom určení. Žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odôvodnenie rozsudku vychádza z

nesprávnehoprávnehoposúdeniaveciatrvalinatom,ženapožadovanomurčenímajúnaliehavýprávny
záujem.

20. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

21. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a čisnáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie, ako na to správne poukázal súd prvej inštancie a čo napokon nespochybňovali ani žalobcovia.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení má žalobca v tom prípade, ak dôjde k zmene jeho

právne postavenia, ak súd žalobe vyhovie. V danom prípade žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, pretože aj v prípade, ak by súd žalobe vyhovel nedosiahlo by sa
odstránenie spornosti práva a nedošlo by k zmene právneho postavenia žalobcov. Aj v prípade, ak
by súd žalobe vyhovel, žalovanému by nič nebránilo uskutočniť nový úkon smerujúci k odstráneniu
vytýkaného nedostatku, t.j. zaslanie výzvy v súlade s § 53 ods. 9 OZ a následnému zosplatneniu

nesplácaného úveru. Existencia záložného práva sa zapisuje do príslušného katastra nehnuteľností.
K zmene (právneho) postavenia žalobcov by došlo napríklad v prípade, ak by podali takú určovaciu
žalobu, že v prípade, ak by jej súd vyhovel, záložné právo by bolo z katastra vymazané, t.j. mohli by
mať naliehavý právny záujem na takom určení, ktoré by malo za následok zmenu zápisu v katastri
nehnuteľností.

22. Aj podľa názoru odvolacieho súdu ide o nesprávne zvolený spôsob ochrany práv žalobcov 1) a
2), ktorý v prípade, ak by súd žalobe vyhovel, neprimerane zasiahol do záväzkových vzťahov medzi
stranami sporu. Vyhovenie žaloby by podľa názoru žalobcov malo znamenať, že žalovanému by sa do
budúcna (navždy) malo zakázať vykonávať záložné právo napriek tomu, že žalobcovia nespochybnili
platnosť existujúcich zmlúv o úvere a o záložnom práve zabezpečujúcom poskytnutý úver a tiež nie

je sporné, že žalovaný úver nespláca. Ak žalobcovia nespochybňujú platnosť oboch zmlúv, nemôže
byť súdom zakázané vykonávať akékoľvek práva z nich vyplývajúcich žiadnej zo zmluvných strán.
Nedodržaniepostupužalovanéhoprizospatňovaníúveru nemôžemaťzanásledokvydanierozhodnutia
súdom, ktorým by sa žalovanému do budúcna, neobmedzene zakázalo vykonávať záložné právo
vyplývajúce z platného hlavného a akcesorického záväzkového vzťahu medzi stranami sporu (porovnaj

uznesenie NS SR 8Cdo/147/2017 z 29.01.2019).

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, na ktorý žalobcovia v odvolaní poukazovali,
je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie

súdu a teda sa týka tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci a na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. Skutkovým
zistením sa rozumie súhrn skutočností, ktorými má súd prvej inštancie skutkový stav preukázaný. Ide o
výsledok hodnotenia vykonaných dôkazov z hľadísk uvedených v § 191 ods. 1 CSP o voľnom hodnotení
dôkazov. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak zobral do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo inak počas konania nevyšli najavo,
alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo je v
hodnotení dôkazov logický rozpor, alebo napokon ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu,
čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z postupu, ktorý je súdu predpísaný v ustanoveniach § 191
až 194 CSP, § 205 CSP. V prejednávanej veci však súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázaného

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, t.j. v podstate z procesných dôvodov, kedy súd
nevykonáva žiadne iné dokazovanie, len to, ktoré smeruje k preukázaniu naliehavého právneho záujmu.
Potom nebolo možné dospieť k záveru, že existuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

24. Odvolací súd konštatuje, že ani dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia, nie je naplnený. Nesprávne právne
posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, ak na
zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. opomenul aplikovať príslušnú právnu
normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),
obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu

normu nesprávne aplikoval. Pri posudzovaní veci samej súd prvej inštancie vychádzal z § 137 CSP a
toto ustanovenie správne vyložil a aplikoval.

25. Rovnako nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a e), pretože v prípade, ak
súd zamietne žalobu v dôsledku neexistencie naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách,

v ktorých je žalobca povinný ho preukázať, súd prvej inštancie zásadne žiadne ďalšie dokazovanie
smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej nevykonáva, preto takýmto postupom nemôže znemožniť strane,
aby vykonávala svoje procesné práva a postup súdu, pri ktorom nevykonáva navrhnuté dôkazy má
oporu v zákone.26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade
s § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.

27. Žalovaný má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v
celom rozsahu úspešný. Žalovanému ale trovy odvolacieho konania nevznikli, k podanému odvolaniu
sa nevyjadril preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

28. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).