Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/225/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117232498
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117232498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu: KRUK

Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká
republika, IČO: 247 85 199, zastúpený zvoleným zástupcom Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so
sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. - D. XXX, zastúpená zvolenou zástupkyňou JUDr. Ing. Mgr. Lenkou Pacalajovou Kováčovou,
advokátkou, s miestom výkonu činnosti Sládkovičova 94, Banská Bystrica, o zaplatenie 1.177,50 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 326,03 eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej proti žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 16.11.2017, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia,
ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.177,50 eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.177,50 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 26.09.2013 spol. Provident Financial,

s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila
so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569449227 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej
poskytla žalovanej pôžičku vo výške 1.500,- eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných
týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 33,62 eur. Posledná predpísaná splátka bola
splatná dňa 20.11.2014. Pôžička bola poskytnutá žalovanej jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť
uzatvorila so žalovanou dňa 26.09.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa
spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu, špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa

žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 772,50 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať odmenu v
pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 12,88 eur. Celková výška mesačnej
splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 46,50 eur. Žalovaná sa touto zmluvou okrem
iného zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové
náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou dňa 16.12.2016,
postúpilaspoločnosťpohľadávkuvočižalovanej,vrátanepríslušenstva,nažalobcu,očombolažalovaná
upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať svoje

záväzky z vyššie špecifikovaných zmlúv riadne a včas a uhradila len splátky v celkovej výške 1.612,50
eur. Žalobca listom - predžalobnou výzvou - vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Do dňa podania
žaloby žalovaná dlžnú sumu neuhradila.2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola riadne doručená do vlastných rúk dňa 22.03.2018, vyjadrila
podaním, doručeným súdu dňa 24.04.2018, v ktorom uviedla, že považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú
v celom rozsahu a poukázala na to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a to termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pre absenciu
ktorých sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V ďalšom uviedla, že zmluvná
podmienka, obsiahnutá v zmluve o zabezpečení splátok úveru, spočívajúca v poplatku za prevzatie
peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátok, je podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľná, nakoľko spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je s
poukazom na § 53 ods. 5 OZ neplatná. Žalovaná napokon z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania
žalobcom uplatňovaného nároku.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v ďalšom nevyjadril.

4. Podaním, doručeným súdu dňa 13.04.2018, žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti uplatneného
nároku na zaplatenie sumy vo výške 326,03 eur.

5. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol súd,
pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, o zastavení konania v časti uplatneného nároku
vo výške 326,03 eur s príslušenstvom. Súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko

k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Predmetom konania tak zostala suma 851,47 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 851,47 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.

7. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. a §
219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok

dňa 31.05.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke súdu dňa 16.05.2018.

8. Súd tak, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným

záverom.

9. Dňa 26.09.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, a žalovaná, ako dlžník, zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť
žalovanej bezúčelový úver vo výške 1.500,- eur v hotovosti pri podpise zmluvy a žalovaná sa zaviazala

splatiťúverv60pravidelnýchtýždennýchsplátkachvovýške33,63eur(pričomposlednásplátkabudevo
výške33,33eur)sdátumomsplatnostiprvejsplátky7.kalendárnydeňpouzatvorenízmluvy,splatnosťou
ďalších splátok v 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a splatnosťou poslednej
splátky v 7. deň 60. týždňa po dni uzatvorenia zmluvy. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej
úrokovej sadzbe 22,38 %, RPMN vo výške 70,38 %, priemernej hodnote RPMN 46,06 % a celkovej

čiastky, splatnej spotrebiteľom vo výške 2.017,50 eur.

10. Súčasne dňa 26.09.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o zabezpečení
splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že žalovanej bude počas
platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej

na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.
Prevzatie peňažnej sumy sa v zmysle zmluvy uskutoční v mieste trvalého pobytu žalovanej alebo na
inom, vzájomnou dohodou určenom, mieste. Žalovaná sa za poskytnutie uvedenej služby zaviazala
právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť celkovú odmenu vo výške 772,50 eur, a to v 60 pravidelných

týždenných splátkach, kde výška 1 až 59 splátky bola dohodnutá vo výške 12,87 eur a výška poslednej
60. splátky vo výške 13,17 eur.11. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.12.2016 oznámil žalovanej postúpenie predmetnej
pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016.

12. Listom zo dňa 05.10.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 1.203,08 eur najneskôr
do 16.10.2017.

13. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná doposiaľ na daný úverový prípad uhradila sumu
1.612,50 eur.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, v znení, účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa

spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby

ho získal za ponúkaných podmienok.

17. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

18. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nároky, vzniknuté
mu z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569449227 zo dňa 26.09.2013 a zmluvy o
zabezpečení splátok úveru zo dňa 26.09.2013. Žalovaná zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa
jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania

alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných
ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej dňa 26.09.2013, je
vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy.
19. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.09.2013 možno ustáliť, že niet pochýb

o tom, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške
1.500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 týždenných splátkach, a to splátky č. 1 až 59 vo
výške 33,63 eur a 60. splátku vo výške 33,33 eur.

20. Ešte skôr, ako súd vyhodnotil nárok žalobcu z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
musel sa vysporiadať aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 26.09.2013. Predmetom tejto
zmluvy bola „služba“, poskytovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu, spočívajúca v hotovostnom
prevzatí - inkasovaní splátok úveru zo zmluvy zo dňa 26.09.2013 od žalovanej, a to za odmenu vo výške
772,50 eur, ktorú sa následne žalovaná zaviazala splácať tiež v 60 týždenných splátkach.

21.UvedenázmluvasvojímrežimompodliehaustanoveniamObčianskehozákonníkaospotrebiteľských
zmluvách. So zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, ktorá je predmetom sporu, bola teda
uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom ide o samostatnú zmluvu, ktorej vznik je
podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá

bola uzatvorená v ten istý deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi stranami, súd považoval
za doplnkovú službu, súvisiacu so spotrebiteľským úverom, a preto odplata za službu, ktorá bola
predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru, mala byť podľa § 2 písm. g) ZoSÚ zahrnutá do
celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade,ak táto odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj
do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN, uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a preto
možno konštatovať, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ by sa úver aj z dôvodu nesprávne určenej

RPMN považoval za bezúročný a bez poplatkov.

22. V danom prípade je celkom nelogické, aby spotrebiteľ z vlastnej vôle a dobrovoľne pristupoval
a požadoval uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, čím sa jeho úver predraží, nakoľko
musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude u neho vyberať splátky úveru,

ktorá navyše predstavuje v uvedenom prípade uzatvorenej zmluvy viac než 50 % poskytnutého úveru.
Týmto postupom, keď súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu so
spotrebiteľom uzatvára aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru, realizovaným podľa názoru súdu úplne
cielene, právny predchodca žalobcu dosahuje to, že sa odplata za službu inkasovania splátok úveru
nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za doplnkový
servis, službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve táto služba má výrazne navyšovať

celkový zisk právneho predchodcu žalobcu z poskytovania úverov. Právnemu predchodcovi žalobcu
teda nestačí dojednaná výška odplaty za úver, uvádzaná v úverových zmluvách, spôsobujúca už aj tak
výrazne vyššiu RPMN oproti priemernej RPMN (pre porovnanie: zo zmluvy zo dňa 26.09.2013: RPMN
70,38 % a priemerná RPMN: 46,06 %), ale túto opäť výrazne navyšuje cez službu zabezpečenia splátok
úveru.Podľanázorusúdu,týmtospôsobom(nezahrnutímodmenyobchodnéhozástupcuzainkasovanie

splátok ako doplnkovej služby do celkových nákladov a RPMN) dochádza k obchádzaniu ZoSÚ. Naviac,
podľa názoru súdu sa za odmenou obchodného zástupcu za uvedenú službu vo výške viac než
50 % z poskytnutého úveru skrývajú aj skryté úroky, keďže sa tým nepriamo navyšuje preplatenie
poskytnutej úverovej istiny zo strany dlžníka. Súd preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola
uzatvorená súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, posúdil ako absolútne neplatnú v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Súd má za to, že určením neplatnosti zmluvy o zabezpečení splátok úveru automaticky nevzniká
neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že uvedená zmluva bola síce uzatvorená pri

tom istom rokovaní, avšak zmluva o spotrebiteľskom úvere sa podľa názoru súdu dá oddeliť od zmluvy
o zabezpečení splátok úveru. Iný prípad by nastal, keby súd určil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, kedy by automaticky bola absolútne neplatná aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá závisí
od uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

24. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je teda neplatná a spotrebiteľský úver je na základe vyššie
uvedeného bezúročný a bez poplatkov. Na základe neplatnej zmluvy o zabezpečení splátok úveru nie je
žalovaná povinná platiť žiadnu zmluvnú odmenu tam uvedenú, a preto súd prípadné úhrady žalovanej,
realizované z titulu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, započítal na úhradu istiny úveru a nakoniec
vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:

25. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver v celkovej sume žalovanou čerpanej istiny
1.500,- eur. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu celkom vo výške 1.612,50 eur. Vzhľadom na to, že sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny,
bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, po odpočítaní žalovanou realizovaných platieb. Žalovaná však v

tomto prípade uhradila viac, než na istine úveru vôbec obdržala, a keďže neexistuje nesplatená istina
úveru, a teda niet istiny, ktorú by žalovaná mala žalobcovi zaplatiť, súd žalobu vo zvyšku požadovanej
istiny zamietol.

26. Nakoľko niet dlžnej istiny, ktorú by bola žalovaná povinná zaplatiť, súd zamietol aj na ňu sa viažuce

príslušenstvo, titulom úrokov z omeškania.

27. Keďže súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov v celom rozsahu zamietol, prípadným premlčaním
žalobcom uplatnenej pohľadávky sa ďalej nezaoberal.

28. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.29. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, C.s.p.. Nakoľko
žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti nedôvodne uplatneného nároku titulom zmluvy o

zabezpečení splátok úveru vo výške 326,03 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti bola jeho žaloba
zamietnutá, súd konštatuje, že žalovaná bola vo veci v plnom rozsahu úspešná, a preto jej súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania voči neúspešnej
strane, t. j. žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.